Apatia

V 124. epizóde urobím rešerš psychologických teórií a výskumov apatie. V čom sa líši apatia od depresie? Ako vysvetľujú apatiu neuropsychologické modely? Prečo vzniká naučená bezmocnosť? Aký výchovný štýl môže zabrániť apatickým stavom? Čo je to nízka sebaúčinnosť a ako ju zvýšiť? Aké sú zdroje viery vo vlastné schopnosti?

Túto epizódu čítate vďaka tomu, že ma podporujete na HeroHero. Ďakujem vám!

Čo je apatia?

Na úvod tejto nezvyčajnej epizódy chcem uviesť, že vznikla na objednávku. Napísal mi milý pán Peter, že by rád zasponzoroval epizódu o apatii. Tak som sa takémuto záujmu potešila a začala som písať. Povzbudzujem aj vás ostatných poslucháčov, ak si želáte konkrétnu tému epizódy, môžete ma kontaktovať. Budem vďačná za akúkoľvek finančnú podporu, pretože ako nastal nový rok, opäť treba vyplatiť poplatky za podcast. Aby Potulky mohli visieť v internetovom priestore webhostingu a aby ste ich mohli počúvať zo SoundCloudu cez podcastové aplikácie. Také slovíčka tu padajú, aké sme v minulom storočí nepoznali 😀 Pointa je, že vaše sponzorské peniažky sa vám vrátia vo forme nových Potuliek, ktoré budem motivovaná nahrať. Apropó, keby som mala stručne definovať apatiu, ide o presný opak: demotivácia. Nebojte, nie som demotivovaná písať Potulky 🙂 Avšak, jedna zo základných psychologických potrieb človeka podľa Maslowa (obrázok 1) je potreba uznania (McLeod, 2020, Procházková, 2018). Som presvedčená, že ak sa niekomu dlhodobo nedostáva úcty a rešpektu, prichádza k strate motivácie a k apatickým emočným stavom. Ide o poruchu motivačných procesov. Podľa Marina (1991) je apatia neuropsychologický syndróm definovaný ako „primárny deficit motivácie, ktorý nemožno vysvetliť zníženým vedomím, kognitívnym poškodením ani emočným distresom.“ To je podstatné. Lebo pokiaľ ide napríklad o poškodenie mozgu chorobou alebo úrazom, je to úplne iná káva. Preto navrhujem rozlišovať apatiu organickú a neorganickú, ktorej sa budem venovať dnes.

Odlíšenie apatie a depresie

Ako to tu píšem, napadlo mi prepojiť dve teórie. Ide o Maslowovu hierarchiu potrieb s potrebou uznania na štvrtej priečke (obrázok 1) a výskum vyhorenia. Štvrtá fáza vyhorenia sa nazýva priamo “apatia”. To je pekné, rozprávam o štvrtej priečke potrieb z piatich a štvrtej fáze vyhorenia z piatich 🙂 Proces vyhorenia je vleklý, deje sa často roky (Horák, 2019) a prebieha postupne (Morovicsová, 2016). Čím je človek vo vyššej fáze, tým je vyhorenie väčšie a náprava ťažšia (Zvariková, 2019), tj. apatiu vnímam ako vážny stav:

1. Fáza entuziazmu (uvádzacia fáza). Ide o nadšenie a preťažovanie, človek má vysoké ideály, príliš sa angažuje pre prácu a svojich klientov.
2. Fáza stagnácie (vytriezvenie). Ide o realizmus a náhľad, že ideály sa nedarí realizovať. Pracovné úlohy začínajú človeka obťažovať.
3. Fáza frustrácie (sklamanie). Ide o negatívne prežívanie konkrétneho pracovného problému alebo celej profesie. Človek vníma druhých s odporom, objavujú sa prvky dehumanizovaného vnímania okolia ako obranný mechanizmus pred ďalším vyčerpaním, keď seba aj druhých vníma ako neživé objekty bez vnútornej hodnoty.
4. Fáza apatie (nechuť reagovať). Človek má ku klientovi nepriateľský postoj. Odpor sa prejaví voči všetkému, čo súvisí s pracovnými povinnosťami a pracoviskom, človek už robí len najnutnejšie veci.
5. Fáza úplného vyhasnutia (zosypanie sa). Štádium totálneho vyčerpania je sprevádzané cynizmom, otupenosťou, bezcitnosťou, odosobnením a stratou ľudskosti. Prevažuje negativizmus, odpor ku všetkému a všetkým, nezáujem.

Núka sa vysvetlenie vyhorenia vrátane fázy apatie, že ide o organizačnú depresiu (Zvariková, 2019). Hovorila som o tom viac v 9.Potulke psychológiou o vyhorení. Uzatváram, že apatia je emočný stav, ktorý charakterizuje depresiu.

Neuropsychologické modely

Existujú aj iné vysvetlenia apatie ako v rámci teórie vyhorenia a organických porúch? Lebo podľa neuropsychologických modelov skutočne môže ísť aj o organicky vyvolanú príčinu. Apatia je vtedy spojená s dysfunkciou frontálnych lalokov (najmä orbitofrontálny a mediálny prefrontálny kortex), bazálnych ganglií a dopamínových dráh. Je prítomná pri chorobách (Levi, Dubois, 2006):

1. Parkinsonova choroba
2. Alzheimerova choroba
3. pri cievnej mozgovej príhode
4. pri traumatickom poškodení mozgu

Keďže Potulky psychológiou sú poradenský, nie klinický podcast, venujem sa apatii skôr z pohľadu psychoporadenstva. Ak vás hlbšie zaujíma neuropsychologický náhľad, ponúkam vám prístup k medicínskym odborným zdrojom. Nájdete ich v textovej verzii v bibliografii, ktorú som pri písaní epizódy zhromaždila. Otvorí sa vám za podporu cez Herohero.

Kognitívno-behaviorálne modely

Psychoporadensky sa budem venovať ešte dvom fenoménom, ktoré sprevádza stav apatie. Zaraďujeme ich ku kognitívno-behaviorálnym modelom apatie:

1. naučená bezmocnosť (Seligman)
2. nízka sebaúčinnosť (self-efficacy) (Bandura) 

O chvíľku sa k nim dostanene. Predtým vám chcem ponúknuť analýzu výchovných štýlov, o ktorej som vravela v 5.Potulke psychológiou o správnej výchove. Vznikajú emočné stavy apatie v dospelosti ako následok nesprávnej výchovy v detstve? Som presvedčená, že môžu! Myslím si, že istými typmi výchovy vzniká naučené správanie, ktoré má za následok nižšiu sebamotiváciu človeka. Napríklad autokratická výchova je jeden zo základných výchovných štýlov, ktorý charakterizuje autoritatívnosť. Domnievam sa, že ak sa preženie, človek sa môže nadmerne spoliehať na autoritu namiesto vlastných rozhodnutí. Vnímam, že je nesprávna aj príliš liberálna či dokonca demokratická výchova! Delenie výchovných prístupov vychádza z Lewinovej teórie manažmentu (Lehenová, 2013):

1. Demokratický štýl. Iste, dohodnúť sa je skvelým prístupom v skupinách. Niekedy to však môže byť na škodu. Napadá mi príklad, keď treba rázne jednať v prípade vážneho úrazu. Tam nie je priestor na debatu, vedenie by mal podľa mňa prevziať autoritatívny človek, ktorý pozná postup riešenia úrazu. Ostatní mu môžu asistovať.
2. Autokratický štýl. Takže som vysvetlila, kedy je vhodné byť autoritatívnejší. Naopak vnímam, že v situácii kde ide o názor všetkých na spoločnú vec, autokratický štýl neuspokojuje jedincov v Maslowovej potrebe úcty (obrázok 1).
3. Liberálny štýl. Domnievam sa, že je správny, keď ide o menej podstatné záležitosti ako napríklad výber krúžku dieťaťa. Ak ide o závažné veci, ako morálne otázky a ubližovanie druhým, považujem ho za nevhodný.

Podľa výskumov sa ukazuje ako ideálny tzv. situačný štýl výchovy, ktorý prispôsobuje reakcie rodiča okolnostiam (Hersey, Blanchard, 1988).

Naučená bezmocnosť

Čo však vtedy, ak je rodič nezrelý a “ide si svoje” namiesto aby dozrieval počas výchovy dieťaťa? Každý máme svoju povahu, niekto je mäkší, iný tvrdší typ. Zrelosť osobnosti je podľa mňa o tom, dokázať prekročiť svoj tieň, keď mäkší človek zaregaguje tvrdšie a naopak. Fenomén naučenej bezmocnosti vytvorili a experimentálne dokázali Seligman a Maier (Neprašová, 2026). Vedecky sa zameriavali na skúmanie depresie v 60. a 70. rokoch 20. storočia. A ako som vysvetlila v tejto epizóde, apatiu vnímam ako emočný stav sprevádzajúci depresiu. V čom spočíva tzv. naučená bezmocnosť? Pokúsim sa vám tento zložitejší fenomén čo najjednoduchšie vysvetliť. Ide o to, že ak sa na človeka neustále vyvíja nadmerný tlak, má to negatívne následky, pretože sa mení jeho prirodzené správanie. Pre človeka sú najzákladnejšie stratégie reakcie na stres útok alebo únik (Atkinsonová et al., 2010). Pri vystavení trvalému nátlaku (dedukujem, že môže ísť o autoritárstvo vo výchove), sa zmení správanie dieťaťa na neprirodzené. Z aktívnej snahy o únik pred ťažkou situáciou sa stane úplne pasívnym. Povedala by som, že vtedy rezignuje na riešenie problému a šetrí energiu svojou naučenou bezmocnosťou. Nemohúcnosť je vtedy podľa mňa paradoxne logickejšie riešenie než aktívny boj, ktorý by dieťa vyčerpával. Pripomína mi to depresiu. Psychologicky všeobecne platí, že ak sa dieťa v nenormálnej situácii správa nenormálne, tak je to normálne.

Nízka sebaúčinnosť

Ako ešte môže nesprávna výchova zapríčiniť apatické stavy? Bandura dokázal, že motivácia k činnosti súvisí s vierou vo vlastné schopnosti vykonávať aktivity potrebné k výsledku. Ľudia s vysokou sebaúčinnosťou si viac veria. Dedukujem, že tí s nízkou sebaúčinnosťou môžu mať rovnako veľké schopnosti, ale menej si veria, tak ich neprejavia. Podľa Banduru je sebaúčinnosť založená na štyroch zdrojoch očakávania (Barinková, Mesárošová, 2026):

1. Zážitok majstrovstva (mastery experience). Bandura ho považuje za najväčší zdroj sebaúčinnosti! Ide o jav, keď výkon podaný v minulých situáciách ovplyvňuje výkon v budúcich situáciách. To je podľa mňa dobrá správa: najviac nezávisí od výchovy, ale od vlastnej snahy a úspešnosti! Platí to, ak ide o štúdium, prácu či šport.
2. Zástupná skúsenosť (vicarious experience). Ide o súbor informácií získaný pozorovaním druhých, porovnávaním sa s nimi v sociálnom napodobňovaní. Sebaúčinnosť sa zvýši, ak vidíme, že to druhí dokážu, tak to zvládnem aj ja. Vyvodzujem, že pozorujme dobré modely a skúsme ich napodobniť!
3. Sociálna persuázia (verbal persuasion). Ide o presviedčanie o výkone jednotlivca, ktoré dostáva od svojho okolia. Tento zdroj sebaúčinnosti je slabší ako zážitok z vlastného výkonu. Avšak Bandura upozornil, že negatívna persuázia má väčší efekt než pozitívna. Tak povzbudzujem dávať pozor na kritiku detí vo výchove, lebo nadmerná môže znížiť ich sebaúčinnosť!
4. Emočné a fyziologické stavy (emotional arousal, physiological information). Môžu ovplyvniť sebaúčinnosť pozitívne i negatívne  Pozitívne pôsobí napríklad dobrá nálada, negatívne únava. Navrhujem, snažme sa aj cez psychohygienu udržovať vo forme, ako som odporúčala v 114.Potulke psychológiou o psychohygiene

Záver

Táto epizóda vznikla na základe objednávky poslucháča Petra. Ak si tiež želáte epizódu na želanie, rada vám ju vytvorím. Apatia znamená poruchu motivačných procesov. Môže byť následkom Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby, cievnej mozgovej príhody a pri traumatickom poškodení mozgu. Sprevádza však aj psychické poruchy ako depresia a vyhorenie. Fáza apatie je dokonca samostatnou, štvrtou fázou procesu vyhorievania. Štvrtou základnou psychickou potrebou podľa Maslowa je potreba úcty a uznania. Ak ich dieťa nedostáva, som presvedčená, že môžu uňho nastať apatické stavy. Vnímam, že príliš demokratický, liberálny aj autokratický štýl výchovy nie sú správne. Dedukujem, že pri situačnom štýle sa vyhneme spôsobeniu apatie u dieťaťa. Kognitívno-behaviorálne modely apatie sú naučená bezmocnosť od Seligmana a Maiera a nízka sebaúčinnosť od Banduru. Naučená bezmocnosť znamená, že dieťa sa stane pasívnym namiesto reakcie útok/útek. Deje sa tak kvôli vystaveniu neustálemu tlaku. Vnímam, že radšej pasívne šetrí energiu, ako by aktívne bojovalo s veternými mlynmi. Sebaúčinnosť je viera vo vlastné schopnosti. Zakladá sa na štyroch zdrojoch: zážitok majstrovstva, zástupná skúsenosť, sociálna persuázia a emočné a fyziologické stavy. Všimli ste si, nejak máme dnes veľa štvoriek 😀 apatia ako 4.fáza vyhorenia, úcta ako 4.stupeň hierarchie potrieb, zdroje sebaúčinnosti sú 4 a číslo epizódy je 124. Tak si to trošku zjednodušme výrokom jedného múdreho človeka: “Výzvy naučia. Sú nepríjemné, ale naučia.” 🙂 Povzbudzujem, trénujme sebaúčinnosť ako zbieranie skúsenosti a úspechov, ktoré získame!

Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!

---

Bibliografia

Atkinsonová, R. et al. 2010. Psychologie. Praha : Portál. 751 s. ISBN 80-7178-640-3.

Barinková, K., Mesárošová, K. 2026. Sebaúčinnosť. Self-efficacy. Dostupné: https://psychkont.osu.cz/fulltext/2011/Barinkova,Mesarosova_2011_2.pdf (citované 19.1.2026)

Hersey, P., Blanchard, K.H. 1988. Management of Organization behavior: Utilizing Human Resources, Englewood Cliffs, NJ Prentice-Hall. Dostupné: https://psyche0.webnode.sk/products/situacne-vedenie1/ (citované 14.1.2026)

Horák, O. 2019. Psychológ: Depresia nevznikne zo dňa na deň, rozvíja sa bežne mesiace, keď ignorujeme miernejšie signály. Dostupné: https://dennikn.sk/1659218/psycholog-depresia-nevznikne-zo-dna-na-den-rozvija-sa-bezne-mesiace-kedy-ignorujeme-miernejsie-signaly/ (citované 10.1.2026)

Lehenová, A. 2013. Pedagogická a školská psychológia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. ISBN 978-80-8082-610-9. Dostupné: https://pdfweb.truni.sk/e-ucebnice/psp/data/ca2334b7-ce9f-4dfc-8dac-6d47b240ca24.html?ownapi=1 (citované 14.1.2026)

Levy, R., Dubois, B. 2006. Apathy and the functional anatomy of the prefrontal cortex – basal ganglia circuits. Cereb Cortex 16(7), s. 916-28. Dostupné: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16207933/ (citované 10.1.2026)

Marin, R.S. 1991. Apathy: a neuropsychiatric syndrome. Neuropsychiatry Clin Neurosci. 3(3), s. 243-54. Dostupné: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/1821241/ (citované 10.1.2026)

McLeod, S.A. 2020. Maslow’s Hierarchy of Needs. Simply Psychology. Dostupné: https://www.simplypsychology.org/maslow.html (citované 10.1.2026)

Morovicsová, E. 2016. Syndróm vyhorenia a možnosti jeho prevencie. Psychiatria pre prax. 17(4), s. 153-156. Dostupné: https://www.solen.sk/storage/file/article/975942ba9932d6de5f5c0ff1a3c0923e.pdf (citované 10.1.2026)

Neprašová, D. 2026. Naučená bezmocnosť: Čo je to a ako ju zmeniť na životný optimizmus? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/dominika-neprasova/6738/naucena-bezmocnost-co-je-to-a-ako-ju-zmenit-na-zivotny-optimizmus (citované 15.1.2026)

Procházková, T. 2018. Teória motivácie podľa Maslowa. Dostupné: https://www.mentem.sk/blog/teoria-motivacie/ (citované 10.1.2026)

Zvariková, M. 2019. S hrôzou do práce: Syndróm vyhorenia môže postihnúť každého. Dostupné: https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2013_06/Syndrom_vyhorenia.aspx?did=1&sdid=49&tuid=0&page=full& (citované 10.1.2026)