Morálny vývin

V 45. potulke sa dozviete, ako súvisí empatia, manipulácia a morálny vývin. Aké fázy má Piagetova teória morálneho vývinu a prečo je prehnaná svedomitosť problémom? Aké úrovne a štádiá má Kohlbergova teória morálneho vývinu? V čom sa líši predkonvenčná, konvenčná a postkonvenčná úroveň morálky? Aké odporúčania ponúkam na rozvoj morálneho vývinu?

Aktuálnou témou nadväzujem opäť na predchádzajúcu potulku o manipulácii. Sľúbila som vám, že pripravím potulku o morálnom vývine, a je to tu!

Manipulácia a morálny vývin

V predchádzajúcej epizóde som konštatovala, že vnímam vzťah medzi stupňom morálneho vývinu človeka a jeho sklonmi k manipulácii. Domnievam sa, že ak má človek nižší stupeň morálneho vývinu, ľahšie zneužije svoju empatiu na egoistické ciele. Podvod a manipulácia sú aj v odbornej literatúre často vnímané ako alternatívne stratégie pomáhania a spolupráce (Čavojová et al., 2011).

Nejdem tu však moralizovať, poviem vám, ako prebieha morálny vývin z psychologického hľadiska. Opierať sa budem najmä o teórie Piageta a Kohlberga, ktorí rozdelili morálny vývin na štádiá. Morálkou sa zaoberá aj Bandurova teória sociálneho učenia, o ktorej sa viac dozviete v 14. potulke o väzenskom experimente a agresivite. O priebehu Bandurovho experimentu si môžete pozrieť aj toto video. Rozvoj svedomia podľa českého psychológa Šturmu (Šťastná, 2013) nájdete zasa v 43. potulke o empatii.

Samozrejme aj dnes pre vás vymyslím príklady a nezaobídem sa bez apelu na rozvoj. Poradenská psychológia má v sebe potenciál pomôcť posúvať sa ľuďom v naplnení ich potenciálu (Plháková, 2006, Rogers, 1951). A o to aj mne profesne ide. Vždy sa teším, keď klient pod mojím vedením urobí pokrok. Prajem to aj vám!

Piagetova teória morálneho vývinu

Sľúbila som vám predstaviť Piagetovu a Kohlbergovu teóriu morálneho vývinu, a keď už sme pri morálke, sľuby sa majú plniť 🙂

Malá odbočka: ak z objektívneho dôvodu nemôžte splniť sľub, je to psychologicky v poriadku! Treba sa dotyčnému ospravedlniť, vysvetliť dôvod, napr. že ste ochoreli, a všetko si nevyčítať. V opačnom prípade môže ísť o problém prehnanej svedomitosti (Herinková, 2022). Výskumne som pracovala s dotazníkom Big Five. Zaujalo ma, že prílišná zodpovednosť je na škodu (Veseličová, 2009). O osobnosti niekedy nabudúce. Naznačím len, ako sa vraví, všetkého veľa škodí. Perfekcionizmus môže prerásť do obsedantne-kompulzívnej poruchy (Tancsáková, 2022) alebo smerovať k vyhoreniu (Gránska, 2021).

Späť k Piagetovi – vyčleňuje tri fázy vývinu morálky:

  1. heteronómna – do 7 rokov, morálne pravidlá sú podmienené autoritou (rodič, učiteľ). Dieťa za správne považuje to, čo je v zhode s pravidlami “zvonka”. Problémom je, ak zostane v tomto štádiu do dospelosti a činy koná len vtedy, ak mu prinesú zisk resp. ak sa nimi vyhne trestu z nedodržania pravidiel. Napadá mi napr. že ak človeka nevidí policajt, dupne na plyn a rúti sa rýchlejšie, než je povolená rýchlosť.
  2. hetero-autonómna – 7-11 rokov, morálne pravidlá sú pol na pol zvonka aj zvnútra, dieťa pochopilo prečo je krádež zlá, ale je rigidné vo vnímaní situačnosti. Napr. rovnako by potrestalo za krádež boháča, ktorý chce mať stále viac, aj matku, ktorá ukradne jedlo pre svoje deti, ktoré hladujú.
  3. autonómna – od 12 rokov, deti už berú do úvahy motiváciu a situáciu. Napr. by boli miernejší v trestaní matky než boháča.

Obrázok 1: Fázy morálneho vývinu podľa Piageta (Fedorko, 2015)

Kohlbergova teória morálneho vývinu

Pozrime sa teraz bližšie na sociomorálnu teóriu Kohlberga, ktorá spája morálny vývin so sociálnou skúsenosťou. Zjednodušene poviem, že dobro a zlo prebieha len v situáciách, kde sú ľudia – to sme si už všetci určite zažili. Kohlberg svoju teóriu odvodil na základe výsledkov dlhodobých výskumov v USA (Koníčková, 2022) a nadviazal ňou na Piagetovu teóriu (Fedorko, 2015).

Proces zvnútornenia morálnych hodnôt rozdelil do 6 štádií, ktoré prebiehajú od prvého, najnižšieho k šiestemu, najvyššiemu. Vychádza z predpokladu, že človek morálne dozrieva ruka v ruke s vývinom myslenia (Koníčková, 2022).

Pridávam, že aby sme sa vedeli rozvinúť a prejsť na “vyšší level”, potrebujeme poznať súčasný stav. Preto vám vysvetlím štádiá morálneho vývinu a vy v rámci autodiagnostiky môžete skúsiť odhadnúť, kde sa nachádzate. Rozvíjať sa dá každá úroveň, dokonca aj keby ste boli v najvyššom šiestom štádiu. Vidíte, napadlo mi, že ku každému štádiu pre vás navrhnem konkrétne tipy na rozvoj!

Ešte čerešnička na torte: morálny vývin delí Kohlberg do 3 úrovní, v každej sú 2 štádiá. Matematiku máme za sebou, poďme na ne! Toto je spomínaných 6 štádií:

Úroveň:Štádium
predkonvenčná1. vyhnutie sa trestu2. dosiahnutie odmeny
konvenčná3. neosobný súhlas4. sociálny systém
postkonvenčná5. rešpektovanie práv jedinca6. univerzálne princípy

Tabuľka 1: Úrovne a štádiá morálneho vývinu podľa Kohlberga

Predkonvenčná úroveň

Je najnižšia úroveň morálneho vývinu. Je v poriadku u malých detí ale nie u dospelých! Morálka je tu veľmi jednoduchá a založená na osobnom profite, odmenách a trestoch. Typický je egocentrizmus a rešpektovanie silnejšej autority. Delí sa na 2 štádiá (Koníčková, 2022):

1. štádium vyhnutia sa trestu – dôležitá je poslušnosť autorite a to, aké má konanie fyzické a psychické dôsledky. Keď kedysi dávali deti stáť do kúta alebo kľačať na kukurici, ak niečo vyparatili, išlo o aplikáciu trestu. Forma rozhodne nebola psychologicky správna, ale rovnako je nesprávne neurobiť nič. Čo teda robiť, ak napr. dieťa naschvál ťahá vlasy sestričke? Odporúčam s empatiou mu obmedziť priestor, napr. dať ho o svojom nesprávnom skutku porozmýšľať na postieľku. Ak je dospelý “zaseknutý” v tomto štádiu, je podľa mňa zásadné správne formulovať zákony. V prípade porušenia ide trestanec do väzenia, kde má vlastne tiež čas na reflexiu.

2. štádium dosiahnutia odmeny – mnohým dospelým v 1. štádiu predkonvenčnej úrovne morálky zabráni hrozba trestu vykonať zlý skutok. V 2. štádiu motivuje vidina odmeny konať dobré skutky. Pracujeme, aby sme zarobili peniaze, deti upracú v domácnosti, aby dostali cukrík… alebo ako v Marhsmalow teste vydržia s konzumáciou cukríka o 15 minút neskôr, aby dostali ďalší (Horák, 2018). U menších detí v predškolskom veku je v poriadku, ak ich motivuje odmena. Starší by už mali vedieť, prečo je dobré napr. mať upratanú izbu. Odporúčam začať to vysvetľovať už od 2-3 rokov. Môžete použiť slová “Keď si upraceš, nájdeš svoje hračky, lebo budú na mieste”. A samozrejme mrňúsom pripojiť tak lákavú odmenu.

Konvenčná úroveň

V strednej (konvenčnej) úrovni morálneho vývinu sa zameriavame na menšiu skupinu až celú spoločnosť. V predkonvenčnej úrovni bol úsudok závislý na odmenách a trestoch, v konvenčnej úrovni na očakávaniach iných. Za správne považuje človek to, čo sa od neho čaká v spoločnosti, kultúre, práci, rodine… Delí sa na 2 štádiá (Fedorko, 2015):

3. štádium neosobného súhlasu – Kohlberg ho opisuje ako štádium “milého dievčaťa” a “milého chlapca”. Konanie závisí od získania uznania a vyhnutí sa kritike od ostatných. Podľa mňa je typickým príkladom móda alebo aktivita v práci, za ktorú máme uznanie kolegov. Napadá mi k tomu Maslowova teória (McLeod, 2020), konkrétne potreba úcty (Procházková, 2018, obrázok 2), ktorá je jednou z vyšších psychologických potrieb (Vágnerová, 2005). Máme radi, keď druhí ocenia našu prácu ako hodnotnú. Nezabúdajme však, že rastieme cez kritiku, dokonca vás povzbudzujem vypýtať si ju. Je to skvelé na rozvoj našej emočnej inteligencie. Namiesto neosobného súhlasu skúsme osobný nesúhlas 🙂 Odporúčam spýtať sa niekoho, komu veríme (Ulčin, 2015) “Čo myslíš, v čom by som mohol na sebe popracovať?”

4. štádium sociálneho systému – typické je spoločenské cítenie a orientácia na právo. Človek je motivovaný okrem osobných výhod aj presvedčením, že v spoločnosti treba udržiavať poriadok. Dokáže chápať a dodržiavať zákon. Napr. keď nájde peňaženku plnú bankoviek s občianskym preukazom, odovzdá ju na polícii. Peniaze si nevezme, i keď by mal z toho osobný profit, lebo kradnúť je nesprávne. Aby človek nielen urobil správnu vec, ale aj chápal prečo, odporúčam rozvoj empatie. Napr. “Páčilo by sa ti, keby niekto našiel a nevrátil peniaze, ktoré si stratil ty?”

Postkonvenčná úroveň

V poslednej najvyššej úrovni morálneho vývinu sa od spoločnosti obraciame späť k jedincovi. Správne je konanie, ktoré vychádza z rešpektu k jedinečnosti človeka. Delí sa na 2 štádiá (Koníčková, 2022):

5. štádium rešpektovania práv jedinca – všetkým ľuďom sa férovo priznávajú ľudské práva. Napr. mi napadá právo na výber povolania alebo volebné právo. Na tomto štádiu fungujú parlamentné demokracie.

Na zamyslenie je, či vedia ľudia na nižších úrovniach morálneho vývinu dobre hlasovať? Napr. môžu byť ľahšie úplatní a niekto si ich hlas “kúpi”, keďže im ide o odmeny na predkonvenčnej úrovni. Ale to už je na inú debatu…

Uvediem príklad morálneho konania: ak nájdeme peňaženku plnú bankoviek bez občianskeho preukazu, aj tak ju odovzdáme na polícii. Rešpektujeme právo jedinca na svoj majetok, bez ohľadu na ťažkú identifikáciu majiteľa. Povzbudzujem vás vymyslieť podobné fiktívne situácie. Ako morálne zareagujete?

6. štádium univerzálnych princípov – správne je to, čo je proste dobré. Napr. ak by boli zákony spoločnosti v rozpore s morálnymi princípmi, jedinec koná v súlade s vyššími, univerzálnymi princípmi. Ktoré sú to? Za základné univerzálne princípy naprieč celou zemeguľou považujeme: princíp rovnosti ľudí, rešpektovania hodnoty ľudského života, dôstojnosti človeka, individuálnej slobody, právo na náboženské presvedčenie. Kritériom hodnotenia je tu vlastné svedomie. Na rozvoj rešpektu k druhým odporúčam u tých, ktorí nás nahnevajú, spýtať sa: “Čo sa mi na nich páči?” Domnievam sa, že aj tí najväčší zločinci mali vlastnosť, ktorá je inšpiratívna, napr. strategické plánovanie. Len ho žiaľ zneužili na zločiny. Verím, že ak si všimneme takú vlastnosť napr. u detí, čo šikanujú, je možné obrátiť ju správnym smerom.

Záver

Na záver apelujem na rozvoj morálky každého z nás. Nevyhovárať sa “ja som mal takých rodičov” a pod., ale posunúť sa v morálnom vývine. Zúžitkujete to vy aj ľudia okolo vás. Domnievam sa, že vysoko morálne rozvinutý človek nebude druhých manipulovať. A tiež si nepustí manipulátorov do svojho života.

Zdiagnostikovali ste cez dnešnú potulku svoju morálnu úroveň? Môžete použiť tip na rozvoj, ktorý som uviedla k “vášmu” štádiu. Netreba stagnovať, lebo rast je znakom psychického zdravia. A nezúfajte, výskumy skutočne ukazujú, že posúvať sa môžeme celý život (Rogers, 1951). Tak vám v tom vašom posune prajem veľa síl a odhodlania.

Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!

Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.


Bibliografia

Čavojová, V.  et al., 2011. Chápanie duševných stavov v kontexte kognitívneho vývinu detí. Bratislava : Ústav experimentálnej psychológie SAV. 311s. ISBN 978-80-88910-32-9. Dostupné: https://www.kpsp.pf.ukf.sk/files/pdf/chapanie_dusevnych_stavov.pdf  (citované 29.3.2022)

Fedorko, V. 2015. Etická výchova v primárnej škole. Prešov : Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity. Dizertačná práca. 98s. ISBN 978-80-555-1316-4. Dostupné: https://www.pulib.sk/web/pdf/web/viewer.html?file=/web/kniznica/elpub/dokument/FedorkoV1/subor/9788055513164.pdf (citované 31.3.2022)

Horák, O. 2018. Jeden cukrík teraz alebo dva neskôr? Ožila debata o teste, ktorý skúma, ako deti odolávajú pokušeniu. Dostupné: https://dennikn.sk/1190405/jeden-cukrik-teraz-alebo-dva-neskor-ozila-debata-o-teste-ktory-skuma-ako-deti-odolavaju-pokuseniu/ (citované 4.4.2021)

Gránska, Z. 2021. Syndróm vyhorenia: Robíte niečo preto, aby sa z vás nestala „vyhorená mama“? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/906/syndrom-vyhorenia-robite-nieco-preto-aby-sa-z-vas-nestala-vyhorena-mama (citované 1.4.2022)

Herinková, E. 2022. Poznáte Model veľkej päťky? Charakterizuje ľudí podľa ich vlastností. dostupné: https://eduworld.sk/cd/eliska-herinkova/3556/poznate-model-velkej-patky-charakterizuje-ludi-podla-ich-vlastnosti (citované 1.4.2022)

Koníčková, J. 2022. Ako prebieha morálny vývin človeka? Dostupné:

https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/3593/ako-prebieha-moralny-vyvin-cloveka (citované 31.3.2022)

McLeod, S.A. 2020. Maslow’s Hierarchy of Needs. Simply Psychology. Dostupné: https://www.simplypsychology.org/maslow.html  (citované 5.4.2022)

Nakonečný, M. 2000. Sociální psychologie. Praha : Academia. 287 s. ISBN 80-200-0690-7.

Plháková, A. 2006. Dějiny psychologie. Praha : Grada. 328 s. ISBN 80-247-0871-X.

Procházková, T. 2018. Teória motivácie podľa Maslowa. Dostupné: https://www.mentem.sk/blog/teoria-motivacie/ (citované 5.4.2022)

Rogers, C.R. 1951. Klientom centrovaná terapia. Modra : Persona. 497 s. ISBN 8096798030.

Šťastná, K. 2013. Čím je utvářeno svědomí dítěte? Katolícky týdeník (7). Dostupné: https://www.katyd.cz/clanky/cim-je-utvareno-svedomi-ditete.html (citované 31.3.2022)

Tancsáková, B. 2022. Obsedantno – kompulzívna porucha: Obsesie a kompulzie začínajúce v detstve. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/beata-tancsakova/6256/obsedantno-kompulzivna-porucha-obsesie-a-kompulzie-zacinajuce-v-detstve (citované 1.4.2022)

Ulčin, P. 2015. IQ vs. EQ alebo čo vám v škole zabudli povedať. Dostupné: https://www.trend.sk/blogy/iq-vs-eq-alebo-co-vam-skole-zabudli-povedat (citované 5.4.2022)

Vágnerová, M. 2005. Vývojová psychologie I. Dětství a dospívání. Praha : Nakladatelství Karolinum. 467 s. ISBN 80-246-0956-8.

Veseličová, S. 2009. Verbálna komunikácia medzi žiakom a učiteľom: situačné verzus osobnostné faktory. In: IV. medzinárodná konferencia doktorandov odborov psychológia a sociálna práca : zborník z konferencie. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa. ISBN 978-80-8094-660-9, s. 562-570.

https://www.psycholog-ke.sk/–13-78-zname-experimenty-v-psychologii–albert-bandura-a-babika-bobo, citované 31.3.2022

https://www.youtube.com/watch?v=zerCK0lRjp8, citované 31.3.2022