V 125. epizóde prepojím Bandurove teórie sociálneho napodobňovania a sebaúčinnosti. Ako sa Bandura dostal k štúdiu psychológie? Čo je sociálne napodobňovanie? Aké sú zdroje očakávania v sebaúčinnosti? Dá sa zabrániť imitácii negatívnych vzorov? Aké vlastnosti vnímam u športovca na ZOH? Platí čím vyššia sebaúčinnosť, tým pozitívnejší vzor?
Túto epizódu čítate vďaka tomu, že ma podporujete na HeroHero. Ďakujem vám!
Sebaúčinnosť a sociálne učenie
V minulej 124. Potulke psychológiou o apatii, ktorá vznikla na objednávku poslucháča Petra, som rozobrala teóriu sebaúčinnosti (Barinková, Mesárošová, 2026). Vytvoril ju slávny kanadský psychológ Albert Bandura (obrázok 1). Je známy aj teóriou sociálneho učenia (Kurt, 2019), resp. sociálneho napodobňovania (Nakonečný, 2000). Hovorila som o nej v 14. Potulke psychológiou o väzenskom experimente a agresivite. Dnes sa pokúsim obe teórie prepojiť, čo mi napadlo ešte pri písaní minulej epizódy. To mám tak, niekedy mi akoby blikne nápad, čo vám predstavím. Ako taká žiarovečka nad hlavou 😀 Výskumne overoval Bandura sociálne napodobňovanie (imitáciu), ktorá sa nazýva aj observačné učenie, v známom experimente s bábikou Bobo.
Obsahuje autentické zábery z vtedajšieho natáčania, vrátane takej tej “rozkockatenej” kamery s nízkym rozlíšením. Predsa, išlo o rok 1961. Odporúčam prezrieť si video v zmysle slovenského porekadla “lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť.” Všimli ste si, že sa jedna a tá istá teória nazýva viacerými názvami? Sú to sociálne učenie, sociálne napodobňovanie, sociálna imitácia a observačné učenie. Vyberám náš slovenský preklad “sociálne napodobňovanie”, pretože zvýrazňuje proces, akým učenie prebieha. Chcela by som vám teda dnes prepojiť teóriu sociálneho napodobňovania s druhou Bandurovou teóriou. Našťastie tá má len jeden názov 🙂 ide o teóriu sebaúčinnosti (Barinková, Mesárošová, 2026). Dedukujem, že ak je viera vo vlastné schopnosti sebaúčinnosti nízka, môže spôsobovať v psychike apatické stavy.
Kto je Albert Bandura?
Wikipédiu ako zdroj v Potulkách nezvyknem používať. O pánovi Bandurovi je však spracovaná veľmi pekne. Tak si tu vyslúžila svoje miesto! Kanadský psychológ Albert Bandura žil v rokoch 1925 až 2021. Dožil sa úctyhodných 96 rokov! Pikoška je, že k psychologickej kariére sa dostal náhodou. Ako mladý počas letných prázdnin pracoval v drevárskom závode spolu so študentmi medicíny. Tí ráno pracovali a poobede sa učili. Bandura sa k nim vo voľnom čase pridal a prejavil tiež záujem o medicínu. Raz si v knižnici všimol, že niekto zabudol vrátiť jeden katalóg, kde propagovali kurz psychológie. Našťastie pre náš odbor sa totiž rozhodol, že si ho z dlhej chvíle prečíta. Ako v neskoršej biografii povedal: „Všimol som si kurz v odbore psychológia, ktorý by mi slúžil ako vynikajúca výplň voľného času. To podnietilo môj záujem a tak som našiel svoju budúcu kariéru“ (Ruttkayová, 2017).
Aké máme vzory?
Chápete, že psychológia ako výplň voľného času 😀 keď sa tak zamyslím, to vlastne robím aj ja popri písaní Potuliek! Vypĺňam tak svoj voľný čas, ktorého síce nemám mnoho, ale považujem písať Potulky za zmysluplné. A snažím sa zdvojiť voľný čas, ako sa len dá. Napríklad teraz mám na druhom okne otvorené Zimné olympijské hry 2026 v Miláne. Počúvam naživo výkony športovcov, obdivujem najrýchlejších a počúvam osobné príbehy, ktoré ma zaujmú. Ako skautka som mala od detstva vryté skautské heslo “Silnejší chráni slabšieho”. Symbolizuje ho palec prekrývajúci malíček v skautskom pozdrave. Dodnes cítim s ľuďmi opradenými nespravodlivosťou. Ako to súvisí s olympiádou a pánom Bandurom? 🙂 Práve šli rýchlosánkari a zaujal ma príbeh rakúskeho pretekára Jonasa Muellera. Komentátor vravel, že sa pred štyrmi rokmi na olympiáde v Pekingu nedostal do reprezentačného tímu a uvažoval, že skončí s kariérou. Napokon sa rozhodol ešte zostať. Vraj si povedal, že si nechce o 10-15 rokov vyčítať, ak to teraz neskúsi. Podľa mňa skvelé rozhodnutie, keďže rok na to v roku 2023 sa stal majstrom sveta! A súčasne zápasí o medailové umiestnenie na aktuálnych ZOH v Miláne, ktoré má po úvodných dvoch jazdách na dosah. Možno aj to zlato! Bandura nám v teórii sociálneho napodobňovania navrhol a experimentálne dokázal, že napodobňujeme vzory. Aké si však vyberáme?
Pozitívne vzory
Čo takto si vybrať za svoj vzor športovca, napríklad vytrvalého odolného Jonasa Muellera? Nemusíme byť profesionálni športovci, ale som presvedčená, že jeho vlastnosti sa zídu do života každému z nás! Podľa psychologických teórií prejavil samé perspektívne osobnostné vlastnosti (Křivohlavý, 2001):
- resiliencia – bol nezdolný podľa teórie Wernerovej, ktorá pôvodne skúmala chudobné deti zvládajúce dobre ťažké životné situácie, najmä skrz blízky vzťah s dospelou osobou a pestovanie hobby (Kiewer, 1999)
- hardiness – bol tvrdý podľa Kobasovej (1979), ktorá skúmala výdrž u manažérov
- koherencia – bol odolný podľa Antonovskjeho, ktorý skúmal ľudí, čo prežili koncentračný tábor a vyčlenil tri dimenzie, ktoré ak človek má, vie čeliť námahe:
- zmysluplnosť – postoj, že riešiť situáciu má zmysel
- zrozumiteľnosť – postoj, že svet je usporiadané miesto
- zvládnuteľnosť – postoj, že máme vlastné sily riešiť situáciu
Tiež sa snažím napodobňovať dobré vzory. Ako píšem ďalšiu časť tejto epizódy, mám zase zapnuté párové krasokorčuľovanie. To je ozaj kráááásne 🙂 Tam sa mi páči, ak niekto dokáže vstať po páde a dotancovať to ďalej. Rozmýšľam, ako to využiť na mojom kamošskom bedmintone, kam chodím raz za týždeň. Napadá mi, že po nevydarenom údere proste budem nezdolne pokračovať ďalej. A schválne som si teraz mrkla, či môj vzor nezdolnosti rakúsky Jonas Mueller získal medailu, ako som predpokladala. Veru má striebro, dobre som mu držala palce! 😀 akému športovcovi fandíte na olympiáde vy? A aké vzory máte celkovo?
Negatívne vzory
Je úžasné nasledovať pozitívne vzory, napríklad úspešných športovcov. Prečo si teda ľudia vyberajú aj negatívne vzory? Dedukujem, že napodobňujeme tie vzory, ktorým sa exponujeme. Proste si ľudí okolo nás všímame, vidíme ich, čítame o nich. Detičky v experimente s bábikou Bobo priamo videli, ako jedna teta, samozrejme experimentátorka, búchala kladivkom do takej bábiky. Vyzerala ako taká figurína spojená so zemou, ktorá sa vráti po odrazení. Viac to vysvetliť neviem 🙂 Teta experimentátorka ozaj riadne búcha do bábiky, technicky presne a z viacerých strán. Keď teta odíde, vzápätí sú deti predškolského veku po jednom pustené do miestnosti s hračkami. Nedostanú žiadnu inštrukciu a môžu si vybrať rôzne hračky na hranie. Medzi nimi tróni bábika Bobo. Myslíte si, že sa začali pekne hrať s autíčkom alebo detskou kuchynkou? Nie nie, väčšina zobrala lákavé kladivko a začala tĺcť bábiku Bobo.
Sociálne napodobňovanie agresivity
Dostávam sa k sľúbenému prepojeniu tém sociálne napodobňovanie a sebaúčinnosť. Pre tento účel vytvorím dichotómiu dvoch protipólov podľa miery sebaúčinnosti (Barinková, Mesárošová, 2026):
- vysoká sebaúčinnosť – definujem ju ako veľkú vieru vo vlastné schopnosti
- nízka sebaúčinnosť – definujem ju ako malú vieru vo vlastné schopnosti
Ak má niekto sebaúčinnosť vyššiu, dedukujem, že nebude ľahko napodobňovať negatívne vzory. Ak má sebaúčinnosť nižšiu, vnímam naopak sklon opakovať bezmyšlienkovite aj negatívny vzor. Prečo? Vysvetľujem to tak, že kto si málo verí, má tendenciu prebrať všelijaké vzory, lebo sa nad tým ani nezamyslí! Ťahá ma to k domnienke, že ak nemá niekto v sebe dosť viery vo svoje schopnosti, preberie akýkoľvek vzor. Akoby sa “priživí” na jeho schopnostiach, hoci sú negatívne a agresívne. Vidíte, tam mi napadá aj možnosť pochopiť, prečo manipulátora toľkí nasledujú. Máme z toho žiaľ aj v histórii veľa príkladov. Čo z toho vyplýva? Odporúčam, obklopme sa čo najlepšími vzormi! Niekedy až po čase zistíme, akí sú ľudia okolo vlastne zač. Psychologicky platí, že charakter sa prejaví v kríze v rámci psychológie osobnosti (Daniel et al., 2003). Už počujem, ako sa pýtate: “Môžem ešte niečo urobiť okrem obkolesenia sa pozitívnymi vzormi pre vyhnutie sa negatívnym vzorom?” Odporúčam, skúšajme byť aktívni v zdrojoch očakávania (Barinková, Mesárošová, 2026), o ktorých som hovorila v 124. Potulke psychológiou o apatii.
Zdroje očakávania
Aké sú podľa Banduru zdroje očakávania? Ide o štyri kategórie, v rámci ktorých navrhnem pre vás poradenské odporučenia:
- Zážitok majstrovstva (mastery experience). Bandura ho považuje za najväčší zdroj sebaúčinnosti! Zážitok majstrovstva vysvetľujem tak, že už dnes svojou aktivitou v rôznych činnostiach ovplyvňujeme vieru v seba zajtra. Ako poeticky som to povedala 😀 tak povzbudzujem, píšme (Potulky, poviedky, denníky, články, básne…), maľujme, športujme, vymýšľajme dobré nápady. Vyvodzujem, že tak si budeme veriť!
- Zástupná skúsenosť (vicarious experience). Ide v pravom slova zmysle o súbor informácií získaných sociálnym napodobňovaním. Sem zaraďujem nájdime si dobré vzory, či už v literatúre, umení, športe, filantropii a inde. Nedá mi nespomenúť, ako je mojím psychologickým vzorom Carl Rogers, ako som vravela v 4.Potulke psychológiou o prínose Rogersa psychológii. Aj ja sa ho snažím napodobniť.
- Sociálna persuázia (verbal persuasion). Dedukujem, že persuázia je v podstate spätná väzba. Delí sa na pozitívnu a negatívnu, pričom podľa Banduru má negatívna persuázia väčší efekt než pozitívna. Navrhujem, “šetrime” kritikou, lebo ak ju preženieme, môže znížiť sebaúčinnosť kritizovanej osoby!
- Emočné a fyziologické stavy (emotional arousal, physiological information). Môžu ovplyvniť sebaúčinnosť pozitívne i negatívne Pozitívne pôsobí napríklad spánok, negatívne záťaž. Navrhujem, snažme sa dostatok spať a dbať o psychohygienu.
Záver
V dnešnej Potulke som sa snažila o prepojenie dvoch tém: sociálne napodobňovanie a sebaúčinnosť. Autorom teórie sociálneho napodobňovania je Albert Bandura. Teória je v psychológii slávna a nazýva sa aj sociálne učenie, observácia alebo imitácia. No, toľko názvov pre jednu vec, ale však aj slovenčina má veľa synoným pre jedno slovo. Keď je dnes reč o vzoroch, tak vravíme že sú úžasné, úchvatné, fenomenálne, fascinujúce… Pre sebaúčinnosť máme síce jeden názov, ale zas pri nej vyčleňujeme štyri zdroje očakávania. Sú to zážitok majstrovstva, zástupná skúsenosť, sociálna persuázia a emočné a fyziologické stavy. Dedukujem, že ak máme sebaúčinnosť celkovo vyššiu, máme nižšiu pravdepodobnosť sociálne napodobňovať negatívne vzory. Myslím si, že ak si veríme, prečo by sme napodobňovali niekoho, kto je agresívny? Zdôrazňujem, vyberajme si pozitívne vzory. Písala som o rakúskom rýchlosánkarovi Jonasovi Muellerovi, ktorý aktuálne získal striebro na ZOH 2026 v Miláne. Pritom pred štyrmi rokmi na ZOH v Pekingu sa nedostal do reprezentačného tímu a rozmýšľal, že skončí kariéru. Napokon si to rozmyslel, lebo nechcel o 10-15 rokov ľutovať, že to neskúsil. Odvtedy už získal zlato na majstrovstvách sveta a teraz striebro na olympiáde! Vnímam uňho nezdolnosť podľa Wernerovej, tvrdosť podľa Kobasovej a koherenciu podľa Antonovskjeho. Mojím psychologickým vzorom je už dlho Carl Rogers, nominant Nobelovej ceny za mier (Miler, 2021). Som presvedčená, že je fajn mať aj viac vzorov. Navrhujem výzvu zamyslieť sa, z koho si vezmeme pozitívny vzor. Možno už máte, tak naňho pri svojich činoch pamätať!
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Bibliografia
Barinková, K., Mesárošová, K. 2026. Sebaúčinnosť. Self-efficacy. Dostupné: https://psychkont.osu.cz/fulltext/2011/Barinkova,Mesarosova_2011_2.pdf (citované 19.1.2026)
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Kiewer, W. 1999. Resilience. In: Benner, D.G., Hill, P.C. (Eds.) Baker Encyklopedia of Psychology and Counseling, Baker Books, Grand Rapids, 1037-1038. In: Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279 s. ISBN 80-7178-774-4.
Kobasová, S.C. 1979. Stressful life events and health: An inquiry into hardiness. Journal of Personality and Social Psychology, 37, 1-11. In: Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279 s. ISBN 80-7178-774-4.
Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279 s. ISBN 80-7178-774-4.
Kurt, S. 2019. Social Learning Theory: Albert Bandura. Dostupné: https://educationaltechnology.net/social-learning-theory-albert-bandura/
Miler, M. 2021. Prístup zameraný na človeka. Dostupné: https://vhlave.sk/psychoterapia/pristup-zamerany-na-cloveka/ (citované 18.2.2026)
Nakonečný, M. 2000. Sociální psychologie. Praha : Academia. 287 s. ISBN 80-200-0690-7.
Rogers, C.R. 1951. Klientom centrovaná terapia. Modra : Persona. 497 s. ISBN 8096798030.
Ruttkayová, A. 2017. Life of psychologist – Albert Bandura. Dostupné:
https://prezi.com/qztv-brhrhp4/life-of-psychologist-albert-bandura/ (citované 31.1.2026)
https://korcin.webnode.sk/skautska-symbolika/, 7.2.2026
https://sk.wikipedia.org/wiki/Albert_Bandura, 28.1.2026
https://www.olympic.sk/podujatie/milano-cortina-dampezzo-2026, 7.2.2026
https://www.olympic.sk/podujatie/peking-2022, 7.2.2026
https://www.olympics.com/en/milano-cortina-2026/results/athlete-details/18026, 16.2.2026
https://www.psycholog-ke.sk/–13-78-zname-experimenty-v-psychologii–albert-bandura-a-babika-bobo, 28.1.2026
https://www.youtube.com/watch?v=zerCK0lRjp8, 28.1.2026