V 2. potulke Vám poviem, aký vplyv malo na Freuda viktoriánske obdobie, prečo vyvinul metódu voľných asociácií a z akej spoločenskej vrstvy pochádzali jeho pacientky. Vyskytuje sa Oidipovský komplex v 21. storočí? Aká zložka našej osobnosti je nevedomá? Aké sú príklady na ego-obranné mechanizmy?
Freud a viktoriánske obdobie
Sigmund Freud je zrejme najznámejší psychológ, ktorého poznajú laici po celom svete, hoci v rebríčku odbornej verejnosti je “iba” 3. najcitovanejším psychológom 20. storočia (Haggbloom et al., 2002). Čím si získal svoju popularitu? Zameraním na sexualitu žien alebo jeho psychologická práca zahŕňa niečo viac? V 2. potulke psychológiou Vám rada ozrejmím Freudov prínos pre psychológiu, aplikáciu jeho teórie do praxe aj jeho kritiku.
Freud bol viedensky psychiater, ktorý žil v rokoch 1856-1939 (Sheehy, 2005). Špecifiká doby, v ktorej prežíval svoje produktívne obdobie, mali veľký vplyv na jeho dielo a teóriu. Viktoriánske obdobie, v ktorom žil a tvoril, charakterizovala externá anxieta (May, 2005). Znamená to, ze ľudia prežívali úzkosť zo spoločenského neúspechu, z opovrhnutia inými ľuďmi a z vylúčenia zo spoločnosti. Vnútorným problémom človeka vrátane sexuálnych problémov sa v spoločnosti nevenovala pozornosť a považovali sa za prísne tabu. Preto je pochopiteľné, že Freud inkasoval výsmech od odbornej verejnosti, keď predstavil svoje zistenia z klinickej praxe. Ako psychiater si všimol, že u jeho klientely, ktorú tvorili prevažne ženy vo veku strednej dospelosti pochádzajúce z vyššej sociálnej vrstvy, je vysoká miera prežívania sexuálnej anxiety a neurózy. V ich anamnéze sa často vyskytovali skúsenosti so sexuálnym obťažovaním. Pripomína to mi aktuálne hnutie 21. storočia “Me too” (kde sa ženy zverujú na verejnosti so skúsenosťou sexuálneho obťažovania zo strany mužov) s tým rozdielom, že za Freuda nebolo bežné o sexualite verejne hovoriť, keďže bola prísne tabuizovaná.
Metóda voľných asociácií
Aby sa Freudove pacientky v prudérnej viktoriánskej dobe dokázali so svojimi problémami zveriť, vyvinul metódu voľných asociácií. To zobrazuje známy obrázok pacienta ležiaceho na pohovke, ktorý má pri psychoterapii zatvorené oči (Hill, 2004), aby ho pri rozprávaní o sebe nerušili podnety z okolia ani pohľad na samotného psychoterapeuta. Ďalšie metódy, ktoré Freud používal na vstup do pacientovho nevedomia sú hypnóza (Boroš, 2002) a výklad snov (Plháková, 2006). Paradoxom je, že prvé Freudove pacientky, ktoré pomocou voľných asociácií rozprávali o svojich problémoch, mali uspokojené základné biologické potreby, kam patria podľa Abrahama Maslowa hlad, smäd, telesná teplota a spánok (Prochádzková, 2018). Keďže pochádzali z bohatšej vrstvy, mohli si finančne dovoliť uspokojenie biologických potrieb napr. obstaraním kvalitného jedla alebo udržiavaním tepla v príbytku, ale kvôli neuspokojenej sexuálnej potrebe nemohli dosiahnuť v Maslowovej pyramíde potrieb vyššie psychologické potreby istoty a bezpečia, sociálne potreby lásky a úcty ani transcendentné potreby sebarealizácie. Podľa Maslowa je totiž uspokojenie nižších potrieb predpokladom uspokojenia vyšších potrieb (McLeod, 2020).
Oidipovský komplex
Okrem sexuálnych problémov žien sa Freud venoval aj sexuálnym problémom mužov, ktoré opísal fenoménom tzv. Oidipovského komplexu inšpirovaného gréckou mytológiou. Podľa Freuda sa chlapec nezdravo zaľúbi do svojej matky a žiarli na svojho otca (Kremnická, 2020) čo môže prerásť až do nenávisti k otcovi. V 21. storočí je pomerne rozšírené bývanie dospelých mužov vo veku mladšej až strednej dospelosti u rodičov, resp. maminiek, ktoré im perú, varia a upratujú ako keby boli malí chlapci. Nesamostatnosť mladých mužov závislých na svojich maminkách sa dá odvodiť z Oidipovského komplexu postulovaného Freudom storočie dozadu, čiže fenomén je starší ako siaha naša pamäť. Kritikou však ostáva, že celý Freudov život bol oidipovským komplexom obráteným naruby. Freud zastával úlohu otca a tí ostatní boli synovia, nad ktorými chcel vládnuť, podrobiť si ich, zvíťaziť nad nimi extrémne súťaživou formou, čím prichádzal o priateľstvá vo svojom živote (Patarák, 2019).
Nevedomie a zložky osobnosti
Rovnako pri vnútorných problémoch žien aj mužov Freud tvrdil, že pramenia z nevedomia človeka. Vyčlenil štruktúru osobnosti tak, že osobnosť rozdelil na 3 zložky: id (biologická zložka – pudy, napr. rozmnožovací pud), ego (psychologická zložka – ”ja, tj. kto som, čo prežívam), superego (sociálna zložka, superego reprezentuje pravidlá spoločnosti). Id je celé nevedomé, ego a superego sú nevedomé, predvedomé aj vedomé (obrázok).
Možno poznáte prirovnanie Freudovej hierarchickej štruktúry osobnosti k ľadovcu, ktorý vyčnieva nad hladinu mora: To, čo z ľadovca vidíme, je vedomie, to čo je tesne pod hladinou je predvedomie a to, čo je hlboko pod hladinou mora, je nevedomie (Joy, 2018). Postupne počas vývinu dieťaťa v orálnom, análnom, falickom, latentnom a genitálnom štádiu (Vágnerová, 2005) sa môže dostávať negatívne prežívanie človeka do jeho nevedomia, čo v dospelosti bráni človeku pozitívne psychologicky fungovať.
Ego-obranné mechanizmy
Prínosom Freuda pre detskú psychológiu je vyčlenenie štádií v psychickom vývine dieťaťa, kritikou je, že Freud vyčlenil posledné genitálne štádium od 12. rokov a vývinom v dospelosti sa ďalej nezaoberal – túto medzeru doplnil Erik Erikson (Cherry, 2019). Počas vývinu dieťaťa alebo neskôr v dospelosti sa môžu nevedomé problémy dostať na povrch formou ego-obranných mechanizmov, keď v niektorých extrémnych situáciách človek reaguje nevedomými reakciami na skutočnosť, ktorá je príliš ohrozujúca pre jeho vedomie. Medzi ego-obranné reakcie patrí napr. racionalizácia, keď človek ako racionálne označí správanie ktoré je racionálne iba naoko napr. “musel som ho udrieť, lebo ma rozčúlil”. Iný ego-obranný mechanizmus je popretie, kedy si mamička pýta svoje mŕtve dieťa na dojčenie, pretože poprela objektívnu realitu, že jej dieťatko zomrelo. Popretie využívajú ľudia podľa Kübler-Rossovej bežne pri vyrovnávaní sa s nevyliečiteľnou chorobou, kedy u seba poprú existenciu choroby (Gulášová et al., 2011). Na to ponúka Freud psychoterapiu ako liečbu formou expertného náhľadu psychoterapeuta do nevedomia pacienta.
Freudov prínos a kritika
Freudovým prínosom pre psychológiu je jeho zameranie na vnútorné psychické prežívanie človeka a následnú terapiu negatívnych psychických stavov, čím podáva iný pohľad na psychológiu ako pri jej vzniku, kedy sa psychofyzici zameriavali na jednoduché psychické reakcie (o tom si môžete vypočuť 1. potulku psychológiou, v ktorej som o psychofyzike rozprávala). Freudovou kritikou je generalizácia jeho záverov, ktoré vznikli na špecifickej malej vzorke žien strednej dospelosti, a preto sa nedajú zovšeobecňovať (Ferjenčík, 2012). Freud založil jeden z 3 hlavných smerov psychológie – psychoanalýzu, ktorú dnes reprezentuje nadväzujúci dynamický prístup (Gabura, Pružinská, 1995).
Ak Vás zaujíma ďalší smer behaviorizmus so zakladateľom Skinnerom, pozývam Vás vypočuť/prečítať si nasledujúcu 3. potulku psychológiou.
Dovtedy Vám prajem oduševnené chvíle!
Bibliografia
Boroš, J. 2002. Úvod do psychológie. Bratislava : Iris. 308 s. ISBN 80-89018-35-1.
Ferjenčík, J. 2012. Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Praha : Portál. 256 s. ISBN 9788073678159.
Gabura, J., Pružinská, J. 1995. Poradenský proces. Praha : Sociologické nakladatelství. 147 s. ISBN 80-85850-10-9.
Gulášová I.; et al. 2011. Etické aspekty komunikácie s umierajúcim pacientom. Dostupné: https://www.linkos.cz/lekar-a-multidisciplinarni-tym/kongresy/po-kongresu/databaze-tuzemskych-onkologickych-konferencnich-abstrakt/eticke-aspekty-komunikacie-s-umierajucim-pacientom/ (citované 2.1.2020)
Haggbloom, S.J.; et al. 2002. The 100 Most Eminent Psychologists of the 20th Century. Review of General Psychology 6 (2). s. 139–152.
Hill, G. 2004. Moderní psychologie. Praha : Portál. 282 s. ISBN 80-7178-641-1.
Cherry, K. 2019. Comparing Erikson’s vs Freud’s Theories. Dostupné: https://www.verywellmind.com/freud-and-erikson-compared-2795959 (citované 2.1.2020)
Joy, M. M. 2018. Organisational Behaviour. Dostupné: https://www.researchgate.net/figure/Sigmund-Freuds-psychoanalytic-theory-of-personality-Id-At-birth-the-id-is-the-only_fig28_323695129 (citované 2.1.2020)
May, R. 2005. Láska a vôľa. Bratislava : Ikar. 342 s. ISBN 80-551-0987-7.
McLeod, S.A. 2020. Maslow’s Hierarchy of Needs. Dostupné: https://www.simplypsychology.org/maslow.html (citované 30.12.2020)
Patarák, M. 2019. Bregerov Freud: Freud s temnotou priamo uprostred seba. Dostupné: https://dennikn.sk/blog/1664998/bregerov-freud-freud-s-temnotou-priamo-uprostred-seba/ (citované 30.12.2020)
Plháková, A. 2006. Dějiny psychologie. Praha : Grada. 328 s. ISBN 80-247-0871-X.
Procházková, T. 2018. Teória motivácie podľa Maslowa. Dostupné: https://www.mentem.sk/blog/teoria-motivacie/ (citované 30.12.2020)
Sheehy, N. 2005. Encyklopedie nejvýznamnějších psychologů. Brno : Barristel & Principal. 238 s. ISBN 80-86598-82-9.
Vágnerová, M. 2005. Vývojová psychologie I. Dětství a dospívaní. Praha : Nakladatelství Karolinum. 467 s. ISBN 80-246-0956-8.https://psychology.wikia.org/wiki/Ego,_Superego_and_Id?file=Structuraliceberg.jpg (citované 26.1.2021)