V 129. epizóde predstavím tvarovanie správania, ktoré nazývam behaviorálne tvarovanie. Aký je rozdiel medzi zmenou a tvarovaním správania? Čo znamená sukcesívna aproximácia? V akých fázach prebieha proces učenia nového správania? Prečo využíva behaviorálne tvarovanie len odmeny? Ako naučiť upratať hračky 18-mesačné dieťa? Ako sa líši klasické a operačné podmieňovanie?
Túto epizódu čítate vďaka tomu, že ma podporujete na HeroHero. Ďakujem vám!
Štruktúra epizódy
V minulej 128.Potulke psychológiou o zmene správania som aj ja niečo zmenila – štruktúru písania epizódy. Teraz si túto šablónu sama od seba vypožičiam 🙂 použijem ju aj na dnešnú Potulku o tvarovaní správania. Vznikajú mi tak tri kroky štruktúrovania témy:
behaviorálne tvarovanie – predstavím vám návrh pozitívneho cieľového správania
fiktívny príbeh – minule šlo o dospelých, dnes pôjde o dieťa, ktorému tiež prídem na meno (podobnosť s reálnymi ľuďmi a situáciami ostáva čisto náhodná)
psychologická teória – aktuálne rozoberiem experimenty k téme behaviorálneho tvarovania správania slávneho psychológa Skinnera a jeho nasledovníkov
Rozdiel medzi zmenou a tvarovaním
Aký je rozdiel medzi zmenou správania a tvarovaním správania? Spoločným znakom je samozrejme to, že ide o správanie a rozdiel vnímam v dvoch bodoch:
- zmena správania – meníme staré správanie, napríklad redukovať stres
- tvarovanie správania – vytvárame nové správanie, napríklad upratovať hračky
Tvarovanie je vlastne istá veľmi konkrétna psychologická metóda formovania správania. Postupne pri ňom posilňujeme reakcie, ktoré sa blížia k vytýčenému cieľu. Čiže zakaždým oceňujeme kroky, ktoré prirodzene vzniknú a podobajú sa tomu, ako to “má vyzerať”. Tvarovanie sa používa vtedy, keď je pre človeka náročné naučiť sa správanie ako celok (Majdáková, Slavkovská, 2016). O chvíľu to podrobnejšie po krôčikoch vysvetlím na príklade upratovania hračiek malého dieťaťa, ktoré ho učí maminka. Pamätáte sa, ako som v predošlej epizóde vravela, že je dobré pristupovať k cieľu po malých krôčikoch? Aj my dospelí sa postupne učíme šoférovať, hrať bedminton alebo variť. Vieme tiež pri tom využívať odmeny, napríklad si dať sladkosť po dobrom obede, ktorý sa nám podarilo navariť 🙂 Tvarovanie správania sa nazýva odborne aj sukcesívna aproximácia (Bucková, 1999). Toto slovné spojenie má latinsko (succesivus = postupný) – anglický (approximation = priblíženie) pôvod. Napadá mi, že to v sebe nesie slovo “success”, tj. po anglicky úspech. Čiže by som povedala, že dosiahneme PO-krok, ak postupne nacvičujeme správanie po krokoch.
Proces tvarovania správania
Podľa behaviorálnej teórie obsahuje proces tvarovania päť postupných krokov. Najskôr vám ich všeobecne opíšem. Potom ich rozoberiem na peknom príklade od medzinárodne uznávanej slovenskej psychologičky Michaely Buckovej (1999). Odporúčam čítať jej odborné publikácie, ktoré tu pre vás, podporovateľov Potuliek cez Herohero uvádzam aj s linkami: Bucková, 2016, Bucková, 2014, Bucková, Kačáni, 2001. Spojím vám päť krokov procesu tvarovania s otázkou, akú navrhujem sa v každom kroku pýtať:
- Určiť cieľové správanie. Aký výsledok na záver chceme dosiahnuť? Vysvetlíme si to na príklade mamičky, ktorá sa rozhodla naučiť svojho 1,5 ročného syna Bobyho upratať hračky. Výsledné správanie si zvolila, že Boby má vedieť upratať hračky do krabice, kam patria.
- Určiť východiskový bod. Aký je prvý podnet, ktorý posilňujeme? V procese tvarovania sa počká na prvé správanie, ktoré sa aspoň trošku približuje cieľovému správaniu. Som presvedčená, že mama môže prirodzene upratovať hračky tiež. Keď synček v rámci sociálneho napodobňovania (Kurt, 2019, Nakonečný, 2000) uprace prvú hračku, mama ho posilní odmenou. Napríklad kúskom čokolády 🙂
- Rozdeliť proces na menšie kroky. Aké kroky po sebe budú nasledovať? Mama proces učenia upratovania hračiek rozdelila na viac krokov. Najskôr posilní upratanie prvej hračky. Potom na získanie čokoládky musí Boby upratať viac hračiek viditeľných v dosahu. Po týždni ho mama upozorní, že viaceré autíčka zostali mimo krabice. Po ďalšom týždni ho vyzve, aby sa pozrel pod posteľ, či tam nezostali hračky. Opäť nasleduje odmena. Na záver ho požiada, aby upratal hračky a Boby poslúchne. Odmenu mu niekedy dala, inokedy nie.
- Postupovať správnym tempom. Ako rýchlo postupovať v tvarovaní? Netreba ísť ani príliš pomaly, ani rýchlo. Ak Boby zvládol upratať hračky v dosahu, mama mu začala posilňovať upratanie hračiek pod posteľou.
- Narábať s posilňovaním. Ako posilňovať odmenou žiaduce správanie? Spočiatku drobné podnety, neskôr len tie, ktoré sa viac podobajú cieľovému správaniu.
Operačné podmieňovanie
Tvarovanie správania vychádza z behaviorálnej psychológie, ktorá sa vyvinula zo základného psychologického smeru behaviorizmu. Jeho zakladateľom je Burrhus Frederic Skinner (Haggbloom et al., 2002), o ktorom som mala samostatnú epizódu. To bolo ešte v počiatkoch, kedy boli Potulky psychológiou v plienkach 😀 šlo o 3.Potulku psychológiou Skinner, čo dal psychológii? Vidíte, už tam som mala tendencie pýtať sa vás. Dokonca rovno v názve epizódy! Skinner bol laboratórny experimentátor, ktorý hojne využíval myšky a holúbky (Plháková, 2019). Povedala by som, že tým nadviazal na práce prvých psychológov aj z ríše psychológie zvierat. Vedeli ste, že jedno z prvých psychologických diel má názov “Prednášky o duši človeka a zvierat” (Velichkovsky, 2019)? Mnohé experimenty boli neskôr aplikované na ľuďoch. Základom operačného podmieňovania, ktoré má za cieľ vytvoriť návyk, je odmena a trest. Pri behaviorálnom tvarovaní využívame však iba odmeny! Či už vo forme sladkostí alebo pochvál, ktoré dá mamka svojmu 18-mesačnému Bobymu. Hoci odmena aj trest majú vplyv na ľudské správanie, odporúčam využívať najmä odmenu. Prečo? Hurlocková v experimente zistila pozitívny vplyv odmeny aj trestu na školský výkon v matematike. Pri pochvale stúpol o 50% (pri opakovanej pochvale až o 79%). Pri pokarhaní výkon najskôr stúpol, ale pri opakovanom pokarhaní už ďalej nestúpal! Najslabší výkon bol, ak nebola aplikovaná pochvala ani pokarhanie. Odmena aj trest motivujú, ale dlhodobo má väčší vplyv odmena (Ďurič, 1965). Operačné podmieňovanie sa aplikuje do výchovy pri tvarovaní správania ako upratovanie hračiek (Bucková, 1999) aj do pracovnej oblasti, kde je plat formou odmeny.
Klasické podmieňovanie
Okrem operačného podmieňovania poznáme klasické podmieňovanie. To by mohli byť nabudúce témy epizód, vidíte! 😀 Takto myšlienkovo pracujem a veľakrát mi pri písaní jednej Potulky napadne téma na ďalšiu. Autorom klasického podmieňovania je Ivan Petrovič Pavlov, z ktorého diela Skinner veľa čerpal. Pavlov bol ruský fyziológ, ktorý získal Nobelovu cenu v roku 1904 za prácu o mechanizmoch tráviaceho ústrojenstva. Popri tom neplánovite prispel do vedeckej psychológie princípom klasického podmieňovania. Mnohí si iste pamätáte z biológie, že použil psíkov okrem štúdia ich tráviacej sústavy na psychologický výskum učenia. Vedecky overil podmienený reflex, ktorý sa zakladá na spustení správania tzv. spúšťačmi. Psíkovi zazvonil zvonček vždy pri podaní potravy (nepodmienený podnet) a zbehli sa mu prirodzene slinky. Potom sa mu slinky zbehli už pri samotnom zazvonení zvončekom, čo nazývame podmienený podnet (Sheehy, 2005).
Využitie behaviorálneho tvarovania
Povedala by som, že behaviorálne tvarovanie využíva princípy odmeňovania z operačného podmieňovania. Okrem toho vyvodzujem, že operačné podmieňovanie (odmeny, tresty) vychádza z klasického podmieňovania (spájanie podnetov). Ako sa to dá aplikovať napríklad vo vzdelávaní, kde boli realizované viaceré experimenty (Ďurič, 1965)? Mnohorako! Koniec koncov, aj prípad maminky a naučenia upratovania 18-mesačného Bobyho je tvarovanie odmeňovaním. Ako špecifikum behaviorálneho tvarovania vnímam postupné odmeňovanie malých krokov, čo je tá spomínaná sukcesívna aproximácia. Vymyslela som pre vás príklady na využitie troch behaviorálnych postupov vo vzdelávaní:
- klasické podmieňovanie – pavlovovské princípy sa využívajú napríklad, keď zazvoní, aby žiaci šli na miesto, lebo začína vyučovanie
- operačné podmieňovanie – skinnerovské princípy platia napríklad pri jednotke ako odmene za aktivitu alebo udelení trestu opakovanej písomky, keď niekto opisoval
- behaviorálne tvarovanie – ak si deti upracú farbičky po výtvarnej výchove, odporúčam tvarovanie, že im pedagóg dá odmenu a postupne v krokoch za tú istú odmenu vyžaduje “dokonalejšie” správanie, napríklad upratanie farbičiek zo zeme
Záver
V dnešnej epizóde som sa zamerala na to vysvetliť vám rozdiel medzi psychologickým prístupom k zmene správania a k tvarovaniu správania. Základný rozdiel je, že pri zmene meníme staré správanie, napríklad redukujeme stres. Pri behaviorálnom tvarovaní naopak vytvárame nové správanie, ako v príklade 18-mesačného Bobyho. Mamička sa v rozhodnutí naučiť ho upratať hračky oprela o princíp odmeňovania. Experimenálne ho masívne na holúbkoch a myškách skúmal Skinner. Vo vzdelávaní sa ním experimentálne zaoberala Hurlocková. Bucková zase opisuje podrobne teóriu a prax behaviorálneho tvarovania vo výchove, ktoré sa odborne nazýva sukcesívna aproximácia. Zahŕňa päť postupných krokov: určenie cieľového správania, východiskového bodu, rozdelenie procesu na menšie kroky, postup v správnom tempe a posilňovanie. Pri Bobym určila mama ako cieľové správanie upratať hračky do krabice. Východiskový bod bol odmeniť už prvý pokus o upratanie hračiek. Postupne v procese získaval Boby čokoládku, ak sa jeho správanie približovalo uprataniu všetkých hračiek, aj ďalej od krabice. V správnom tempe postupovala, keď odmenila napokon upratanie hračiek aj pod posteľou. Na záver odmenila už len úplné upratanie. Behaviorálne tvarovanie využíva princípy odmeňovania z teórie operačného podmieňovania. Aplikuje sa aj do pracovnej oblasti ako odmena vo forme platu. Klasické podmieňovanie je od Pavlova, ktorého práce Skinner obdivoval. To je, keď psík slintá na zazvonenie zvončeka, lebo očakáva potravu. Budem pre vás písať podrobnejšie epizódy špeciálne o operačnom aj klasickom podmieňovaní, čo mi vyplynulo pri písaní tejto epizódy! Zatiaľ pamätajme, že odmeniť/pochváliť môžme niekoho aj za správanie, ktoré sa v behaviorálnom tvarovaní len blíži k cieľu. Prajem vám veľa trpezlivosti.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Bibliografia
Bucková, M. 2016. Panika. Vydavateľstvo GU100, 280s. ISBN 978-80-972290-0-9. Dostupné: https://www.martinus.sk/821769-panika/kniha (citované 28.4.2026)
Bucková, M. 2014. Tajomné ja. Bratislava: Ikar, 236s. ISBN 978-80969058-5-0. https://www.pantarhei.sk/33492-tajomne-ja-michaela-buckova (citované 28.4.2026)
Bucková, M., Kačáni, V. 2001. Ako zvládať konflikty. Bratislava: Iris, 131s. ISBN 8089018211. Dostupné: https://www.pantarhei.sk/52425-ako-zvladat-konflikty-michaela-buckova-vladislav-kacani (citované 28.4.2026)
Bucková, M. 1999. Behaviorálna modifikácia: teória a prax. Nitra : Pedagogická fakulta UKF. 248 s. ISBN 80-8050-225-0.
Ďurič, L. 1965. Práceschopnosť žiakov vo vyučovacom procese. Bratislava : SPN. 312 s. ISBN 53634-PG-01.
Haggbloom, S.J.; et al. 2002. The 100 Most Eminent Psychologists of the 20th Century. Review of General Psychology 6 (2). s. 139–152.
Kurt, S. 2019. Social Learning Theory: Albert Bandura. Dostupné: https://educationaltechnology.net/social-learning-theory-albert-bandura/ (citované 6.5.2026)
Majdáková, J., Slavkovská. M. 2016. Aplikovaná behaviorálna terapia u detí s poruchami autistického spektra. Dostupné: https://www.researchgate.net/publication/321274332_APLIKOVANA_BEHAVIORALNA_TERAPIA_DETI_S_PORUCHAMI_AUTISTICKEHO_SPEKTRA_-_APPLIED_BEHAVIOR_ANALYSIS_IN_CHILDREN_WITH_AUTISM_SPECTRUM_DISORDERS (citované 28.4.2026)
Nakonečný, M. 2000. Sociální psychologie. Praha : Academia. 287 s. ISBN 80-200-0690-7.
Plháková, A. 2006. Dějiny psychologie. Praha : Grada. 328 s. ISBN 80-247-0871-X.
Sheehy, N. 2005. Encyklopedie nejvýznamnějších psychologů. Brno : Barristel & Principal. 238 s. ISBN 80-86598-82-9.
Velichkovsky, B.M. 2019. Wilhelm Wundt – zakladateľ experimentálnej a kultúrnej psychológie. Dostupné na: https://infocom-m.ru/sk/dom-s-nulya/vundt-yavlyaetsya-pervym-kto-sozdal-vilgelm-vundt-osnovopolozhnik.html (citované 4.5. 2026).