V 50. potulke sa s Ingrid Melovou rozprávame o analýze snov. Ako vznikajú sny a aká je ich funkcia? Aká môže byť interpretácia sna, keď snívajúci pred niečím beží? Aké sú historické a moderné prístupy k analýze snov? Súvisia sny s vývinovým obdobím, ďalekou aj blízkou minulosťou? Aké sú postupy po zobudení, ako nezabudnúť svoj sen? Kto si pamätá sny viac – introveti a extraverti, ženy a muži? Čo sa deje v noci pred skúškou vo fáze spánku NREM a REM? Prečo je nevhodné používať snáre na výklad snov?
Ahoj Inka, rada Ťa opäť vítam na Potulkách psychológiou. Veľmi sa teším, že si prijala pozvanie na ďalší rozhovor, tentokrát so zaujímavou témou. Vysvetlíš poslucháčom, ako vznikajú sny?
Ahoj Simi, ďakujem za opätovné pozvanie. Veľmi rada, keďže sny sú takou mojou srdcovou záležitosťou a veľmi ma fascinuje ich vplyv. Ako vznikajú? Snívanie je formou fungovania našej psychiky, nie je to žiadne narušenie ani niečo cudzie v našej psychike, nedá sa oddeliť od našich ostatných psychických funkcií. Model tvorby snov vychádza z predpokladu, že sny reflektujú náš bdelý stav a pokúšajú sa integrovať skúsenosti z nášho bdelého života do už existujúcich pamäťových schém. Teda udalosti počas bdenia stimulujú relevantné schémy a tieto pamäťové schémy, ktoré máme spolu s udalosťami z predošlých dní, tvoria základ pre príbeh – sen, ktorý snívajúci vytvára v snahe porozumieť súčasným situáciám vo svetle minulých spomienok. Sen je teda vždy osobný.
Aká je funkcia snov, na čo nám vlastne slúžia?
Autori zaoberajúci sa analýzami snov sa zhodujú v názore, že neexistuje jediná základná funkcia snívania. Sny slúžia viacerým rôznym účelom. Jedným je spájanie nového a starého materiálu v pamäťových systémoch, reorganizácia pamäťových systémov pod vedením emócie, istá forma reorganizácie spomienok. Ďalej napríklad uvoľnenie tlaku, napätia, budovanie ega, prispievajú k hľadaniu riešenia súčasného problému, k vytváraniu metafor, k naplneniu rôznych túžob. Sú tiež dôležitou funkciou pre spracúvanie informácií z bdelých udalostí alebo emócií z týchto udalostí. Keďže odrážajú bdelý život, môžu byť použité pre väčšie sebaporozumenie, to znamená napr. v rámci individuálnej alebo aj skupinovej psychoterapie. Zapamätanie si sna a premýšľanie o ňom, nám dáva prídavnú šancu pracovať s rôznym psychickým materiálom. Informácie, či predmety sú v ňom často spájané novým zaujímavým spôsobom, čo však nemusí byť pre človeka okamžite očividné a užitočné. Náš lektor na psychoterapeutickom výcviku hovoril, že „sny sú odpovede na otázky, ktoré ešte nie sú sformulované“. Preto má podľa mňa veľká zmysel sledovať vývoj sna v čase, vracať sa k nemu, aj keď pôvodne mohol pôsobiť zmätene, či náhodne. Dôležité je poznamenať, že hlavný kľúč k interpretácii sna má jedine samotný snívajúci človek. Terapeut iba podnecuje hľadanie asociácií.
Ak tomu správne rozumiem, je to tak, že cez deň sa niečo stane a v noci sa to akoby odráža v psychike. A potom na ďalší deň sa s tým dá vedome pracovať aj pod vedením terapeuta.
Presne tak. Je to veľmi užitočné otvárať sny a tento snový proces v rámci individuálnej psychoterapie tvorí iný kanál prístupu k psychike.
Spomínaš si na konkrétny sen, ktorý si mala, alebo modelový príklad, čo ste sa učili, prípadne zo svojej praxe?
Spomínam si na interpretáciu, ktorá na mňa pôsobila zaujímavo, kedy sa vracal opätovne istý zážitok klientke v sne. Týkal sa smrti, no jej sa prezentoval v sne, akoby vždy utekala pred niečím a nevedela dosiahnuť cieľ. Čiže aj smrť môže byť zamaskovaná napr. vo forme úniku, utekania pred niečím. Postupnou analýzou sme dospeli k tomu, že sa jej tam vracia strach a traumatické zážitky zo smrti blízkeho človeka.
Takže ona v tom sne vôbec nevnímala nič s tematikou smrti, ale potom ste psychologickou prácou prišli na to, že únik v sne bol spojený so strachom zo smrti.
Áno.
To znie veľmi zaujímavo. A aké sú historické a moderné prístupy k analýze snov?
Sny mali v histórii ľudstva výnimočné postavenie. Najstaršie dôkazy záujmu o interpretáciu snov sa nachádzajú na hlinených tabuľkách, ktoré pochádzajú z obdobia približne 3.000 rokov pred Kristom a obsahujú interpretácie snov Mezopotámcov. Pripisovali im rôzne významy, prorocké, veštecké, symbolické…podobne Egypťania aj starovekí Gréci si mysleli, že ich v snoch navštevujú bohovia. Biblický Starý aj Nový Zákon obsahuje veľa popisov vykladania prorockých snov. Napr.v Starom Zákone vykladá Jozef faraónov sen o 7 tučných a 7 chudých kravách, ktorý predpovedá, že po siedmych prosperujúcich rokoch, príde sedem rokov hladomoru. Na základe tohto výkladu faraón ušetril obilie zo siedmych prosperujúcich rokov, aby tak ochránil ľudí od hladomoru v nasledujúcich chudobných rokoch.
V Afrike mali sny dlhú kultúrnu, klinickú a psychospirituálnu históriu. Ľudia verili, že nielen bohovia, ale aj ešte nenarodené deti, žijúci ľudia, ale aj mŕtvi členovia rodiny komunikovali so snívajúcim prostredníctvom snov.
Vo všeobecnosti bolo základnou premisou starovekých čias tvrdenie, že sny majú svoj pôvod MIMO snívajúceho, najčastejšie v nejakej vyššej moci. Výklad snov ovplyvňoval všetky najzávažnejšie osobné, politické aj ekonomické rozhodnutia.
Radikálnu zmenu doterajšieho pohľadu na sny, mala Freudova práca Výklad snov (ktorú napísal v roku 1900. Považoval ju za svoje najdôležitejšie dielo, v ktorom vysvetľuje, že sny nie sú spôsobené externými vplyvmi ako sú bohovia, démoni alebo fyziologickými procesmi, ale nazeral na sen ako na výtvor, ktorý je výsledkom intrapsychických konfliktov. Veľa z toho, čo tvrdil o snoch bolo neskôr empirickým výskumom vyvrátené. Freud mal však enormný dopad na znovuoživenie záujmu o sny.
Dnes na základe rozsiahlych odborných výskumov a štúdií vieme, že hoci naše telo počas spánku odpočíva, naša myseľ neprestáva pracovať. Vo fáze spánku NREM (bez rýchlych pohybov očí), je mentálna činnosť podobná formám bdelých myšlienok. Avšak v REM fáze (spánok s rýchlymi pohybmi očí) získava mentálna činnosť odlišnú, kreatívnejšiu, hravejšiu kvalitu než majú denné myšlienky. Čiže v tejto fáze má spánok imaginatívnu, metaforickú kvalitu, v ktorej vytvárame príbehy o problémoch z bdelého stavu.
V našich snoch vytvárame príbehy zo súčasných myšlienok a pocitov o nás samých spolu s relevantnými minulými spomienkami. Tieto príbehy prehrávame ako keby sme vystupovali v divadle alebo vo filme. Píšeme si scenár, vytvárame scénu, produkujeme, režírujeme a súčasne hráme hlavnú rolu.
Kedysi som počula, že práve v spánku sa učíme. Sú v NREM fáze myšlienky podobné bdelému stavu? A v REM fáze je to fantazijné, niečo úplne iné (vedome neovplyvniteľné, akoby myšlienky prídu samé?)
Spánok a snívanie prispieva aj k učeniu a prebieha to v NREM fáze. Prichádza k upevňovaniu informácií, vedomostí a toho, čo sme sa naučili.
Sú príjemné sny znakom psychického zdravia?
Keď sme vyrovnaní sami so sebou a so svetom, máme tendenciu spať tvrdo a snívať v pravidelných intervaloch. Ak sa teda v nedávnej dobe nič obzvlášť znepokojujúce nestalo, ak súčasné udalosti nespúšťajú skľučujúce spomienky alebo ak nemáme väčšie nedoriešené problémy, ktoré si vyžadujú našu pozornosť, naše sny sa nezdajú zvlášť znepokojujúce. Máme potom väčšiu slobodu v snoch, hráme sa, zažívame dobrodružstvá, sme tvoriví alebo máme rôzne fantázie.
Ak sú však skúsenosti z bdelého života príliš stresujúce alebo sú v prílišnom rozpore s existujúcimi schémami, sny nemôžu plniť svoju úlohu. Jedinec je tak svojimi snami sužovaný a môže trpieť opakujúcimi sa, tzv. rekurentnými snami alebo nočnými morami. Teória aj výskum podporujú názor, že opakujúce sa sny odrážajú dlhodobé problémy a začínajú najčastejšie v detstve alebo adolescencii, iba výnimočne v dospelosti. Tieto konflikty sú zväčša nepriznané. Ak ich človek nepochopí a daný problém v bdelom živote nevyrieši, sny sa budú naďalej opakovať. Čím viac sa cítime bezmocnejší počas dňa, tým nám ostáva viac strachu na spracovanie počas snívania. Čím je trauma, či zážitok závažnejší, má väčší dopad na spánok a snívanie. Ale opäť treba mať na pamäti, že vnímanie závažnosti je vysoko individuálne.
Raz sa jednému chlapčekovi snívalo, že má v posteli pavúky 🙂 Chlapček bol predškolák (4r.), kedy sú typické detské strachy. Súvisia sny s vývinovým obdobím?
Samozrejme, tvorcom sna je jedinec, ktorý sa v priebehu času mení, menia sa jeho potreby, náhľad na život, spracovanie reality, čiže v priebehu zrenia sa obsah našich snov rôzne mení. Realizované štúdie zistili, že vplyv na obsah snov má mnoho faktorov, jedným z nich je aj vývinová fáza, socioekonomický status, manželský stav, etnické pozadie. Napríklad detské sny obsahujú zvyčajne viac postáv, viac prostredia a konania, ktoré deti dôverne poznajú. V ich snoch prevažujú často zvieracie postavy a skôr priateľské sociálne interakcie. Ak však dieťa prežíva nezvyčajný stresujúce situácie, odrážajú sa aj v jeho snoch.
Súvisia nočné mory s nevypovedanými emóciami? Napr. ak by sa človek vyrozprával blízkemu zo svojho stresu, mohol by predísť desivému snu?
Skôr by som povedala, že s prežívanými emóciami, bez ohľadu na to, či ich snívajúci s inými zdieľa alebo nie. Sny sa javia byť zmysluplné, konzistentné s osobnostnou štruktúrou a súvisiace s udalosťami z bdelého života. Čiže reflektujú témy, ktoré človek prežíva. Zaoberanie sa snami nám môže byť teda nápomocné pri porozumení našich psychických stavov, sú akýmisi metaforickými pokusmi o vyrovnanie sa so súčasnými zážitkami a emocionálnymi starosťami.
Existujú postupy ráno po zobudení, ako nezabudnúť svoj sen?
Hoci takmer všetci snívame niekoľko snov za noc, po prebudení si pamätáme iba na zopár z nich. Je to ovplyvnené rôznymi faktormi, napríklad osobnosťou človeka, tým, v akej fáze spánku sa človek zobudil, tým, či bol sen živý, bizarný, emočne nabitý, tie sny si pamätáme najľahšie. Rovnako sny, ktoré sa nám snívajú ako posledné, sú najľahšie zapamätateľné. Zaujímavé je, že ženy si častejšie pamätajú sny ako muži, ale napr. aj introverti skôr než extroverti. Rolu zohráva tiež to, či sa na sny koncentrujeme, či máme záujem ich analyzovať a veríme ich zmysluplnosti. Ak si po prebudení zopakujeme sen, môže nám to pomôcť pri zapamätaní. Ak si chceme zapamätať sen, je dobré vyhnúť sa alkoholu, pretože ten redukuje REM spánok, rovnako si môžeme povedať tesne pred spaním, že si chceme sen zapamätať, položiť si zápisník na nočný stolík, aby si mohli hneď po prebudení sen zapísať. Rovnako vraj pomáha nezobudiť sa na budík, ale postupne prejsť zo spánku do bdenia a zotrvať v takej telesnej polohe, v akej sme boli počas snívania. Pomáha aj zopakovať si sen pred postavením sa z postele. Nie každý má predispozíciu pamätať si sny, preto analýza snov nie je vhodná úplne pre každého.
Zobudí sa človek zo sna, keď sa mu sníva o tom, s čím nemá osobnú skúsenosť, napr. o vlastnej smrti? Prečo sa po zobudení zdá, že sen bol taký nelogický?
Podnety, ktoré spúšťajú sny sa pohybujú od triviálnych až po veľmi významné. Navyše, spúšťajúce záležitosti nemusia byť vždy zmysluplné samé o sebe, môžu stimulovať minulé spomienky, ktoré už zmysel majú. To, o čom sa nám bude snívať nemusia spúšťať iba vonkajšie podnety, ale aj naše myšlienky. Napr. o niekoľko týždňov ma čaká náročná skúška, ktorá v mojej mysli stimuluje schémy výkonu a strachu zo zlyhania. Touto skúškou sa v mojej mysli zaberám tak intenzívne, že stačí iba malý podnet, aby spustil premýšľanie o nej. A tak sa mi môže snívať o skúškach a zlyhaniach, na ktoré si pamätám… podnety sú také rôzne, ako aj ich maskovania v sne, môže ísť o veľmi bizarné snové obrazy, preexponvané situácie. Vlastná smrť v sne môže symbolizovať „potlačenú emóciu, nevypovedanú túžbu, či rôzne strachy“, vždy treba diskutovať so snívajúcim, psychológ je iba sprievodcom pri analýze sna.
Takže keď sa niekomu prisnije o vlastnej smrti, tak to môže symbolizovať niečo iné (potlačenú emóciu ako si pred chvíľkou povedala). A keď sa mu prisnije, že niekam beží, tak zase to môže symbolizovať smrť. Niekedy je to komplikované, zamotané.
Ak má snívajúci záujem, v rámci psychoterapie sa snom zaoberáme. Dôležité je zameriavať sa na emócie zo sna. Zameriavame sa napr. aj na to, čo sa stalo pred tým, než sa tento sen sníval. V akej je situácii človek, čo prežíva, čím sa momentálne zaoberá. Týka sa to vzťahových oblastí, intrapsychických, čiže sú to rôzne veci, na ktoré sa zameriavame pri analýze sna.
Bývajú to skôr veci z nedávnej alebo hlbokej minulosti, dávno?
Toto je vysoko individuálne. Napr. opakujúce sa sny veľmi často siahajú až do detstva, dospievania. Potom sú sny, ktoré odrážajú minulý zážitok z predošlého dňa. Je to veľmi rôzne.
Ďakujem Ti milá Inka, že si bola spievodkyňou pre našich poslucháčov oblasťou analýzy snov. Ak máš čokoľvek, čo by si ešte chcela dodať, tak nech sa páči. Ja ti len chcem povedať, že mi bolo veľmi príjemne pri tomto rozhovore. Verím, že mnohí, keď si vypočujú odborné témy po rozhovore s Tebou, tak budú viac rozumieť svojim snom. Prečo sa nám sníva, čo to môže znamenať, aké majú psychologické pozadie. A možno to niekoho aj motivuje navštíviť psychológa, poradiť sa o svojom sne.
Teraz mi tak napadá, že sú rôzne slovníky – výklad snov. Je možné, že keď niekto dostane takýto nevedecký materiál, myslí si, že sen znamenal niečo. Môže byť, že človek takto nad snom mávne rukou a práve ho to bude v psychike ťažiť?
Deje sa to veľmi často, najmä keď používajú ľudia komerčné výklady snov, slovníky, ktoré vykladajú sny – snáre. To sú také zaužívané veci. Ľudia majú v obľube používanie snárov, pretože o výklad snov sa možno zaujímajú. Ale je to vysoko neodborné a nemusí to vždy odrážať, to, čo ten sen naozaj znamenal v psychike človeka. Preto je lepšie venovať sa mu individuálne s niekým, kto tomu možno aspoň trošku rozumie a vedie jedinca k tomu, aké asociácie vytváral v sne. S čím to môže súvisieť, či s jeho hlbším prežívaním alebo iba so zážitkami, ktoré zažil bezprostredne pred nocou, kedy sa mu sníval sen.
Keby v snári nejaký symbol znamenal niečo iné, napr. žena v bielych šatách = smrť, tak niekomu by sa mohla prisniť žena v bielych šatách. A môže byť že obsahovo ten istý sen keby sa sníva dvom rôznym ľuďom, tak pre nich úplne niečo iné znamená?
Je veľmi vysoko pravdepodobné, že to bude úplne iný význam. Pretože tí ľudia prežili niečo úplne iné, a teda biele šaty aj smrť pre nich môže znamenať niečo úplne odlišné.
Takže sen je vysoko individuálny a výborné je analyzovať ho s odborníkom, nepoužívať snáre. A keď sa študenti neskoro do noci učia a uberajú na kvalite spánku tým, že sa vyspia napr. len 4 hodiny pred skúškou, je to chyba lebo nesnívajú (neukladajú sa im informácie v NRem fázach?) Na skúšku môžu prísť menej disponovaní ako keby sa pokojne aspoň posledný deň pred skúškou vyspali.
Aj keď neviem si predstaviť študenta, ktorý sa pokojne vyspí deň pred skúškou, ale je to pravdepodobné, že by aj výkon bol o niečo vyšší, keby spánok bol kvalitnejší. Ale ide to ruka v ruke, že stres sa stupňuje pred skúškou.
A opäť sa môže niekomu niečo snívať pred skúškou a v tých snoch už má ďalší podnet na psychologickú prácu.
Presne tak.
Ďakujem a veľmi si vážim Inka, že si nám prišla opäť porozprávať na potulky, tentokrát o snoch. Určite poslucháčov pozývam vypočuť si aj predošlý rozhovor a Tebe prajem veľa úspechov doma i v práci!
Veľmi pekne ďakujem ešte raz za pozvanie a teším sa, ak som podnietila záujem o analýzu snov.
PhDr. Ingrida Melová je klinická psychologička, dlhodobo sa venuje psychológii závislostí a skupinovej psychoterapii.
Psychológiu vyštudovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, má ukončené aj rigorózne konanie. Po štúdiu pokračovala v špecializačnom štúdiu klinickej psychológie, aktuálne ukončuje psychodynamický výcvik.
Od roku 2010 pracuje v psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží pri Nitre.