V 127. epizóde rozoberiem Aschov experiment konformity podľa štruktúry IMRAD. Prečo som vytvorila pojmy pozitívna a negatívna konformita? Ako sa vysvetľuje jav skupinového myslenia? Akým zážitkom sa inšpiroval Asch pri tvorbe experimentu? Čo porovnávali probanti v riešení úlohy? Bola väčšina probantov negatívne konformná? Podarilo sa zopakovať závery experimentu?
Túto epizódu čítate vďaka tomu, že ma podporujete na HeroHero. Ďakujem vám!
Pozitívna a negatívna konformita
V predošlej 126. Potulke psychológiou o konformite som vám ukázala viaceré definície konformity. Vysvetľuje sa ako “snaha zapadnúť, podobať sa či prispôsobiť sa dominantným názorom” (Sušaninová, 2016). Vo vzťahu k referenčnej sociálnej skupine ide v konformite o “podriadenie sa normám a vzorcom sociálnej skupiny, do ktorej jedinec, či ľudia patria. Alebo, ktorú považujú za svoju referenčnú skupinu.” Rozdiel medzi klasickou a referenčnou sociálnou skupinou nájdete v spomínanej predošlej epizóde. K tradičnému odbornému pojmu referenčná skupina pridávam “sociálna” na zdôraznenie, že ide o sféru ľudí okolo. Skupina by totiž mohla byť aj hudobná skupina alebo skupina chemických prvkov. Takto pekne vieme, že pôjde o niečo výsostne ľudské! Tu by som vám rada vysvetlila, ako som myslela svoje “terminusy technikusy” 😀 a síce, pozitívna konformita a negatívna konformita. Pozitívnu konformitu vnímam vtedy, keď sme medzi sebou zladení v skupine. Môže to byť rodina, pracovný tím, partia športovcov… Napríklad ako toto píšem, dnes je streda, opäť idem hrať ten náš slávny bedminton 🙂 konformná som vtedy, ak sa prispôsobím a zahráme posledný set len do 11 kvôli nedostatku času. Hoci by som rada hrala do 21. Kedy ste boli pozitívne konformní vy? Vybrali ste menu na oslavu podľa toho, čo majú radi ostatní a nie podľa svojej chuti? Potiahli ste nadčas, keď sa konferencia vo vašej práci pretiahla a trvala o hodinu dlhšie? Takto môžeme byť pozitívne konformní. Ako potom vysvetľujem negatívnu konformitu? Napríklad ak niekto nepovie svoj názor, ktorý by mohol prispieť do debaty, lebo si myslí, že druhí to vedia lepšie.
Skupinové myslenie
Tento jav sa odborne nazýva skupinové myslenie a skúmal ho Janis (Nakonečný, 2000). Je to spôsob myslenia, ktorý sa vyskytuje vo vysoko kohezívnych, tj. súdržných sociálnych skupinách. Skupinové myslenie prebieha v psychologickej atmosfére vzájomného rešpektu. Ako sa vraví v slovenskom porekadle: všetkého veľa škodí. Aj priveľkej zhody medzi členmi sociálnej skupiny. Neschopnosť prejaviť svoj názor v rámci dôležitých diskusií viedlo v histórii ľudstva mnohokrát k fatálnym tragickým následkom! Napríklad japonský útok na americkú základňu Pearl Harbor počas druhej svetovej vojny v nedeľu 7. decembra 1941. Sprevádzalo ho nedbanie vojenských poradcov na varovné signály. Vnímam, že myslenie vtedy môže prebiehať tak, že “keď sa nikto zo skupiny expertov na to nepozrie, tak netreba”. Lenže, ak k expertom patríme, možno sa máme ozvať práve my! Takto sa totiž mohlo predísť tomu, že zomrelo 2400 Američanov a 1178 bolo zranených. Zničené boli zbytočne bojové lode Arizona, California, Oklahoma, West Virginia a skoro 200 lietadiel. Poškodených bolo ďalších 12 lodí a vyše 150 lietadiel. Japonci pri útoku stratili 55 vojakov a 29 lietadiel. Vtedajší americký prezident Franklin D. Roosevelt to označil za deň hanby. USA potom vyhlásili vojnu Japonsku. Aktívne sa tak zapojili do priebehu druhej svetovej vojny, čím sa z nej stal globálny svetový vojnový konflikt.
Aschov experiment podľa IMRaD
Vnímam prejavenie negatívnej konformity nielen v celosvetovom meradle, ale aj v drobných nenápadných situáciách. Ak ste na porade v práci a máte iný názor ako väčšina, povzbudzujem vás prejaviť ho. Samozrejme, slušnou a úctivou formou. Ostať ticho by však mohlo znamenať menšie zisky pre firmu, a tým pádom aj menšie odmeny pre vás. Nakoľko dokážeme v bežných situáciách prejaviť svoj názor proti mylnému názoru ostatných? Skúmal to Aschov experiment o konformnom správaní. Považujem ho za výskum negatívnej konformity, tj. takej, ktorá má negatívne efekty. Veru, je namieste podrobne vám ho opäť rozanalyzovať podľa vedeckej štruktúry IMRaD (Jelínek, Klimusová, 2026). “I” znamená Introduction (úvod), “M” je Methods (metóda), R je “Results” (výsledky) a “D” je Discussion (diskusia). Predstavím vám v tejto štruktúre Aschov experiment, ako som urobila aj s výskumami v 103.Potulke o odvahe a 61.Potulke o Marshmalow experimente.
I=Introduction
V úvode výskumu “Introduction” sa opisuje okrem teoretických východísk aj to, čo primälo autora zaoberať sa danou témou. K experimentu o negatívne konformnom správaní sa viaže zaujímavý príbeh. Vtedy 7-ročný chlapček Solomon Asch sa opýtal pri slávení sviatku Pesach, prečo na prázdne miesto pri stole dali jeho príbuzní čašu s vínom (Horák, 2019). Odpovedali mu, že nápoj je pre proroka Eliáša. Aschovo očakávanie bolo také silné, že mal pocit, akoby hladina vína v pohári naozaj klesla. Neskôr vyštudoval psychológiu a v 50.rokoch 20.storočia zrealizoval sériu experimentov o konformite, aby tento zážitok z detstva vedecky preskúmal. Ako dospelý výskumník sa upriamil na konformné podvolenie sa chybným rozhodnutiam skupiny. Výskumným problémom jeho experimentu bolo zistiť, či podliehame sociálnemu tlaku a robíme niečo iba preto, že to robia ostatní v skupine.
M=Methods
V metóde výskumu “Methods” opisujeme výskumnú vzorku, metodiku a proces výskumu. Výskumnú vzorku tvorilo 50 študentov z Swarthmore College v USA. Boli rozdelení na skupiny po 6-8 mužov (Horák, 2019). Metodiku výskumu tvorili biele kartičky s čiernymi čiarami. Asch najskôr predložil probantom kartičku s tromi rôzne dlhými čiarami, ktoré označil ako A, B a C (obrázok 1). Potom im ukázal ešte jednu kartičku, kde bola nakreslená iba jediná čiara. Probanti mali povedať, ktorá z čiar A, B, C má rovnakú dĺžku ako čiara na druhom obrázku. Čiary A, B, C boli viditeľne rozličných veľkostí, líšili sa aj o niekoľko centimetrov. Preto by nemalo byť pre probantov náročné určiť zhodu. Lenže, do experimentu boli pozvaní herci, a to zamiešalo karty 😀 Celý proces experimentu mal totiž 18 kôl a v 12-tich kolách odpovedali herci naschvál tak, že k sebe priradili nesprávne čiary. Skutoční probanti sa rozhodovali ako poslední, takže si vypočuli tieto nesprávne riešenia. Čo myslíte, koľkí sa tým nechali ovplyvniť a konformne odpovedali nesprávne tak, ako herci pred nimi?
R=Results
Výsledky výskumu vždy ukážu, k čomu sme sa dopracovali. Vyjadrujeme sa v nich k hypotézam, ktoré sme formulovali. Aschove experimentálne závery rozdeľujem na dve kategórie. Jednu kategóriu výsledkov vnímam, že sa týkajú aspoň jedného pomýlenia sa probantov. V tejto kategórii bola veľmi vysoká chybovosť a tým pádom sociálne prispôsobenie sa chybnej odpovedi v skupine. Ach zistil, že až 75% probantov sa minimálne v jednom z 18. kôl konforme prispôsobilo sociálnemu tlaku. Tj. napriek tomu, že čiary sa viditeľne od seba líšili, až 75% ľudí uvádzalo nesprávne odpovede! Druhú kategóriu výsledkov považujem za celkovú chybovosť probantov v každom kole pokusov. Dobrá správa je, že tá bola výrazne nižšia. Zistilo sa, že väčšina probantov nechybovala konštatne počas celého osemnásťkolového testovania. Celkovo výsledky ukazujú, že iba ⅓ probantov bola konformná vo všetkých 18-tich kolách pokusu.
D=Discussion
V diskusii výskumu sa pýtame, prečo vyšli dané výsledky? Najskôr chcem vyjadriť rozdiel medzi tým, či je niekto konformný sem-tam, a tým, či je konformný stále. V Aschovom experimente vidím ekvivalent: raz z 18-tich kôl odpoviem konformne nesprávne vs. vo všetkých 18-tich kolách odpovedám nesprávne. Prvé vnímam ako situačný faktor, druhé už ako osobnostnú vlastnosť. Prečo ľudia konajú konformne? Asch sa priamo po realizácii experimentu pýtal probantov, prečo odpovedali nesprávne, hoci správnu odpoveď zrejme vedeli (Sušaninová, 2016). Odpovedali väčšinou zhodne – vraj nechceli, aby ich ostatní účastníci experimentu považovali za čudných. Niekoľkí odvetili, že jednoducho o svojom úsudku pochybovali a preto sa rozhodli veriť skupine. Čo z toho vyplýva? Vytvoril sa tzv. Aschov efekt. Zažili ste ho, ak ste sa mlčky prispôsobili názoru väčšiny navzdory vlastnému úsudku. Alebo ste pracovali nadčas len preto, lebo aj všetci kolegovia. Možno si poviete, ktovie či sú výsledky generalizovateľné? Veď sa ukázali v jednom experimente na päťdesiatich mladých študentoch v USA. Lenže, výsledky zopakovali v novšom experimente výskumníci z Bosny a Hercegoviny na 95 študentoch (Horák, 2019). Zaradili do výskumu aj ženy. Výsledky ukázali jednoznačne na Aschov efekt! 59,2% probantov bolo konformných s nesprávnym úsudkom skupiny aspoň v jednom pokuse. Opäť sa dostávam k psychológii osobnosti: človek s nízkou sebadôverou môže byť viac konformný s názorom skupiny (Kulhánek, 2018). Čo je podľa mňa škoda, lebo jeho dobré nápady tak nemusia uzrieť svetlo sveta. Naopak dedukujem, že ľudia, ktorí si viac veria, menej podliehajú skupinovému tlaku.
Záver
Predošlú Potulku som vám poskytla teoretický podklad k dnešnej epizóde o experimentálnom skúmaní konformity. Rozdeľujem ju na tzv. negatívnu a pozitívnu konformitu. Pozitívna konformita je, keď sa v menej dôležitej veci prispôsobíme tým, koho máme radi. Negatívna konformita však môže mať tragické následky na celosvetovej úrovni! Príkladom môže byť jav skupinového myslenia v nedbaní na varovné signály ohľadom pripravovaného japonského útoku na americkú základňu Pearl Harbor. Najmä ak ide o prioritnú vec a sociálna skupina sa prejavuje jednotne v názore, povzbudujem ozvime sa. Môže sa tak niekedy zabrániť katastrofe. Asch zistil, že väčšina ľudí sa prispôsobí aspoň v niektorých situáciách tlaku sociálnej skupiny. Hoci ide o nesprávnu odpoveď v jednoduchej úlohe. Pri porovnaní rôznych dĺžok čiar na kartičkách ľudia dávali nesprávnu odpoveď, ak tí pred nimi odpovedali nesprávne. Všimla som si však, že 25% probantov odpovedalo vždy správne napriek tlaku skupiny! Dedukujem, že to sú ľudia, čo si veria. Napadá mi, že to korešponduje s Gaussovou krivkou (Praus, 2021,obrázok 2: v 14.Potulke). Dedukujem, že na základe normálneho rozloženia premennej má zhruba tých 25% ľudí fajn sebadôveru. Navrhujem riešenie Aschovho efektu: skúsme sa prispôsobiť pravidlám skupiny, no zachovajme si aj vlastný kritický úsudok.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Bibliografia
Horák, O. 2019. Zopakovali slávny experiment o konformnom správaní. Propaganda je mixom strachu a nevedomosti, vravel psychológ. Dostupné: https://dennikn.sk/1693315/zopakovali-slavny-experiment-o-konformnom-spravani-propaganda-je-mixom-strachu-a-nevedomosti-vravel-psycholog/ (citované 12.3.2026)
Jelínek, M., Klimusová, H. 2026. Systém organizace vědeckého textu pro originální empirické studie. Dostupné: https://psych.phil.muni.cz/media/34721/imrad.pdf (citované 11.3.2026)
Kulhánek, F. 2018. Aschov test konformity: Prečo sa ľudia tak ľahko prispôsobujú väčšine? Dostupné: https://refresher.sk/56464-Aschov-test-konformity-Preco-sa-ludia-tak-lahko-prisposobuju-vacsine (citované 14.3.2026)
Nakonečný, M. 2000. Sociální psychologie. Praha : Academia. 287 s. ISBN 80-200-0690-7.
Praus, P. 2021. Inteligence a její měření. Dostupné: https://casopis.mensa.cz/veda/inteligence_a_jeji_mereni.html (citované 21.4.2021)
Sušaninová, P. 2016. Aschov experiment: Sociálny experiment, ktorý šokoval svet a odhalil, prečo sa tak snažíme podobať na iných ľudí. Dostupné: https://www.interez.sk/blog/aschov-experiment-socialny-experiment-ktory-sokoval-svet-odhalil-preco-sa-snazime-podobat-inych-ludi/ (citované 13.3.2026)
https://digitalman.sk/blog/5-nadcasovych-studii-psychologia-v-marketingu/, 13.3.2026
https://psychoinfo.sk/psychologicky-slovnik/referencna-skupina/, 25.3.2026
https://www.stvr.sk/clanok/133574/pojem-konformita, 28.2.2026
https://www.teraz.sk/zahranicie/pred-80-rokmi-zautocili-japonci-na-ame/595694-clanok.html, 31.3.2026
https://www.welcometothejungle.com/sk/articles/aschov-efekt, 14.3.2026