V 11. potulke sa dozviete, čo je to Dunning-Krugerov efekt, aké sú základné argumentačné chyby a prečo prezidenti USA konali nerozumne. Ako konať múdro podľa teórie hry (Nash equilibrium)? Ako môže skupinové myslenie viesť k tragickým dôsledkom? Aké sú presvedčenia, ktoré múdrych ohlupujú?
Dunning-Krugerov efekt
Razerová a Keane definujú hlúposť ako absenciu myslenia, ktorá odčerpáva ľudskú produktivitu (Ruisel, 2018). Sternberg hovorí o nerozumnosti (Sternberg, 2004). Musil analyzuje rozdiel medzi hlúposťou (vlakeia) a nevedomosťou (agnoia). Na rozdiel od hlúposti za nevedomosť sa netreba hanbiť, pretože je to prirodzený mentálny stav, v ktorom človek nevie o niečom, čo je všeobecne známe (Ruisel, 2018). Všetci sa rodíme nevedomí a preto ani dieťa nie je hlúpe len preto, že vie menej ako dospelý.
Kam zaradiť skutočný príbeh, keď sa muž, ktorý chcel vylúpiť banku potrel šťavou z citróna a myslel si, že pre bezpečnostné kamery bude neviditeľný? Medzi hlúposť alebo nevedomosť? Keď ho polícia zatkla, čudoval sa a vravel “ale veď som mal na sebe šťavu” (Horák, 2021). Pripomína mi to rozprávku Cisárove nové šaty, kde cisár tiež veril, že má na sebe dostatočné pokrytie tela, hoci bol v skutočnosti nahý.
Efekt hlúposti sa nazýva Dunning-Krugerov efekt podľa odborníkov, ktorí ho popísali. Spočíva v tom, že ľudia, ktorí majú slabé poznanie, majú privysoké sebavedomie a myslia si, že všetko úžasne vedia. Isto poznáte niekoho takého vo svojom okolí. Ďalej ľudia, so stredným poznaním si myslia, že nevedia nič, a ľudia so silným poznaním si myslia, že vedia dosť, ale ich poznanie má limity (Kirkland, 2021, obrázok). Vo výskume z r. 1999 psychológovia Dunning a Kruger dávali participantom úlohy z oblasti humoru, gramatiky a logiky a zistili, že ľudia s najslabšími výkonmi výrazne nadhodnocovali svoj výkon v teste a svoje schopnosti (Dunning, Kruger, 1999).
Vysvetlenie Dunning-Krugerovho efektu
Pokúsim sa vysvetliť, prečo sú ľudia so slabým poznaním a privysokým sebavedomým hlúpi, ľudia so silným poznaním a optimálnym sebavedomým múdri a ľudia so stredným poznaním nie sú ani hlúpi, ani múdri. Myslím pritom výšku poznania, ktoré človek má eventuálne k dispozícii. Sebavedomie hlúpych ľudí je nafúknuté, pretože ich prezentované deklarované sebavedomie má zamaskovať ich chabé vedomosti. Sebavedomie múdrych ľudí je optimálne, lebo sú pokorní pred komplexnosťou sveta a okrem svojich vedomostí prezentujú svoje nedostatky. Vnímajú svet široko s vedomím, že nemôžu obsiahnuť každú informáciu a svet je príliš komplexný na to, aby sa o veciach vyjadrovali jasne. Sebavedomie ľudí, ktorí nie sú ani hlúpi, ani múdri, je spľasnuté preto, že so vzrastajúcim poznaním sveta stúpa aj ich povedomie o jeho komplexnosti, avšak neobsiahli dostatok informácií, aby sa cítili sebavedome. Je dobré usilovať sa o múdrosť tým, že vnímame farebnosť javov ako lom svetla cez optický farebný hranol, obraciame mincu poznatkov na obe strany, hľadíme na rub aj líce kariet informácií a dáme si pozor, kým z našich úst do sveta vypustíme nejaké tvrdenie.
Argumentačné chyby
Ďalším prístupom k hlúposti v psychológii sú argumentačné chyby. Existujú dve základné argumentačné chyby. Prvá základná argumentačná chyba je, ak človek považuje úspechy druhých vždy za náhody, ale svoje úspechy výlučne za svoje zásluhy (Hill, 2004). Napr. ak človek uspeje na skúške, myslí si, že je to jeho zásluha, ale jeho spolužiaci uspeli iba preto, lebo mali šťastie. Druhá základná argumentačná chyba je, ak si človek myslí, že za svoje neúspechy nemôže, ale neúspechy druhých vznikajú vždy ich zavinením (Hill, 2004). Napr. ak človeka prepustia zo zamestnania spolu s jeho kolegom, pomyslí si, že jemu bolo ukrivdené a šéf ho nemal rád, ale kolega bol vyhodený právom, lebo podával nízky výkon. Poznáme aj ďalšie argumentačné chyby (Jurík, 2006):
- Unáhlené zovšeobecňovanie. Ide o situáciu, keď človek z malej, štatisticky nevýznamnej vzorky, odvodzuje všeobecné závery. Častým extrémnym prípadom je generalizácia na základe jediného prípadu. Napr. pri výbere auta môže argumentátor odporúčať istú značku a druhú haniť len na základe svojej osobnej skúsenosti: „My máme 10 rokov Škodu a sme maximálne spokojní. Predtým sme mali Peugeota, ten sa často kazil.“
- Nerovný súper. Ide o spochybnenie argumentov protistrany len na základe toho, že je menej skúsená, sčítaná a nie je tak argumentačne pohotová, a preto,hoci zastáva správnejšie stanoviská, proti silnejšiemu súperovi v debate neuspeje. Napr. to vidieť v prípadoch učiteľ-žiak alebo politik-novinár.
- Útok ad hominem. Je útok na reálne či vymyslené nedostatky protistrany, napáda sa jej výzor, spochybňuje sa jej dôveryhodnosť namiesto jej argumentov. Napr. v online debatách je typické označenie protistrany za plateného “trolla”.
Nerozumné konanie prezidentov
Súčasný americký psychológ Robert Sternberg píše vo svojej knihe Prečo robia múdri ľudia hlúposti? o nerozumnom konaní, ktorého sa dopustili viacerí prezidenti USA.
O prezidentovi Nixonovi hovorí ako o veľmi inteligentnom mužovi, ktorý konal nerozumne, keď bol odhodlaný pomstiť sa svojim nepriateľom. Vlámanie do Watergate bolo príležitosťou, ako získať kľúčové fakty o plánoch demokratov. Hoci Nixonova úloha v afére Watergate je nejasná, je jasné, že sa ju snažil pred verejnosťou ututlať, čo ho stálo prezidentské kreslo (Sternberg, 2004). Špionážny škandál mal za následok proces odvolávania Nixona z dôvodu marenia vyšetrovania a porušenia ústavy. Nixon napokon oznámil svoju rezignáciu na post prezidenta, čo urobil ako prvý prezident v dejinách USA (TASR, 2017).
Sternberg ďalej píše o sexuálnej afére prezidenta Clintona so stážistkou v Bielom dome ako o uprednostnení jeho egoistických záujmov pred záujmami svojej ženy, rodiny a krajiny, ktorej slúžil ako najvyšší predstaviteľ. Tvrdí, že nedomyslel potenciálne dlhodobé dôsledky svojho konania a samozrejme neočakával, že ho prichytia. Podobne ako Nixon aj on sa snažil aféru ututlať – nie však popieraním, ale ohromujúcou obhajobou svojho konania, ktorej uverilo iba zopár ľudí.
Netreba zabúdať, že Nixon aj Clinton urobili aj úspešné rozhodnutia. Čo bolo teda príčinou ich nerozumnosti v škandalóznych aférach?
Nerovnovážna teória nerozumnosti vs. múdrosť
Sternberg (2004) hovorí o troch postojoch nerozumnosti u ľudí s veľkou mocou:
- Pocit vševedúcnosti. Pramení z toho, že majú k dispozícii akékoľvek poznatky, stačí im zdvihnúť telefón a dozvedia sa, čo chcú. Ľudia sa na nich zároveň pozerajú ako na erudovaných, až mocní ľudia sami uveria, že všetko vedia.
- Pocit všemohúcnosti. Ak majú ľudia moc, môžu v určitých oblastiach urobiť čokoľvek, čo chcú. Úskalím je, že na základe toho môžu uveriť, že ich moc sa vzťahuje na všetko.
- Pocit nezraniteľnosti. Spočíva v ilúzii úplnej ochrany, napr. vďaka veľkému tímu spolupracovníkov. Mocní ľudia majú veľa prívržencov, ktorí ich však neochránia v každej situácii.
Kombinácia pocitu vševedúcnosti, všemohúcnosti a nezraniteľnosti vedie mocných ľudí k falošnému presvedčeniu, že ich výčiny sa nikdy neprevalia. Sternberg formuluje nerovnovážnu teóriu nerozumnosti, ktorá je kombináciou nerovnováhy vlastných intrapersonálnych záujmov s interpersonálnymi záujmami druhých a s extrapersonálnymi záujmami spoločnosti.
A čo je naopak múdrosť? V múdrosti máme vyhľadávať to, čo je dobré pre nás a zároveň pre druhých. Múdry človek hľadá spoločné dobro (Sternberg, 2004). To je odpoveďou na otázku, ako aj my môžeme byť múdri. Kopešponduje to s matematickou teóriou hry, ktorá je známa pod názvom Nash equilibrium od držiteľa Nobelovej ceny za ekonomiku Johna Nasha. Podľa Nasha sa máme správať s ohľadom na svoje ciele aj na ciele druhých, ak chceme maximalizovať vlastný zisk. O tom vám odporúčam pozrieť si pekný autobiografický film s názvom Beautiful mind (v slovenskom preklade Čistá duša).
Skupinové myslenie
Hlúpo myslieť sa dá aj skupinovo. Skupinové myslenie je typické pre vysoko kohezívne, teda súdržné skupiny ako tendencia byť zajedno s postojmi a rozhodnutiami skupiny. Opäť sú k dispozícii príklady z politickej histórie USA, kedy k nerozumnému skupinovému mysleniu prišlo. Janis uvádza prípady, kedy jednomyseľnosť vysoko postavených vládnych poradcov mala tragické dôsledky, pretože bola (napriek ich vysokej individuálnej kvalifikácii) nekvalifikovaná. Príkladom takého skupinového myslenia bolo nedbanie vojenských analytikov na varovné signálny pripravovaného japonského útoku na Pearl Harbor.
Ako to, že odborníci prídu napokon k tak nekvalifikovaným rozhodnutiam? Vysvetľuje sa to skupinovým myslením, ktoré prebieha v zvláštnej psychologickej atmosfére vzájomného rešpektu, kedy členovia skupiny cenzurujú vlastné názorové odchýlky od názorov väčšiny (Nakonečný, 2000).
Príznaky skupinového myslenia zhŕňam do troch oblastí: precenenie skupiny, uzatvorené zmýšľanie a tlak k uniformite. Skupinový tlak sa zistil aj v experimente Ascha, kedy mali participanti povedať, ktorá z uvedených dvoch čiar je dlhšia. Jeden člen skupiny bol skutočný participant, ostatní členovia boli nastrčení experimentátorom. Zistilo sa, že ak väčšina skupiny odpovie na viditeľne kratšiu čiaru, že je dlhšia, človek má tendenciu prispôsobiť sa a odpovedať rovnako (Hill, 2004). Môže si myslieť, že ide o optickú ilúziu, ktorú neodhalil, ale ostatní áno.
Čo z toho vyplýva pre nás? Treba počúvať druhých, ale ak skupina niečo tvrdí, neuveriť tomu len preto, že to tvrdí väčšina. Zodpovednosť za naše správanie máme v konečnom dôsledku my sami, aj jeho dôsledky budeme niesť my.
Presvedčenia, čo múdrych ohlupujú
Carol Dwecková napísala kapitolu s názvom Presvedčenia, ktoré múdrych ohlupujú, ktorú nájdete v Sternbergovej knihe Prečo robia múdri ľudia hlúposti? (Sternberg, 2004). Je to moja obľúbená psychologická stať, neviem či je v moje knižnici iná, v ktorej by som toľko podčiarkovala, zvýrazňovala a vpisovala svoje poznámky. Dwecková píše o tzv. fixných ideách, ktoré spôsobujú, že ľudia začnú intelektuálne zaostávať. Niektorí inteligentní ľudia sa príliš vžijú do toho, že sú inteligentní a múdrosť pokladajú za niečo, čo oni majú a iní nie. V dôsledku toho sa zameriavajú na to, aby vyzerali múdro, namiesto toho, aby čelili výzvam a svoje spôsobilosti si rozširovali.
Ak niekto verí, že inteligencia je nemenná vlastnosť, ktorú dostal do vienka, aktivuje sa uňho škála obranných a sebaklamných foriem správania. V dôsledku toho má tendenciu zamerať sa na krátkodobý úspech a obetovať cenné príležitosti poučiť sa. Naopak, ak niekto verí, že inteligencia je vrodený potenciál, ktorý sa dá rozvinúť, prestane sa zameriavať na krátkodobé úspechy, ale zameria sa na úsilie a stratégie, ktoré povedú k učeniu a dlhodobým úspechom.
Dwecková to opisuje na výskume, ktorý realizovala s tímom kolegov na univerzite v Hongkongu (Hong et al., 1999 in: Sternberg, 2004). Študenti písali test z angličtiny a dostali možnosť absolvovať kurz angličtiny. Prirodzene, študenti s vysokým skóre z testu nejavili o kurz veľký záujem. Avšak študenti s nižším skóre javili o kurz rozdielny záujem podľa ich presvedčenia, či je inteligencia formovateľná (tí sa celkom rozumne chceli na kurz zapísať) alebo nemenná (tí javili o kurz neadekvátne malý záujem).
Téma snaživosti mi pripomína Ezopovu bájku o zajacovi a korytnačke, kde zajac zaspal na vavrínoch svojej rýchlosti, až ho porazila pomalá korytnačka. Tí, ktorí sa snažia, môžu časom predbehnúť tých, ktorí mali možno vyššie schopnosti, ale prestali sa snažiť.
Aj podľa Eriksona je múdre snažiť sa, považuje to za vývinovú úlohu v mladšom školskom veku (Vágnerová, 2005). V jeho vývinovej teórii musíme splniť vývinový stupienok, aby sme mohli pokročiť na vyšší level. Ak sa niekto prestane snažiť už ako dieťa, ponesie sa to s ním až do dospelosti. Ak však múdro prejavíme snahu aj v oblasti, ktorá nám ide menej, môžeme v nej napokon zaznamenať úspech.
Prajem Vám veľa múdrosti, snahy a úspechov. Nabudúce vás pozývam vypočuť si 12. potulku o priateľstve.
Zatiaľ sa majte dobre a prajem vám oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Dunning, D., Kruger, J. 1999. Unskilled and unaware of it: how difficulties in recognizing one’s own incompetence lead to inflated self-assessments. Journal of Personality and Social Psychology, 77 (6), s. 1121-34. Dostupné: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/10626367/ (citované 19.3.2021)
Hill, G. 2004. Moderní psychologie. Praha : Portál. 282 s. ISBN 80-7178-641-1.
Hong, Y. et al. 1999. A test of implicit theories and self-confidence as predictors of responses to achievement challenges. Journal of Personality and Social Psychology, 77, s. 588-599. In: Sternberg, R.J. 2004. Prečo robia múdri ľudia hlúposti? Bratislava : Ikar. 294 s. ISBN 80-551-0767-X.
Horák, O. 2021. Plodí nevedomosť sebavedomie? Slávny Dunning-Krugerov efekt sa netýka len “hlupákov”, ale väčšiny populácie. Dostupné: https://dennikn.sk/2237274/plodi-nevedomost-sebavedomie-slavny-dunningov-krugerov-efekt-sa-netyka-len-hlupakov-ale-vacsiny-populacie/ (citované 19.3.2021)
Jurík, J. 2016.Najčastejšie argumentačné chyby (logické falácie) a manipulatívne metódy v debatách. Dostupné: https://ippr.sk/c/154-argumentacne-chyby citované 19.3.2021)
Kirkland, A. 2021. Where Are You On The Dunning-Kruger Wiggle? Dostupné:
https://www.trainingpeaks.com/coach-blog/where-are-you-on-the-dunning-kruger-wiggle/ (citované 19.3.2021)
Nakonečný, M. 2000. Sociální psychologie. Praha : Academia. 287 s. ISBN 80-200-0690-7.
Ruisel, I. 2018. Múdrosť a hlúposť. Centrum spoločenských a psychologických vied SAV: Ústav experimentálnej psychológie. 397s. ISBN 978-80-88910-61-9. Dostupné: https://psychologia.sav.sk/upload/hlupost.pdf
Sternberg, R.J. 2004. Prečo robia múdri ľudia hlúposti? Bratislava : Ikar. 294 s. ISBN 80-551-0767-X.
TASR, 2017. Aféra Watergate spustila pád 37. prezidenta USA Richarda Nixona. Dostupné: https://www.teraz.sk/magazin/vyrocie-afera-watergate-spustila-pa/265746-clanok.html (citované 21.3.2021)
Vágnerová, M. 2005. Vývojová psychologie I. Dětství a dospívání. Praha : Nakladatelství Karolinum. 467 s. ISBN 80-246-0956-8.
https://corporatefinanceinstitute.com/resources/knowledge/economics/nash-equilibrium-game-theory/ (citované 22.3.2021)