Čo je operačné podmieňovanie? Aký je rozdiel oproti Pavlovovmu klasickému podmieňovaniu?
V 133. epizóde sa pozrieme, na akých princípoch stojí operačné podmieňovanie. Ako sa líši klasické a operačné podmieňovanie? Čím sa Skinner inšpiroval od Pavlova? Prečo sú respondenty a operanty opačné faktory? Ako fungujú odmeny a tresty? Čo je technika žetónovej ekonomiky? Aká je kritika a prínos Skinnerovej teórie? Aké kontroverzné názory mal Skinner na výchovu detí?
Túto epizódu čítate vďaka tomu, že ma podporujete na HeroHero. Ďakujem vám!
Psychologické zvončeky
Pamätáte si, ako som nazvala minulú 132.Potulku psychológiou “psychologické zvončeky”? Bola z oblasti psychológie učenia v tzv. klasickom podmieňovaní, ako aj o ďalších zvukoch v psychológii. Rozprávala som o tom, ako v psychoporadenstve využívam príjemné zvuky. Napríklad niekedy púšťam inštrumentálnu hudbu do pozadia konzultácie alebo konzultujem klientovi na zaspávanie púšťať si prírodné zvuky (ktoré volám e-svrčky). Samozrejme, využívam ako zvuk v psychoporadenstve svoj hlas. Tak by to podľa mňa malo byť, keď už toľkým kecám do života a aj vám teraz cez Potulky! Zvuky sú dôležité v medziľudskej práci. Ako aj havino u Pavlova, keď mu pri zvuku zvončeka podávali potravu. Spojenie potravy a zvuku zvončeka nazývame odborne podmienený reflex. Prebieha postupne v troch fázach (Bucková, 1999):
- nepodmienený podnet (potrava) spojíme s neutrálnym podnetom (zvonček)
- keď to zopakujeme veľakrát, vzniká podmienená reakcia (slinenie na zvonček)
- podmienený podnet (zvonček) vyvolá bez potravy podmienenú reakciu (slinenie)
Zvončeky v škole
Prečo rozprávam o klasickom podmieňovaní? Dnes naňho totiž nadviažeme. No a keď je niečo klasické, tak to čo nasleduje potom by mohlo byť moderné, nie? Vyznieva to dosť smiešne, keďže ide o Skinnerovu teóriu, ktorá vznikla pred sto rokmi. Tak budeme to volať pôvodným, oficiálnym názvom a síce operačné podmieňovanie. Najskôr si vysvetlíme princípy, potom porovnám psychologický prínos Pavlova a Skinnera.
Kým prejdem k princípom operačného podmieňovania, napadá mi jeden (tak trošku hybridný) príklad. Vnímam, že u ľudí sa “psychologické zvončeky” využívajú napríklad v škole. Keď zazvoní na prestávku, môžu si deti ísť dať starú známu ‚potravu‘. Dedukujem, že sa v podstate asociuje zvuk zvončeka (neutrálny podnet) s vytiahnutím desiaty z tašky (nepodmienený podnet) a reakciou slinenie (nepodmienená reakcia). Prebehne tak klasické podmieňovanie a vytvorí sa podmienená reakcia slinenie na zvonenie. Možno si poviete: “Aj po zazvonení by si mali deti sadnúť, no nie?” Veru, mohli by už za tie roky mať vytvorenú asociáciu, že začína vyučovacia hodina… No to nie je predsa tá potrava, na ktorú sa tak tešia 😀 Niektorí žiaci, najmä v období puberty, si po zazvonení proste nesadnú, pretože to odmietajú. Tým sa líšia od psíka v Pavlovovom experimente 🙂
Psychológiu učenia preto dopĺňa posilnenie vo forme odmien a trestov, ktoré u ľudí funguje podľa experimentov výborne (Bucková, 1999, Ďurič, 1965. Hill, 2004).
Burrhus Frederick Skinner
Všetko sa to začalo v 30. rokoch 20. storočia, keď americký psychológ Burrhus Frederick Skinner masívne realizoval svoje experimenty. Všimla som si, že najcitovaneší psychológ na svete Skinner (Haggbloom et al., 2002) sa narodil v roku 1904, tj. keď Pavlov získal Nobelovu cenu. Považujem to za symbolické, keďže sa Pavlovom výrazne inšpiroval!
Kto však bol B.F. Skinner (1904-1990)? Bol synom etablovaného právnika a matky v domácnosti. Už od detstva bol mimoriadne tvorivý. Napríklad vynašiel spôsob, ako získavať kyslík z morskej vody. Po stredoškolských štúdiách sa rozhodol stať spisovateľom. Napísal aj niekoľko noviel, ktoré však nezískali veľký ohlas. Pár rokov sa živil ako novinár, keď sa začal zaujímať o psychológiu. V súvislosti s jeho prechodom od literatúry k psychológii sa tradujú dva Skinnerove výroky: prvý sa viaže k riešeniu dilemy podľa H.G. Wellsa: „Keby sa na jednej strane móla topil Shaw a na druhej Pavlov a mal by som len jedno záchranné koleso, komu by som ho hodil?… Wellsove rozhodnutie hodiť koleso Pavlovovi ma utvrdilo v tom, aby som opustil literatúru a venoval sa behaviorálnej vede (Skinner, 1976 in: Sheehy, 2005, s. 183).“ Neskôr zmenu profesijného záujmu komentoval nasledovne: „Spisovateľ dokáže vyportrétovať správanie človeka, ale nerozumie mu. Zostávam verný ľudskému správaniu, ale literárne metódy ma sklamali, preto som sa obrátil na vedecké (Skinner, 1983 in: Bucková, 1999, s. 41).“
Skinnerov behaviorizmus
Behaviorizmus je psychologický smer, ktorý sa zameriava na správanie zvierat a ľudí. Najviac sa mi pozdáva definícia behaviorizmu, ktorú som pre vás našla: “…psychologický smer, ktorý sa zameriava na štúdium pozorovateľného správania, pričom vnútorné mentálne procesy (myšlienky, emócie) považuje za nevedecké a irelevantné pre psychologický výskum. Správanie je chápané ako reakcia na vonkajšie podnety.” Vnímam, že správanie berie ako výsledok procesu akcia-reakcia. Hoci Skinner patril skôr k mladšej generácii behavioristov, rázne odmietol snahy o obohatenie pôvodnej teórie o osobnostné premenné. Tie neskôr prerástli do vývinu kognitívno-behaviorálnej psychoterapie, ktorá je jedným z hlavných prúdov psychológie súčasnosti. Čím sa však Skinner líšil od Pavlova a iných klasických behavioristov, bolo jeho celoživotné zameranie na iný typ správania. Vo svojej práci Správanie organizmu z roku 1938 rozlíšil dva druhy správania (Plháková, 2006):
- Operanty. Ide o radikálne odlišný typ správania, na ktorý sa zameral Skinner. Sú to spontánne prejavy správania, ktoré môžu mať kladné alebo záporné dôsledky. Tie nazývame jednoducho odmeny alebo tresty (tabuľka 1).
- Respondenty. Ide vlastne o naše staré známe podmienené reflexy podľa Pavlova. Napríklad slinenie vyvolané podmieneným podnetom zvončekom.
Tabuľka 1: Rôzne typy správania v klasickom a operačnom podmieňovaní
| Podnet pred (spúšťač) | Správanie | Podnet po (posilňovač) | Teória učenia | Autor |
|---|---|---|---|---|
| spúšťač (zvonček) | respondenty (slinenie) | – | klasické podmieňovanie | Pavlov |
| – | operanty (rôzne správanie) | následok (odmena, trest) | operačné podmieňovanie | Skinner |
Posilnenie
Základný kameň Skinnerovej teórie tvorí pojem posilnenie. Rozumieme pod ním podnet, ktorý nasleduje po správaní a zvyšuje pravdepodobnosť jeho ďalšieho výskytu (Bucková, 1999). V tabuľke 1 vidíme, že tento ‚podnet po‘ zvykneme označovať slovom následok, keďže vždy nasleduje až po určitom správaní (žiaducom alebo nežiaducom). V bežnej reči ho označujeme ako odmena a trest. V odbornej reči existujú tri typy posilnenia (Bucková, 1999, Plháková, 2006):
- pozitívne posilnenie – zahŕňa poskytnutie niečoho príjemného po správaní, ktoré je pre nás žiaduce (a tým chceme zabezpečiť jeho opakovanie v budúcnosti), napríklad sladkosť, peniaze, pohladenie, pochvala
- negatívne posilnenie – zahŕňa odstránenie niečoho nepríjemného po správaní, ktoré je pre nás žiaduce (a tým chceme zabezpečiť jeho opakovanie v budúcnosti) napríklad ostré svetlo (policajný výsluch), zvieracia kazajka (psychiatria)
- trest – zahŕňa poskytnutie niečoho nepríjemného po správaní, ktoré je pre nás nežiaduce (a tým chceme zabrániť jeho opakovaniu v budúcnosti), napríklad elektrický šok, odobratie vreckového, zákaz pozerania televízie
Pozitívne a negatívne posilnenie vnímam ako formy odmeny, každé trochu z iného súdka.
Formy posilnenia
Pre podporovateľov cez Herohero uvediem ešte špecifikáciu foriem posilnenia (Bucková, 1999):
I. PODĽA ZDROJA
a) externé
priame – človek je priamo odmenený/potrestaný
zástupné – človek vidí, že niekto iný je odmenený/potrestaný
b) interné
sebaodmeňovanie – sebauspokojenie
sebatrestanie – sebakritika
II. PODĽA POVAHY
a) primárne (biologické), vnímam, že sú na uspokojenie potrieb (McLeod,2020) napríklad jedlo, voda, sex
b) sekundárne (spoločenské), slúžia na získanie primárnych foriem posilnenia napríklad peniaze, stravné lístky, žetóny
Účinnosť posilnenia
Aké faktory ovplyvňujú, či posilnenie bude skutočne účinné? To znamená, či odmenou alebo trestom skutočne budeme môcť dosiahnuť opakovanie žiaduceho správania. Alebo naopak, odstránenie nežiaduceho správania. Vyčleňujeme tri faktory posilnenia (Bucková, 1999):
- sila – čím väčšia odmena/trest nasledujú po správaní, tým väčší efekt spôsobí. Vymyslela som pre vás príklad odmeny a trestu. Príklad odmeny: Čím viac peňazí zarobí zamestnanec, tým viac je motivovaný prácu vykonať (Čo však ten, kto pracuje výkonne v slabo platenom zamestnaní?). Príklad trestu: Čím vyššiu pokutu dostane šofér za prekročenie rýchlosti, tým menej pravdepodobne zopakuje svoje správanie v budúcnosti (Čo však ten, pre koho pokuta znamená bagateľ?)
- čas – čím kratší čas je medzi správaním a dôsledkami, tým väčší efekt spôsobí
- frekvencia – čím častejšie posilňujeme, tým väčší efekt dosiahneme
Odmeny a tresty
Behaviorizmus sa zameriava buď na faktory, ktoré spúšťajú určité správanie (tzv. spúšťače = antecendenty) alebo na faktory, ktoré správanie udržujú (tzv. posilňovače = následky). Kým Pavlov skúmal spúšťače reprezentované potravou a zvončekom v experimente so slinením psíkov, Skinner sa zameral na posilňovače správania (Možný, Praško, 1999). Experimentálne ich skúmal u holúbkov, potkanov aj myšiek v bludisku.
Predstavte si myšku, ktorú vloží experimentátor do bludiska a tá má nájsť z neho východ. Myšky bez odmien a trestov nemali dostatočnú motiváciu prejsť bludiskom rýchlo a presne. Akoby v ňom skôr dlho bezcieľne blúdili než hľadali východ. Avšak, ak bolo ich správanie upevnené odmenou a do bludiska dostali odmeny na ceste vedúcej k cieľu (kúsky syra), ich čas sa zrýchlil! Podobne reagovali, ak dostali trest vo forme elektrošoku, prešli bludiskom rýchlejšie. Vyhasínanie funguje pri operačnom podmieňovaní tak, že ak myšky potom dostatočne veľa ráz už nedostali odmenu ani trest, ich hľadanie cieľa sa znovu spomalilo. Povedala by som, že opäť blúdili v chodbách bludiska.
U ľudí možno posilnením vytvarovať žiaduce a pretvoriť nežiaduce správanie. Na tomto základe stojí technika žetónovej ekonomiky. Ľudia vtedy dostávajú za žiaduce správanie žetóny, ktoré môžu vymeniť za odmeny. Zistilo sa, že v psychiatrických liečebniach sa formou žetónovej ekonomiky zvýšilo efektívne správanie pacientov. Napríklad ak pacient umýval 10 minút riad, dostal 6 žetónov a mohol vymeniť 3 žetóny za pozeranie telky (Hill, 2004). Pacienti v behaviorálnom programe venovali nácviku sociálnych a komunikačných zručností až 85 % svojho času (Bucková, 1999).
Aplikácia operačného podmieňovania
Kritikou operačného podmieňovania je, že môže vzniknúť závislosť na odmenách. V experimente v psychiatrickej liečebni sa môžu pacienti začať správať príliš ekonomicky. To znamená, že budú prejavovať žiaduce správanie, iba ak zaň dostanú žetóny. Vyzerá byť problematické preniesť žiaduce správanie mimo múry psychiatrie, do reálneho života (Hill, 2004). Podobne môže byť ťažké preniesť výchovu založenú na odmenách a trestoch za múry domova. Prínosom Skinnerovej teórie však zostáva, že odmena a trest reálne zlepšujú správanie. Hurlocková v experimente zistila pozitívny vplyv odmeny aj trestu na školský výkon v matematike. V skupine, ktorú pochválila, stúpol výkon najskôr o 50%, pri opakovanej pochvale až o 79%. V skupine, ktorú pokarhala, výkon najskôr stúpol, ale pri opakovanom pokarhaní už ďalej nestúpal. A v ktorej skupine bol najslabší výkon? V skupine, ktorú nepochválila, ani nepokarhala.
Uzatváram, že odmena aj trest motivujú, ale na správanie človeka má dlhodobo väčší vplyv odmena (Ďurič, 1965). A sme späť v tej škole, kde zvoní a poznámka ako trest veľmi nefunguje 🙂 Operačné podmieňovanie sa aplikuje do výchovy pri tvarovaní správania ako upratovanie hračiek (Bucková, 1999). Napadá mi, že funguje aj v pracovnej oblasti, kde je prilepšenie k platu formou odmeny. Avšak, ani odmeny nie sú všemocné. Preto tí puberťáci ani za cenu poznámky často nesedia na mieste po školskom psychologickom zvončeku.
Skinnerove názory na výchovu detí
Skinnerovo vynaliezavé myslenie sa prejavovalo aj v oblasti psychológie. Okrem rozpracovania teórie operačného správania sa snažil priniesť pokrok v oblasti výchovy detí. Svoju mladšiu dcéru napríklad umiestnil namiesto do detskej postieľky do akéhosi stanu pripomínajúceho akvárium s oknami (air crib), v ktorom sa snažil vygenerovať podľa neho dokonalé prostredie pre vývin dieťaťa, s ideálnou teplotou a úplne čistým vzduchom (Plháková, 2006). Omnoho kontroverznejšie však vykreslil svoj názor na výchovu detí v románe Walden two (1948), ktorým predsa dokázal svoje literárne korene, ale v ktorom sa odzrkadľovala jeho utopistická predstava o ideálnej verzii ľudstva, kde je správanie jednotlivcov riadené mechanizmom pozitívneho posilnenia. Vodca komunity, geniálny vedec Frasier, s ktorým sa Skinner evidentne identifikoval, neomylne vie, ktoré správanie je dobré a ktoré zlé, no a tým pádom len on má právo rozhodovať o jeho odmeňovaní. Skinner ústami svojho hlavného hrdinu píše veľmi jasný názor na „správnu“ výchovu detí, ktoré majú podľa neho vychovávať výlučne vzdelaní vedci a nie nevzdelané matky: „Skupinová starostlivosť je lepšia než rodičovská starostlivosť. V starých predvedeckých časopisoch mohla byť včasná výchova detí ponechaná na rodičoch…avšak s rozvojom vedy o správaní sa všetko zmenilo…Riadenie správania je skutočná veda, do ktorej nemôže byť priemerná matka zasvätená bez rokov tréningu…domov nie je miesto pre výchovu detí (Skinner, 1970 in: Plháková, 2006, s. 166).“ Kto z ľudí má však právo výhradne riadiť ľudí? Také sme tu už v spoločnosti mali a nedopadlo to dobre!
Pavlov vs. Skinner
Čo majú spoločné:
- obaja začali svoje štúdium mimo odboru psychológie (Pavlov fyziológia, Skinner literatúra)
- psychologický smer – behaviorizmus. Dnes sa z neho vyvinul jeden z troch hlavných smerov (KBT)
- obaja realizovali experimenty v psychológii učenia (potrava)
- používali rovnaké pokusné subjekty (zvieratá)
Aké sú u nich rozdiely:
- doba: 10. roky 20. storočia – 30. roky 20. storočia
- rozdielny pôvodny smer štúdia: fyziológia (Pavlov, r. 1904 Nobelova cena) vs. literatúra (Skinner)
- miestnosť: Pavlovovo laboratórium “veža ticha” – Skinnerova skrinka
- zameranie: biologické (Pavlov) vs. psychologické (Skinner)
- pokusné zvieratá: psy (Pavlov) vs. myši, holuby, potkany (Skinner)
- zameranie: spúšťače (Pavlov) – posilňovače (Skinner)
Záver
Aké sú princípy Skinnerovho operačného podmieňovania? Vnímam, že oproti Pavlovovmu klasickému podmieňovaniu na to Skinner išiel ‚z opačného konca‘.
Pavlov skúmal spúšťače správania reprezentované potravou a zvončekom v experimente so slinením psíkov. Skinner sa naopak zameral na posilňovače správania, ktoré ho udržujú. Po našom by sme povedali, že skúmal odmeny a tresty. Experimenty realizoval v tzv. Skinnerovom boxe s holúbkami, myškami a potkanmi, ktoré odmeňoval potravou. Neskôr prišlo k aplikáciám operačného podmieňovania na ľudí. Aplikáciou v praxi bolo napr. sa využívanie tzv. žetónovej ekonomiky v psychiatrických liečebniach. Hurlocková experimentálne zistila, že školský výkon v matematike najviac stúpne, ak sú deti odmenené. Trest mal menší vplyv a ak dieťa nedostalo ani odmenu ani trest, školský výkon bol najmenší.
A sme späť v školskom prostredí! ‚Odmeňovanie a trestanie‘ sa používa v mnohých formách napr. ako odmeny k platu, či pochvaly v škole resp. vyhodenia z práce/poznámok. Kto z ľudí má však právo určiť, čo bude odmenené a potrestané? Preto povzbudzujem, nech pracujeme na akejkoľvek pozícií, majme reflexiu nad svojím správaním. A zazvonil zvonec a Potulke je koniec!
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Bibliografia
Bucková, M. 1999. Behaviorálna modifikácia: teória a prax. Nitra : Pedagogická fakulta UKF. 248 s. ISBN 80-8050-225-0.
Ďurič, L. 1965. Práceschopnosť žiakov vo vyučovacom procese. Bratislava : SPN. 312 s. ISBN 53634-PG-01.
Haggbloom, S.J.; et al. 2002. The 100 Most Eminent Psychologists of the 20th Century. Review of General Psychology 6 (2). s. 139–152.
Hill, G. 2004. Moderní psychologie. Praha : Portál. 282 s. ISBN 80-7178-641-1.
McLeod, S.A. 2020. Maslow’s Hierarchy of Needs. Simply Psychology. Dostupné: https://www.simplypsychology.org/maslow.html (citované 15.9.2026)
Možný, P., Praško, J. 1999. Kognitivně-behaviorální terapie: Úvod do terapie a praxe. Praha : Triton. 304 s. ISBN 80-7254-038-6.
Plháková, A. 2006. Dějiny psychologie. Praha : Grada. 328 s. ISBN 80-247-0871-X.
Sheehy, N. 2005. Encyklopedie nejvýznamnějších psychologů. Brno : Barristel & Principal. 238 s. ISBN 80-86598-82-9.
Skinner, B.F. 1976. Particulars of my life. New York : Knopf. In: Sheehy, N. 2005. Encyklopedie nejvýznamnějších psychologů. Brno : Barrister & Principal. 238 s. ISBN 80-86598-82-9.
Skinner, B.F. 1970. Walden Two. New York : Macmillan. In: Plháková, A. 2006. Dějiny psychologie. Praha : Grada. 328 s. ISBN 80-247-0871-X.
https://psychoinfo.sk/psychologicky-slovnik/behaviorizmus/, 15.9.2026