Čo je klasické podmieňovanie? Ako vzniká podmienený reflex s “psychologickým zvončekom?”
V 132. epizóde vám ozrejmím, na akých princípoch stojí klasické podmieňovanie. Ako využívam v psychoporadenstve zvuky? Čo priviedlo Pavlova od fyziológie k psychológii? Prečo psík začne sliniť aj na zvonček? Koľko etáp má proces klasického podmieňovania? Ako funguje vyhasínanie naučenej reakcie? A koho Pavlov inšpiroval v psychológii učenia?
Túto epizódu čítate vďaka tomu, že ma podporujete na HeroHero. Ďakujem vám!
Zvuky v psychológii
Stalo sa vám niekedy, že ste počuli znelku svojho obľúbeného seriálu a cítili ste automaticky uvoľnenie? Vysvetľujem to tak, že ste očakávali príjemný zážitok na základe minulej skúsenosti. Napadá mi pri tom kultový seriál Priatelia alebo novší Big Bang Theory, ktorých znelky mi teraz hrajú v ušiach 🙂 môžete si ich vypočuť aj cez linky v textovej verzii tejto Potulky za podporu Herohero. Hudba sa hojne využíva v modernej psychoterapii, ako som sa o tom rozprávala s hudobným psychológom Petrom Kusým v 10.Potulke psychológiou. Takisto keď realizujem naživo psychoporadenstvo s klientmi, mávam pustenú do pozadia upokojujúcu inštrumentálnu hudbu. S klientom som už riešila aj zaspávanie pri prírodných zvukoch namiesto pri zvukoch filmu. Na základe experimentov podľa evidence-based prístupu (Downend, 2024) odporúčam hodinu pred spaním nepozerať do obrazovky. Vychádzam z medicínskeho experimentu z USA, kde sa potvrdilo, že si pozeraním do monitoru dráždime nervový systém. Výskum publikovala National Library Medicine a viac sa o tom dozviete z linku v bibliografii tejto epizódy. Vnímam, že monitor sa dá dobre využiť pred spaním napríklad na obľúbenú hudbu. Mohlo byvyzerať aj tak, že si svoj obľúbený seriál dopozeráte a po ňom pustíte zvuk svrčkov, dáždika či šum listov. Keďže si ich vieme pustiť cez internet, volám to “e-svrčky”. Nie že však budete na mňa vyhovárať: “Psychologička odporúčala pustiť si e-svrčky a preto som spal len 4 hodiny” 😀 Vedeckými štúdiami je vytýčený ideálny čas 7 hodín spánku denne pre dospelého (Mikula, 2024), ktorý odporúčam dodržiavať so štandardnou odchýlkou 6,5 – 7,5 hodín.
Hierarchia potrieb
Prečo toľko vravím o spánku? Spánok je jednou zo základných biologických potrieb, ktoré úzko súvisia so psychikou. Keď ste boli nevyspatí, spomínate si, ako to vplývalo na vašu náladu? O sebaovládaní v rámci tréningu emočnej inteligencie vám rada poskytnem psychoporadenstvo. Prípadne, ak sa viete dobre ovládať, tak po krátkom spánku ste zrejme cítili aspoň únavu. Proste, podľa Maslowovej hierarchie potrieb treba uspokojiť nižšie potreby, aby sme mohli prejsť na napĺňanie vyšších potrieb (McLeod, 2020). Existujú aj výnimky, kedy niekto napríklad obetuje svoj život za druhých, no väčšinou sa ide postupne po rebríčku potrieb. Dobre to vidno na Obrázku 1:
https://www.mentem.sk/blog/teoria-motivacie/ (Procházková, 2018)
A teraz prepojenie: zvuky sa využívali aj v klasických psychologických experimentoch vo fyziologických potrebách už spred 100 rokov! Aj na základných školách na biológii sa učí, ako fyziológ Pavlov použil zvonček pri psíkovi a on slintal. A pri tom sa teraz zastavíme. Ako najnižšiu potrebu si Pavlov vzal jedlo, ktoré je v rovnakej kategórii ako spánok. Snažil sa ho spojiť s úplne nezávislým podnetom, zvukom zvončeka. Predstavujem si to tak, že havino spinká, zrazu niekto zazvoní a on začne slintať, no k vytvoreniu tohto návyku bola dlhá cesta… Tak to zreplikujeme, že kým vám to dopodrobna vysvetlím, bude to tiež cesta.
Ivan Petrovič Pavlov
Najskôr predstavím autora “zvončekového experimentu” I.P. Pavlova (1849-1936). Nazývame ho ako biologicky orientovaný autor (Paulik, 2010), ktorý má prínos do psychológie učenia. Bol najstarším z 11 detí v rodine ruského popa. Pôvodne tiež nastúpil do cirkevného seminára. Jeho záujem o prírodné vedy však zvíťazil a primäl ho k štúdiu fyziológie. V tomto odbore sa stal slávnym po celom svete. V r. 1904 získal Nobelovu cenu za prácu o mechanizmoch tráviaceho ústrojenstva. To bol pôvodný zámer jeho experimentu, kde si ako pokusné zvieratá vybral psov. Pridávam aj jednu zaujímavosť, ktorú uvádzam v textovej verzii Potulky pre mojich podporovateľov cez Herohero. Pavlov prišiel o všetky peniaze z výhry Nobelovej ceny, ktoré investoval do Nobelovej ruskej spoločnosti, po buržoáznej revolúcii z r. 1917 (Sheehy, 2005). Pavlovovo laboratórium, v ktorom realizovali slávne pokusy vedúce k úspechom vo fyziológii aj psychológii, prezývali „veža ticha“. Príčiny boli rovno dve: zvukotesná konštrukcia a mĺkve správanie experimentátorov 🙂 Práve tu sa zrealizoval jeden z najväčších objavov v psychológii učenia, hoci ani nebol plánovaný (Bucková, 1999). Pavlov sa vo výskume sústredil na mechanizmy sekrécie žliaz tráviacej sústavy. Kvôli tomu chirurgicky zasahoval do slinných žliaz psov, ktoré boli jeho pokusnými subjektami. Práve keď bol najviac zaujatý svojou prácou, prečítal si stať britských fyziológov Williama Baylissa a Ernesta Starlinga ohľadom možného fungovania podmieneného reflexu. Pavlov mal ideálnu príležitosť použiť psov s vývodmi zo slinných žliaz na výskumné overenie teórie klasického podmieňovania. Po počiatočných úspechoch túto novú teóriu ďalej rozpracoval (Sheehy, 2005).
Klasické podmieňovanie
Myslím si, že na pochopenie teórie klasického podmieňovania potrebujeme poznať tri pojmy:
- nepodmienený reflex
- podmienený reflex
- vyhasínanie
K teórii klasického podmieňovania patria ešte pojmy generalizácia, diskriminácia a spontánne uzdravenie. Tie však nepovažujem za nevyhnutné na pochopenie princípu podmieňovania, tj. ako to, že psík slintá na zvonček? 🙂 ak to však zaujíma mojich podporovateľov cez Herohero, uvediem ich definície do textovej verzie ako bonus.
Nepodmienený reflex
Pre pochopenie podmienených reflexov je potrebné najskôr chápať, čo znamená pojem nepodmienený reflex. Pavlov ho vysvetľuje ako automatický vzťah medzi podnetom a reakciou naň, ktorá prebieha bez ohľadu na predchádzajúce učenie (tj. je vrodená). Príklady nepodmienených reflexov, ktoré sú rovnaké u psa, malého dieťaťa, pubertiaka, dospelého aj starého človeka, som zostavila do tabuľky 1 (Bucková, 1999).
Tabuľka 1: Príklady nepodmienených reflexov
| Oblasť | Nepodmienený podnet | Nepodmienená reakcia |
|---|---|---|
| tráviaci systém | potrava | slinenie |
| cirkulárny systém | vysoká teplota | potenie |
| respiračný systém | podráždenie v nose | kýchnutie |
Vznik podmieneného reflexu
Vrodené reflexy nie sú postačujúce na to, aby zabezpečili fungovanie ľudského organizmu. Prečo? Lebo sme počas svojho života v zložitej interakcii s prostredím. Preto sa nezaobídeme bez podmienených reflexov, ktorým sa učíme. Pritom vychádzame z nepodmienených reflexov. Pri vzniku podmieneného reflexu asociujeme neutrálne podnety (pôvodne vôbec nesúvisiace s reflexom) s nepodmienenými podnetmi. Vysvetlím to na Pavlovom výskume. Neutrálny podnet zvonček spojil s nepodmieneným podnetom potravou. A voilà, máme tu novovzniknutý, originálny, predtým neexistujúci podmienený reflex. To znamená, že psík slintá už na zazvonenie zvončeka. Čo je na to potrebné? Povedala by som, že dostatočný počet opakovaní. Ak sa asociácia neutrálneho a nedpomieneného podnetu opakuje, napokon je neutrálny podnet sám schopný vyvolať reakciu, s ktorou nesúvisel. No a práve sme si prebrali, čo je to klasické podmieňovanie. Znie to komplikovane? Rozdeľme si Pavlovov príklad na etapy, kde sa všetko ozrejmí! Vezmime si prvý nepodmienený podnet potravu z tabuľky 1, kde je nepodmienenou reakciou slinenie. Vo svojej priekopníckej práci ho veľmi názorne predviedol Pavlov. Proces klasického podmieňovania delíme do troch etáp, ktoré sú zobrazené v tabuľke 2.
Tabuľka 2: Proces klasického podmieňovania
| 1. ETAPA | Pavlov prezentuje psom zároveň s podávaním potravy (nepodmienený podnet) zvuk zvončeka (neutrálny podnet), pričom potrava vyvolala vrodenú reakciu slinenia (nepodmienená reakcia) |
| 2. ETAPA | Pavlov zopakuje 1. etapu dostatočný počet krát |
| 3. ETAPA | Zvuk zvončeka (podmienený podnet) je napokon schopný sám vyvolať reakciu slinenie (podmienená reakcia), bez potravy |
Zdroj: Bucková, 1999
Proces vyhasínania
Dokedy si psík pamätá asociáciu zvonček/potrava natoľko, že pri zvonení stále slintá? To zachytáva proces vyhasínania. Ak dostatočný počet ráz psíkovi iba zazvoníme zvončekom, ale nepodáme mu potravu, najskôr bude sliniť. Jasnačka, veď si to pamätá z predošlej príjemnej skúsenosti, že veľakrát dostal pri zvuku zvončeka potravu. Avšak, ak mu ju už k zvončeku nedodávame, postupne bude sliniť menej. Až napokon podmienená reakcia slinenia na zvonček vyhasne. A ako je to u nás ľudí? Ak si stále nosíte k pozeraniu telky čipsy, vytvárate si tak podmienený reflex! Slinenie sa vyvolá pri prvých zvukoch z obrazovky 😀 Ak už máte vytvorenú podmienenú reakciu slinenie pri zapnutí telky, povzbudzujem vytrvať a podporiť u seba proces vyhasínania. Kto vydrží, aj sliniek pri filme bude mať stále menej, ako ten havino. Až sa napokon nevylúčia vôbec. Vnímam, že najťažšie to je vydržať na začiatku. Pavlovova teória klasické podmieňovanie sa aplikuje aj pri liečbe fóbií (Hill, 2004), ktoré vznikajú podmieňovaním strachu a negatívnej skúsenosti, napr. zo zubára (Bucková, 1999).
Pavlov inšpiruje Skinnera
Pavlovovou vedeckou prácou sa inšpirovaĺ aj Skinner, najcitovanejší psychológ 20. storočia (Haggbloom et al., 2002). Z diela Pavlova veľa čerpal a dokonca na základe neho dal prednosť psychologickému výskumu učenia pred literatúrou, ktorú pôvodne študoval (Sheehy, 2005). Čo majú Pavlov so Skinnerom spoločné? Všimla som si, že obaja začínali štúdium mimo psychológie a postupne sa k nej dostali. Obaja patria do psychologického smeru behaviorizmu a skúmali proces učenia. Čo majú rozdielne? Behaviorizmus sa zameriava na dva typy faktorov:
- spúšťače (antecendenty) – faktory, ktoré spúšťajú správanie
- posilňovače (následky) – faktory, ktoré udržujú správanie
Kým Pavlov skúmal spúšťače reprezentované potravou a zvončekom v experimente so slinením psíkov, Skinner sa zameral naopak na posilňovače správania (Možný, Praško, 1999).
Generalizácia, diskriminácia a spontánne uzdravenie
Pre záujemcov ešte pridávam ako bonus sľúbené pojmy v Pavlovovej teórii klasického podmieňovania (Bucková, 1999), z ktorého každý znamená jednu schopnosť:
- generalizácia: reagovať na podnet podobný podmienenému podnetu
- diskriminácia: odlíšiť podmienený podnet od iných podnetov
- spontánne uzdravenie: reagovať podmienene po vyhasnutí s odstupom času
Záver
Zvuky v psychológii môžu byť od pustenia hudby do podmazu psychoporadenstva cez muzikoperatiu po “e-svrčky” pred spaním. Využívajú sa aj pri klasickom podmieňovaní. Nazvala by som to také “psychologické zvončeky”. Ak máme v teórii klasického podmieňovania rozumieť podmienenému reflexu, najskôr treba chápať nepodmienený reflex. Pavlov ho vysvetľuje ako automatický vrodený vzťah medzi podnetom a reakciou na podnet. Príklad nepodmieneného reflexu, ktorý je rovnaký u zvieraťa aj človeka, je slinenie ako nepodmienená reakcia na potravu. Alebo potenie ako reakcia na horúčavy či kýchnutie ako reakcia na pošteklenie v nose. Podmienený reflex overil Pavlov, keď spolu s potravou servíroval psíkovi aj zvuk zvončeka. Proces klasického podmieňovania prebiehal v troch etapách. Psík najskôr počul zvuk zvončeka, až potom dostal potravu. To sa zopakovalo dostatočný počet ráz, čím sa uňho vypestovala podmienená reakcia slinenia na zvuk zvončeka. Potom už na zvuk zvončeka automaticky slinil. Aplikované na nás ľudí, ak si dostatočný počet ráz otvoríme čipsy k filmu, alebo ak si v kine vždy pred premietaním kúpime občerstvenie, asociáciou potravy a filmu si vypestujeme podmienený reflex slinenia. No a keď začneme sliniť, je už ťažké nedať si k filmu pochutinky 🙂 Proces vyhasínania vie však zvrátiť späť podmienený reflex. V prípade vytvorenia nesprávneho návyku odporúčam vytrvať! V psychológii učenia som dnes rozobrala klasické podmieňovanie. Pavlov inšpiroval najcitovanejšieho psychológa 20. storočia Skinnera k vytvoreniu teórie operačného podmieňovania, ktorú vysvetlím nabudúce. Prajem vám, aby ste si vedeli vytvárať užitočné podmienené reflexy. Napadá mi napríklad, k raňajkám si dať pohár vody.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Bibliografia
Bucková, M. 1999. Behaviorálna modifikácia: teória a prax. Nitra : Pedagogická fakulta UKF. 248 s. ISBN 80-8050-225-0.
Downend, C. 2024. Evidence-Based? Research-Based? What does it all Mean? Dostupné: https://crrlc.lesley.edu/evidence-based-what-does-it-mean/ (citované 20.8.2026)
Haggbloom, S.J.; et al. 2002. The 100 Most Eminent Psychologists of the 20th Century. Review of General Psychology 6 (2). s. 139–152.
Hill, G. 2004. Moderní psychologie. Praha : Portál. 282 s. ISBN 80-7178-641-1.
McLeod, S.A. 2020. Maslow’s Hierarchy of Needs. Simply Psychology. Dostupné: https://www.simplypsychology.org/maslow.html (citované 20.8.2026)
Mikula, A. 2024. Koľko hodín spánku potrebuje človek? Dostupné: https://www.timemanagement.sk/kolko-hodin-spanku-potrebujeme/ (citované 20.8.2026)
Možný, P., Praško, J. 1999. Kognitivně-behaviorální terapie: Úvod do terapie a praxe. Praha : Triton. 304 s. ISBN 80-7254-038-6.
Paulik, K. 2010. Zvládaní záteže v mezipohlavním kontextu – konceptuální rámec. Katedra psychologie a sociální práce. Ostravská univerzita: Filozofická fakulta. 5. medzinárodná konferencia doktorandov odborov Psychológia a Sociálna práca.
Procházková, T. 2018. Teória motivácie podľa Maslowa. Dostupné: https://www.mentem.sk/blog/teoria-motivacie/ (citované 20.8.2026)
Skinner, B.F. 1976. Particulars of my life. New York : Knopf. In: Sheehy, N. 2005. Encyklopedie nejvýznamnějších psychologů. Brno : Barrister & Principal. 238 s. ISBN 80-86598-82-9.
Sheehy, N. 2005. Encyklopedie nejvýznamnějších psychologů. Brno : Barristel & Principal. 238 s. ISBN 80-86598-82-9.
https://pubchem.ncbi.nlm.nih.gov/patent/US-6506148-B2, 20.8.2026
https://www.youtube.com/watch?v=SCQGnVrTsAM&list=RDSCQGnVrTsAM&start_radio=1, 21.8.2026
https://www.youtube.com/watch?v=hQjF0-T45dQ&list=RDhQjF0-T45dQ&start_radio=1, 21.8.2026