V 4. potulke Vám poviem, čo má Rogers spoločné s Freudom, za čo bol Rogers nominovaný na Nobelovu cenu za mier aj čo je to sebaaktualizácia. Aký spor viedli medzi sebou Rogers a Skinner? Aké sú základné podmienky psychického rastu? Ako môžeme byť psychologicky nápomocní svojim blízkym?
Rogers a humanistická psychológia
Carl Ransom Rogers bol americký psychológ, ktorý žil v rokoch 1902-1987. Je to môj najobľúbenejší psychológ a je vplyvným predstaviteľom humanistickej psychoterapie, ktorá upozorňuje na nemožnosť poňať psychológiu prírodovednými metódami. Argumentom pre použitie iného prístupu k psychoterapii je, že psychológia patrí k tzv. “duchovným vedám”, ktoré vnímajú človeka ako duchovnú bytosť s duchovnými potrebami (Plháková, 2006), a preto musí používať iné poznávacie metódy ako prírodné vedy. Už pred narodením Rogersa, v druhej polovici 19. storočia, sa viedol spor o prírodovednú resp. duchovnú podstatu psychológie ako vedy. Na jednej strane spektra stál nemecký psychológ Hermann Ebbinghaus (zástanca prírodovedného prístupu) a na druhej strane jeho oponent, takisto nemecký psychológ Wilhelm Dilthey (zástanca duchovného prístupu). Na tieto dve stanoviská sa dá pozerať ako na dve protichodné paradigmy v psychológii. V 20. rokoch 20. storočia viedli podobnú diskusiu behaviorista Skinner, ktorý používal laboratórne výskumné metódy (môžete si o ňom vypočuť v 3. potulke psychológiou) a jeho oponentom bol práve predstaviteľ humanistickej psychológie Rogers (Plháková, 2006).
Rogers vs. Skinner vs. Freud
V čom sa Rogersove metódy odlišovali od Skinnerových? Otázka je trošku chytákom, lebo Rogers v podstate žiadne metódy pri psychologickej práci s klientom nepoužíval, ale vyvinul vlastný, na človeka zameraný prístup založený na nedirektívnosti psychológa v psychoterapii. Kým vám ho predstavím, chcem ešte vymedziť Rogersovu prácu voči Freudovi a Skinnerovi. Spomínate si na 2. potulku, v ktorej som rozprávala o Freudovi? Rogers mal s Freudom spoločné, že obaja používali iné poznávacie metódy ako prírodovedné, a tým sa líšili od Skinnera či od prvých psychológov – psychofyzikov (o ktorých som rozprávala v 1. potulke). Freud aj Rogers pracovali s prežívaním človeka, s ktorým Skinner vôbec nepracoval, pretože spomedzi dvoch základných kategórií psychológie sa zameriaval iba na správanie a jeho upevnenie odmenami a trestami (Daniel et al. 2003). Rozdiel medzi Freudom a Rogersom je ten, že Freudove metódy sa zameriavali na prácu s nevedomím, najmä metóda voľných asociácií (Hill, 2004), hypnóza (Boroš, 2002) a výklad snov (Plháková, 2006), kým Rogers sa zameriaval na prácu s vedomím klientov. A viete, čo má Rogersova psychologická práca spoločné so Skinnerom? Obaja používali vedecký prístup, ktorý zase vo svojej psychologickej práci nevyužíval Freud. Zhrnuté, Rogers mal s Freudom spoločné zameranie na prežívanie človeka a so Skinnerom vedecký prístup.
Sebaaktualizácia
Kým sa pustíme do Rogersovho na človeka zameraného prístupu, je potrebné predstaviť humanistickú psychológiu, kam patrí. Okrem Rogersa je reprezentovaná Abrahamom Maslowom, ktorý je autorom hierarchie potrieb (McLeod, 2020). Na najnižšom stupni sú biologické potreby, nad nimi sa nachádzajú psychologické potreby istoty a bezpečia, ďalej sociálne potreby lásky a spolupatričnosti, úcty a uznania a na najvyššom stupienku je duchovná potreba sebarealizácie, známa pod psychologickým termínom sebaaktualizácia (Procházková, 2018). Práve sebaaktualizácia je základným konceptom humanistickej psychológie a človek v nej aktualizuje, čiže napĺňa svoj potenciál (Plháková, 2006).
Rogers tvrdí, že sa rodíme na svet s potenciálom, ktorý môže byť chápaný ako talent alebo rôzne druhy schopností, v Gardnerovom ponímaní sú to rôzne druhy inteligencií ako logická, verbálna, pohybová, priestorová, hudobná, interpersonálna, intrapersonálna, prírodovedná, existenciálna inteligencia (Herinková, 2021). Podľa Rogersa, ak dostane dieťatko vo svojom vývine vhodné podmienky, dokáže svoj potenciál naplniť. Nazýva ich nevyhnutné a postačujúce podmienky rastu. Ak však blízki ľudia, najmä rodičia, bránia dieťaťu z rôznych dôvodov v jeho psychickom raste, dieťatko si vždy vyberie podľa voľby rodičov, keďže je na nich existenčne závislé (Rogers, 1951).
Tanečná alebo futbal?
Napríklad, 7 ročný chlapček chce chodiť na tanečný krúžok, v Gardnerovom ponímaní by sa dalo povedať že má vysokú pohybovú inteligenciu (Gardner, 2018). Jeho rodičia však trvajú na tom, aby chodil na futbal, možno pod vplyvom stereotypov o chlapčenských záľubách alebo preto, že jeho ocko sám rád hrá futbal. Podľa Rogersa (1951) sa chlapček napokon podvolí rodičovskému prianiu, hoci s ním nie je stotožnený. Na futbale možno bude do istej miery úspešný, keďže má vysokú pohybovú inteligenciu, a tak je predpoklad, že mu v rôznych športoch bude dariť. Avšak výraznejší potenciál napredovať by mal pravdepodobne na tanečnom krúžku, po ktorom sám túžil. Rogers vraví, že dieťatko, ktorému rodičia zabrzdia jeho psychologický potenciál, sa podobá rastlinke, ktorá rastie pod prekážkou, napríklad pod drevom – narastie, ale neprirodzene, nakrivo, kvôli čomu nemôže naplniť svoj potenciál. Napríklad nemôže zarodiť plody alebo ich takto zatlačená pod drevom zarodí menej, ako keby rástla v ideálnych slnečných podmienkach s dostatkom priestoru a vlahy. U dieťatka sa nenaplnenie potenciálu môže prejaviť tak, že nedosiahne výraznejší pokrok vo futbale. A je tu ešte jeden faktor – prežívanie radosti. U chlapčeka z nášho príkladu by mohla byť radosť z tanečných pohybov veľká naproti menšej radosti pri futbale. U každého z nás to môže byť radosť z rôznych záľub podľa našich preferencií a schopností, napríklad ja veľmi rada hrám bedminton alebo si čítam. A akej záľube sa radi venujete vy? Nie je to tak, že keď pri záľube alebo práci prežívame radosť, je to znakom toho, že napĺňame svoj potenciál?
Základné podmienky psychického rastu
Rogers definuje tri podmienky, aby mohol človek správne psychicky rásť. Sú to empatia, kongruencia a nepodmienené pozitívne prijatie. Ak ich neposkytne dieťatku počas jeho vývinu rodič, dieťa raz vyrastie na dospelú bytosť s nerozvinutým potenciálom, čoho dôsledkom bude jeho negatívne prežívanie. Vtedy môže navštíviť na klienta zameraného psychoterapeuta, ktorý mu má poskytnúť ideálne podmienky rastu, aby mohla byť sebaaktualizácia dokončená. Ide o náhradu vzťahu, aký mali dať dieťatku rodičia a aký nemá ani vo svojom širšom okolí (napr. u iného príbuzného alebo u učiteľa, ktorí by mohli nahradiť chýbajúce podmienky rastu u dieťatka). Terapeutova empatia, kongruencia a prijatie pomôžu vytvoriť atmosféru, v ktorej sa klienti zbavujú strachu zo sebavyjadrenia a postupne si začnú uvedomovať svoje prežívanie. Empatia znamená, že terapeut vstúpi do klientovho subjektívneho sveta a pokúša sa identifikovať, čo klient prežíva. Rogers zdôrazňoval terapeutom, aby citlivo vnímali klientovo prežívanie a dali mu najavo, že ho chápu. Kongruencia znamená, že terapeut je autentický, vyrovnaný a nepoužíva obrannú psychickú masku. Rogers poukazoval na to, že kongruencia je aj podmienkou terapeutovho osobnostného dozrievania. Nepodmienené pozitívne prijatie znamená, že terapeut klienta vníma ako človeka hodného úcty, dôstojného, bez ohľadu na jeho stav, výzor či správanie. Na tento aspekt terapie sa vzťahujú termíny „srdečnosť“, „prijatie“ a „záujem“ (Machalová, 2011).
Od na klienta zameranej terapie k na človeka zameranému prístupu (PCA)
Ideálne pre dieťatko je, keď mu empatiu, kongruenciu a prijatie poskytnú jeho rodičia. Je to náročné, ale oplatí sa to. Poznáte niekoho, kto sa k Vám správa empaticky, je pri vás kongruentný (čiže autentický) a bezpodmienečne vás prijíma v každej situácii? Rogers tvrdí, že úspech psychologickej práce s klientom nezávisí od metód, ale od vzťahu medzi terapeutom a klientom, v ktorom sú prítomné základné podmienky empatia, kongruencia a prijatie (Sollárová, 2005). Podobne úspech výchovy nezávisí od použitých metód, ale od vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Rogers pôvodne vyvinul na klienta zameranú terapiu, keď pri psychoterapii s jednou klientkou zostal ticho a zistil, že klientka sa sama rozhovorila a hľadala riešenie svojich problémov. Facilitoval terapiu tým, že jej poskytol vzťah, empaticky na ňu reagoval, bol pri nej sám sebou a nehodnotil ju. Neskôr svoju hypotézu overoval, keď nahrával a analyzoval psychoterapeutické sedenia s klientmi, čím jeho práca dostala punc vedeckosti. Napokon prešiel od terapie zamernej na klienta k prístupu zameranému na človeka, keď tvrdil, že každý, ktorý poskytne druhému človeku empatiu, kongruenciu a prijatie, mu pomáha v sebaaktualizácii. V encounterových skupinách učil ľudí byť empatickými, kongruentnými a prijímajúcimi, za čo bol nominovaný v r. 1987 na Nobelovu cenu za mier (Miler, 2021).
Dobrá správa je, že aj Vy môžete byť formou ozajstného vzťahu psychologicky nápomocný svojim blízkym ako manželka, manžel, kamarátka, kamarát, učiteľka, učiteľ, žiačka, žiak, dcéra, syn, kolegyňa, kolega, babka, dedko, vnučka, vnuk a pod. A ak ako rodič budete empatický, kongruentný a prijímajúci pri svojich deťoch, môžete im pomôcť naplniť ich jedinečný potenciál.
Prajem Vám veľa pekných vzťahov vo Vašich životoch a nabudúce Vás pozývam vypočuť si 5. potulku o výchove. Dovtedy Vám prajem oduševnené chvíle!
Bibliografia
Boroš, J. 2002. Úvod do psychológie. Bratislava : Iris. 308 s. ISBN 80-89018-35-1.
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Gardner, H. 2018. Dimenze myšlení. Teorie rozmanitých inteligencí. Praha : Portál. 480 s. ISBN 9788026213031.
Herinková, E. 2021. 9 typov inteligencie podľa Howarda Gardnera. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/eliska-herinkova/3139/9–typov-inteligencie-podla-howarda-gardnera (citované 3.2. 2021)
Hill, G. 2004. Moderní psychologie. Praha : Portál. 282 s. ISBN 80-7178-641-1.
Machalová, M. 2011. Biodromálna psychológia pre pomáhajúce profesie. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU. s. 80-86. ISBN 978-80-555-0321-9. Dostupné: https://www.unipo.sk/public/media/10957/CARL%20ROGERS.pdf
McLeod, S.A. 2020. Maslow’s Hierarchy of Needs. Simply Psychology. Dostupné: https://www.simplypsychology.org/maslow.html (citované 2.2. 2021)
Miler, M. 2021. Prístup zameraný na človeka. Dostupné: https://vhlave.sk/psychoterapia/pristup-zamerany-na-cloveka/ (citované 3.2.2021)
Plháková, A. 2006. Dějiny psychologie. Praha : Grada. 328 s. ISBN 80-247-0871-X.
Procházková, T. 2018. Teória motivácie podľa Maslowa. Dostupné: https://www.mentem.sk/blog/teoria-motivacie/ (citované 2.2.2021)
Rogers, C.R. 1951. Klientom centrovaná terapia. Modra : Persona. 497 s. ISBN 8096798030.
Sollárová, E. 2005. Aplikácie prístupu zameraného na človeka (PCA) vo vzťahoch. Bratislava : Ikar. 199 s. ISBN 8055109613.