V 120. epizóde mi je cťou privítať moju dnešnú hostku Lauru Filipčíkovú. Súvisí pobyt na sociálnych sieťach so životnou spokojnosťou? Je významný faktor kvantita aj kvalita času? Ako do toho vstupuje perfekcionizmus? Probanti akého vývinového obdobia boli vo výskume? Čo je to optimálne prosperovanie podľa Seligmana? Aké sú odporučenia do praxe ohľadom sociálnych sietí?
Ahojte, volám sa Simona Belovičová a vítam vás na Potulkách psychológiou. V nich sa snažím predstaviť vám psychológiu tak, aby pre vás bola užitočná. Vitajte pri 120. Potulke, ktorá je rozhovorom na tému Socialne siete a spokojnosť. Je mi je cťou privítať moju dnešnú hostku Lauru Filipčíkovú, s ktorou sa budeme rozprávať o vzťahu používania sociálnych sietí a spokojnosti u mladých ľudí.
Tu vám v bodoch prinášam prepis otázok a tém, o ktorých sme sa rozprávali. Kompletný rozhovor nájdete v podcaste.
Milá Laura, vítam ťa na podcaste Potulky psychológiou. Teším sa, že si prijala pozvanie.
Ahoj Simonka, aj ja ďakujem za pozvanie a teším sa na náš rozhovor.
Povedz nám viac o svojom výskume.
Výskumne by som moju oblasť záujmu rozdelila na „pred“ a „počas“ PhD. Do ukončenia magistra som sa venovala mladým ľuďom, skúmala som ich prežívanie počas obdobia vynárajúcej sa dospelosti či už v online alebo v offline prostredí. Počas PhD. som dostala možnosť výskumne pracovať s o dosť menšími ľuďmi – v ranom veku do troch rokov, kde som sledovala ich psychomotorický vývin vzhľadom na rôzne faktory, ktoré ich v tom období stretali. Po ukončení PhD. som pôsobila ako odborná asistentka na UCM v Trnave, kedy som zároveň dostala možnosť nadobudnuté poznatky a zistenia z oblasti prežívania človeka aplikovať do praxe. Aktuálne som si dala od akademického prostredia prestávku a všetku svoju vášeň ohľadom ľudských príbehov sústredím do psychoterapeutickej a psychodiagnostickej činnosti v ambulancii v Zlatých Moravciach. Ďalej sa, samozrejme, vzdelávam, či už prostredníctvom dlhodobého výcviku KBT v ČR alebo špecializácie v odbore klinická psychológia.
Prečo si si vybrala tému diplomovej práce vzťah využívania sociálnych sietí so životnou spokojnosťou u mladých ľudí?
Vybrala som si ju preto, že sociálne siete sú dnes pre mladých takou samozrejmosťou ako kedysi boli pre nás alebo našich rodičov televízia alebo rádio. Trávia na nich veľa času – podľa posledných dát je to vyše štyroch hodín denne. Gro „mladých ľudí“ o ktorých hovoríme, a na ktorých som sa výskumne fokusovala, sa nachádzalo v období, ktoré nazývame vynárajúca sa dospelosť. Čiže v období približne od 18 do 25 rokov, kedy sa formuje identita, sebavedomie a hodnoty. Je to presne to obdobie, kedy sa mladí ľudia „hľadajú a nachádzajú“, čo nám hovorí o tom, že ide naozaj o zlomové a pre mnohých náročné obdobie. Zaujímalo ma, či vôbec a ako online prostredie zasahuje do toho, ako mladí ľudia v tejto kľúčovej životnej fáze prežívajú svoju spokojnosť.
Kto tvoril tvoju výskumnú vzorku? Koľko probantov si zozbierala?
Výskumu sa zúčastnilo 295 mladých dospelých vo veku 18 až 25 rokov, prevažne vysokoškolských študentov. Bolo medzi nimi približne 80 % žien a 20 % mužov. Všetci boli aktívnymi používateľmi Instagramu, čo bolo pre mňa dôležité, keďže som sa sústredila práve na túto sieť. Myslím si, že je to skupina, ktorá je veľmi reprezentatívna – na jednej strane ešte hľadá samu seba, a na druhej už intenzívne rieši vzťahy, štúdium a prvé pracovné skúsenosti.
Prečo si sa rozhodla skúmať práve Instagram v rámci sociálnych sietí?
Instagram sme spolu s mojou školiteľkou, docentkou Gabikou Šebokovou, vybrala zámerne, pretože ide o vizuálnu platformu – teda sieť založenú najmä na fotkách a videách. To je veľmi dôležité, pretože práve vizuálny obsah veľmi silno vplýva na sebahodnotenie a porovnávanie sa s inými. Keď človek denne vidí stovky až tisícky „dokonalých“ fotiek, ľahko má pocit, že sám nikdy nebude dosť dobrý. Zároveň sa ale Instagram dá využívať aj pozitívne – ako priestor pre kreativitu, kontakt s priateľmi alebo pre inšpiráciu. Čiže je to taká dvojsečná zbraň – môže nás podporovať, ale aj znižovať spokojnosť.
Aké hypotézy si skúmala?
Skúmala som toho viacero. Okrem Instagramu som sa v mojom výskume zameriavala aj na perfekcionizmus, keďže práve sociálne siete ako Instagram sú miestom, kde sa perfekcionistické nároky na seba môžu veľmi zosilňovať – cez porovnávanie sa s ostatnými či cez snahu prezentovať sa v čo najlepšom svetle.
Avšak ešte predtým, ako sa dostanem k hypotézam, považujem za dôležité ozrejmiť pojem „životná spokojnosť“, ktorý tu už viackrát zaznieva a najmä to, akým spôsobom sa dá vôbec odmerať. Životná spokojnosť totiž znamená omnoho viac, než byť „spokojný so životom ako takým.“ V práci som ju nazývala ako optimálne prosperovanie po vzore známeho amerického psychológa Martina Seligmana, ktorý rozpracoval veľmi významnú teóriu o optimálnom prosperovaní. Tá tvrdí, že optimálne prosperovanie je určované piatimi prvkami, takými časťami celkovej spokojnosti. V stručnosti ich spomeniem, pretože boli vo výsledku veľmi podstatné. Takže aby človek prosperoval, musí podľa Seligmana
- prežívať pozitívne emócie,
- mal by byť prirodzene, často a rád zaujatý činnosťami, teda sústrediť sa až „pohltene“ na to, čo práve robí – poznáme to ako stav „flow“
- Mal by mať pozitívne vzťahy
- Tiež by mal mať silný pocit zmysluplnosti – teda akýsi vnútorný pocit, že náš život má význam, že naše činy niečo vytvárajú alebo ovplyvňujú a že sme súčasťou niečoho väčšieho než len vlastných potrieb či okamžitých radostí.
- No a v poslednom rade by mal dosahovať úspešný výkon – opisuje ho ako pocit spokojnosti a hrdosti, keď niečo dokážeme alebo dosiahneme svoj cieľ.
Presne na základe týchto prvkov som merala životnú spokojnosť vo výskume. A prejdem rovno k tým hypotézam, teda predpokladom. Najprv som predpokladala, že adaptívny perfekcionizmus – to je taký zdravý perfekcionizmus, kde človek má vysoké ciele a chce veci robiť dobre – bude pozitívne súvisieť so životnou spokojnosťou.
Naopak, maladaptívny perfekcionizmus – teda zameranie sa na chyby, nadmerný strach zo zlyhania a pocit, že nikdy nie som dosť dobrý – v rámci neho som očakávala, že bude spokojnosť znižovať.
Ďalšie hypotézy sa už týkali Instagramu. Ten som skúmala v dvoch rovinách, keďže sa ukazuje, že je dôležité nielen to, koľko na Instagrame strávime času ale aj, a dokonca a najmä, čo tam robíme a či sa náhodou neporovnávame s inými – predpokladala som, že čím viac času na Instagrame mladí strávia a tiež čím viac sa budú porovnávať s inými, tým nižšie bude ich prosperovanie. Zaujímalo ma aj, či Instagram zohráva sprostredkovateľskú úlohu – teda či práve spôsob jeho používania vysvetľuje, ako sa perfekcionizmus premieta do spokojnosti so životom.
Porovnávala si aj zahraničné výskumy?
Áno, moja práca stála výhradne na zahraničných výskumoch a porovnávala som ich s našimi dátami. V zahraničí je už množstvo štúdií, ktoré sa zhodujú na jednom: sociálne siete nie sú samy osebe „zlé“ alebo „dobré“. Skôr záleží na tom, ako ich používame.
Napríklad štúdie z USA a Kanady ukazujú, že pasívne scrollovanie – teda len prezeranie obsahu iných – často vedie k horšej nálade a nižšej spokojnosti, keďže práve takéto scrollovanie vytvára skvelý priestor na porovnávanie s inými. Naopak, aktívne používanie, ako je zdieľanie vlastnej tvorby, či inšpirovanie sa tvorbou iných, môže dokonca posilniť pocit spojenia a podpory.
Čo sa týka perfekcionizmu, táto oblasť v súvislosti s Instagramom v čase pracovania na mojom výskume tak veľmi preskúmaná nebola. No výsledky, ku ktorým som sa v tom čase dopracovala, hovorili najmä o tom, že perfekcionistickí ľudia majú väčšie tendencie porovnávať sa s druhými na Instagrame a tiež tam zvyknú tráviť aj viac času. Nedávno som sa dostala k jednému aktuálnemu výskumu z minulého roku, kde dlhodobo sledovali ženy, ktoré sa snažili na Instagrame prezentovať bezchybne. Tento výskum ukázal, že takéto perfekcionistické prezentovanie významne zhoršuje ich spokojnosť so sebou a vedie k rušivému používaniu Instagramu – to je presne také, ktoré nás obmedzuje v bežných činnostiach, je také nutkavé až kompulzívne. Vo výsledku to znamená, že ak sa niekto snaží pôsobiť „dokonalo“ online, môže to zvyšovať vnútorný tlak a problémové používanie sociálnych sietí.
K akým záverom si prišla ohľadom Instagramu a životnej spokojnosti mladých?
Ukázalo sa, že samotný čas na Instagrame nie je pre životnú spokojnosť až taký dôležitý, čo potvrdzujú aj viaceré zahraničné výskumy. Kľúčový je teda spôsob používania. Práve porovnávanie sa s inými na Instagrame súviselo s nižšou spokojnosťou so životom, pričom čas strávený na Instagrame nehral v tomto zmysle žiadnu významnú úlohu. Čo sa týka perfekcionizmu, tam boli výsledky trošku iné, než sme očakávali. Nepotvrdilo sa, že perfekcionistickí mladí dospelí trávia na Instagrame viac času. Tu môžeme uvažovať, čo robili namiesto toho. Spomínam si, že dáta sme zbierali najmä v skúškovom období, čo mohlo pri najlepšom možnom scenári znamenať, že mladí ľudia s vysokým perfekcionizmom a vysoko nastavenými latkami na seba samých, sa v tom období venovali štúdiu a pripravovali sa na skúšky. Avšak, zistili sme, že perfekcionisticky založení mladí ľudia majú skutočne významne vyššie tendencie porovnávať sa s inými na Instagrame a majú znížené optimálne prosperovanie, teda sú so svojim životom menej spokojní. Najzaujímavejšie zistenie však priniesla práve otázka ohľadom sprostredkovateľskej úlohy Instagramu – teda či nejako zasahuje do toho, ako perfekcionizmus súvisí s optimálnym prosperovaním. Ukázalo sa, že vo všeobecnosti nezasahuje. Inými slovami, porovnávanie na Instagrame nesúvisí s tým, že mladí perfekcionisti majú zhoršené optimálne prosperovanie, teda sú menej „spokojní so životom“. Avšak keď sme sa pozreli viac do hĺbky a rozanalyzovali sme všetky tie prvky optimálneho prosperovania, o ktorých som hovorila pred chvíľkou, tak nejakú súvislosť sme tam predsa len našli. A to práve pri prvku zmysluplnosť – presne tom hlbokom presvedčení, že náš život má nejaký vyšší zmysel, než len byť. Naše výsledky ukázali, že práve pocit zmysluplnosti klesá väčšmi vtedy, keď sa perfekcionistický mladý človek intenzívne zapája do sociálnych porovnávaní na Instagrame. Inými slovami: Sociálne siete sú tu akýmsi medzičlánkom alebo „zosilňovačom“. Ak je niekto perfekcionista, ale nepoužíva Instagram na porovnávanie, jeho pocit zmyslu môže byť relatívne stabilný. No ak je perfekcionista a zároveň sa na Instagrame stále porovnáva, jeho zmysluplnosť klesá.
Stanovila si aj odporúčania do praxe?
Áno, z výskumu vyplývajú viaceré odporúčania.
V prvom rade pre psychológov – v práci s mladými je dôležité cielene sa venovať perfekcionizmu, pomáhať im znižovať obavy z chýb a rozvíjať sebaprijatie. To sa dá podporovať napríklad tréningom self-compassion – teda láskavého postoja k sebe.
Ďalej je dôležitá mediálna gramotnosť – mladí by mali vedieť, že obsah na Instagrame je vyselektovaný, kurátorovaný a často nerealistický. Prakticky to znamená vedieť si nastaviť feed tak, aby mi prospieval – prestať sledovať účty, ktoré vo mne vyvolávajú tlak alebo úzkosť.
A do tretice – pre rodičov a školy je kľúčové vytvárať prostredie, kde sa oceňuje snaha a proces, nie iba výsledok. Aby sa mladí neučili už od detstva, že hodnota človeka závisí od dokonalého výkonu či profilu na Instagrame.
Ďakujem ti veľmi pekne za podnetný rozhovor! Bolo to obohacujúce aj pre mňa a verím, že aj poslucháči si nájdu veľa dobrých podnetov z nášho rozhovoru.
Tiež ďakujem krásne, prajem veľmi pekný deň všetkým, tebe aj poslucháčom.
Ďakujeme pekne a nech sa ti darí!
Ďakujeeem!
Mgr. Laura Filipčíková, PhD. študovala jednoodborovú psychológiu na Univerzite Konštantíne Fiozofa v Nitre, tu získala aj titul PhD. V diplomovej práci skúmala tému sociálnych sietí, najmä Instagramu, v súvislosti so spokojnosťou so životom u mladých ľudí. Publikovala viaceré vedecké články a umiestnila sa na 3. mieste na Medzinárodnej študentskej vedeckej konferencii a 2. mieste na Celoslovenskej študentskej vedeckej konferencii.