V 123. epizóde ukážem, ako zvládať problém, trebárs aj na Vianoce a do nového roka 🙂 Čo je to problém? Aké je poradie v škále stresorov? Aký je rozdiel medzi eustresom a distresom? Prečo využiť fázy tvorivosti pri zvládaní problému? Ktoré kroky 1,2,3 odporúčam pri zvládaní problému?
Túto epizódu čítate vďaka tomu, že ma podporujete na HeroHero. Ďakujem vám!
Čo je problém?
V minulej 122. Potulke psychológiou o riešení problému som rozobrala, ako riešiť problém.
Dnes sa zameriam na to, ako ho zvládať. Podľa slovenského psychológa Jozefa Daniela nastáva problém vtedy, keď poznáme riešenie, ale cesta k nemu nie je známa. Frustrácia je potom podľa Rosenzweiga “situácia neriešiteľného problému, kedy človek nemá možnosť úniku alebo vyhnutia sa situácii” (Daniel et al., 2003, s. 213). Pamätáte sa, ako som v predošlej Potulke uviedla príklad, ktorý som pre vás vymyslela? Predstavila som princíp, ktorý nazývam “lievikový”. Ide v ňom o prechod od všeobecného k špecifickému:
- “Máme problém s manželom” – na riešenie to považujem za príliš všeobecné
- “Máme problém s manželom, že doma neupratuje” – tak, to už je konkrétnejšie!
- “Mám problém s manželom, že doma sám od seba nejde upratať” – bingo, to už sa dá riešiť, pretože to zahŕňa špecifikáciu problému
Problém je, ak poznáme riešenie, ale cesta k nemu nie je známa. Hm. Toto tvrdenie pána profesora Daniela vám rada vysvetlím na mojom príklade. Ono tá pani manželka, ktorá má problém s pánom manželom, vie, čo by chcela. Nie vážne, my ženy aj vieme, čo chceme (niekedy). Nie ako z toho vtipu, ktorý mi ešte aj AI vyhodila: “Sme ženy! Nevieme, čo chceme, ale neprestaneme kričať, kým to nedostaneme! A chceme to hneď!” 🙂 žeby sa AI identifikovala ako žena? Veď je to TÁ umelá inteligencia 😀 Pani manželka chce kľud, ale cestu k nemu nevie dosiahnuť. Ako pána manžela primäť bez hádky k upratovaniu?
Škála stresorov
Domnievam sa, že väčšinu problémov sprevádza nepokoj. Tak ako v našom príklade manželky, ktorá má problém s manželom. Pýtate sa: “Sú vôbec problémy, kde ostávame pokojní?” Tak mi napadá napríklad, keď kupujeme vianočné darčeky. Ak máte z toho radosť, tak aj rozmýšľanie o darčekoch, ich vyberanie a zháňanie môže byť pokojné. Samozrejme, ak to nerobíte na poslednú chvíľu 😀 Ozaj, môžu byť Vianoce problémom? Verte, že áno! Celkovo dovolenka, resp. prazdniny má svoje miesto v škále stresorov, ktorú zostavili Holmes a Rahe. Pamätáte sa, ako som v 68. Potulke psychológiou o well-beingu vravela, aký je najväčší stresor pre človeka? Ak si chcete pozrieť, na akom mieste v poradí vysoko hodnotených stresorov sa nachádzajú (vianočné) prázdniny, pozývam podporiť Potulky cez Herohero. Otvorí sa vám tak prístup k textovej verzii epizódy, kde uvádzam link na stresory zoradené podľa sily stresu. Podporovatelia Potuliek cez Herohero nájdu v textovej verzii aj link na sebahodnotenie stresu podľa škály stresorov. Holmes a Rahe uvádzajú situácie, ktoré spôsobujú eustres aj distres. Aký je v nich rozdiel? (Večeřová-Procházková, Honzák, 2009):
- eustres – je to optimálna hladina stresu, ktorá pôsobí ako tvorivá a motivačná sila, čo vedie ľudí k dosahovaniu veľkých výkonov a cieľov
- distres – je to chronický traumatický stres, ktorý je potenciálne deštruktívny a poškodzuje psychickú pohodu aj zdravie, pričom v extréme vie ohroziť život človeka
Nakupovanie darčekov v pokoji môže byť eustres, hádka s manželom býva distres.
Neriešené problémy
Kedy sa môžu stať samotné Vianoce problémom? Myslím, že môže ísť aj o niečo hlbšie ako zháňanie darčekov pod stromček. Som presvedčená, že nakopené a neriešené problémy vyplávajú na povrch hoci aj na Vianoce. Ako kapor vo vani 😀 Preto odporúčam riešiť problém hneď hocikedy v priebehu roka. Som totiž presvedčená, že keď sa psychike otvorí priestor na riešenie, “túži” sa predrať na povrch a môže doma vznikať napätie. Preto si veci vyriešme hneď. Neodkladajme to na chvíle, keď si sám problém nájde cestu von z našej psychiky! Napadá mi pri tom pekný výrok z filmu Jurský park: “Život si vždy nájde cestu”. Parafrázujem ho ako “Problém si vždy nájde cestu” 🙂 Pamätáte si nedávnu 121. Potulku o internalizme a sociálnych sieťach? Spájala som v nej teóriu internalizmu amerického psychológa Juliana Rottera (Steca, Monzani, 2014) v súvislosti s kontrolou času trávenom na sociálnych sieťach. Prenášam ju aj do dnešnej témy zvládania problému. Samozrejme, nie je ľahké otvárať problémy. Berie to energiu, čas a bývame pri tom znechutení. Na čo nám však je, nechať problém tak? Ak ho ignorujeme roky či desaťročia, môže sa podľa mňa nabaliť ako malá snehová guľka do rozmerov obrovskej snehovej gule. Preto povzbudzujem riešme problémy hneď. Odporúčajú to aj Bach a Wyden v postupe konštruktívna hádka (Gabura, Pružinská, 1995), ktorú som rozobrala v 35. Potulke psychológiou o spätnej väzbe.
Tvorivosť pri zvládaní problému
Ako to ladí s informáciou, že úspešní riešitelia problémov trávia 80% času ich definovaním (Daniel et al., 2003)? Veď odporúčam riešiť problémy hneď! Súvisí to spolu, ak si uvedomíme, že riešime problém aj pri jeho analýze. Ak ho rozpitvávame, rozmieňame na drobné a rozmýšľame o ňom, vlastne ho už riešime. Hoci výsledné riešenie môže byť ešte v nedohľadne. Naopak, ak sa niekto ponáhľa a poriadne si to nepremyslí, zaraďujeme ho medzi neúspešných riešiteľov problému. Tí trávia len 20% času analýzou a až 80% realizáciou riešenia. Potom často zistia, že riešenie nefunguje a musia sa vrátiť na začiatok. Aby sme tak nestrácali čas, navrhujem využime Wallasove fázy tvorivého procesu na zvládanie problému (Lehenová, 2013):
- Preparácia (príprava). Zahŕňa všetky naše doterajšie pokusy riešiť problém. Dedukujem, že je to niečo, čo sa stalo ešte pred aktuálnym zvládaním problému.
- Inkubácia. Je nosenie problému v mysli, keď sa explicitne nezaoberáme riešením. Implicitne na ňom však pracujeme a v našej psychike pomaly dozrieva nápad.
- Inšpirácia. Bingo! Nastane, keď náhle objavíme nápad ako riešiť problém, v geštalt psychológii sa to nazýva ako “aha” efekt alebo vhľad (Ďurič, Bratská, 1997).
- Verifikácia (overenie). Na záver nápad spresníme, aby sa dal realizovať. Potom ho vyskúšame v praxi.
Proaktívne zvládanie problému
Rada by som vám teraz zhrnula pár metód, ktoré môžeme využiť pri zvládaní akéhokoľvek problému. Proaktívne zvládanie zahŕňa riešiť problém vopred, ešte pred jeho vznikom. Podľa autorky teórie proaktívneho zvládania kanadskej psychologičky Esther Greenglassovej (2002) to je napríklad šetrením peňazí alebo udržiavaním vzťahov s priateľmi. Proaktívne zvládanie zahŕňa stratégie zhromažďovania zdrojov, ktoré vieme pri zvládaní problému využiť. Medzi takéto užitočné zdroje zaraďujem aj môj obľúbený “trojlístok”, ktorý môžete využiť naraz alebo postupne. Ako tri oriešky pre Popolušku, ktoré jej postupne v rozprávke pomohli zvládať jej problémy! 😀 Tieto superzroje sú:
- magnézium
- relaxácia
- čítanie beletrie
Ovládnem sa a nejdem to viac rozpisovať, keďže ku každému už mám samostatnú epizódu. Aspoň som vám ich tu však vymenovala, veď slovenské porekadlo znie: opakovanie je matka múdrosti. Keď si Mg, relaxáciu a čítanie z mojich odporučení zapamätáte a budete používať pri zvládaní vašich problémov, budem rada!
Stratégie zvládania
Poradie dnešnej epizódy je 123. To už toľko robím Potulky, paráda! Presne tak odporúčam zvládať problém: postupne 1, 2, 3. Vysvetlím to na fiktívnom príklade, ktorý som pre vás vymyslela. Chcete niečo urobiť so svojou váhou? Idú tie novoročné predsavzatia, tak žeby? 🙂 Odporúčam nielen stanoviť si cieľ “chcem schudnúť”, ale aj prečo je dobré schudnúť. Povzbudzujem pýtať sa samých seba: “čo mi spôsobuje nadváha?” A “čo mi môže spôsobiť v budúcnosti”? Dedukujem, že psychologicky tak zapojíte racionálnu stratégiu zvládania. Je správne, ak prichádza po emočnom zvládaní. Poznáme dve základné stratégie zvládania (Atkinsonová et al, 2010):
- Zvládanie zamerané na emócie. Je dobré začať uvedomením si negatívnej emócie, ktorú človek prežíva. Napríklad: “Je mi nepríjemné, keď sa zadýcham pri obyčajnej chôdzi hore schodmi.”
- Zvládanie zamerané na problém. “Aké zdravotné problémy mi nadváha môže spôsobiť?”
- Overenie riešenia v praxi.
Pýtate sa, prečo som vravela o dvoch stratégiách zvládania a uviedla som tri? Poslednú pridávam ako empirické overenie riešenia v praxi, ktoré zakladám na štvrtej fáze tvorivého procesu verifikácia, o ktorej som hovorila. Keď nájdeme po emočnom zvládaní racionálne riešenie problému, je to stále len “na papieri”. Dedukujem, že ho treba overiť alebo vyvrátiť v praxi. Podobne ako hypotézu vo vedeckom výskume – čím mi napadá pozdraviť všetkých študentov poslucháčov 😀 Ak hypotéza nevyjde, eventuélne sa vieme vrátiť a pokračovať znova od bodu 1 (zvládanie emócie) cez bod 2 (zvládanie problému) po bod 3 (overenie riešenia).
Záver
Pri tvorbe novoročného predsavzatia pozývam zamyslieť sa nad niečím odvážnym: skúsiť efektívnejšie zvládať problémy. Že je to príliš všeobecný cieľ? Super, niekto počúval pozorne dnešnú Potulku! Tak si to na základe “lievikového” prístupu špecifikujme: napríklad konkrétnejšie vyjadrovať manželovi, čo na ňom prekáža. Navrhujem vybrať jednu vec u blízkeho a povedať mu tú. Ostatné tolerujme, však aj my máme nedokonalosti. Áno, áno, ženy vedia byť (seba)kritické! 🙂
Predstavila som vám pár poradenských odporúčení odo mňa do nového roka: dajme pozor, aby sme príliš často neprežívali stres. Radšej hoďme niektoré veci za hlavu. Keď už, tak si sami vytvárajme príležitosti v rámci proaktívneho zvládania pre radostný eustres, nie traumatický distres. Napríklad to znamená, obklopovať sa dobrými priateľmi a šetriť peniaze. Dajme čas analýze problému, keďže správni riešitelia problémov jej venujú až 80% času z riešenia problému. Používajme “trojlístok”, resp. tri oriešky pre Popolušku neobmedzene: magnézium, relaxácia a čítanie beletrie. Pri zvládaní problému považujem za efektívne postupovať po krokoch: 1 (zvládanie zamerané na emócie), 2 (zvládanie zamerané na problém) 3 (overenie v praxi). Zvládajme emócie tak, že si autenticky povieme, kedy sa cítime nepríjemne. Racionálne analyzujme, prečo je problém problémom. Overujme riešenie v praxi ako verifikačnú fázu tvorivého procesu.
Nezabúdajme, že pri probléme vlastne tvoríme riešenie! Prajem nám, nech sa nám v tom v novom roku darí. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Bibliografia
Atkinsonová, R. et al. 2010. Psychologie. Praha : Portál. 751 s. ISBN 80-7178-640-3.
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Ďurič, L., Bratská, M. et al. 1997. Pedagogická psychológia. Bratislava : SPN. 464 s. ISBN 8008024984. In: Klimovič, M. 2010. Verbálna kreativita v psychologických a kognitívnolingvistických súvislostiach. Prešov : Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity. Dostupné: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Klimovic1/subor/1.pdf (citované 2.3.2021)
Gabura, J., Pružinská, J. 1995. Poradenský proces. Praha : Sociologické nakladatelství. 147 s. ISBN 80-85850-10-9. Dostupné: https://katalog.vsb.cz/records/dd369308-cd74-43c8-aa3d-3f66c806a5da (citované 29.12.2025)
Greenglassová, E.R. 2002. Proactive Coping. In Frydenberg, E. (Ed.), Beyond Coping: Meeting Goals, Vision and Challenges. London : Oxford University Press, 2002, s. 37-62. Dostupné:
http://www.psych.yorku.ca/greenglass/pdf/RevPROACTIVE_COPING_Greenglass_ediRI.pdf (citované 7.3.2011).
Jackson, K. 2025. The Holmes and Rahe Stress Scale. Dostupné: https://members.mindtools.com/avn893g/the-holmes-and-rahe-stress-scale (citované 27.12.2025)
Lehenová, A. 2013. Pedagogická a školská psychológia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. ISBN 978-80-8082-610-9. Dostupné: https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/ (citované 29.12.2025)
Steca P., Monzani D. 2014. Locus of Control. In: Michalos A.C. (eds) Encyclopedia of Quality of Life and Well-Being Research. Springer, Dordrecht. Dstupné: https://doi.org/10.1007/978-94-007-0753-5_1688 (citované 29.12.2025)
Večeřová-Procházkova, A., Honzák, R. 2009. Stres, eustres a distres. Via practica, 6 (12), s. 491–495. Dostupné: https://www.solen.sk/storage/file/article/d778fce25b37a04213ab9a6079246de6.pdf (citované 27.12.2025)
https://www.csfd.sk/film/8644-jursky-park/prehlad/, 29.12.2025
https://www.stress.org/wp-content/uploads/2024/02/Holmes-Rahe-Stress-inventory.pdf, 27.12.2025