V 33. potulke sa dozviete, čo v geštalt psychológii znamená, že celok je viac ako súčet častí. Aké sú typy funkčnej vzdialenosti, ktorými sa určuje kontaktová hranica? Ako sa mení figúra a pozadie v našom vnímaní? Keď niekoho objímeme, čo sa stane s naším psychologickým poľom? Prečo v reverzibilných figúrach vnímame raz jeden, inokedy druhý objekt? Prečo máme pri čítaní textu s poprehadzovanými písmenkami aha efekt?
Psychologické pole
Ak máme prejsť k téme geštalt psychológie, potrebujeme si vysvetliť niektoré pojmy. Začnime tým, čo to vlastne geštalt psychológia je. Ide o tvarovú psychológiu, ktorá sa zaoberá teóriou mysle. Základom je, že prostredníctvom mozgu vnímame veci ako jeden celok. Povedala by som, že ako jeden súvislý tvar. Napr. ak vidíte obrázok, nevnímate to ako súbor čiar, ale ako kresbu. Je to je najzreteľnejšie pri zraku, ako som to uviedla pri reverzibilných figúrach a vizuálnom vneme poprehadzovaného textu. Alebo keby ste nakreslili panáčika a medzi jeho hlavou, telom a končatinami by bola medzera, aj tak by ste ho označili ako ľudskú postavu.
Ak sa povie pole, možno si veľa z vás predstaví pole s obilím alebo kukuricou. Fyzikálne zdatnejší si možno predstavia magnetické pole. Podľa Slovníka slovenského jazyka je pole “1. pôda, ktorá sa pravidelne obrába a osieva poľnohospodárskou plodinou 2. oblasť, kde sa niečo nachádza alebo dobýva: naftové, diamantové, banské polia 3. časť priestoru, v ktorej pôsobí nejaká sila: elektromagnetické pole, 4. ohraničená plocha”. Čo je to však psychologické pole? Je v kontraste s poslednou uvedenou definíciou ohraničenej plochy, lebo psychologické pole nemusí mať jasnú hranicu. Napr. pole našich kamarátov sa difúzne mení, niektorí odchádzjú, iní prichádzajú a tí najstabilnejší zostávajú. Podľa geštalt psychológie ide o pole, ktoré je charakterizované vzťahom “organizmus vs. prostredie”. Medzi nami a okolím existuje tzv.. kontaktová hranica, ide o rozdiel medzi tým, čo človek prežíva ako “ja” a “nie ja” (Chrášťanský, 2021). Podľa zakladateľa geštalt psychológie Fritza Pearlsa hranica nie je našou súčasťou, ale prejavom vzťahu organizmu a prostredia (Clarkson, Mackewn, 1993).
Psychologické pole by som teda definovala ako pole pôsobenia nášho organizmu vo vzťahu k prostrediu.
Funkčná vzdialenosť a pole
Pripomína mi to môj experiment, v ktorom som skúmala vplyv funkčnej vzdialenosti na verbálnu komunikáciu medzi žiakom a učiteľom. Funkčná vzdialenosť je “pravdepodobnosť, že dvaja jedinci prídu do kontaktu” (Bell et al., 2005, s. 413). Často sa prekrýva s fyzickou vzdialenosťou, ktorá je definovaná ako vzdialenosť medzi jedincami meraná v jednotkách dĺžky (Kieslerová, Cummings, 2002). Usporiadala som výskumný dizajn, v ktorom sedeli žiaci buď v klasickom radovo-stĺpcovom alebo v polkruhovom usporiadaní školskej triedy. Ich funkčná vzdialenosť od učiteľa tak bola buď rôzna, alebo rovnaká.
Obrázok 1: Radovo-stĺpcové a polkruhové usporiadanie
V experimentoch na strednej škole aj vysokej škole som zistila, že žiaci v polkruhu komunikovali s učiteľom viac ako žiaci v radoch a stĺpcoch (Belovičová, 2015, Belovičová, 2011, Veseličová, 2009a, Veseličová, 2009b). Dedukujem, ze funkčná vzdialenosť je vyjadrením poľa medzi nami a druhými ľuďmi.
Typy funkčnej vzdialenosti
Existujú štyri typy funkčnej vzdialenosti medzi ľuďmi, od najbližšej po najvzdialenejšiu (Mikuláštík, 2003):
- intímna (0-0,5m) – najbližší ľudia – vyhovuje ľuďom ako manželia a naopak nevyhovuje ľuďom, ktorí sa nepoznajú alebo vedú bežný pracovný rozhovor
- osobná (0,5-2 m) – bežne ju používame na rozhovory s priateľmi (0,5m) aj s neznámymi ľuďmi (vzdialenejšia hranica 2m) (Pettijohn, 1998).
- sociálna (1-10 m) – pri komunikácii so skupinou, ktorá sa nachádza v jednej miestnosti napr. školská trieda, kancelária, zaraďujem sem aj funkčnú vzdialenosť ktorú som skúmala v polkruhovom a radovo-stĺpcovom usporiadaní
- verejná (2-100 m) – vzdialenejšie kontakty, prípady rečníkov, ktorí vystupujú na verejnosti, napr. prejav politika na námestí, ale aj vzdialenosť medzi nakupujúcimi v obchode, zaraďujem sem aj známy odstup ROR v dobe Covid-u
Domnievam sa, že si vytvárame mnohé psychologické polia medzi nami a druhými ľuďmi podľa blízkosti kontaktu, situácie a okolností (napr. v autobuse alebo vo výťahu sa vzdialenosť zmenšuje, hoci nejde o nám blízkych ľudí). Myslím si, že keď sa posunieme bližšie k druhému človeku alebo odstúpime od neho ďalej, dynamicky meníme vytvorené pole a posúvame kontaktovú hranicu.
Figúra a pozadie
Ďalší koncept geštalt psychológie figúra a pozadie korešponduje s teóriou poľa. Aj pre nás vystupujú do popredia ako figúry obľúbení ľudia z pozadia, ktoré môže byť tvorené nám neznámymi alebo menej dôležitými osobami.
Čo je to figúra a pozadie? Figúra je to, čo je v ohnisku záujmu a sústredíme na to pozornosť. Pozadie je naopak zvyšok, na ktorý sa práve nekoncentrujeme. Figúra je výrazná a štrukturovaná, pozadie je akoby zahmlené, nerozlíšené (Chrášťanský, 2021).
Pole teda obsahuje figúry aj pozadia, ktoré sú od nás oddelené kontaktovou hranicou. Ak však prijímame napr. potravu, dedukujem, že objekt z pozadia sa môže dostať ako figúra do popredia a prekročí kontaktovú hranicu. Teda jablko z misky, ktorá bola pozadie, sa dostane do vašich rúk ako figúra a zjete ho. Podobne si niektorých ľudí môžete pustiť cez vašu kontaktovú hranicu blízko k sebe. Teda, nie že by ste ich zjedli, ale napr. ich objímete, čím sa dostanú do vašej intímnej zóny. Figúra a pozadie sa môžu dynamicky meniť: to čo bolo figúrou, ustúpi do pozadia a to, čo bolo pozadím, vystúpi do popredia.
Ak máte v ruke mobil a pozeráte doňho, je figúrou. Ak ho položíte a pozeráte sa do očí blízkemu, čo je mimochodom znakom emočnej inteligencie (Cherry, 2020), mobil sa stáva pozadím. A to je dobre, lebo do popredia by mali vystupovať podľa možností častejšie ľudia ako veci.
Reverzibilné figúry
Zmenu figúry za pozadie pekne ilustruje príklad reverzibilných figúr (Kubáni, 2010). Poznáte obrázky kačkozajaca a mladej a starej dámy? Na obrázkoch ide o zmenu figúry a pozadia v rámci poľa. Na jednom obrázku je kačica aj zajac, kde zobák kačky sú zároveň uši zajaca a striedavo vnímame buď jedno, alebo druhé. Pikoškou je, že tento obrázok bol prvý raz uvedený v nemeckom humornom časopise v r. 1892. O vyše 100 rokov neskôr bol Wisemanom so spolupracovníkmi výskumne potvrdený vzťah medzi tvorivosťou a rýchlosťou, s akou vnímame buď kačku, alebo zajaca (Mužlová, 2016). Zaujímavé je, že vnem kačky a zajaca je do istej miery situačný: v období Veľkej noci vnímajú ľudia častejšie ako prvého králika a v októbri naopak kačicu.
Obrázok 2: Kačkozajac (Mužlová, 2016)
Na druhom obrázku je mladá dáma, zrazu sa nám pozornosť zameria na starú dámu, kde náhrdelník mladej dámy sú ústa starej dámy.
Obrázok 3: Mladá a stará dáma (Pluháček, 2021)
Mňa osobne zaujalo, že napr. na reverzibilnej figúre kačkozajaca si všimnem vždy prvú kačicu, až potom zajaca. Vy to máte ako? Vnímam súvis medzi mojou skúsenosťou a teóriou figúry a pozadia, ktoré sú vnímané rozdielne rôznymi osobami. Čo je pre jedného figúrou, je pre iného pozadím a naopak. Dá sa to aplikovať na našich obľúbených ľudí, ktorí sú pre iných pozadím, ale pre nás figúrou. Aj my určite pre niektorých vystupujeme do popredia. Ako sa vraví v mojom obľúbenom citáte “Pre svet si iba niekto, ale pre niekoho si celý svet.” (Mažár, 2021).
Celok je viac ako súčet častí
V minulej 32. potulke som rozprávala o teórii kognitívnej disonancie, ktorej autorom je Leon Festinger. Informácie spájame do súvislého celku, preto ak sú dve informácie v rozpore, hľadáme tretie vysvetľujúce riešenie (Podhorányi, 2018). Spomínala som príklad, že ak je niekto fajčiar, je to v rozpore s tým, že fajčenie je nezdravé. Preto si hľadá výhovorky, napr. že fajčí málo alebo fajčí kvalitné cigarety. Súvisí to s koncepciou geštaltu, kde celok je viac ako súčet častí. Videli sme to aj pri reverzibilných figúrach, kde sme ten istý obrázok vnímali raz ako jeden objekt, inokedy ako druhý (Kubáni, 2010).
A pekne sa to zobrazuje aj v príklade poprehadzovaného textu. Čítali ste už niekedy text, v ktorom prvé a posledné písmeno v slove bolo správne, kým zvyšné písmená boli povymieňané?
Ďkauejm za pčovúaine ptolueik!
Podľa geštalt psychólógie vnímame celok ako nadstavbu nad časťami, preto nás nezmôžu nejaké porozhadzované písmenká. Poznáme to veľmi dobre pri preklepoch v internetových správach alebo v článkoch, ktoré aj tak vieme zmysluplne prečítať. Hold, sme rozumov bytosti a to je dobre. Mýliť sa a urobiť preklep, rovnako ako zapájať 2. signálnu sústavu pri jeho dešifrovaní je ľudské.
Prečo vieme celok nadradiť častiam? Vysvetľujem to tak, že dopĺňame informácie, či už v kognitívnej disonancii, alebo v poprehadzovanom texte. Veci nám ľuďom proste musia dávať zmysel. Aj vy máte radi momenty, keď niečomu porozumiete? V geštalt psychológii sa to nazýva aha efekt. Verím, že som vám zopár aha efektov už priniesla v mojich potulkách 🙂
Nezabudnite teóriu geštalt využívať v každodennom živote. Napr. ak sa na vec pozeráte z jednej strany, skúste otočiť mincu a podobne ako na reverzibilných figúrach vidieť to isté inak. Alebo ak máme niekoho radi, on má rád nás a povie niečo, čo sa nám nepáči, majme na pamäti, že celok je viac ako súčet častí. Možno sa nám potom ospravedlní a povie, že mal len ťažší deň. A my budeme vo svetle tejto informácie, podobne ako v poprehadzovanom texte, vidieť v jeho reakcii zmysel.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Bell, P.A., Greene, T.C., Fisher, J.D., Baum, A. 2005. Environmental Psychology. Orlando: Harcourt College Publishers, 654 s. ISBN 0-8058-6088-6. Dostupné:
Belovičová, S. 2015. Vplyv priestorového usporiadania učebne na verbálnu komunikáciu študentov s pedagógom. In: Adamík Šimegová, M., Bizová, N., Brestovanský, M. (Eds.). Školská psychológia a kvalita života v edukácii. Trnava : Pedagogická fakulta TU. 357 s. ISBN 978-80-8082-837-0, s. 304.
Belovičová, S. 2011. Vplyv priestorového usporiadania školskej triedy na verbálnu komunikáciu žiaka s učiteľom. In: Dolejš, M. et al. (Eds.). PhD existence : I. Česko-slovenská psychologická konference (nejen) pro doktorandy a o doktorandech. Olomouc : Univerzita Palackého. 296 s. ISBN 978-80-244-2858-1, s. 263-268.
Cherry, K. 2020. 5 Components of Emotional Intelligence. Dostupné: https://www.verywellmind.com/components-of-emotional-intelligence-2795438 (citované 12.10.2021)
Chrášťanský, J. 2021. Gestalt terapie. Dostupné: https://www.psycholog-praha.net/odbornost/odborne-clanky/125-gestalt-terapie-3-principy-gestalt-terapie.html (citované 8.10.2021)
Clarkson, P., Mackewn, J. 1993. Fritz Pearls. Londýn : Sage, 224s. ISBN 978-0-8039- 8452-3. Dostupné: https://books.google.sk/books?id=NCGJCwAAQBAJ&printsec=frontcover&hl=sk&source=gbs_ge_summary_r&cad=0#v=onepage&q&f=false (citované 8.10.2021)
Mažár, M. 2021. Aj vy sa občas cítite na dne? 100 citátov slávnych ľudí O ÚSPECHU vás ihneď nakopne. Dostupné: https://www.expertnapredaj.sk/citaty-slavnych-o-uspechu/ (citované 11.10.2021)
Mikuláštík, M. 2003. Komunikační dovednosti v praxi. Praha : Grada, 361 s. ISBN 80-247-0650-4.
Mužlová, L. 2016. Kačka či zajac? tento 124-ročný obrázok toho rpezradí veľa o vašej tvorivosti. Dostupné: https://www.interez.sk/kacka-ci-zajac-tento-124-rocny-obrazok-toho-prezradi-vela-o-vasej-tvorivosti/ (citované 11.10.2021)
Kieslerová, S., Cummings, J. 2002. What Do We Know about Proximity and Distance in Work Groups? In: Hinds, P., Kiesler, S. (Eds). 2002. Distributed Work. Cambridge, MA : MIT Press. Dostupné: http://www.ece.ubc.ca/~leei/519/2002-ProxmityDistanceWorkGroup.pdf (citované 26.10.2021)
Kubányi, V. 2010. Všeobecná psychológia. Prešov : Prešovská univerzita, 157 s. ISBN 978-80-555-0172-7. Dostupné: http://www.pulib.sk/elpub2/FHPV/Kubani5/index.html (citované 11.10.2021)
Pettijohn, T. F. 1998. Interpersonal Distance. In: Psychology: A ConnecText. Ohio : OHIO STATE UNIVERSITY-MARION, McGraw Hill Companies. ISBN 0-07-292904-9. Dostupné: http://www.dushkin.com/connectext/psy/ch15/intdis.mhtml (citované 13.2.2008)
Pluháček, F. 2021. Zrakové klamy. Dostupné: https://docplayer.cz/105591709-Frantisek-pluhacek-katedra-optiky-prf-up-v-olomouci.html
(citované 11.10.2021)
Podhorányi, J. 2018. Kognitívna disonancia alebo čo sme sa dozvedeli vďaka falošnej apokalypse. Dostupné: https://invivomagazin.sk/kognitivna-disonancia-alebo-co-sme-sa-dozvedeli-vdaka-falosnej-apokalypse_770.html (citované 2.10.2021)
Veseličová, S. 2009a. Verbálna komunikácia medzi žiakom a učiteľom. Povedz mi, kde sedíš a ja ti poviem, aký si (komunikatívny). In: Heller, D., Charvát, M., Sobotková, I. (Eds.) Já, my & oni. Brno : Masarykova univerzita. ISBN 978-80-210-49383, s. 17.
Veseličová, S. 2009b. Verbálna komunikácia medzi žiakom a učiteľom: situačné verzus osobnostné faktory. In: IV. medzinárodná konferencia doktorandov odborov psychológia a sociálna práca : zborník z konferencie. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa. ISBN 978-80-8094-660-9, s. 562-570.
https://biopedia.sk/clovek/vyssia-nervova-cinnost, citované 12.10.2021
http://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvf/figura_a_pozadie.html, citované 11.10.2021
https://www.promagazin.sk/1469-kacka-alebo-zajac-100-rocna-opticka-iluzia-ktora-dokaze-povedat-ako-ste-kreativny/2, citované 11.10.2021
https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=pole, citované 8.10.2021