V 126. epizóde vysvetlím, čo je konformita. Aké sú príklady konformného správania? Ako sa líši klasická a referenčná sociálna skupina? Aké sú tri druhy referenčnej sociálnej skupiny? Čo priniesol Aschov experiment do výskumu konformity? Prečo som vytvorila terminus technikus “negatívna konformita”? Prečo navrhujem používať pojem “pozitívna konformita”?
Túto epizódu čítate vďaka tomu, že ma podporujete na HeroHero. Ďakujem vám!
Čo je konformita?
V poslednej 125. Potulke psychológiou o sociálnom napodobňovaní som rozobrala učenie imitáciou (Nakonečný, 2000). Dedukujem, že na sociálne učenie potrebujeme model či vzor (Kurt, 2019), ktorým môže byť rovno aj celá skupina ľudí. Nazvala by som ju tzv. “sociálna referenčná skupina”. A tak mi napadlo v ďalšej epizóde spracovať konformitu. Tak to už u mňa chodí, že keď píšem nejakú Potulku, napadajú mi ďalšie témy. Prirodzene mi vyústia do písania nového dielu tohto psychologického seriálu 😀 Ako vám znie pojem konformita? Definuje sa ako “snaha zapadnúť, podobať sa či prispôsobiť sa dominantným názorom” (Sušaninová, 2016). V niektorých štátoch je v sociálnych sférach priam vyžadovaná. Príkladom sú školské uniformy s cieľom predísť šikane. Tiež v práci poznáme tzv. dress code. Aktuálne som pozvaná ako hostka do diskusie o psychickej rovnováhe, kde je dress code “business casual”. Čiže mám si dať profesionálne, ale uvoľnené oblečenie. Prečo nie?
Ak by som to mala vystihnúť jednoducho, najbližšie mi príde konformitu vnímať ako prispôsobivosť sociálnej (referenčnej) skupine. Prídavné meno konformný vnímam sťaby prispôsobivý skupine. Prezrela som pre vás viacero definícií konformity. Najviac sa mi pozdáva vysvetlenie, že konformita je “podriadenie sa normám a vzorcom sociálnej skupiny, do ktorej jedinec, či ľudia patria. Alebo, ktorú považujú za svoju referenčnú skupinu.” Čo je to referenčná skupina a ako sa líši od klasickej sociálnej skupiny? Pred chvíľou som spomenula, že za svoje vzory si berieme ľudí z tzv. “sociálnej referenčnej skupiny”. To je môj terminus technikus 🙂 pridávam k slovu “referenčná” aj “sociálna”, ktorý upresňuje že ide o sféru ľudí.
Klasické a referenčné skupiny
Rozdiel od klasickej sociálnej skupiny by som vysvetlila na príklade. Keď som mala počas môjho vysokoškolského štúdia psychologické vzory Carla Rogersa (1951) či Ester Greenglassovú (2002), šlo o referenčnú sociálnu skupinu. Keď už som aj ja psychologička a mám ich za vzory ďalej, tak už ide o klasickú sociálnu skupinu. Ako sa teda líšia referenčná sociálna skupina a klasická sociálna skupina? Pokúsim sa vysvetliť rozdiel medzi nimi aj na príkladoch pre vás:
- Klasická sociálna skupina. Povedala by som, že je to súbor ľudí, ku ktorým patríme. Vnímam, že môže ísť o rôzne skupiny. Podľa pohlavia sme to “my ženy” :D, podľa povolania “my psychológovia”, preferovaného športu “my bedmintonisti” atď
- Referenčná sociálna skupina. Definuje sa ako “…taká, ktorej členmi by sme chceli byť, alebo by sme chceli byť ako oni, resp. sa v tej skupine chceme udržať.” To znamená, ak vzhliadate k istej skupine ľudí a radi by ste k nim patrili, ide už o referečnú sociálnu skupinu. Typický príklad mi napadá príprava na povolanie. Ako som spomínala, že som aj ja vzhliadala k psychológom Carlovi Rogersovi a Esther Greenglassovej. Máte aj vy svoje vzory, ktoré by som nazvala svojím termínom technikom tzv. “referenčné vzory”? Ide o model správania u ľudí, kam by ste radi patrili nielen tak, že napodobňujete jedinca, ale chcete byť členom celej skupiny. Ako som to mala ja ako študentka v prípade referenčnej sociálnej skupiny psychológov.
Možno sa pýtate, na čo je dobré mať takú svoju referenčnú sociálnu skupinu? Podľa psychologických náhľadov slúži ako porovnávací rámec pri rozhodovaní a sebavnímaní. Tiež vnímam, že vyhliadnuť si referenčné vzory (ktoré chcete nasledovať a patriť k nim), motivuje človeka v sebarozvoji, o ktorom som hovorila v 6.Potulke psychológiou o sebavýchove a rozvoji EQ.
Typológia referenčných skupín
Existuje ešte podrobnejší pohľad na referenčné sociálne skupiny. Poznáme ich tri typy podľa toho, či k nim chceme patriť, nechceme patriť alebo máme malú šancu patriť:
- Pozitívna referenčná sociálna skupina. S jej normami a pravidlami sa stotožňujeme a túžime byť jej príslušníkmi. Napríklad pre moje minulé ja zo študentských čias to bola spomínaná skupina šikovných psychológov 🙂 pre vás je to možno skupina podľa náklonnosti k tomu, aké povolanie chcete byť a eventuélne ho aktuálne študujete.
- Negatívna referenčná sociálna skupina. Jej normy naopak odmietame a rozhodne nechceme byť jej členom. Môže ísť aj o vymedzenie podľa morálnych vlastností. Napríklad odmietneme byť skupina agresívnych jedincov, ktorí klamú a ohovárajú druhých.
- Imaginárna referenčná sociálna skupina. Nazýva sa aj pomyselná. Ide o skupinu, ktorej nie sme členom. Chceme byť, no je nepravdepodobné až nemožné, že niekedy budeme. Napadá mi úsmevná príhoda z môjho detstva, keď som chcela byť kozmonautka 🙂 Dnes viem, že nebudem, no rada si prečítam beletriu o vesmíre, pozriem scifi film či seriál. Teraz mám rozčítané hard scifi Posledná šanca od Andyho Weira. Je aj autorom slávnej knihy Marťan, ktorého v rovnomennom úspešnom filme geniálne zahral Matt Damon. Aj tú som čítala a aj ku knihe Posledná šanca sa chystá film, na ktorý som zvedavá. Trailer vyzerá podľa mňa super, premiéra bude už čoskoro v marci. Aby sme vyriešili frustráciu z toho, že nebudeme patriť do imaginárnych referenčných skupín, navrhujem ostať v kontakte s predmetom nášho záujmu. Napríklad to vyriešiť takto: ak bol váš detský sen hrať za Real Madrid, budete hrávať s kamošmi pravidelne futbal na rekreáciu a fandiť svojmu tímu.
Aschov experiment
Ako súvisia sociálne skupiny a konformita? Vyvodzujem, že stupeň konformity určuje mieru prispôsobenia sa sociálnej skupine. Vnímam, že konformnejší ľudia sa prejavujú v skupine submisívnejšie. Tým pádom sú podriaditeľnejší názorom skupiny. Naopak dominantnejší ľudia môžu skôr navonok prejavovať protiargumenty k skupinovému riešeniu. Vidíte, spájam už psychológiu osobnosti, ktorú rada rozvíjam klientom v psychoporadenstve, s teóriou konformity 😀 každá teória musí mať za sebou vedecké dôkazy. Preto vám chcem nabudúce ešte pripraviť analýzu Aschovho slávneho experimentu o konformnom správaní. Počuli ste už o ňom?
Budem to analyzovať podľa vedeckej štruktúry IMRaD (Jelínek, Klimusová, 2026). Zatiaľ k tomu toľko, že v “I = Introduction” je výskumným problémom zistiť, či podliehame sociálnemu tlaku a robíme niečo iba preto, že to robia ostatní v skupine. “M = Methods” boli skupiny ľudí po 6-8 členov, ktorý mali porovnávať dĺžku čiar na dvoch obrázkoch. “R = Results” odhalili výsledky o konfromnom správaní ľudí, ktoré vám prinesiem nabudúce. Schválne, tipnete si, koľko ľudí bolo konformných a prinieslo nesprávnu odpoveď na základe prispôsobenia skupine? A koľkí z nich sa nesprávne prispôsobili názoru skupiny aspoň raz z 18. pokusov s rôzne dlhými čiarami? “D = Discussion” rozoberiem, aké príčiny negatívnej konformity – taký pojdem mi k tomu napadol 🙂 zistil autor experimentu Solomom Asch. Probantov sa v interview po realizácii výskumu pýtal, prečo uvádzali v jednoduchých úlohách nesprávne výsledky. Ich odpovede svedčia o ich motívoch, ktoré sú podľa mňa pozoruhodné a vhodné na zamyslenie. O tom už v budúcej Potulke.
Záver
Konformita je prispôsobenie sa pravidlám sociálnej skupiny, do ktorej patríme alebo by sme do nej chceli patriť. Teda buď ide o klasickú, alebo referenčnú sociálnu skupinu. Mnohokrát to môže byť skvelé, tam mi napadá terminus technikus “pozitívna konformita”. Je to vtedy, keď si vezmeme referenčný vzor a napodobňujeme ho v dobrom. Problém vnímam, ak si niekto vezme za vzor sociálnu skupinu, ktorej normy sú antisociálne (ako kriminálnici). Referenčné sociálne skupiny sú tri druhy: pozitívna, negatívna a imaginárna. Pozitívna je, kam chceme patriť. Ako ja, keď som chcela byť psychologička. Teraz sa referenčná sociálna skupina pre mňa stala klasickou sociálnou skupinou, ktorej som členkou. Možno to tak máte aj vy a keď doštudujete, budete už patriť do klasickej sociálnej skupiny podľa povolania. Do negatívnej referenčnej sociálnej skupiny rozhodne patriť nechceme, napríklad z morálnych dôvodov. Imaginárna referenčná sociálna skupina je zase tá, do ktorej chceme patriť, no zrejme nebudeme. Ako keď som chcela byť v detstve kozmonautka. Aj vy ste mali v detstve sen o povolaní, ktorý sa nesplnil? Možno sa nad tým dnes akurát tak pousmejeme. Odporúčam riešiť to tak, že sa téme budeme venovať ako hobby. Ako keď rada čítam a pozerám vesmírne scifi-príbehy. Alebo keď hráte futbal a fandíte Realu Madrid. Som presvedčená, že v skupine kamarátov je ok byť do istej miery konformný, nech nevznikajú konflikty. To by som nazvala “pozitívna konformita”. No Aschov experiment ukázal, že konformita môže byť až zarážajúco slepé poslúchanie iných, čo môže byť nebezpečné. To nazývam “negatívna konformita”. Stále fandím zdravému rozumu. Preto odporúčam vnímať svoje sociálne skupiny, no premýšľať o tom, čo vravia. Prajem vám, aby ste sa vedeli až na základe vlastného úsudku sa rozhodnúť.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Bibliografia
Greenglassová, E.R. 2002. Proactive Coping. In: Frydenberg, E. (Ed.), Beyond Coping: Meeting Goals, Vision and Challenges. London : Oxford University Press, s. 37-62.
Jelínek, M., Klimusová, H. 2026. Systém organizace vědeckého textu pro originální empirické studie. Dostupné: https://psych.phil.muni.cz/media/34721/imrad.pdf (citované 11.3.2026)
Kurt, S. 2019. Social Learning Theory: Albert Bandura. Dostupné: https://educationaltechnology.net/social-learning-theory-albert-bandura/ (citované 28.2.2026)
Nakonečný, M. 2000. Sociální psychologie. Praha : Academia. 287 s. ISBN 80-200-0690-7.
Rogers, C.R. 1951. Klientom centrovaná terapia. Modra : Persona. 497 s. ISBN 8096798030.
Sušaninová, P. 2016. Aschov experiment: Sociálny experiment, ktorý šokoval svet a odhalil, prečo sa tak snažíme podobať na iných ľudí. Dostupné: https://www.interez.sk/blog/aschov-experiment-socialny-experiment-ktory-sokoval-svet-odhalil-preco-sa-snazime-podobat-inych-ludi/ (citované 13.3.2026)
https://psychoinfo.sk/psychologicky-slovnik/referencna-skupina/, 11.3.2026
https://www.csfd.sk/film/384557-martan/prehlad/, 11.3.2026
https://www.csfd.sk/film/1018007-posledna-sanca/prehlad/, 11.3.2026
https://www.martinus.sk/authors/andy-weir, 11.3.2026
https://www.martinus.sk/634279-martan/kniha, 11.3.2026
https://www.martinus.sk/687959-posledna-sanca/kniha, 11.3.2026
https://www.psycholog-ke.sk/–13-78-zname-experimenty-v-psychologii–albert-bandura-a-babika-bobo, 28.2.2026
https://www.stvr.sk/clanok/133574/pojem-konformita, 28.2.2026
https://www.youtube.com/watch?v=vXjszrHEewU, 11.3.2026