V 89. epizóde navrhnem pojem kreatívny rast. Ako sa prejaví kreatívny rast v tvorivom procese? Ako súvisí Beethovenov efekt a spev matky? Prečo potrebuje byť batoľa samostatné? Aké čarovné hry sa hrá predškolák? Čo zobrazuje mladší školák v kresbe? Čo prináša adolescentovi kreatívne písanie?
Čo považujem za kreatívny rast
Keď som učila vývinovú psychológiu na univerzite, prednášala som aj o kreatívnom vývine. V súlade s potulkami o kognitívnom a sociálnom raste vytváram preň pojem kreatívny rast. Čo doňho zahŕňam? Kreatívny rast obsahuje všetky umelecké prejavy sebavyjadrenia ako kresby, vyjadrenie hudbou a spisovateľskou činnosťou. Samozrejme, dojča ešte nebude písať básne. Môžete ho však v rámci budovania dôvery nosiť, ako som odporúčala v predošlej vianočnej 88. Potulke psychológiou o sociálnom raste. Pritom si všíma okolie, čo sa môže stať podkladom pre jeho neskoršie tvorivé činnosti.
Pri získavaní skúseností s dielami iných kreatívne rastie. Napríklad keď sa pri nosení bábätko pozerá na obraz, čo vám visí na stene. Samozrejme v noci keď by ste radi spali 🙂 Môžete sa utešovať, že tak podporujete okrem vytvárania dôvery aj jeho kreatívny vývin! Nasáva totiž kreatívne vnemy, ktoré môže v rámci svojej tvorivosti neskôr uplatniť. Fázy tvorivého procesu, o ktorých som hovorila v 8. Potulke psychológiou o kreativite, aplikujem na kreatívny rast (Daniel et al., 2003, Lehenová, 2013):
- Preparácia (príprava). Domnievam sa, že tvorivosť v niektorom vývinovom období je preparáciou na tvorivosť v ďalších obdobiach. Napríklad dojča nosíte a pri tom uprene sleduje fotky na stene. Alebo leží v postieľke a počúva hudbu, čo mu púšťate.
- Inkubácia. Ide o nevedomé spracovanie tvorivých problémov. Dieťatko si “ukladá” kreatívne vnemy na neskôr, kým ich použije.
- Inšpirácia. Ak dieťatko empirické skúsenosti pretaví do zrealizovaného nápadu.
- Verifikácia (overenie). Keď napríklad vyrobenú vianočnú ozdôbku zavesí na stromček, či drží.
Bábätko pred a po narodení
O chvíľu rozoberiem kreatívny rast dieťaťa od obdobia dojčaťa (0-1r.) po dospelosť. Najskôr sa však pozrime na čas, keď je človiečik ešte v brušku mamky. Dá sa už počas tehotenstva podporiť kreatívny rast dieťaťa? Na základe hodnotenia tvorivosti ako procesu od nestora psychológie tvorivosti Paula Torrancea dedukujem, že áno. Upozorňoval práve na to, že tvorivosť je proces, čoho skúmaniu sa venoval vyše 50 rokov. Hypotézu, že tvorivosť sa dá rozvíjať, potvrdil výskumne aj Sternberg (2000). Na obdobie prenatálneho vývinu citujem výskumy, o ktorých som sa rozprávala s Peťom Kusým v 10. Potulke psychológiou o hudobnej psychológii. Počuli ste už o Beethovenovom efekte? Ide o vzťah výkonu a počúvania inštrumentálnej hudby. Ak sa pri nejakej činnosti cítime príjemne, zvyšuje to náš výkon. Ak matka počúva hudbu, čo v nej vyvoláva príjemné emócie, zlepší jej to náladu. To má prenesene pozitívny vplyv na vývin prenatálneho dieťaťa.
Pred aj po narodení človiečika odporúča hudobný psychológ Peťo Kusý dieťaťu spievať. Tvrdí, že spev už počas tehotenstva pozitívne vplýva na vývin dieťaťa. Domnieva sa, že žiadna reprodukovaná hudba nemôže prekonať pozitívny vplyv matkinho hlasu. Je to predsa jeden z prvých zvukov vôbec, ktorý dieťa cez brušnú stenu počúva. Dedukujem, že spev je dôležitý preto, že dieťa prirodzene počúva mamkin hlas. Som presvedčená, že po narodení to mama zúžitkuje pri uspávaní dojčaťa formou uspávaniek, ktoré môže poznať už z obdobia v brušku. A neskôr to môže mať vplyv na kreatívny vzťah k hudbe.
Batoľa
Pri kreatívnom raste batoľaťa (1-3r.) sú prítomné čiastkové kognitívne procesy:
- objavovanie
- experimentovanie
- manipulácia
Keď batoľa tvorivo objavuje svet, urobí pri tom mnoho chýb. A to je dobre! 🙂 Objavovanie sa môže prejaviť v tom, že keď lozí po štyroch, uvidí nad svojou hlávkou trčať niečo pekné. Je to farebné, trošku sa to kýve. Je to tak akurát vysoko, tak to láka batoľa. Ono netuší, že je to obrus, ale túži po experimentovaní s ním. Nikoho sa nepýta na dovolenie, ani nevyžaduje pomoc. Veď predsa to chce skúsiť samé, čo sa aj prejaví na jeho častých výrokoch: “Ja sám!” Je to v súlade s vývinovou úlohou samostatnosť podľa Erika Eriksona (Vágnerová, 2005). Dieťatko to motivuje postaviť sa na vlastné nohy, reálne aj obrazne 😀 Chce s tou peknou látkou manipulovať, čo je zase v súlade s typickou vizuálno-motorickou koordináciou (Juristová, 2021). Ak vám váš poklad stiahne obrus a rozbije tanier, odporúčam zhlboka sa nadýchnite a nehrešte ho. Vo výchove detí treba rozlišovať, či šlo o úmysel alebo nie. Podľa Torrancea je tvorivosť o odvahe, pretože jeden bod jeho manifestu je mať odvahu byť tvorivý. Tak, vaše dieťa je tvorivé, tešte sa z toho!
Predškolák
Podľa Eriksona je hlavná vývinová úloha obdobia predškoláka (3-6r.) aktivita. Dedukujem, že pekne nadväzuje na samostatnosť ako hlavnú vývinovú úlohu batoľaťa (Vágnerová, 2005). Erikson nazýva obdobie, keď dieťatko chodí do škôlky, ako vek hry. Je úžasné zahrať sa s predškolákom čarovné hry súvisiace s magickosťou typickou pre jeho vek. Napadá vám pár návrhov? Ponúkam vám možnosti zo svojich empirických skúseností:
- spojiť stoličky a predstaviť si, že idete na rakete do vesmíru
- hrať sa na oslavu, kde dieťa sfukuje fiktívne sviečky a dostáva darček
- hrať sa na útok dinosaura a schovanie mláďaťa pod svoje ochranné krídla
Ak sa s dieťaťom zahráte hru podľa jeho pravidiel, podporíte jeho kreatívny rast! Voľná hra má pre deti nesmierny význam. Dedukujem, že vo voľnej hre dieťa určuje artibúty hry:
- námet
- partnera
- miesto
- dĺžku
Keďže predškolské obdobie je podľa Eriksona vekom hry, odporúčam nechať dieťa často vyberať voľnú hru. Vynikajúce je, že pri voľnej hre sa deti učia iniciatíve, kontrole a postupne preberú kontrolu nad sebou (Koníčková, 2023). Samozrejme, môžete do nej ako dospelý vkladať isté prvky, napríklad morálne. “Pomôžeme kačičke, ktorá má zranené krídelko.” “Opravíme koliesko auta, aby mohlo ďalej jazdiť.” V súlade s vývinom odporúčam predškoláka nezahltiť krúžkami. Ak chodí na angličtinu, výtvarnú, šport a ešte aj hudobný nástroj v štyroch rokoch, psychologicky je to preňho stres. Optimálne je nech si vyberie jeden krúžok v rámci škôlky. Tam kreatívne rastie v známom prostredí. Zároveň sa socializuje v kolektíve detí, ktorý je preň podstatný, keďže sú pravidelne spolu.
Mladší školák
Zameriam sa na kresbu dieťaťa po nástupe do školy. Veľa mladších školákov (6-12r.) rado kreslí. Kresba je pre nich aj výrazovým prostriedkom, kedy by sa ťažšie vyjadrilo slovami. Aj v ambulancii, kde pracujem s deťmi, vidím, že introvertovi sa uľaví, ak mu dám pri prvom kontakte kresliť namiesto rozhovoru so mnou. No a samozrejme z jeho kresby viem potom vyčítať aj psychologické charakteristiky 🙂 Aká je kresba mladšieho školáka? Podobne ako som uviedla pri predškolákovi termín voľná hra, napadá mi pri mladšom školákovi voľná kresba. Ak dáte dieťaťu kresliť podľa jeho výberu to, čo chce, môžete to analyzovať. Aký motív nakreslil, koho nakreslil, či kreslil zvieratká, detaily… Z toho vidíme, čo (a kto) je preň dôležité. Pre kresbu mladšieho školáka je typické zobrazovanie rodičov podľa činností, ktoré robia. Dieťa ich vnímavo “odkuká” v každodenných činnostiach. Potom nie je prekvapivé, ak kreslí maminku či tatina pri tom, ako varia. Maminky sú často nakreslené, ako vykonávajú domáce práce. Muži sú zobrazovaní aj pri typicky mužských činnostiach ako napríklad pílenie dreva. Zistilo sa, že ocko býva častejšie ako mama znázornený pri odpočinku (Vágnerová, 2005). Tak maminky, nezabudnite si aj oddýchnuť, možno to dieťa nakreslí! Keď vás vidí s knihou v ruke vo vašom obľúbenom kresle, môžete sa dostať na papier v tejto polohe. Dieťa zahŕňa do kresieb svoje koníčky. Ak má veľmi rado zvieratká, spoznáte to na tom, že ich často kreslí. Ak má rado futbal alebo klavír, kreslí v tomto veku často seba pri vykonávaní činnosti. Dedukujem, že je to podobné, ako keď kreslí rodičov pri ich činnostiach. Myslím si, že výsledok kresby nie je až taký dôležitý ako to, či sa snaží. Je to v súlade s vývinovou úlohou snaživosť podľa Eriksona. V hre sa prejavujú záujmy dieťaťa. Ak má rado tie zvieratká, môže sa hrať profesnú hru na veterinára. Vyvodzujem, že hra je komplexnejšia a reálnejšia ako hra predškoláka.
Starší školák
U staršieho školáka (12-18r.) môže kresba ustúpiť do úzadia. Výnimkou je, ak má výtvarný talent a rozvíja si ho na umeleckom krúžku. Ak pubertiaci a adolescenti kreslia, motívom bývajú oni sami. Na rozdiel od predošlých vývinových štádií je v kresbe typické zobrazovanie seba. Súvisí to s ďalším posunom v kreatívnom raste dieťaťa. V predchádzajúcich štádiách bolo typické zobrazovanie rodiny. Od 12 rokov kreslí menej ostatných členov rodiny a viac seba pri činnosti. Súvisí to podľa mňa so zameraním na vnútorný svet v období dospievania. Vnímam súvis s hlavnou vývinovou úlohou pubertiaka identita podľa Eriksona. Zaujímavosťou je, že starší školáci často aj napíšu na obrázok “ja” na zdôraznenie vlastnej identity (Vágnerová, 2005). A ako zobrazujú seba? Môže ísť o portréty, ale aj ako hrajú šport, ako sa starajú o svoje zvieratko… Okrem kresby v adolescencii stúpa vyjadrenie cez písmo. Som presvedčená, že písanie básní a poviedok môže staršiemu školákovi prospieť v “uprataní” si svojich emócii. Kreatívny rast podporíte, ak pubertiaka necháte tvoriť samého v izbe. Ak bola už v období dojčaťa vytvorená medzi vami dôvera, verím, že sa vám sám pochváli so svojím výtvorom. Aj keď isté súkromie, napríklad na písanie denníkov, je dobré mu ponechať.
Záver
Kreatívny rast dieťaťa možete podporiť už v mamkinom brušku. Je vhodné, ak mu spievate alebo púšťaťe pokojnú hudbu. V období dojčaťa ho okrem toho môžete nosiť, nech si dobre obzrie obrazy a fotky. Batoľa je skvelé nechať objavovať svet, aj keď pri manipulácii sem-tam niečo pokazí. S predškolákom odporúčam hrať sa voľnú hru a vyvážiť ju jedným krúžkom v škôlke. Mladší školák rád kreslí svojich rodičov pri činnostiach, ktoré vykonávajú. Starší školák sa zameriava hlavne na kresbu seba a pridáva písanie básní, poviedok a denníkov na vyrovnanie sa so svojimi emóciami. Zdôrazňujem, že u bábätka podporíte dôveru, keď budete pri ňom. U pubertiaka ju naopak podporíte, am ho necháte samého v izbe. Kreatívny rast súvisí podľa mňa v každom období s vývinovými úlohami podľa Eriksona. Dôvera u dojčaťa sa buduje, ak ho nosíte k umeleckým dielam. Samostatnosť u batoľaťa podporíte, ak ho pozorujete z bezpečnej vzdialenosti, ako sa snaží dočiahnuť obrus. Aktivitu predškoláka podnietite, ak ho necháte určiť pravidlá voľnej hry. Snaživosť mladšieho školáka sa rozvíja, ak chválite viac snahu nakresliť vašu rodinu, ako výkon. Identitu pubertiaka vidno, ak zobrazuje v kresbách seba. Identita adolescenta sa ukazuje aj v písaní básní, poviedok. Dôveru vidno aj na tom, či vám dá niečo zo svojich umeleckých výtvorov prečítať. Do denníkov však nestrkajte nos, hoci ste zvedaví 🙂 Aby to nenarušilo dôveru, ktorú ste urputne budovali od malička. Váš kreatívny rast sa môže prejaviť pri vytvorení novoročného predsavzatia. Rada vám poskytnem psychoporadenstvo, ak potrebujete pomôcť s motiváciou k jeho napĺňaniu dlhšie ako v iba januári.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Bibliografia
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Juristová, J. 2021. Vizuomotorika. Dostupné: https://centrumhappy.sk/vizuomotorika/ (citované 20.12.2023)
Koníčková, j. 2023. Čo prezrádza o deťoch voľná hra? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/7771/co-prezradza-o-detoch-volna-hra (citované 21.12.2023)
Lehenová, A. 2013. Pedagogická a školská psychológia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. ISBN 978-80-8082-610-9. Dostupné: https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/ (citované 18.12.2023)
Sternberg, R.J. 2000. Úspešná inteligencia. Ako praktická a tvorivá inteligencia rozhodujú o úspechu v živote. Bratislava : Sofa. 398 s. ISBN 80-85752-62-X.
Vágnerová, M. 2005. Vývojová psychologie I. Dětství a dospívání. Praha : Nakladatelství Karolinum. 467 s. ISBN 80-246-0956-8.
http://naturescience.fhpv.unipo.sk/fyzika/didmat/tvorive.htm, 18.12.2023