V 5. potulke sa dozviete, ako rozvíjať empatiu u detí, či je vhodné používať vo výchove odmeny aj tresty a prečo je dôležité budovať dôveru u detí. Ako môžu prispieť k výchove dieťatka jeho maminka, tatinko a starí rodičia? Aká je bezpečná vzťahová väzba? Aký je to situačný štýl?
Čo je to výchova?
Výchova je cieľavedomý proces formovania vlastností u dieťaťa (Pavlov, 2018). Psychológovia ponúkajú rôzne pohľady na výchovu, v tejto potulke psychológiou vám predstavím tie, ktoré sú výskumne potvrdené (o dôležitosti vedeckého prístupu som rozprávala v prvej potulke). Rogers sa k výchove stavia ako k aplikácii nevyhnutných a postačujúcich podmienok do rodinného prostredia, a mne je na ňom sympatické práve to, že svoje hypotézy systematickým a dlhodobým výskumom so svojimi nasledovníkmi overoval (Rogers, 1951). Rogers tvrdí, že ak poskytneme dieťatku empatiu, sme pri ňom autentickí a prijímame ho, facilitujeme tým jeho potenciál rozvíjať sa (Sollárová, 2005). Ak Vás zaujíma Rogersova teória, odporúčam Vám vypočuť si 4. potulku, v ktorej som o nej rozprávala a uviedla som príklady na podporu, resp. zabrzdenie potenciálu dieťatka.
Ako rozvíjať empatiu u detí?
Tu uvediem praktické odporúčania českého psychológa Šturmu na rozvoj empatie u detí. Podľa neho je dieťatko od predškolského veku schopné uvedomiť si v konkrétnej rovine zásadu, ktorej vzorom by mali byť rodičia – že mám druhým robiť to, čo mám sám rád. Ako vraví Šturma:
“Je treba apelovať, aby sa náš potomok vcítil do toho druhého, aby v duchu počul: Nerob druhým to, čo nechceš aby robili oni tebe… Spomeň si, ako ti chlapček chcel vziať na ihrisku autíčko a ako si bol smutný… A tak by bolo teraz tomu dievčatku, keby si jej vzal jej hračku. Môžeš jej ponúknuť vlastnú hračku a ona ti možno tú svoju požičia”.
(Šťastná, 2013)
Prvé náznaky empatie sa objavujú u batoliat okolo dvoch rokov, preto je dôležité od malička učiť deti nahliadať do vnútorného sveta druhých (Koníčková, 2021).
Odmeny a tresty vo výchove
Skinnerove operačné podmieňovanie, v ktorom sú posilňovače správania odmeny a tresty, súvisí s jedným bodom etáp výchovného procesu, ktoré sú zoradené chronologicky. Uhádnete s ktorým? Je to: 1. vytýčenie požiadaviek a motivácia 2. formovanie postojov a presvedčenia 3. formovanie návykov, 4. upevnenie žiaducich foriem správania hodnotením alebo 5. samostatné konanie (Hlásna et al. 2006 in: Lehenová, 2013).
Ak ste vybrali odpoveď: 4. upevnenie žiaducich foriem správania hodnotením, odpovedali ste správne! Možno ste si tiež uvedomili, že hodnotenie môže byť pozitívne a negatívne. Formou pozitívneho hodnotenia je odmena alebo pochvala a formou negatívneho hodnotenia je trest alebo pokarhanie (Masariková et al., 2021). Ak Vás zaujíma, aké je výskumné overenie hypotézy o účinnosti odmien a trestov, odporúčam Vám vypočuť si 3. potulku, v ktorej som o Skinnerovej práci rozprávala. Nateraz poviem toľko, že sa experimentálne potvrdil vplyv odmien aj trestov na upevnenie žiaduceho správania u detí, pričom odmena je účinnejšia z dlhodobého hľadiska a trest z krátkodobého hľadiska (Ďurič, 1965).
Budovanie dôvery a samostatnosti detí
Erik Erikson je Freudov nasledovník, ktorého dielo vychádza z psychoanalytickej teórie, ktorú modifikuje na psychosociálnu teóriu (Vágnerová, 2005). Znamená to, že v každom vývinovom období má človek splniť psychologickú úlohu súvisiacu s jeho sociálnym prostredím. V období dojčaťa je to vývinová úloha dôvera.
Ako vybudovať dôveru u takého malinkého stvorenia, ako je bábätko do jedného roka? Závisí to od jeho najbližších, od maminky a tatinka. Proces budovania dôvery je náročný na čas, preto by maminky mali dočasne aspoň do jedného roka dieťatka zavesiť prácu na klinec a plne sa venovať bábätku. A čo presne môžu robiť? Dôležité je dieťatku pravidelne uspokojovať jeho potreby – biologické ako jedlo formou dojčenia, sucho formou prebaľovania, a psychologické ako prísun podnetov (treba dieťatko nosiť, aby si poobzeralo obrazy a pod., kým sa nevie samé presunúť), kognitívny rozvoj (dojčaťu veľa rozprávať, aby sa učilo reč, trénovať s ním klieštikový úchop tak, aby medzi palček a ukazovák chytilo drobné predmety napr. cereálie), či zábavu (hrať sa sociálne hry napr. vyplazovanie jazyka, ktoré dojčatá radi zrkadlia, rovnako ako radi zrkadlia úsmev).
Tatinkovia majú v období dojčaťa podporiť maminky, aby mali na túto mravenčiu prácu čas a pokoj. Čo takto kúpiť byt, ktorý vedia vyfinancovať zo svojho príjmu, namiesto aby kúpili dom, na ktorý by potrebovali aj príjem maminky a musela by tak ísť od bábätka do práce? V období batoľaťa od jedného do troch rokov majú tatinkovia rozvíjať samostatnosť dieťatka (odborne sa jej vraví separácia) tým, že s ním trávia čas osamote, bez maminky. Separáciu môžu podporiť aj starí rodičia, u ktorých dieťatko samé prespí, čo je zároveň prípravou na neskoršiu adaptáciu v škôlke.
Rogers tvrdí, že sa rodíme na svet s potenciálom, ktorý môže byť chápaný ako talent alebo rôzne druhy schopností, v Gardnerovom ponímaní sú to rôzne druhy inteligencií ako logická, verbálna, pohybová, priestorová, hudobná, interpersonálna, intrapersonálna, prírodovedná, existenciálna inteligencia (Herinková, 2021). Podľa Rogersa, ak dostane dieťatko vo svojom vývine vhodné podmienky, dokáže svoj potenciál naplniť. Nazýva ich nevyhnutné a postačujúce podmienky rastu. Ak však blízki ľudia, najmä rodičia, bránia dieťaťu z rôznych dôvodov v jeho psychickom raste, dieťatko si vždy vyberie podľa voľby rodičov, keďže je na nich existenčne závislé (Rogers, 1951).
Bezpečná vzťahová väzba
Mary Ainsworthová už v r. 1970 experimentálne overila na deťoch vo veku 9 až 18 mesiacov, ako dôvera k maminke vplýva na ich psychickú pohodu (McLeod, 2018). Nadviazala na Bowlbyho teóriu vzťahovej väzby – ide o rozvinutý vzťah dieťatka k jednej osobe, najčastejšie k matke (Vágnerová, 2005). V experimente boli maminky s deťmi v miestnosti s hračkami, kde boli nainštalované kamery (obrázok). Maminky boli požiadané, aby odišli za dvere a na video sa zaznamenávali prejavy dieťatka. Ainsworthová vyčlenila 3 typy väzby podľa toho, či malo dieťatko vybudovanú dôveru k mame. Prvý typ je bezpečná väzba, kedy dieťatko zvedavo išlo za maminkou a pokúšalo sa otvoriť dvere, aby sa k nej dostalo. Zostalo však psychicky pokojné. Druhý typ je úzkostná väzba, kedy dieťatko maminku tiež hľadalo, ale prejavovalo znaky psychickej nepohody a plakalo. Neutíšilo sa ani vtedy, keď sa dostalo späť k mame. Tretí typ je vyhýbavá väzba, kedy sa dieťatko vôbec nesnažilo dostať za maminkou a prejavovalo znaky stresovej reakcie. Dôveru k mame malo dieťatko vybudovanú iba v prípade bezpečnej väzby, ktorá je jedinou zdravou väzbou. Je preto dôležité investovať do budovania dôvery, aby bola u dieťatka naplnená potreba citovej istoty, ktorá je podľa Maslowa predpokladom naplnenia vyšších potrieb ako napr. sebarealizácia (McLeod, 2020).
Model výchovných štýlov
Maccobyová a Martin vytvorili model 4 výchovných štýlov, z ktorých je opäť iba jeden výskumne potvrdený ako správny. Výchovné štýly vznikajú kombináciou dvoch protikladných komponentov podľa emočného vzťahu rodiča k dieťaťu a miery kontroly (Manniová, 2007): 1. dimenzia je akceptujúci vs. odmietajúci rodič 2. dimenzia je náročný kontrolujúci vs. nenáročný nekontrolujúci rodič (Kubánová, 2020). Ich kombináciou vznikajú štyri výchovné štýly, ktoré popisuje Fontana. Autoritatívne-vzájomný štýl je ten správny, zahŕňa akceptujúceho, náročného a kontrolujúceho rodiča, ktorý má požiadavky adekvátne veku dieťaťa, dôsledne sa oňho stará, zaujíma sa o jeho názory, deti sú spokojné, vychované, nezávislé, vedia sa v spoločnosti presadiť (Lojdová, 2016). Ak chce autoritatívne-vzájomný rodič, aby malo dieťa lepšie výsledky v škole, pomáha mu v tom a podporuje ho (Kubánová, 2020). Autoritársky štýl zahŕňa odmietajúceho, náročného a kontrolujúceho rodiča, ktorý nerešpektuje dieťa (Lojdová, 2016), má tendenciu používať fyzické tresty (Kubánová, 2020), u detí vzniká introverzia až sociálna izolácia (Lojdová, 2016). Ak chce autoritársky rodič, aby dieťa malo lepšie výsledky v škole, nepomáha mu v tom a neberie do úvahy jeho schopnosti. Zhovievavý štýl zahŕňa akceptujúceho, nenáročeného a nekontrolujúceho rodiča, ktorý dieťaťu poskytuje emočnú podporu, kladie naňho však málo požiadaviek (Kubánová, 2020), deti sú pozitívne naladené, ale so sklonom k impulzivite až agresivite (Lojdová, 2016). Zanedbávajúci štýl zahŕňa odmietajúceho, nenáročného a nekontrolujúceho rodiča, ktorý je ľahostajný k dieťaťu, nekladie naňho žiadne požiadavky, o jeho rozvoj neprejavuje záujem (Kubánová, 2020), deti hľadajú uspokojenie potrieb u iných osôb a činností, majú sklon dostať sa do zlej partie (Lojdová, 2016), napr. brať drogy.
Štýly vedenia
Ako poslednú predstavím teóriu Lewina, ktorý realizoval psychologickú analýzu štýlov vedenia. Vyčlenil 3 štýly vedenia, z ktorých je najvhodnejší demokratický (kooperatívny) štýl. V ňom sú dieťa aj rodič v centre pozornosti, rodič buduje dôveru u dieťaťa (napr. tak, že ho neklame), podporuje kooperáciu, dáva dobrý príklad, málo prikazuje, veľa podnecuje iniciatívu (Rovňanová, 2019) a vychováva tak z detí samostatné, zodpovedné a prispôsobivé osobnosti (Lojdová, 2016). Najmenej vhodný je liberálny štýl, v ktorom je v centre pozornosti dieťa, rodič mu dáva príliš veľkú voľnosť, prejavuje málo výchovného pôsobenia, kladie na dieťa málo požiadaviek, čo súvisí s tým, že dieťa podáva nižší výkon. Autokratický (dominantný) štýl sa označuje ako vojenský, pretože je v centre pozornosti rodič, typická je komunikácia zhora nadol, rodič vydáva rozkazy, nekonzultuje rozhodnutia s dieťaťom (Rovňanová, 2019). Vychováva tak buď dominantné a agresivne alebo submisívne, závislé, nepriebojné osobnosti (Lojdová, 20216). Za istých podmienok je autokratický štýl vhodným štýlom vedenia, najmä v krízových situáciách ako napr. choroba alebo požiar. Využíva sa najmenej, viac sa aplikuje liberálny a najviac demokratický štýl.
V súčasnosti sa vychádza z toho, že každý štýl má svoje výhody a je situačne aplikovateľný. Vymedzuje sa tak tzv. situačný štýl, v ktorom je kľúčová schopnosť rodiča vo výchove prispôsobiť uplatňovaný štýl konkrétnym podmienkam (Hersey, Blanchard, 1988). Napr. pri voľnej hre detí uplatní rodič liberálny štýl, pri výbere miesta na spoločný výlet demokratický štýl a pri starostlivosti o chrup dieťatka autokratický štýl.
Existuje mnoho názorov na výchovu, nie všetky z nich sú však odborné. Tu som Vám predstavila teórie výchovy, ktoré sú overené systematickým výskumom. Možno ste sa stretli aj s inými výchovnými názormi, z psychologického hľadiska je ich použiteľnosť závislá od toho, či spĺňajú vedecké kritériá.
Rozprávali sme o výchove detí (pedagogike), okrem pedagogiky však rozoznávame andragogiku (výchovu dospelých) a sebavýchovu (výchovu seba samého). O nej Vám poviem v nasledujúcej 6. potulke psychológiou.
Dovtedy Vám prajem oduševnené chvíle!
Bibliografia
Ďurič, L. 1965. Práceschopnosť žiakov vo vyučovacom procese. Bratislava : SPN. 312 s. ISBN 53634-PG-01.
Hersey, P., Blanchard, K.H. 1988. Management of Organization behavior: Utilizing Human Resources, Englewood Cliffs, NJ Prentice-Hall. Dostupné: https://psyche0.webnode.sk/products/situacne-vedenie1/ (citované 11.2.2021)
Hlásna, S. et al. 2006. Úvod do pedagogiky. Nitra : Enigma. 356 s. ISBN 8089132294. In: Lehenová, A. 2013. Pedagogická a školská psychológia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. ISBN 978-80-8082-610-9. Dostupné: https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/ (citované 9.2.2021)
Koníčková, J. Ak si empatiu nerozvíjame, začne miznúť. Ako si ju precvičovať? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/5132/ako-si-precvicovat-empatiu (citované 11.2.2021)
Kubánová, M. 2020. Optimálny štýl rodičovstva pre prevenciu detskej obezity. Diplomová práca. Brno : Lekárska fakulta Masarykovej univerzity. 80 s. Dostupné: https://is.muni.cz/th/a6cis/Diplomova_praca-Marta_Kubanova.pdf (citované 11.2.2021)
Lojdová, A. 2016. Styly výchovy v rodině. Brno : Filozofická fakulta Masarykovej Univerzity. Bakalárska práca. 56 s. Dostupné: https://is.muni.cz/th/qyyr0/BP_Lojdova.pdf (citované 11.2.2021)
Manniová, J. 2007. Rodičovská autorita a štýly výchovy – činitele ovplyvňujúce výchovu v rodine. Pedagogická orientace (1), s. 34-44.
McLeod, S.A. 2018. Mary Ainsworth. The Strange Situation. Simply Psychology. Dostupné: https://www.simplypsychology.org/mary-ainsworth.html (citované 10.2.2021)
McLeod, S.A. 2020. Maslow’s Hierarchy of Needs. Simply Psychology. Dostupné: https://www.simplypsychology.org/maslow.html (citované 30.12.2020)
Pavlov, I. 2018. Teória výchovy a sebavýchovy dospelých (1. časť). Banská Bystrica : Belianum. 80 s. ISBN 978-80-557-151.
Rogers, C.R. 1951. Klientom centrovaná terapia. Modra : Persona. 497 s. ISBN 8096798030.
Rovňanová, L. 2019. Vedenie ľudí – základ personálneho manažmentu. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela. Dostupné: https://www.pdf.umb.sk/~lrovnanova/MLS_styly_vedenie_text_2019_studenti.pdf (citované 11.2.2021)
Sollárová, E. 2005. Aplikácie prístupu zameraného na človeka (PCA) vo vzťahoch. Bratislava : Ikar. 199 s. ISBN 8055109613.
Šťastná, K. 2013. Čím je utvářeno svědomí dítěte? Katolícky týdeník (7). Dostupné: https://www.katyd.cz/clanky/cim-je-utvareno-svedomi-ditete.html (citované 11.2.2021)
Vágnerová, M. 2005. Vývojová psychologie I. Dětství a dospívání. Praha : Nakladatelství Karolinum. 467 s. ISBN 80-246-0956-8.
http://www.psychologia.sk/portal/?pojem=Klasické_štýly_vedenia_podľa_Lewina,_Lippitta_a_Whita, citované 11.2.2011
https://www.youtube.com/watch?v=4UvkrekvWAY, citované10.2.2021
https://www.youtube.com/watch?v=kc7nN-r5y2I, citované 10.2.2021