V 71. epizóde vám idem prvý raz čítať, a rovno moje obľúbené dielo Pán prsteňov! Prečo je čítanie beletrie prospešné pre psychiku? Aký je hobit Pipin? Ako sa prejavuje Pipinova extraverzia? Ktoré sú emočne labilné črty Pipina? Prečo je Pipin cholerik? Kde sa v diele prejavuje Pipinova osobnosť?
Čítanie pre zdravú psychiku
Milí poslucháči, keď už na Potulkách toľko odporúčam čítanie, prečítam vám niečo rovno tu! Veľmi rada čítam už od detstva. Keď mi starí rodičia chceli kúpiť darček za vysvedčenie, pamätám sa, že som bola najradšej, keď som si mohla vybrať novú knižku. No a keď som sa ako dospelá psychologička dozvedela o výskume, že čítanie pôsobí proti stresu, vrele vám ho odporúčam! Dokonca čítať pred spaním je metóda na dobré zaspávanie, ako som sa rozprávala s psychologičkou a autorkou poviedok Jankou Turzákovou.
Dlhodobo odporúčam čítanie ako správny relax v prevencii vyhorenia. Stačí čítať 30 minút denne, zvoliť si môžete akýkoľvek žáner podľa vášho vkusu. Sci-fi, ženský román, detektívka sú z psychologického hľadiska ekvivalentné. Alebo trebárs fantasy. Práve z fantasy žánru aktuálne niekoľkýkrát čítam Páňa prsteňov od J.R.R. Tolkiena. Avšak, dala som si výzvu prvýkrát ho prečítať v anglickom origináli. Nebojte sa, nebudem vám ho tu čítať v angličtine 🙂
O aké čítanie pôjde? Vyberiem jednu postavu, ktorú sa pokúsim do hĺbky psychologicky analyzovať. Môžete so mnou, keďže na ukážkach si budem všímať osobnostné charakteristiky, ktoré sme už na Potulkách mali. Teraz sa ukáže, ako máte napočúvané Potulky 🙂 V analýze literárnych postáv plánujem v budúcnosti pokračovať. Dúfam, že som si nenabrala príliš veľké sústo na úvod. Preto začnem polovičnou porciou – jedným hobitom. Tí boli poloviční, aj keď jedli veľa súst 😀
Nie, nie, ak vám napadlo, že je to Frodo, samá voda. Ani Sam to nebude, ktorý vodu nemal rád, napriek tomu sa v člne teperil s “pánom Frodom” na kraj sveta. Kto máte načítaného Pána Prsteňov, viete, že zostáva už len Smiešok a Pipin. No a práve o poslednom, Peregrinovi Bralovi zvanom Pipin, bude táto psychologická analýza.
Aký je hobit Pipin?
Je to pre mňa veľmi zaujímavý prípad. A keďže je dobré počúvať, čo o nás hovoria tí, ktorým veríme, začnem citátom čarodejníka Gandalfa:
“…ich príchod znamenal čosi také ako zošuchnutie kamienkov, ktoré v horách spustia lavínu” (Tolkien, 2001b, s. 105).
Gandalf hovorí o Pipinovi v rámci dvojice s jeho nerozlučným kamarátom hobitom Smieškom. Fascinuje ma, že Pipinove činy v malých pošťuchnutiach výrazne menili smer deja. Pozitívnym, ale žiaľ aj negatívnym smerom.
Extravert Pipin
Už to, že sa neváhal zapojiť do nebezpečnej výpravy plnej iných hobitov, ale aj čarodejníka, dediča kráľov, efla a trpaslíka, svedčí o jeho extraverzii. Začalo sa to náhle tým, ako sa odhodlane pridal na dobrodružnú výpravu. Okrem spoločenskosti, ktorá Pipina veľmi vystihuje, je bezstarostnosť ďalšia vlastnosť typická pre extravertov. Pipin smelo vysvetľuje Frodovi svoje dôvody na účasť na dobrodružstve takto:
“Frodo, Frodo! Naozaj si myslíš, že si nás všetkých vodil za nos? Na to nie si ani zďaleka dosť opatrný či prefíkaný! Veď už od apríla bolo jasné, že sa chystáš odísť a lúčiš sa so všetkými zamilovanými miestami. Počuli sme ťa ustavične vzdychať: ‚Či ešte niekedy uvidím toto údolie?‘ a podobne. A robil si sa, že sa ti minuli všetky peniaze a nakoniec si predal svoje drahé Vreckany – a ešte k tomu mechovickým Bublíkovcom! A to tvoje tajné šu-šu-šu s Gandalfom! …Vôbec nič si nepochopil! … Musíš ísť ty, musíme aj my. Chicho a ja ideme s tebou. Sam je skvelý chlapík a skočil by kvôli tebe aj do dračej papule, keby si pritom nezakopol o vlastnú nohu. V tých nebezpečných dobrodružstvách budeš potrebovať viacerých druhov, nielen jedného!” (Tolkien, 2001a, s. 126).
Vlastnosti extraverta Pipina
Extraverzia Pipina sa prejavuje vlastnosťami:
- spoločenskosť – môžete si všimnúť, že Pipin hovorí často v množnom čísle zarátavajúc ostatných okolo seba: “že si nás vodil za nos”… “počuli sme ťa ustavične vzdychať”. “V tých nebezpečných dobrodružstvách budeš potrebovať viacerých druhov, nielen jedného!” Prejavom extraverzie je tiež, že v svojom prejave spomína iných: “predal si Vreckany mechovickým Bublíkovcom” “To tvoje tajné šu-šu-šu s Gandalfom!”
- bezstarostnosť – za všetky ju reprezentuje výrok: “Musíš ísť ty, musíme aj my.” Ide o prejav nerozvážnosti. Akoby život bol gombička.
- smelosť – “Na to nie si ani zďaleka dosť opatrný či prefíkaný!” To je podľa mňa veľmi smelé vyjadrenie, ktoré svedčí o Pipinovej odvahe. Detto, keď sa vyjadrí: “Vôbec nič si nepochopil!” alebo “Sam by kvôli tebe šiel aj do dračej papule, keby si pritom nezakopol o vlastnú nohu.”
- ukecanosť – Pipin sa rád vyjadruje rozšafne, používajúc dlhé pasáže. Vždy má čo povedať.
Našla som ešte jednu ukážku Pipinovej extraverzie, kde vystúpil po Elrondovej rade pred ostatnými so svojím protestom, že ho nevybrali na výpravu. Vlastne, opäť extravertovane hovorí v množnom čísle za seba a kamaráta Smieška 🙂
Emočne labilný Pipin
Úryvok tiež ukazuje Pipinove emočné kolísanie. V psychológii osobnosti sa nazýva emočná labilita a môžete si to všimnúť v slove ‚zdesene‘:
“Zostáva nájsť ešte dvoch,” ujal sa slova opäť Elrond. “Porozmýšľam o nich. Pod mojou strechou sa možno nájde niekto vhodný.” “Ale nezostane miesto na nás!” zvolal Pipin zdesene. “Nechceme zostať mimo! Chceme ísť s Frodom!” “To preto, lebo nechápete a neviete si predstaviť, čo vás čaká,” povedal Elrond. “Nevie to ani Frodo,” zasiahol Gandalf, ktorý nečakane podporil Pipina. “Nikto z nás nevidí jasne. Je pravda, že keby hobiti toto nebezpečenstvo chápali, netrúfali by si ísť. No ísť by chceli napriek tomu, alebo by si želali, aby mali na to odvahu, a hanbili by sa a boli nešťastní. Nazdávam sa, Elrond, že v tejto veci by bolo lepšie spoľahnúť sa skôr na ich priateľstvo než na veľkú múdrosť. Aj keby is nám vybral elfské knieža, napríklad takého Glorfindela, nemohol by zaútočiť silou na Temnú vežu, ani otvoriť cestu k Ohňu mocou, ktorou vládne.” “Povedal si závažné slová, no ja mám pochybnosti,” odvetil Elrond. “Mám neblahé tušenie, že Grófstvo je v ohrození, a tých dvoch som zamýšľal poslať späť ako poslov, aby podľa obyčají svojej domoviny varovali obyvateľov pred nebezpečenstvom. V každom prípade si myslím, že ten mladší, Pútnik Bral, by mal zostať. Srdce mi hovorí, aby nešiel.” “Potom ma budete musieť zatvoriť do väzenia, majster Elrond, alebo ma poslať domov poviazaného vo vreci,” povedal Pipin. “Inak pôjdem za družinou.” “Nech je teda tak. Pôjdeš,” pristal Elrond a vzdychol.” (Tolkien, 2001a, s. 311-312). ”
Vlastnosti emočne labilného Pipina
Emočná labilita Pipina sa prejavuje vlastnosťami:
- emočné napätie – to je to slovíčko ‚zdesene‘: “Ale nezostane miesto na nás!” zvolal Pipin zdesene.
- impulzívnosť – keď sa nestalo podľa jeho vôle, vzbrklo a neuvážene vykríkol: “Potom ma budete musieť zatvoriť do väzenia, majster Elrond, alebo ma poslať domov poviazaného vo vreci,” povedal Pipin.
- energickosť a vytrvalosť – “Inak pôjdem za družinou.” Pipin je ozaj neodbytný.
Extraverzia a emočná labilita v psychológii osobnosti tvoria typ cholerika. Podľa mňa úplne sedí na Pipina. Cholerik nemusí prejavovať dráždivosť len tým, že sa bije a kričí, ale aj že je energický a aktívny. Ak to vezme zo správneho konca, vie napĺňať svoje ciele, pričom prekážkou je mu jeho vlastná impulzívnosť. Cholerik si ňou vie aj sám seba hádzať polená pod nohy. Rovnako aj vzbrklosťou, na ktorú je liekom dlhšie problém premyslieť. Nie nadarmo sa hovorí: “Dvakrát meraj a raz rež!”
Cholerik Pipin
Ukázala som, ako na viacerých miestach priam vyskočí zo stránok knihy, že je silný extravert. Zároveň som poukázala na jeho emočnú labilitu sršiacu z ukážok. Odporúčala som napočúvať si 53. Potulku s názvom Emočná labilita a stabilita, pre pochopenie vlastností Pipina. Podľa typológie osobnosti Eysencka kombinácia extraverzie a emočnej lability tvorí typ cholerika (obrázok 1). Tiež som vám navrhla prečítať si kapitoly s Pipinom. V Pánovi Prsteňov 2 vidno pekne Pipinove vlastnosti v kapitolách Uhyz-Haiovia a Palantír. V Pánovi Prsteňov 3 zase v kapitolách Minas Tirith, Obliehanie Gondoru a Vyčistenie Grófstva. Aby sme sa dnes na psychologickú analýzu Pipina mohli pozrieť spolu! Ak ste ich čítali, podporili ste svoje EQ formou čítania beletrie. Možno ste si všímali, že Pipin je jasný cholerik. Podľa Eysencka charakterizujú cholerika vlastnosti v kvadrante medzi dvomi škálami: emočná labilita a extraverzia. Vyvodzujem, že cholerik Pipin je emočne labilný extravert. Charakterizujú ho osobnostné črty: popudlivý, nekľudný, agresívny, vznetlivý, premenlivý, impulzívny, optimistický a aktívny.
Pipinovo sebaovládanie
Pipin je počas deja často nepokojný, emočne premenlivý, impulzívny a nedočkavý. Typický cholerik 🙂 Značí to jeho problém so sebaovládaním, ktorý ilustrujem ukážkou, ako šiel vziať spiacemu Gandalfovi čarovnú guľu Palantír. Veľmi túžil vidieť, čo je v nej, neovládol sa a nabralo to zlý koniec:
“Nakoniec to už nemohol vydržať. Vstal a poobzeral sa. … Pipin sa so zatajeným dychom blížil, krôčik za krôčikom. Napokon si kľakol. Nato kradmo vystrel ruky a uzlík pomaličky zdvihol. Nezdal sa taký ťažký, ako očakával. Možno v ňom budú len obyčajné drobnosti, pomyslel si s čudnou úľavou, no uzlík nevrátil na miesto. Chvíľu stál a držal ho v rukách. Potom dostal nápad. Našiel veľký kameň a vrátil sa. Rýchlo stiahol tkaninu, zabalil do nej kameň, kľakol si a položil ho ku Gandalfovej ruke. A konečne sa pozrel na to, čo odkryl. Bola to ona – pri kolenách mu ležala obnažená hladká krištáľová guľa, teraz tmavá a neživá. Zdvihol ju, rýchlo ju zahalil svojím plášťom a už-už sa obracal, že odíde k lôžku. V tej chvíli sa Gandalf v spánku pohol a čosi zamrmlal. Bolo to v akomsi cudzom jazyku. Pritom zašmátral rukou, zovrel zabalený kameň, vzdychol si a už sa nepohol. ‚Ty somár, ty hlupák!” nadával si Pipin popod nos. “Strašne si zavaríš. Daj to späť!” Roztriasli sa mu však kolená a neodvážil sa pristúpiť ku Gandalfovi, aby sa načiahol po uzlíku s kameňom a vymenil ho za guľu. ‚Už to nebudem môcť vrátiť, aby som ho neprebudil,‘ blyslo mu mysľou. ‚Najprv sa musím trocha upokojiť. A za ten čas sa na to môžem pozrieť. Ale nie tu!‘ Odplichtil sa preč a sadol si na zelený kopček kúsok od svojho lôžka. Cez okraj úžľabinky nazeral mesiac. Sedel s kolenami pod bradou a medzi nimi držal guľu. Sklonil sa nad ňu lačne ako dieťa nad misku jedla, s ktorou sa utiahlo do kúta bokom od ostatných. Odhrnul si z kolien plášť a uprene sa na guľu zadíval. Povetrie naokolo akoby stíchlo a oťaželo napätím. Guľa bola sprvu tmavá, čierna ako uhoľ a na jej povrchu sa leskol mesiac. Potom sa v jej strede čosi pohlo, zjavila sa slabučká žiara a tak mocne mu pripútala pohľad, že ho už nemohol odvrátiť. Čoskoro planul ohňom celý vnútrajšok. Guľa sa rozkrútila alebo sa rozkrútili svetlá v nej. A zrazu pohasli. Pipin zhíkol a začalo ho metať, no stále bol zohnutý a guľu zvieral oboma rukami. Skláňal sa k nej čoraz nižšie a nižšie, až zmeravel. Chvíľu nehlučne mrvil perami. Potom ho s priškrteným výkrikom hodilo dozadu a ostal nehybne ležať. Jeho výkrik preťal povetrie. Strážcovia zbehli z úbočia. Vzápätí bol celý tábor na nohách.” (Tolkien, 2001b, s. 209-210).
V ukážke by som podčiarkla prejavy slabšieho sebaovládania cholerika Pipina:
- “Rýchlo stiahol tkaninu”
- “Nakoniec to už nemohol vydržať”
- ‚Ty somár, ty hlupák!‘ nadával si Pipin popod nos.
- “Roztriasli sa mu však kolená a neodvážil sa pristúpiť ku Gandalfovi.
- ‚Najprv sa musím trocha upokojiť.‘
- “Sklonil sa nad ňu lačne ako dieťa nad misku jedla.”
So sebaovládaním v jedle mal Pipin tiež problém. Za všetky to ilustruje jeho myšlienka “ ‚Nemôže byť viac ako deväť hodín‘ pomyslel si. ‚Zjedol by som aj trojo raňajok!‘ “ (Tolkien, 2002, s. 25). Nuž, vraví sa: “Kto nič nerobí, nič nepokazí”. Ale na druhú stranu, ako som aj v predošlej Potulke raz povedala: “Dvakrát meraj a raz rež!” Tak to poviem druhý raz 😀
Energickosť Pipina
Pipin však využil svoju cholerickú energickosť aj efektívne! Keď boli so Smieškom zajatí u ohyzdov, pri pochode sa vytrhol a hodil elfskú sponu zo svojho plášťa ako stopu:
“Pipinovi zrazu vhupol do hlavy nápad a hneď aj konal. Zahol doprava, vykĺzol z dosahu vystretej ruky strážcu a bežal ozlomkrky do hmly. Vzápätí sa roztiahol na tráve. ‚Stáť!‘ zareval Uglúk. Na chvíľu zavládol rozruch a zmätok. Pipin vyskočil a uháňal preč. No ohyzdi mu boli v pätách a zrazu sa jeden vynoril pred ním. ‚Ujsť neujdem!‘ blyslo mysľou Pipinovi. ‚No je aspoň nádej, že na vlhkej zemi po mne ostali nepodupané stopy.‘ Spútanými rukami si zašmátral pri hrdle a rozopol sponu plášťa. Hmatla po ňom tvrdá ohyzdia ruka, schytila ho a on v tej chvíli sponu pustil na zem.” (Tolkien, 2001b, s. 54)
Vidíte tú energickosť a aktivitu? Okamžité konanie hneď po inšpirácii nápadom svedčí o rýchlosti typickej pre cholerikov. Podobne ako v tejto ukážke, kde statočne naťahoval pred ohyzdmi čas. Podal skvelý herecký výkon, aby vyjednával o prsteni, ktorý sa Frodo aj s Pipinovou pomocou snažil zničiť:
“Pipinovou mysľou z ničoho nič prešľahla myšlienka, ani čo by naňho preskočila z úporného uvažovania jeho nepriateľa: Grišnákh vie o prosteni! Hľadá ho, kým je Uglúk zamestnaný inde. Asi ho chce pre seba. Na srdce mu siahol mrazivý strach, no pritom rozmýšľal, ako by mohol Grišnákhovu túžbu využiť. ‚Takto ho sotva nájdeš,‘ šepol. ‚Nie je ho ľahko nájsť.‘ “ (Tolikien, 2001b, s. 60)
Nepokoj a impulzivita Pipina
Sebaovládanie je slabá stránka Pipina, energickosť zase silná stránka. Podobne ak poznáte cholerikov alebo sa k nim sami radíte, tieto vlastnosti sú pre vás typické. Existujú aj neutrálne vlastnosti ako nepokoj a impulzivita, ktoré môžu viesť k slabému sebaovládaniu, ale aj energickosti:
- kto je nepokojný, môže vybuchnúť = slabšie sebaovládanie
- kto je nepokojný, môže sa ovládnuť v rámci sebavýchovy = silná energickosť
Ak nepokojnosť dokážeme využiť na dobré činy, vyhrali sme. Pipin sa v záverečnom treťom dieli Pána prsteňov učil viac ovládať. Nie je to ľahká cesta, ale výsledok stojí za to. Stáva sa mi, že ľudia, ktorí ma spoznali už ako ovládajúceho sa cholerika, sú prekvapení. Vravia: “Ty si cholerik? To by som nepovedala.” Pipina mal spočiatku slabé sebaovládanie, ale postupne sa naučil mať nad sebou kontrolu. V ukážke cestuje unavený na koni s Gandalfom, pričom práve pri únave sa ukáže jeho nepokoj:
“Nato v kúte zaspal, utrmácaný, ale nepokojný.” (Tolkien, 2002, s. 13) Aj na iných miestach sú ukážky Pipinovho nepokoja: “Pipin sa nepokojne zahniezdil (Tolkien, 2002, s.14).
Istý čas ležal, natŕčajúc uši, či nezačuje vracajúceho sa Gandalfa, a potom upadol do nepokojného spánku.” (Tolkien, 2002, s. 41).
Nepokoj je typický emočný stav cholerika. Rovnako ako impulzivita. Keď ho Gandalf predstavoval, nedržal jazyk za zubami: “
‚Volá sa Pútnik a je to nesmierne statočný muž.‘ ‚Muž?‘ zatiahol Ingold pochybovačne a ostatní sa rozosmiali. ’Muž!‘ zvolal Pipin, teraz už celkom pri zmysloch. ‚Vraj muž! To teda nie! Som hobit! A nie som o nič statočnejší, než som muž – možno len občas statočný, keď to inak nejde. Nedajte sa Gandalfovi oklamať!‘ ‚Nejeden z tých, ktorí majú za sebou veľké činy, nemôže o sebe povedať viac‘ utrúsil Ingold. ‚Ale čo je to hobit?‘ ‚Polovičný‘ odvetil Gandalf. ‚Nie, nie však ten, o ktorom sa hovorilo‘ dodal rýchlo, keď pobadal úžas na tvárach mužov. ‚Nie ten, ale jeden z jeho pobratimov.‘ ‚Tak je, ale putoval som s ním‘ povedal Pipin. ‚A bol s nami Boromir z vášho mesta a zachránil ma v snehu na severe a potom ho zabili, keď ma bránil pred množstvom nepriateľov.‘ ‚Ticho!‘ zahriakol ho Gandalf. ‚Túto smutnú novinu sme mali ako prvému oznámiť jeho otcovi‘. ” (Tolkien, 2002, s. 15).
Prejavy cholerizmu Pipina, keď nedržal jazyk za zubami, sú:
- oponuje, keď pocítil nával hnevu: “ ‚Vraj muž! To teda nie! Som hobit!‘ ”
- vyzradí citlivé informácie: “ ‚A bol s nami Boromir z vášho mesta a zachránil ma v snehu na severe a potom ho zabili, keď ma bránil pred množstvom nepriateľov.‘ “
Aktivita Pipina
Pipin narobil svojou nepokojnou povahou aj veľa dobrého. Za všetky hovorí ukážka, keď zachránil Boromirovho brata Faramira. A tu som si uvedomila paradox! Bojovník Boromir zahynie pri ochrane Pipina, ktorý zase ochráni pred smrťou jeho brata Faramira (moja obľúbená postava). Hoci je pri tom Pipin “celý nesvoj”, cholerizmus tento raz využije na šľachetný čin:
“Pipin sa celý nesvoj rozhliadol a zbadal, že sú v rozľahlej klenutej sieni ani ovešanej veľkými tieňmi, ktoré vrhal malý lampáš na šeré steny. Z prítmia nejasne vystupovali rady stolov vytesaných z mramoru. Na každom ležala spiaca postava so zloženými rukami a s hlavou na kamennom vankúši. Jeden z bližších stolov bol široký a prázdny. Na Denethorov pokyn naň položili Faramira, vedľa neho Denethora a oboch zakryli jednou prikrývkou. Potom zastali so sklonenými hlavami ako smútiaci pri lôžku mŕtveho. Denethor po chvíli prehovoril tichým hlasom. ‚Tu počkáme‘ povedal. ‚Po balzamovačov neposielajte. Nanoste sem čo najviac rýchlo horiaceho dreva a uložte ho okolo nás a pod nás. Naň nalejte olej. A keď vám poviem, hoďte naň fakľu. Tak urobte a viac so mnou nehovorte. Lúčim sa s vami!‘ ‚S tvojím dovolením, pane!‘ vyhŕkol Pipin, zvrtol sa a zdesene vybehol zo smrtného domu. ‚Úbohý Faramir!‘ letelo mu hlavou. ’Musím nájsť Gandalfa. Úbohý Faramir! Potrebuje skôr liek, než slzy. Och, kde len nájd em Gandalfa? Asi tam, kde to vrie najhorúcejšie. Ale sotva bude mať čas na zomierajúcich a pomätených. Pri dverách sa obrátil k jednému zo sluhov, ktorý tam zostali na stráži. ‚Tvoj pán nie je pri rozume‘ povedal mu. ‚Konajte pomaly! Nenoste sem oheň, kým Faramir žije! Nerobte nič, kým nepríde Gandalf!‘ ‚Kto je pánom Minas Tirithu?‘ odvetil sluha. ‚Pán Denetrhor alebo Sivý Pútnik?‘ ‚Sivý pútnik, alebo už nikto, ako sa zdá,‘ povedal Pipin a prudkým behom sa vydal späť hore kľukatou cestou. Uháňal ozlomkrky, mihol sa popri ohromenom vrátnikovi, vybehol z dverí a dobehol k bráne citadely.‘ “ (Tolkien, 2002, s. 99-100)
Zrelosť Pipina
Cholerikom veru často niečo letí hlavou, ako aj oni letia do akcie! Idú tam, kde to vrie najhorúcejšie, pretože majú horúcu hlavu. Napriek tomu si myslím, že Pipin to ku koncu príbehu zvládol s chladnou hlavou. To je inšpiratívne pre všetkých cholerikov. Keď sa po dobrodružstvách vo svete vrátil domov, stal sa váženým a slávnym. Dokonca viac ako Frodo, nositeľ Prsteňa. Rodný Kraj “vyčistil” od lotrov. Sebaovládanie Pipina bolo po návrate domov silnejšie. Svoj cholerizmus používal uvážlivejšie. Nevybuchol hneď, a keď prejavil podráždenosť, tak s mierou:
“ ‚A keď sa malí budú pchať, kde netreba, my im už vyprášime z kožuchov neplechy.‘ ‚Áno, jasné,” povedal Frodo. “Tak predovšetkým – vidím, že ste tu zaspali dobu. Veľa sa toho stalo, odkedy ste odišli z juhu. Vaše časy sa skončili a časy vám podobných lumpov takisto. Temná veža padla a v Gondore je kráľ. Isengard bol zničený a váš vzácny pán sa potuluje po divočine ako žobrák. Minul som ho cestou. Po Zelenej ceste budú chodiť kráľovi posli, nie lotrovská háveď z Isengardu.‘ Chlap sa naňho zadíval a potom sa usmial. ‚Ako žobrák po divočine!‘ zatiahol posmešne. ‚Len si kvíkaj, ty piskľa! Preto ešte neodídeme z tohto žírneho kútika, kde ste tak dlho hliveli. A kráľovi posli, ha-ha!‘ luskol prstami Frodovi do tváre. ‚Takto! Ak dajakého uvidím, možno si ho všimnem!‘ To bolo na Pipina priveľa. Myšlienkami zaletel na Cormallenské pole a tu bude akýsi škuľavý špinavec nadávať Nositeľovi Prsteňa do piskľov? Odhodil plášť, blysol sa meč, a keď popchol poníka, zalesklo sa striebro a čerň Gondoru. ‚Ja som kráľov posol!‘ zahrmel. ‚Hovoríš s kráľovým priateľom a s jedným z najslávnejších na celom západe. Si lotor a hlupák. Na kolená a pros o milosť, lebo do teba vrazím túto skazu trolov!‘ Meč sa blýskal v zapadajúcom slnku. Meče vytasili aj Chicho so Samom a podišli bližšie. Frodo sa však nepohol. Vagabundi cúvli. Ich úlohou bolo zastrašovať svažinovských sedliakov a tyranizovať zmätených hobitov. Nebojácni hobiti s ligotavými mečmi a pochmúrnymi tvárami ich zaskočili. A v hlasoch týchto cudzincov bol tón, aký dosiaľ nepočuli. Zamrazil ich strach.” (Tolkien, 2002, s. 290-291).
Pipin ako hlavná postava?
O zvládnutom sebaovládaní Pipina svedčí tiež fakt, že sa oženil a s manželkou Diamantou mali syna. Nazvali ho Faramir, na počesť bojovníka, ktorého Pipin zachránil pred smrťou. Peregrin Bral je povzbudením, že malí ľudia (deti, mladí dospelí…) tiež dokážu veľké veci! Povedala by som, že Pipin sa z pochabého chlapca so slabým sebaovládanám stal dospelým mužom, ktorý energiu využil konštruktívne. Odhodil stopu počas zajatia ohyzdmi, aby zachránil seba a Smieška, odvážne zachránil Faramira, vyčistil rodný Kraj Grófstvo od lotrov… Vnímam to tak, že z vedľajšej postavy príbehu sa stal hlavnou postavou. Na začiatku ako by tam bol “navyše”, čo naznačoval aj Elrond. Postupne naberala jeho úloha na vážnosti, až k záveru bola nenahraditeľná. Pipin sa naučil mať nad sebou kontrolu. Vyvodzujem povzbudenie, že aj iní cholerici majú šancu! Ak je niekto melancholickejšieho ladenia, tiež sa sebavýchovou vie naučiť ovládať rozcitlivejšie chvíľky. Lebo nielen cholerik má vedieť ovládať hnev, ale aj melancholik smútok. Preto túto Potulku vnímam vhodnú nielen pre cholerikov, ale aj melancholikov.
Záver
Ako ste sa cítili pri čítaní ukážok z Pána Prsteňov? Mám pocit, že pôjdem niekde na Kraj zeme (alebo skor do stredu zeme 🙂 a nájdem tam Pipina. Genialitu Tolkiena vnímam v tom, že som úplne uverila, že hobiti existujú. A minule ma jedna geniálna slečna upozornila, že píšem Potulky a Pipin je Pútnik. No, ako sa hodí, že som analyzovala práve jeho!
Pre mňa najväčšie posolstvo Pipina v Pánovi Prsteňov je, že aj maličkí dokážu ovplyvniť veľké veci. Často iba svojou troškou, ale to stačí. Najmä ak sa aspoň trošku naučia ovládať svoje emócie. Ak sa niekedy cítite maličkí, spomeňte si na Pipina. A na to, že sa nebál ukázať niečo zo seba, pričom sa musel naučiť sám seba regulovať. Prajem vám, aby ste si samých seba vedeli vážiť aj za maličkosti.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Do budúcna rozmýšľam o nových formátoch pre Potulky. Čo poviete na Q&A? Alebo analýza ďalšej literárnej postavy? Kľudne píšte, ak budem mať inšpiráciu, opäť to môže byť pre podcast osvieženie.
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Tolkien, J.R.R. 2001a. Pán prsteňov 1: Spoločenstvo prsteňa. Bratislava : Slovart. ISBN 80-7145-606-3. 453s.
Tolkien, J.R.R. 2001b. Pán prsteňov 2: Dve veže. Bratislava : Slovart. ISBN 80-7145-607-1. 375s.
Tolkien, J.R.R. 2002. Pán prsteňov 3: Návrat kráľa. Bratislava : Slovart. ISBN 80-7145-608-X. 430s.
https://obn.webnode.sk/psychologia/osobnost/, 10.3.2023
https://en.wikipedia.org/wiki/Pippin_Took, 13.4.2023
https://obn.webnode.sk/psychologia/osobnost/, 10.3.2023