V 78. epizóde predstavím predstavy ako súčasť cyklu o kognitívnej psychológii. Aké druhy predstáv vymedzujem podľa vzťahu k skúsenosti? Aké predstavy dominujú v oblasti zmyslov? Ako využívať predstavy pri chvíľach oddychu aj napätia? Kde sa vidíte o 5 rokov? Prečo vyjadriť partnerovi implicitné očakávania? Čo je to hypotéza funkčnej ekvivalencie pri mentálnej rotácii?
Kategórie predstáv
Predstavy sa definujú ako mentálne obrazy objektov, udalostí, miest a javov, ktoré nie sú priamo dostupné zmyslom (Sternberg, 2002). Na rozdiel od vnemov sú predstavy menej jasné, fragmentárnejšie a nestálejšie. Jeden môj kamarát hovorieva na niečo nezvyčajné a zaujímavé: “Ale predstav si!” Poznáte aj vy niekoho takého? Podľa vzťahu k skúsenosti vymedzujem dva druhy predstáv (Sternberg, 2002). Nazvem ich dvoma kategóriami:
- Empirické. Ak máme reálnu skúsenosť s vecou, ktorú si predstavujeme – napr. si predstavte, aké to bolo, keď ste prvý raz prišli na strednú školu. Pamätáte si, aké tam boli farby, zvuky a vône? Ja si pamätám vestibul ako prvú vec, ktorú som z vnútra gymnázia uvidela.
- Fantazijné. Ak s predmetom predstavy nemáme senzorickú skúsenosť – napr. si môžete predstaviť, aké by to asi bolo plaviť sa po Amazonke. Skúsenosti môžeme čerpať z filmov, obrázkov, príbehov, ktoré nám niekto rozprával. Megafantazijné veci sú, ak si predstavíme niečo, s čím nie je možné mať skúsenosť (ako by sme vyzerali, keby máme na čele tretie oko?)
Predstavy podľa zmyslov
Predstavivosť sa týka mentálnych reprezentácií vo všetkých druhoch zmyslov. Väčšina výskumov sa zameriava na zrakové predstavy (Sternberg, 2002). Súvisí to s tým, že zrakové vnímanie tvorí 80% vnímania človeka. Empirické predstavy sú hlavne zrakové!
Psychológ Kosslyn et al. (1990) so svojím tímom výskumne potvrdili, že ľudia používajú najviac zrakové predstavy. Požiadali probantov, aby si viedli denník svojich predstáv. Zistili, že v denníkoch figuroval oveľa väčší počet zrakových ako sluchových, čuchových, chuťových a hmatových predstáv. Napriek tomu navrhujem, povedzme si v každej zmyslovej kategórii predstavu:
- zraková – obľúbené kreslo, v ktorom si čítam knihu
- sluchová – obľúbená pieseň, ktorú si púšťam
- čuchová – vôňa obľúbeného kvetu
- chuťová – chuť obľúbeného zákusku
- hmatová – dotyk srsti obľúbeného zvieraťa (Sobotovičová, 2017)
Podľa slovenského psychológa Daniela et al. (2003) môže u niektorých ľudí dominovať iná ako zraková predstava. A to napriek všeobecnému nastaveniu prijímať informácie zrakom. Sú ľudia, ktorí si skôr vybavia vôňu ruže ako jej farbu. Dedukujem, že v tom prípade môže prevládať čuchový typ mentálnej reprezentácie predstáv. Je to využiteľné napr. v someliérstve, kde chuťová senzitivita na odrody vína zaručí vyrobenie skvelého vínka.
Minulosť
Možno si pamätáte pekné chvíle pri vínku, dovolenke, obdarovaní, vtipe od manžela, úspechoch detí, s klientmi… Minulú 77. epizódu o pamäťových procesoch som rozprávala, že navrhujem obraz ľudskej pamäti ako veľkej skrine so šuflíkmi a policami.
Odporúčam vytvoriť si v pamäťovej skrini šuflík “Všehochuť”. Ako mala jedna pani učiteľka klavíra reálny šuflík v kabinete 🙂 Uložme si doňho všelijaké pekné zážitky. Môžeme si zážitky vytiahnuť ako predstavy v prípade oddychu, keď si chceme na ne zaspomínať. Alebo v prípade ťažších chvíľ, keď si chceme doplniť emočný svet o príjemné emócie.
Ambivalencia je jedným zo základných znakov emócií (Daniel et al., 2003). Väčšinou prežívame zmes príjemných, neutrálnych aj nepríjemných emócií naraz. Typický príklad je odsťahovanie detí z domu (Vágnerová, 2005). Odhadujem, že vtedy rodičia prežívajú radosť, dojatie aj nostalgiu a zmätok. Málokedy sa stane, že prežívame čisto príjemné alebo nepríjemné emócie. Extrémne pozitívne emócie môže prežívať napr. žena pri požiadaní o ruku mužom, ktorého miluje. Cíti šťastie, blaženosť a pokoj. Mimochodom, intenzívne zážitky sa dostávajú do tzv. bleskovej pamäti (Daniel et al., 2003).
A čo keď je tu situácia, kedy prežívame čisto negatívne emócie? Napr. ak vaše dieťa pokazí alebo stratí drahú vec, začnete prežívať rozčúlenie a nepokoj. Vtedy je pravá chvíľa na peknú predstavu! Nejde to však lusknutím prsta, odporúčam najskôr upokojiť sa hlbokým nádychom/výdychom. Alebo odísť preč do druhej miestnosti a vrátiť sa pokojnejší. Po nádychu/výdychu alebo odídení za dvere si už viete vybaviť peknú predstavu. Napr. aj s tým dieťaťom, ktoré vám zničilo mobil či pokazilo notebook.
Prítomnosť
Ak máte “nervy” z čohokoľvek, na upokojenie odporúčam aj balkónovú techniku. Jej autor mediátor William Ury ju predstavuje v článku “Go to the balcony”. V prítomnosti sa totiž niekedy nehodí odísť za dvere. Ak máte meeting v práci, vstať a odísť na chodbu by bolo neslušné k ostatným (a v podstate aj znakom slabšieho sebaovládania). Práve na meetingu, kde je veľa ľudí a názorov, vás však niečo môže riadne rozčúliť. V tom prípade navrhujem predstavte si, že idete na balkón. Je úplne jedno, že v miestnosti, kde sa nachádzate nie je. Úžasne to upokojuje! Získate čas na opadnutie rozčúlenia a získate mentálny odstup od situácie. Balkón ste predsa už veľakrát videli. iste to boli menšie, väčšie, užšie, širšie balkóny, so stoličkami a kvietkami alebo zapratané vecami. Ako som vravela, väčšina empirických predstáv je zrakových. Preto verím, že vám to pôjde. Že nie ste typ na predstavovanie? Vôbec to nemusí byť komplexná predstava s farbami stien, odtieňmi kvetov a tvarom kľučky, ktorú stláčate. Žiadne Inception (Nolan, 2012) 😀 Dôležité je, prestaviť si, že vstávate, ísť k “balkónu” a tú kľučku stlačiť. V predstave vyjdeme na balkón a ako čerešničku na torte odporúčam obzrieť sa na dianie v miestnosti. Všetko sa to udeje za 2-3 sekundy. Za krátky čas si viete zabezpečiť veľké upokojenie.
Budúcnosť
Predstavy sa týkajú aj budúcnosti. Kde sa vidíte po 5 rokoch? Túto otázku som si kládla, keď som si vyberala štúdium psychológie. Vedela som, že chcem ísť na vysokú školu. Od malička som bola študijný typ a veľmi rada čítam. Otázka bola, kam pôjdem? Uvažovala som aj o medicíne a učiteľstve. Poradila mi spolužiačka, ktorej staršia sestra študovala práve psychológiu. Odporúčala vyberať si prácu, v akej si vieme seba predstaviť o pár rokov. Tak som sa videla pri tom, ako sa s človekom porozprávam a pomôžem mu vyriešiť problém. Teraz nahrávam Potulky a mávam okrem konzultácii naživo aj online konzultácie. To som si nepredstavovala 🙂 ale gro zostáva a napĺňa ma to.
Ste naplnení krásnym vzťahom? A pro po, kde vidíte váš vzťah po svadbe? Implicitné očakávania sú jedným z hlavných záškodníkov vzťahu, ako som o tom hovorila v 22. Potulke o partnerských vzťahoch. Možno si predstavujete, ako budete so svojím vysneným mužom cestovať, chodiť do divadla, na plesy a dovolenky. A on si predstavuje, ako bude ležať na gauči, piť pivo a sledovať futbal. Vie o vašich predstavách a vy o jeho? Je v poriadku, ak sa vaše predstavy líšia. Ak sa máte skutočne radi, som presvedčená, že sa dokážete dohodnúť. Pôjdete raz za rok na ples a dovolenku. Do divadla budete chodiť s kamoškami. A sem tam si s ním môžete aj ten futbal pozrieť 😀 Nenechávajme si iba pre seba predstavy, ktoré sa týkajú dvoch. Povzbudzujem na prechádzke sa o tom porozprávať a postupne sa zlaďovať.
Mentálna rotácia s predstavami
Poďme sa na predstavy pozrieť z trochu iného súdka. Síce to nie je moja parketa, čoho dôkazom je, že som sa ako 10-ročná stratila v divadle. O 10 rokov neskôr sme si na vysokej škole diagnostikovali priestorové schopnosti. V teste mi vyšlo, že ich mám na spodnej hranici štandardnej odchýlky aritmetického priemeru. Takmer ako Forrest Gump (Zemeckis, 2014) v oblasti akademickej inteligencie. Proste slabé. Nuž ale, čo-to o mentálnej rotácii s predstavami vám viem povedať.
Mnohými výskumami je overené, že vizuálna predstavivosť nie je identická so zrakovým vnímaním (Paivio, 1990). Psychológ Allan Paivio tvrdil, že predstavy nie sú rovnaké ako vnemy. Avšak, vytvárame predstavy, ktoré sú s vnemami funkčne ekvivalentné. Podľa hypotézy funkčnej ekvivalencie sú predstavy analógie fyzikálnych vnemov. Existujú na to cvičenia, v ktorých si predstavíme napr. ľadovú kryhu. Máme za úlohu ju v predstave rukami uchopiť a rotovať.
Príklad na vyskúšanie uvádza Sternberg (2002, s. 257):
“Predstavte si, že v priestore pred vami pláva ľadová kryha. Vo svojej predstave uchopte jej ľavý predný dolný roh ľavou rukou, pravý zadný horný roh rukou pravou. Predstavte si, že rohy držíte a pritom kryhou otáčate tak, aby sa roh vo vašej ľavej ruke ocitol priamo pod rohom vo vašej pravej ruke (akoby ste vytvorili vertikálnu os, okolo ktorej sa kryha otočí). Koľko rohov tejto imaginárnej kyhy zostane medzi?”
Nuž, zapojila som všetky svoje priestorové bunky a vyšlo mi, že žiadny. Ale neručím za to. Vám to ako vyšlo? Už radšej s touto témou končím. Ak si prajete pozrieť iné cvičenia na rotáciu, páči sa:
Záver
Mali ste niekedy pocit, že vaša predstava budúcnosti sa nenaplnila? Možno ste si povedali, že sa napokon stalo lepšie, ako ste si vysnili. Prišli ste o prácu? Ako vraví moja kamoška: “Vždy si vtedy poviem, že ma čaká niečo lepšie.”
Všimla som si dva druhy predstáv (empirické a fantazijné). Dedukujem s tým spojené dva smery predstáv: do minulosti a do budúcnosti. Predstava sa deje v prítomnosti, i keď niekedy je menej kontrolovaná, ako v snoch.
Odporúčam predstavovať si z minulosti to pekné. Vyvodzujem, že to korešponduje s teóriou spomienkového optimizmu. Pri oddychu je dobré predstaviť si príjemné zážitky z minulosti. Ak sa potrebujete upokojiť, predstavte si v prítomnosti balkónovú techniku. Do budúcnosti si predstavujme, kde vidíme seba o 5 rokov. A do manželstva si vysvetlime implicitné očakávania. Budeme tak skôr pripravení na riešenie.
Odporúčam aplikovať negatívnu vizualizáciu, ktorú používali stoici (Salzberger, 2022). Predstaviť si, čo sa môže negatívne stať, nás chráni od negatívnych emócii ako sklamanie alebo rozhorčenosť. A keby sme sa stratili, tak ako ja v desiatich rokoch v divadle? Dodnes hrdo a pobavene spomínam, ako som otvárala dvere do lóží a pýtala sa, či je tam moja trieda. Keby to mám vopred predstavené, nemusela som sa tak zľaknúť. A vedela by som to riešiť s chladnou hlavou.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Kosslyn, S. M., Seger, C., Pani, J. R., & Hillger, L. A. 1990. When is imagery used in everyday life? A diary study. Journal of Mental Imagery, 14(3-4), s. 131–152. Dostupné: https://psycnet.apa.org/record/1991-17462-001 (citované 23.6.2023)
Nolan, Ch. 2012. Inception. Dostupné: https://www.martinus.sk/?uItem=137675 (citované 24.6.2023)
Paivio, A. 1990. Mental representations. A dual coding approach. New York : Oxford University Press. 322s. ISBN 0-19-506666-9. Dostupné: https://books.google.sk/books?hl=sk&lr=&id=hLGmKkh_4K8C&oi=fnd&pg=PA3&dq=allan+paivio+mental+rotation&ots=B5H09xinmu&sig=rA9tLoZvPYPvGRwZwyOWRualEd4&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false (citované 1.7.2023)
Salzgeber, T. 2022. Malá kniha stoicizmu. Bratislava : Ikar. 280s. ISBN 9788055183879. Dostupné: https://www.martinus.sk/?uItem=1560363&z=F2YWP7&utm_source=z%3DF2YWP7&utm_medium=url&utm_campaign=partner (citované 24.6.2023)
Sobotovičová, N. 2017. Kone nám tisícky rokov uľahčujú život. Svoju silu si neuvedomujú. Dostupné: https://tech.sme.sk/c/20654429/kon-domaci-ulahcuje-nam-zivot-svoju-silu-si-neuvedomuje.html (citované 23.6.2023)
Sternberg, R.J. 2002. Kognitivní psychologie. Praha : Portál. 636s. ISBN 80-7178-376-5.
Twersky, B. 2005. Visuospatial reasoning. Dostupné: https://www.researchgate.net/figure/Mental-rotation-task-of-Shepard-and-Metzler-1-971-Participants-determine-whether_fig1_232082377 (citované 1.7.2023)
Ury, W. 2016. Go to the balcony. Dostupné: https://www.williamury.com/nowithconvictionizbedathanyes2plz/wp-content/uploads/Dawson_graduation_speech.pdf (citované 28.6.2023)
Vágnerová, M. 2005. Vývojová psychologie I. Dětství a dospívaní. Praha : Nakladatelství Karolinum. 467 s. ISBN 80-246-0956-8.
https://www.antikvariatshop.sk/kniha/i7055/olah-zoltan-zrak-a-sucasny-zivot/ (citované 23.6.2023)
Zemeckis, R. 2014. Forrest Gump. Dostupné: https://www.martinus.sk/?uItem=186255 (citované 28.6.2023)
https://lepsiden.sk/nadmerne-ocakavania-od-druhych-a-zivota-nas-frustruju-co-sa-s-tym-da-robit/, 24.6.2023
https://psychologia.studentske.eu/2008/09/predstavy-fantzia-v-kole.html, 23.6.2023
https://tortyodmamy.sme.sk/domino, 23.6.2023
https://sk.wikipedia.org/wiki/Ru%C5%BEa, 23.6.2023
https://www.ikea.com/sk/sk/p/strandmon-usiak-skiftebo-zlta-90361894/, 23.6.2023
https://www.youtube.com/watch?v=KLVq0IAzh1A, 23.6.2023