Psychológia, čo to je?

Je vhodné definovať psychológiu ako vedu o duši? Kedy vznikla psychológia ako veda aj aký je rozdiel medzi psychikou zvierat a človeka? Aký je to vedecký prístup? Zaoberá sa psychológia prežívaním aj správaním? Čo obsahuje systém psychologických vied?

Definovanie psychológie

Aby sme definovali psychológiu, vezmime si na pomoc Slovník cudzích slov. Podľa prekladu z gréčtiny znamená slovo psyché duša (Andraščík, 2021) a logos znamená veda (https://biopedia.sk, 8.1. 2021). Je preto vhodné definovať psychológiu ako vedu o duši? Aby sme mohli niečo označiť ako vedu, je treba dospieť k poznaniu vedeckými metódami. K vlastnostiam vedy patrí systematickosť, merateľnosť a opakovateľnosť (Ferjenčík, 2010). Teda ak sa s niečím raz náhodne stretneme, nemôžeme to zovšeobecniť na tvrdenie. Ak sa však jav rozhodneme systematicky a opakovane skúmať a výsledky svojich meraní zaznamenávať, môžeme o zovšeobecnení uvažovať.

Psychológia ako veda

Vôbec prvý, kto sa oficiálne zaoberal použitím vedeckých metód v psychológii, bol nemecký lekár, filozof a psychológ Wilhelm Max Wundt. Realizoval prvé psychologické experimenty inšpirované metódami prírodných vied, čím zabezpečil psychológii štatút vedy a jej vyčlenenie spomedzi filozofie, kam sa psychológia dovtedy zaraďovala (https://www.studium-psychologie.cz, 12.12.2020). S trochou nadsázky sa dá povedať, že išlo o osamostatnenie sa od rodičov – psychológia ako dieťa sa osamostatnila od matky filozofie s otcovským pričinením prírodným vied. Významným míľnikom bolo, že Wundt založil v r. 1879 1. psychologické laboratórium v Lipsku, kde sa hojne realizovali psychologické experimenty, čo sa považuje sa za vznik vedeckej psychológie (McLeod, 2008). Psychológia tým akoby prešla od premýšľania do realizácie, od matky filozofie k samostatnej akcieschopnosti. A keďže všetky začiatky sú ťažké, aj v mladej vedeckej psychológii sa skúmali najskôr len jednoduché oblasti psychiky ako sú senzorické vnímanie alebo reakčný čas známe pod názvom psychofyzika (Budzáková, 2014). A kde bola psychológia osobnosti, patopsychológia a psychoterapia? Na tie si psychológia ako veda ešte musela počkať.

Psychológia zvierat a ľudí

V začiatkoch vedeckej psychológie bolo typické ešte niečo milé – v psychológii boli na jednej palube ľudia aj zvieratká podobne ako kedysi na Noemovej arche. Prvé psychologické diela rozoberali psychiku ľudí spoločne so psychikou zvierat. V r. 1863 vyšla Wundtova kniha “Prednášky o duši človeka a zvierat” (Welichkovsky, 2019). Názov publikácie obsahuje pojem duša, čo je argumentom pre definovanie psychológie ako vedy o duši. Ďalším argumentom pre je používanie prekladu psyché ako duša v Slovníku cudzích slov (Andraščík, 2021) avšak je tu jeden podstatný problém: čo je to duša? Je to nehmotná podstata bytosti, “zjednocujúci a oživujúci princíp živých hmotných bytostí” alebo je to skrátka pomenovanie pre “vnútorný svet človeka, vnútro, myseľ” (Slovník slovenského jazyka, 12.12.2020)? Kedže sa snažíme definovať psychológiu ako vedu, tak nevedecké vnímanie psyché ako duše prenechajme so všetkou úctou náboženstvu a filozofii. Myslím si, že je vhodnejšie používať preklad psyché ako psychika (Andraščík, 2021), pričom psychika môže byť vnímaná ako nástroj, ktorým sa prejavuje duša človeka (Balint, 2019). Poďme ešte ďalej – z čoho sa skladá psychika? Patria do nej dve základné psychologické kategórie: prežívanie a správanie. Z uvedeného vyplýva definícia psychológie, že je to veda o prežívaní a správaní (Daniel et al., 2003).

Systém psychologických vied

V rámci definície psychológie ako vedy o prežívaní a správaní sa môžeme právom pýtať, či sa psychológia týka iba prežívania a správania ľudí alebo aj prežívania a správania zvierat. Veď pred približne 150. rokmi vyšla Wundtova kniha, ktorá pojednávala o duši človeka a zvierat (Welichkovsky, 2019). Pozrime sa na systém psychologických vied, kam patria dve veľké oblasti psychológie: teoretické vedy a aplikované vedy. Do teoretických vied patria základné a špeciálne vedy. Základnou vedou, ktorá sa zaoberá práve prežívaním a správaním človeka, je všeobecná psychológia. Z nej čerpajú poznatky ostatné psychologické vedy. Špeciálnou vedou, ktora sa zaoberá prežívaním a správaním zvierat a je rozšírená najmä v USA, je zoopsychológia (Boroš, 2002). Ďalšou špeciálnou vedou, ktorá sa zaoberá porovnaním prežívania a správania ľudí a zvierat je komparatívna psychológia (Daniel et al., 2003). To znamená, že prežívanie a správanie človeka aj zvierat sa v súčasnej psychológii stále skúma, avšak na rozdiel od prvopočiatkov vedeckej psychológie sa dnes prežívanie a správanie človeka a zvierat skúmajú oddelene.

Nižšie a vyššie psychické funkcie

Rozdiel medzi psychikou zvierat a ľudí je v stupni psychických funkcií. Psychológia zvierat je psychológiou nižších psychických funkcií, v psychológii ľudí sa k nižším funkciám pridávajú vyššie psychické funkcie. Nižšie psychické funkcie sú napr. strach pred útokom (kategória prežívanie) a agresivita vo forme útoku (kategória správanie). Nižšie psychické funkcie sú spoločné medzi ľuďmi a zvieratami. Rozoznáte ich v situácii, kde psík uteká pred človekom, ktorý ho bil palicou? U psíka ide o nižšiu emóciu strachu a u človeka ide o nižšie správanie útočnej agresivity. Na rozdiel od toho vyššie psychické funkcie sú typické pre ľudí a nevyskytujú sa u zvierat. Medzi vyššie psychické funkcie patrí napr. láska (kategória prežívanie) a empatická reakcia (kategória správanie). Viete ich identifikovať v pozitívnom príklade kamarátstva? Ak má Jožko rád svoju kamarátku Aničku, ide o vyšší cit – lásku. A ak jej ponúkne kúsok z čokolády, ktorú dostal na narodeniny, pretože vie, že Anička má čokoládu rada, ide o vyššie správanie – empatiu. Medzi prežívanie zaraďujeme nižšie emócie aj vyššie city (Daniel et al., 2003). Strach pred útokom je nižšou emóciou a láska je vyšším citom. Medzi správanie zaraďujeme nižšie správanie aj vyššie správanie. Agresivita vo forme útoku je nižším správaním a empatická reakcia je vyšším správaním.

Prajem Vám veľa lásky a empatie, čiže veľa pozitívnych vyšších psychických funkcií vo forme prežívania aj správania vo Vašich životoch. Ak sa Vam 1. potulka psychológiou páčila, budem rada, ak ma budete počúvať/čítať aj v 2. potulke, v ktorej sa budem zaoberať Freudovým prínosom pre psychológiu, ako aj jeho kritikou.

Dovtedy Vám prajem oduševnené chvíle!


Bibliografia

Andraščík, R. 2021. Slovník cudzích slov online. Dostupné na: http://www.cudzieslova.sk/hladanie/psyche (citované 9.1. 2021)

Balint, P. 2019. Teória osobnosti. Dostupné na: https://www.regresnaterapia.sk/regresna-terapia/teoria-osobnosti (citované 9.1. 2021)

Boroš, J. Úvod do psychológie. Bratislava : Iris. 308 s. ISBN 80-89018-35-1.

Budzáková, P. 2014. Metódy vyhodnocovania psychofyzikálnych experimentov. Bratislava : Univerzita Komenského. Bakalárska práca. Dostupné na: https://davinci.fmph.uniba.sk/~budzakova9/ProjectsWeb/downloads/vychodiskobc.pdf (citované 9.1.2021)

Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.

Ferjenčík, J. 2010. Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Praha : Portál. 256 s. ISBN 9788073678159.

McLeod, S.A. 2008. Wilhelm Wundt. Simply Psychology. Dostupné na: https://www.simplypsychology.org/wundt.html (citované 12.12.2020)

Velichkovsky, B.M. 2019. Wilhelm Wundt – zakladateľ experimentálnej a kultúrnej psychológie. Dostupné na: https://infocom-m.ru/sk/dom-s-nulya/vundt-yavlyaetsya-pervym-kto-sozdal-vilgelm-vundt-osnovopolozhnik.html (citované 4.1. 2021)

Slovník slovenského jazyka. 2021. Dostupné na: https://www.slovensky.eu/dusa/ (citované 9.1. 2021)

https://biopedia.sk/ekologia/ekologia-ako-vedna-disciplina (citované 8.1. 2021)
https://www.studium-psychologie.cz/dejiny-psychologie/1-zakladatele-samostatne-psychologie.html (citované 12.12.2020)