V 121. epizóde predstavím, ako vnímam spojenie konceptu internalizmu a sociálnych sietí. Od čoho závisí, či sme sa sociálnej sieti spokojní? Prečo je skrolovanie bez zámeru frustrujúce? Aké riešenia bezcielneho skrolovania navrhujem? Ako môžeme prežiť flow na sociálnej sieti? Aký vzťah vnímam medzi internalizmom a cieleným skrolovaním? Čím sa líšia internalisti od externalistov?
Túto epizódu čítate vďaka tomu, že ma podporujete na HeroHero. Ďakujem vám!
Sociálne siete a psychika
Milí poslucháči, počúvali ste už náš rozhovor s Laurou Filipčíkovou v poslednej 120. Potulke psychológiou? Ak nie, srdečne vás pozývam! Laura zaujímavo predstavila svoj výskum z oblasti životnej spokojnosti mladých ľudí na sociálnych sieťach. Záver jej výskumu je, že spokojnosť mladých ľudí závisí od toho, aká je kvalita stráveného času na sociálnej sieti. Vyabstrahovala som z nášho rozhovoru dve protichodné možnosti kvality času na sociálnej sieti:
- bezcielne skrolovanie sociálnych sietí – negatívny vzťah so životnou spokojnosťou
- cielené hľadanie obsahu sociálnej sieti – pozitívny vzťah so životnou spokojnosťou
Rozlišujem to tak, že keď mladí ľudia idú bez konkrétneho cieľa na sociálnu sieť, je to nepriaznivé pre ich psychiku. Naopak, ak idú na sociálnu sieť s konkrétnym cieľom, napríklad vyrábať náramok. pozrú si cielene príspevky k tomu. To môže byť veľmi priaznivé na psychickú pohodu. Pokúsim sa tieto dve odlišné pozície teraz vysvetliť.
Bezcielne skrolovanie
Dedukujem, že bezcielne skrolovanie sociálnej siete môže byť pre psychiku frustrujúce. Možno sa pýtate: “Ako je to možné, keď pozerám samé fajn príspevky?” Vysvetľujem to tak, že človeka zahlcuje rôznorodý obsah na sociálnej sieti. Dokonca som presvedčená, že sa to deje aj vtedy, ak ide o kvalitný obsah! Predstavte si, že vám niekto dáva veľa informácií, každú z iného súdka. Rozpráva rýchlym tempom prehľad správ, vedecký postup výroby lieku, recept, nákupný zoznam a program do diára. Asi by sa naša psychika riadne búrila! Hoci samo o sebe sú všetky tie informácie v poriadku. Problém vidím, ak sa pridlho a prirýchlo exponujeme informáciám. Podobne dedukujem, že ak niekto prirýchlo skroluje obrazovku, pôsobí to zaťažujúco na jeho psychiku. Zároveň vnímam, že ak človek nemá jasný cieľ, ľahko skĺzne do toho byť na sociálnej sieti pridlho.
Riešenie bezcieľneho skrolovania
Aké riešenie navrhujem? Vymyslela som dva návrhy:
- Dať si prestávku od sociálnej siete. Aj pre dospelých sú na univerzite nariadené prestávky na vstrebanie učiva. Podobne vnímam, že si treba dať prestávku od obrazovky na vstrebanie jej obsahu. Čo keby sme si dali pauzu od sociálnej siete po zhliadnutí jedného príspevku? A niekedy pauzu celý deň? Korešponduje to s výskumom, že ľudia trávia niekedy množstvo hodín na mobile (Koníčková, 2025). Spoločnosť JAMA Pediatrics zistila longitudinálnym výskumom, že pozeranie do obrazovky oslabuje schopnosť riešiť problém (Sanatová, 2025). Odporúčam nechať si večer aspoň hodinu na regeneráciu nervov, ktoré sú z obrazovky rozdráždené.
- Dať si časovú hranicu ako kontrolku. Ak si určíme dobu, ktorú strávime na sociálnej sieti, vnímam to ako korekciu psychickej záťaže. Ak neviete, koľko to má byť, kľudne sa mi ozvite a skonzultujeme to. Pre podporovateľov cez Herohero uvádzam základný postup v textovej verzii. Odporúčam, podľa psychoneurologickej normy strávme týždenne na obrazovke toľko hodín, koľko máme rokov! 🙂 Samozrejme, berme to s nadsázkou, toto pravidlo platí hlavne na deti. Ale ak trávime veľa času pracovne pred obrazovkou, som presvedčená, že treba korigovať pozeranie telky, mobilu či počítača vo voľnom čase.
Cielené hľadanie obsahu
Rozoberiem teraz druhú, nazvala by som ju ako “adaptívnu” variantu pobytu na sociálnej sieti. Výskumne je potvrdené, že ak ideme cielene na sociálnu sieť, je to v poriadku. Potrebujeme mať vtedy konkrétny cieľ, aký tam chceme dosiahnuť. Napríklad, ak si na Instagrame ide niekto s chuťou vyhľadať postup vyrábania náramku. Vysvetľujem to tak, že ak potom tento postup aj realizuje a nejaký náramoček si doma vyrobí, napĺňa ho to pozitívnou emóciou radosti. Už to počujem, ako sa pýtate 😀 : “Takže ak idem na sociálnu sieť bezcielne, mám frustráciu, ale ak cielene, mám radosť?” V podstate súhlasím! Domnievam sa, že negatívnu emóciu frustrácie môžeme mať vtedy, keď sme zahltení bezcieľnym, nekontrolovaným a dlhým pobytom na sociálnej sieti. Naopak, pozitívnu emóciu radosti vieme dosiahnuť, ak robíme niečo s konkrétnym cieľom a kontrolovane. Dokonca vtedy môžeme prežívať flow (Oppland, 2016), ktorý vytvoril a skúmal americký psychológ maďarského pôvodu Mihaly Csikszentmihalyi (1997). Viac sa o flow dozviete v 84. Potulke o pozitívnej psychológii. V českých podmienkach sa mladej vedeckej disciplíne pozitívnej psychológie venuje Aleš Bednařík a nazýva ju aj psychológia šťastia.
Internalizmus a sociálne siete
Aký je psychologický rozdiel medzi cielenosťou vs. bezcieľnosťou pobytu na sociálnej sieti? Vnímam tu pôsobenie osobnostnej črty internalizmus vs. externalizmus. Podľa teórie internalizmu amerického psychológa Juliana Rottera (Steca, Montani, 2014) je dôležité, aby sme mali veci vo svojich rukách. V našom prípade doslova, keďže sa to týka mobilu či počítača, kde sa ťukáme prstami po sociálnych sieťach 🙂 rozdiel je, či tam ideme s konkrétnym cieľom. Vtedy sa zistila spokojnosť užívateľa. Podľa Rotterovej teórie vnímam súvis s osobnostnou črtou internalizmus. Internalista hľadá spôsoby ako uspieť, pýta sa “Čo by som mohol urobiť pre dosiahnutie cieľa?” Výskumy ukazujú pozitívne pôsobenie internalizmu na psychickú pohodu. Citujem vám rada experiment, ktorý je môj obľúbený ešte zo študentských čias. Veľa výskumov sa z pochopiteľného dôvodu dostupnosti realizuje na študentoch. V citovanom experimente boli naopak probantmi dôchodcovia. Rodin a Langer (1977 in: Křivohlavý, 2003) rozdelili obyvateľov domova dôchodcov do dvoch skupín. Experimentálna skupina si volila svoj program z ponúkaných aktivít v domove dôchodcov sama. Kontrolná skupina mala program aktivít daný zhora. Zistilo sa, že dôchodcovia, ktorí si sami volili svoj program, boli aj po 1,5 roku zdravší, aktívnejší a sociálne čulejší.
Externalizmus a sociálne siete
Počas realizácie experimentu u 93% probantov z experimentálnej skupiny (čo si sami volili aktivity) prišlo k zlepšeniu zdravotného stavu. Naopak, u 73% ľudí z kontrolnej skupiny (čo mali aktivity dané) prišlo k zhoršeniu zdravotného stavu. Aktivity im vtedy tak ako zvyčajne vyberali zamestnanci domova dôchodcov. Som fascinovaná z toho, že sa pritom jednalo o rovnaké aktivity! Patrila k nim napríklad práca na záhradke a zapájanie sa do kolektívnych činností. Ak nemal obyvateľ domova dôchodcov možnosť v daný čas si zvoliť ísť von na záhradku, psychologicky vravíme, že nemal posilnené LOC (locus of control). Voľne sa to prekladá ako ohnisko hodnotenia a ideálne je mať ho vnútorné, ako internalisti. Externalista má vonkajšie ohnisko hodnotenia, ktoré je závislé od toho, čo hovoria druhí. Vymenuje kopu dôvodov, prečo neuspel, ako napríklad “kladú mi polená pod nohy” alebo “nedali mi vyšší plat”. Na základe rozhovoru v predošlej epizóde o výskume Laury Filipčíkovej vnímam súvis medzi externalizmom a bezcieľnym skrolovaním po sociálnej sieti. Externalista má svoj LOC skôr postavený vonkajškovo. Viac sa o Rotterovej teórii internalizmu a externalizmu dozviete v 16. Potulke psychológiou o psychickom zdraví a strese.
Vás ako mojich podporovateľov cez Herohero pozývam urobiť si 5-minútový test, či ste skôr internalisti alebo externalisti.
Záver
Dnešnou epizódou som nadviazala na náš rozhovor s Laurou Filipčíkovou. Cítila som sa po ňom inšpirovaná a napadlo mi spojiť ho s Rotterovou teóriou internalizmu a externalizmu. Konkrétne som nadviazala na zistenia, že bezcielne skrolovanie sociálnych sietí má negatívny vzťah so životnou spokojnosťou mladých ľudí. Naopak, cielené hľadanie obsahu na sociálnej sieti je so životnou spokojnosťou v pozitívnom vzťahu. Vysvetľujem to tak, že ak niekto na sociálnej sieti dlho a bezmyšlienkovite skroluje, súvisí to s negatívnou emóciou frustrácie. Vnímam prienik s Rotterovým konceptom externalizmu. Dedukujem, že ako sa zistilo v jeho výskume v domove dôchodcov, aj pri sociálnych sieťach je dôležité interné LOC. To znamená vnútorné ohnisko hodnotenia súvisiace s Rotterovým konceptom internalizmu. Internalista vie, že veci môže ovplyvniť, čo podľa mňa súvisí s pozitívnou emóciou radosti. Preto povzbudzujem, vyberajme na sociálnej sieti obsah, ktorý skutočne chceme navštíviť! Napríklad vyrábanie jesennej výzdoby či adventného venca. Vysvetľujem to tak, že ľudia s interným LOC sa snažia na tom “svojom” pracovať, čím sa postupne približujú k cieľu. Vravíte, že ste boli vychovaní skôr k externalizmu? Ako dôležité vnímam nehádzať flintu do žita ani pri nepriaznivých životných podmienkach. Ak ste teda skôr externalista, navrhujem dať si časovú hranicu a prestávku od sociálnej siete. Prajem vám, aby ste sa postupne stávali internalistom, ktorý sa snaží sám ovplyvniť svoje podmienky. Rada vám s tým pomôžem v psychoporadenstve.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Bibliografia
Czikszentmihalyi, M. 1997. Creativity : flow and the psychology of discovery and invention. New York : Harper Perennial. 456 s. ISBN 0-06-017133-2.
Koníčková, J. 2025. Prečo sa musíme naučiť opäť oddychovať? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/5772/preco-sa-musime-naucit-opat-oddychovat (citované 29.10. 2025)
Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279 s. ISBN 80-7178-774-4.
Oppland, M. 2016. 8 Traits of Flow According to Mihaly Csikszentmihalyi. Dostupné: https://positivepsychology.com/mihaly-csikszentmihalyi-father-of-flow/ (citované 20.9.2023)
Sanatová, M. 2025. Malé deti a ich čas strávený pred obrazovkou: Čo hovoria výskumy, kedy im to už škodí? A čo rodičom radí psychológ. Dostupné: https://najmama.aktuality.sk/clanok/Tq5bu54/male-deti-a-ich-cas-straveny-pred-obrazovkou-co-hovoria-vyskumy-kedy-im-to-uz-skodi-a-co-rodicom-radi-psycholog/ (citované 29.10. 2025)
Steca P., Monzani D. 2014. Locus of Control. In: Michalos A.C. (eds) Encyclopedia of Quality of Life and Well-Being Research. Springer, Dordrecht. Dstupné: https://doi.org/10.1007/978-94-007-0753-5_1688 (citované 3.11.2025)
https://www.drsleep.sk/magazin/aky-vplyv-ma-svetlo-na-zaspavanie.html, 29.10. 2025
https://jamanetwork.com/journals/jamapediatrics, 29.10. 2025
https://madurezpsicologica.com/en/rotter-test-know-your-character-and-responsibility/, 3.11.2025
https://positivepsychology.com/mihaly-csikszentmihalyi-father-of-flow/, 29.10. 2025
https://psychologiastastia.sk/co-je-pozitivna-psychologia/, 29.10. 2025
https://www.psychologicalmaturity.com/2021/02/rotter-test-know-character.html, 3.11.2025
https://pubchem.ncbi.nlm.nih.gov/patent/US-6506148-B2, 29.10. 2025