Wellbeing

V 68. epizóde rozoberám wellbeing. Aký je statický a dynamický prístup k wellbeingu? Čo je dôležité podľa WHO, aby sme sa cítili v pohode? Aké sú pozitívne a negatívne kritériá wellbeingu? V čom sa líši americký a škandinávsky model? Prečo sociálna opora pomáha v strese zachovať wellbeing? Čo odporúčam pre zachovanie wellbeingu, ak chýba pohyb?

Statický prístup k wellbeingu

V minulej 67. Potulke o sociálnej opore a kvalite života som hovorila o výskume z mojej dizertačnej práce (Belovičová, 2014). Zisťovala som, aký je vzťah zvládania, sociálnej opory a kvality života pacientov po operácii. A teraz logická hádanka: o ktorom z týchto 3 konceptov som ešte nemala samostatnú epizódu?

Správna odpoveď: kvalita života! No, a pritom tvorí nosný kameň môjho doktorského výskumu. Tak si zapisujem za uši, že vám ju treba predstaviť. Iste ste už počuli o wellbeingu, subjektívnej pohode alebo kvalite života. Sú to veľmi podobné koncepty. Well-being je totožný so subjektívnou kvalitou života. O tom o chvíľku, najskôr poďme pekne po poriadku – WHO definuje kvalitu života ako vnímanie „pozície v živote v kontexte kultúry a hodnotových systémov so zreteľom na životné ciele, očakávania, štandardy a záujmy“ (Jakabčic, Poláková, 2004, s. 259). Pri wellbeingu ide o vyjadrenie pocitu životného šťastia, ktorý má základné znaky:

1. sebestačnosť pri obsluhe vlastnej osoby
2. pohyblivosť

Z psychologického hľadiska je wellbeing definovaný ako miera sebarealizácie a duševnej harmónie (Hartl, Hartlová, 2000). Dedukujem, že sa dá vyjadriť slovami “je mi dobre” alebo “som šťastná, spokojná”.

Dynamický prístup k wellbeingu

Čo je spoločným znakom uvedených definícií, psychologickej aj zdravotníckej od WHO? Je to nazeranie na wellbeing ako aktuálny stav „tu a teraz“. Na rozdiel od toho dynamický prístup je vyjadrený veľkosťou zmeny medzi minulým a súčasným stavom (Nagyová et al., 2000).

Domnievam sa, že v strese je užitočné merať veľkosť zmeny wellbeingu pred a po nástupe stresovej situácie. V mojom výskume bola stresovou situáciou výmena bedrového a kolenného kĺbu, po ktorej pacienti rehabilitujú 3-6 mesiacov. Stresových situácií existuje neúrekom, od choroby cez stratu práce až po úmrtie blízkeho. O prekonaní traumatických situácií som sa rozprávala s Luckou Ráczovou, k čomu pozývam vypočuť 60. Potulku o spracovaní traumy.

Aká je výhoda dynamického merania oproti statickému meraniu aktuálneho stavu wellbeingu? Vnímam ju v tom, že pacienti s rovnakým stavom wellbeingu (konečná úroveň) prežijú rôznu veľkosť zmeny od predošlého stavu (počiatočná úroveň, obrázok 1). 

Ako to vyzerá v praxi? Napr. človek, ktorý mal počiatočný wellbeing založený na tom, že pracoval na stavbe, má po výmene kĺbu väčší stres ako človek, ktorý robí za počítačom. Pracovať s notebookom na kolenách môže ďalej z nemocnice alebo pri domácej rehabilitácii. Hoci môžu mať po operácii konečnú úroveň kvality života rovnakú obaja (pracovník na stavbe i ten pri počítači), zmena kvality života je väčšia u pracovníka na stavbe. Ten rozhodne 3-6 mesiacov po operácii nemôže svoju prácu vykonávať. Dynamická diagnostika wellbeingu nám ponúka informáciu, ako veľmi zasiahol stres psychiku človeka, tj. jeho prežívanie a správanie (Daniel et al., 2003).

Kritériá wellbeingu

Ako pochopiť fenomén wellbeing? Je to vhodné pomocou iných konštruktov, ktoré zahŕňajú znaky podstatné pre wellbeing. Znaky wellbeingu sú (Ondrejka et al., 2001 in: Jakabčic a Poláková, 2004):

• subjektívna všeobecná spokojnosť so životom
• subjektívna spokojnosť v jednotlivých oblastiach života
• objektívne sociodemografické ukazovatele súvisiace s prostredím

Pripomína mi to vymedzenie kategórií, ktoré som použila v dizertačnej práci (Belovičová, 2014). Vyčlenila som dve kritériá wellbeingu:

1. Pozitívne kritérium – patrí sem adaptácia, adjustácia, rast, životná spokojnosť a zmysel života. Výskumy pozitívnych kritérií wellbeingu ukazujú, že proaktívne zvládanie predikuje zmysel života, osobnostný rast a životnú spokojnosť u starých ľudí v austrálskej komunite (Sougleris, Ranzijn, 2011). Faktorovou analýzou sa zistilo, že faktor proaktívneho štýlu podnecuje psychologický rast (Vernon et al., 2009). Kanadská psychologička Esther Greenglassová (2002) to vysvetľuje pozitívnym nahliadaním na stres ako na výzvu skôr ako na hrozbu.
2. Negatívne kritérium – patrí sem neprítomnosť depresie a psychologického distresu. Výskumy negatívnych kritérií wellbeingu odhaľujú negatívny vzťah proaktívneho zvládania a emočných porúch vrátane depresie (Uskul, Greenglassová, 2005). Prečo majú proaktívni ľudia menej depresie? Depresia je totiž typická nedostatkom aktivity a iniciatívy (Seligman et al., 2006). Naopak, pre proaktívne zvládanie je charakteristické preberanie iniciatívy a zodpovednosti (Greenglassová et al., 1999). No a kto je zdravo iniciatívny, depresia sa uňho tak ľahko nerozvinie!

Uskul a Greenglassová (2005) robili výskum na pozitívne i negatívne kritériá wellbeingu. Ako pozitívne kritérium operacionalizovali prítomnosť životnej spokojnosti, ako negatívne kritérium neprítomnosť depresie. Výskumnú vzorku tvorilo 181 tureckých imigrantov žijúcich v Kanade. Zistilo sa, že proaktívne zvládanie a optimizmus predikujú životnú spokojnosť a neprítomnosť depresie. Predikcia bola silnejšia v premennej depresia.

Modely wellbeingu

Okrem pozitívnych a negatívnych kritérií som spomenula, že kvalitu života vymedzujeme subjektívne aj objektívne. Reprezentujú to 2 modely wellbeingu (Bačová, 2008):

• škandinávsky – kladie dôraz na objektívnu kvalitu života (životné podmienky) 
• americký – kladie dôraz na subjektívnu kvalitu života (prežívanie jedinca)

Zapf (in: Bačová et al., 2008) vytvoril 4 kombinácie objektívnej a subjektívnej kvality života (tabuľka 1):

• pohoda – vysoká objektívna i subjektívna kvalita života
• adaptácia – nízka objektívna, vysoká subjektívna kvalita života
• disonancia – vysoká objektívna, nízka subjektívna kvalita života
• deprivácia – nízka objektívna i subjektívna kvalita života 

Dedukujem, že človek má po výmene kĺbu automaticky nižšiu objektívnu kvalitu života. Ak si vďaka proaktívnemu zvládaniu a kvalitnej sociálnej opore (Belovičová, 2014) zachová vysokú subjektívnu kvalitu života, ide o adaptáciu (tabuľka 1). Ak nie, ide o depriváciu. Človek, ktorý má uspokojené potreby – rodinu, prácu, vzťahy, zdravie… má vysokú objektívnu kvalitu života. Ak ju prežíva subjektívne, ide o pohodu. Ak nie, ide o disonanciu.

Sociálna opora a wellbeing

Ako zachovať wellbeing? Každému z nás sa niekedy udeje výrazná zmena. Holmes a Rahe vytvorili stresovú škálu, v ktorej je na prvom mieste v sile stresorov úmrtie partnera. Patria sem však aj udalosti ako narodenie bábätka, nástup do novej školy či práce alebo sťahovanie. Keď sa vám stane zmena, nereagujte pasívne! To je základ. Nenechajte sa ‚zahanbiť‘ a tiež reagujte zmenou 🙂 Často stačí napr. len zmena frekvencie telefonátov s kamošom – volávať si denne namiesto raz za pár dní. Dedukujem, že je to v súlade s Rotterovým konceptom internalizmu, pri ktorom človek ovplyvňuje podmienky svojho prostredia (Křivohlavý, 2001).

Čítanie a wellbeing

Čo robiť okrem aktivácie sociálnej opory, keď je narušená hybnosť? Pohyb je podľa WHO aj psychologických výskumov úžasný príspevok pre psychiku ako dobrá prevencia vyhorenia (Gránska, 2021). Tak ak pohyb nie je, treba ho niečím nahradiť. Okrem sociálnej opory to trebárs u pacientov po operácii kĺbu môže byť čítanie. Čítanie beletrie sa ukazuje vynikajúce na psychiku. Keď sa nedá hýbať, tak sa dá sedieť alebo ležať, a vtedy sa dá aj čítať.

Raz som s klientom riešila, že kvôli dlhodobým zdravotným problémom musel dlhodobo ležať na lôžku. Začal čítať beletriu a podporil si tak wellbeing. Takáto malá zmena – podľa výskumov stačí 30 minút denne – urobí veľké veci s vašou pohodou.

Vyberte si či už sci-fi, ženský román, historický román, detektívku… Čokoľvek, ale aby to bol vymyslený príbeh, nie reportáže alebo odborná, či motivačná literatúra. Môžete čítať aj po častiach, 15 minút doobeda a 15 minút večer, ako vám vyhovuje. Alebo si celú pol hodinku prečítať spolu. Približne po týždni by ste mali vidieť, že budete kľudnejší. Podľa výskumov sa to ukazuje ako jeden z najčistejších psychologických relaxov.

Ak objektívna kvalita života klesá (choroba, Covid pandémia…), podporíte si subjektívnu kvalitu života napr. čítaním beletrie. Wellbeing tak môže dokonca až narásť! Dedukujem, že iným proaktívnym príspevkom namiesto sociálnej opory je napr. čítanie a pohyb, a tak si stratu nahradíte.

Záver

Pri wellbeingu vyzdvihuje WHO pohyblivosť a sebestačnosť. Psychologické definície zase mieru sebarealizácie a duševnej harmónie. Osobne považujem za podstatnú veľkosť zmeny medzi minulým a súčasným stavom. Statický prístup ukáže, aký je aktuálny wellbeing. Dynamický prístup, ktorý som skúmala v dizertačnej práci, však odhalí zmenu vo wellbeingu. Kvalita života môže byť subjektívna (americký model) i objektívna (škandinávsky model). Ich kombináciou vzniká pohoda, adaptácia, disonancia a deprivácia.

Wellbeing sa vymedzuje pozitívnym i negatívnym kritériom. Pozitívne kritériá sú adaptácia, adjustácia, rast, životná spokojnosť a zmysel života. Medzi negatívne kritériá patrí neprítomnosť depresie a psychologického distresu. Výskumy ukazujú pozitívny vzťah proaktívneho zvládania a kvality života. Odporúčam preto reagovať aktívne na zmenu! Ideálne vopred zhromaždením zdrojov, ktoré aktivujeme, keď potrebujeme podporiť wellbeing. Takže môžete si už dnes zhromažďovať priateľov, knihy, pohybové aktivity, ktoré potom môžete využiť. Samozrejme je dobré robiť to aj v situácii pohody, aby bol wellbeing posilňovaný priebežne. Ak však príde k stresovej situácii a niekde vám na pomyselnej miske váh ubudne, treba ešte pridať ešte viac pohybu, čítania alebo rozhovorov s kamarátmi.

Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!

Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.

---

Bibliografia

Bačová, V. 2004. Kvalita života, hodnotové systémy v spoločnosti a sociálny kapitál. K vymedzeniu psychologických dimenzií kvality života. In Džuka, J. (Ed.), Psychologické dimenzie kvality života. Prešov : Prešovská univerzita, 2004. ISBN 80-8068-282-8, s. 9-16. Dostupné: http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Dzuka3/01.pdf (citované 27.5.2011)

Belovičová, S. 2014. Vzťah proaktívneho zvládania, sociálnej opory a kvality života u pacientov po operácii. Dizertačná práca. Nitra: Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa. 145 s.

Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.

Gránska, Z. 2021. Syndróm vyhorenia: Robíte niečo preto, aby sa z vás nestala „vyhorená mama“? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/906/syndrom-vyhorenia-robite-nieco-preto-aby-sa-z-vas-nestala-vyhorena-mama (citované 24.2.2023)

Greenglassová, E.R. 2002. Proactive Coping. In Frydenberg, E. (Ed.), Beyond Coping: Meeting Goals, Vision and Challenges. London : Oxford University Press, 2002, s. 37-62. Dostupné: http://www.psych.yorku.ca/greenglass/pdf/RevPROACTIVE_COPING_Greenglass_ediRI.pdf (citované 7.3.2011).

Greenglassová, E.R., Schwarzer, R., Jakubiec, D., Fiskenbaum, L., Taubert S. 1999. The Proactive Coping Inventory (PCI): A Multidimensional Research Instrument. Paper presented at the 20th International Conference of the Stress and Anxiety Research Society (STAR), Cracow, Poland, July 12-14. Dostupné na: http://www.psych.yorku.ca/greenglass/pci.php (citované 7.3.2011)

Hartl, P., Hartlová, H. 2000. Psychologický slovník. Praha : Portál, 2000. 776 s. ISBN 80-7178-303-X.

Jakabčic, I., Poláková, D. 2004. Kvalita života mentálne postihnutých žiakov. In: Džuka, J. (Ed.), Psychologické dimenzie kvality života. Prešov: Prešovská univerzita, 2004. ISBN 80-8068-282-8, s. 259-266. Dostupné: http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Dzuka3/32.pdf (citované 20.6.2011)

Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279 s. ISBN 80-7178-774-4.

Nagyová, I., Krol, B., Szilasiová, A., Stewart, R., VanDuk, J., Heuvel, W. 2000. General Health Questionaire-28: Psychometric Evaluation of Slovak Version. Studia Psychologica, 42 (4), s. 351-361. Dostupné: http://dissertations.ub.rug.nl/FILES/faculties/medicine/2005/i.nagyova/c2.pdf (citované 10.12.2010)

Seligman, M.E.P., Rashid, T., Parks, A.C. 2006. Positive Psychotherapy. American Psychologist, s. 774-778. Dostupné: http://www.ppc.sas.upenn.edu/positivepsychotherapyarticle.pdf (citované 14.10.2011)

Sougleris, CH., Ranzijn, R. 2011. Proactive Coping in Community-Dwelling Older Australians. International Journal of Aging & Human Development, 72 (2), s. 155-168 Dostupné: http://web.ebscohost.com/ehost/detail?vid=5&hid=11&sid=db17fd4a-a3b7-4cd5-8d1c-ed183b046b78%40sessionmgr4&bdata=JnNpdGU9ZWhvc3QtbGl2ZQ%3d%3d#db=a9h&AN=59794222 (citované 12.5.2011)

Uskul, A.K., Greenglassová E.R. 2005. Psychological Wellbeing in a Turkish-Canadian Sample. Anxiety, Stress, and Coping, 18 (3), s. 269-278. Dostupné: http://www.psych.yorku.ca/greenglass/pdf/Uskul_Greenglass_2005.pdf (citované 7.3.2011)

Vernon, L.L., Dillon, J.M., Steiner, A.R.W. 2009. Proactive Coping, Gratitude, and Posttraumatic Stress Disorder in College Women. Anxiety, Stress, and Coping, 22 (1), s. 117-127. Dostupné: http://web.ebscohost.com/ehost/pdfviewer/pdfviewer?vid=4&hid=11&sid=db17fd4a-a3b7-4cd5-8d1c-ed183b046b78%40sessionmgr4 (citované 12.5.2011)

https://www.mindtools.com/avn893g/the-holmes-and-rahe-stress-scale, citované 24.2.2023