V 51. potulke vám predstavím Zimbardov experiment. Ako presne prebiehal? Čím lákali experimentátori študentov na účasť na výskume, akú príčinu a následok sledovali, prečo a na koho podnet bol experiment predčasne ukončený? Koľkí účastníci sa správali tyransky a koľkí podľa pravidiel? Koľkí boli priateľskí a koľkí traumatizovaní? Aký to má súvis s teóriou Hannah Arendt banalita zla a s históriou?
Spomínate si, ako som v poslednej pesničkovej potulke – špeciáli vravela, že si potrebujem oddýchnuť od tradičného spracovania epizód? Jednorazovo som si “ulietla” na pesničkovej potulke, mala som taký “pesničkový pohon” ako je v animovanom filme V hlave (Inside out). Predstavovala som ho v 42. potulke o emóciách ako príklad rozprávky, v ktorej sú výborne vykreslené emócie. Dlhodobo však predstavujem nový formát, ktorým sem-tam ozvláštnim klasické poradenské potulky. Som zvedavá, akú budete mať z toho emóciu. Vidíte, aj tá moja zvedavosť je emócia 🙂 ak budete chcieť, kľudne mi napíšte, rada si prečítam vaše reakcie. Budem vám postupne predstavovať slávne psychologické výskumy. O mnohých som vám už na potulkách hovorila, avšak skôr stručne.
Výskumy a štruktúra IMRaD
Novinkou bude, že rozoberiem výskum čo najpodrobnejšie a spracujem ho vo výskumnej štruktúre IMRaD. Ak ste študent, odporúčam v tejto svetovo uznávanej a podľa mňa výbornej štruktúre písať vaše výskumy. Tiež tak píšem svoje výskumné práce. I=Introduction predstavím v ňom pozadie výskumu, M=Methods opíšem metodiku a vzorku, R=Results zhrniem výsledky a D=Discussion uvediem diskusiu autorov a dopad do praxe.
I=Introduction
Do Stanfordského väzenského experimentu, ktorý realizoval v r. 1971 americký psychológ Phillip Zimbardo, sa pôvodne prihlásilo 70 dobrovoľníkov. Prihlásili by ste sa? Lákali ich na inzerát, kde ponúkali každému účastníkovi 15$ na deň. V dobe realizácie experimentu to znamenalo viac ako dnešných 15$ (odvtedy je už viac ako 50 rokov!). Chvíľku mi to trvalo, ale našla som porovnanie: 1$ v r. 1971 je ekvivalent 7,14$ v r. 2022. Na kalkulačke rátam, že vtedy to znamenalo 107,1$ zarobených za účasť na experimente za každý deň. Keďže probanti boli študenti americkej Stanfordskej univerzity, v ktorej pivnici vedci skonštruovali fiktívne väzenie, myslím si, že uvedené peniaze ich motivovali. Spolu si mohli zarobiť za dva týždne až hodnotu dnešných 1499,4$.
Experimentátori čestne opísali, že hľadajú účastníkov psychologickej štúdie o väzenskom živote. Žiadne neetické zamlčanie podstaty experimentu, ako v istom nemenovanom psychologickom experimente. Taký tu na potulkách rozhodne rozoberať nebudem, pretože som z neho zhnusená a tak falošne by sa veda robiť nemala. Naopak, účastníci Stanfordského experimentu vedeli, do čoho idú. Aspoň teoreticky, i keď sa domnievam, že prakticky boli mnohí v šoku, kam to v experimente dospelo. Na druhú stranu, autori mohli predpokladať vysokú mieru agresivity, no mohli ju predpokladať aj účastníci. Naplnilo sa to nad očakávania v negatívnom slova zmysle, preto bol výskum predčasne ukončený. Nebudem predbiehať, dostanem sa k tomu v diskusii.
Čo bolo cieľom experimentu? Zistiť vplyv získanej moci na psychicky normálnych, neagresívnych ľudí. Príčina bola moc v roli dozorcu a následok agresivita vykonaná na väzňoch.
M=Methods
Na základe inzerátu so sľúbenou odmenou vybrali realizátori väzenského experimentu 24 účastníkov. Kritériom výberu bolo, že prešli fyzickým a psychickým testovaním a boli označení ako telesne aj mentálne zdraví. Experiment mal trvať 2 týždne a zaznamenávali sa prejavy agresivity. Účastníci boli rozdelení náhodne hodom mince na 2 skupiny – väzni a dozorcovia. V oboch skupinách bolo 12 účastníkov.
V experimentoch sa delia participanti na experimentálnu skupinu (navodíme zmenu) a kontrolnú skupinu (nenavodíme zmenu) (Ferjenčík, 2010). Slabinou Zimbardovho experimentu podľa mňa bolo, že naplánoval dve experimentálne skupiny a chýbala kontrolná skupina.
Experiment naberal na obrátkach, agresivity bolo zo dňa na deň viac. Našťastie zasiahla známa psychologička a zároveň Zimbardova manželka Christine Maslach. Zostala v šoku z toho, čo zažila pri návšteve experimentu. Nestáva sa často, keď ide manželka pozrieť manžela do práce, žeby uvidela ľudí, ako pod dohľadov iných ľudí pochodujú s vrecami na hlavách so spútanými rukami na toaletu. Na jej podnet Zimbardo experiment ukončil a myslím si, že urobil dobre. Agresivita by sa mohla vystupňovať do extrémnych rozmerov.
Čo sa týka výskumnej vzorky, podotýkam, že študenti vo väzenskom experimente nemali záznam v registri trestov a neužívali drogy. Dostali príslušnú uniformu väzňa alebo dozorcu a zaviedli ich do pivnice Stanfordskej univerzity, kde bolo simulované väzenie. Počas celého priebehu experimentu boli pozorovaní a nahrávaní na video. Pravidlá boli prevzaté podľa skutočnej väznice v Kalifornii, napr. väzni nesmeli rozprávať počas jedla, museli sa medzi sebou oslovovať číslami a dozorcov museli oslovovať “Pán nápravný dôstojník”. Dôstojníci mohli väzňov potrestať, ale bez použitia násilia.
R=Results
Ako na študentov pôsobila moc v roli dozorcov? Hneď prvú noc o 2:30 zobudili väzňov, aby ich prerátali. Tí na druhý deň reagovali rebéliou, strhli si väzenské čísla a zabarikádovali sa v celách. Dozorcovia ich odohnali od dverí hasiacimi prístrojmi a následne ich potrestali tým, že ich vyzliekli, vzali im postele a vodcov vzbury dali na samotky. Tvrdé telesné cvičenia používali ako tresty. Mohli používať aj odmeny, boli však v úzadí.
Podľa behaviorizmu je výskumne dlhodobo overené, že je vhodnejšie používať viac odmien ako trestov (Bucková, 1999, Ďurič, 1965). Konštatujem, že zobudenie väzňov v prvú noc bolo spúšťačom ich rebélie na ďalší deň, čo zase vyvolalo následnú agresivitu dozorcov. Akoby sa agresivita stupňovala v špirále. Pripomína mi to znaky obete, ktoré sa vyčleňujú pri šikanovaní (Lehenová, 2013). Je vedecky dokázané, že isté znaky priťahujú agresora ako muchu na lep.
Existuje útočná a obranná agresivita (Nakonečný, 1996). Väzni sa správali útočne agresívne, čo vyvolalo obrannú agresivitu dozorcov. Väzni opakovane nedodržiavali pravidlá. Avšak dozorcovia mali použiť adekvátne reakcie! Ich obranná agresivita bola prehnaná. Nie je použitie hasiaceho prístroja na odohnanie väzňov prejav násilia?
Výsledky experimentu môžeme rozdeliť na tretiny: ⅓ dozorcov sa spávala kruto až tyransky, ⅓ sa správala priateľsky a odpúšťala väzňom prehrešky a ⅓ sa správala podľa pravidiel (Hill, 2004). Približne taký istý počet účastníkov, koľkí boli z dozorcov tyranský, boli z väzňov traumatizovaní. Išlo o 3 študentov, ktorí boli následkom traumatizácie počas prvých 4 dní prepustení z experimentu. Známky depresie a dezorientácie sa však prejavili u viacerých väzňov.
D=Discussion
Experiment bol naplánovaný na 2 týždne, stopli ho však po 6. dňoch kvôli stúpajúcej agresivite (Blaško, 2017). Čo by sa mohlo stať, keby experiment pokračoval, opisujú autori filmu Experiment. Odporúčam pozrieť si nemeckú verziu Das Experiment. Z filmu som zarazená aj uchvátená, berte ho s rezervou. Odhaľuje viac fantázie filmárov než reálny priebeh experimentu. Sám Zimbardo sa o ňom vo svojej knihe „The Lucifer Effect“ (2007) vyjadril: „…v záujme senzáciechtivosti namiesto skutočného priebehu nášho experimentu zobrazuje výmysly“.
Podľa mňa je film napriek tomu pozoruhodný. Môžete ho porovnať s The Stanford Prison Experiment, ktorý bol natočený v r. 2015 za aktívnej účasti Zimbarda. Ešte som ho nevidela, ale vraj je menej dramatický a realistickejší.
Položili ste si niekedy otázku, kam by ľudia vplyvom okolia mohli dospieť? Mne táto otázka po filme napadla. Premýšľať nad tým je dobré preto, aby sa história neopakovala. Vnímam veľký súvis s historickými faktami, že aj bežní ľudia sa môžu vplyvom vedúcej osobnosti na miske váh prevážiť k agresivite. Teória Hannah Arendtovej o banalite zla je o tom, že vojnoví zločinci často neboli psychopati, ale iba karieristi, ktorí bezmyšlienkovito počúvali zlých nadriadených. Zistila, že najhoršie činy môžu byť vykonané normálnymi ľuďmi z pragmatických dôvodov (Betinský, 2019). Vo filme Experiment jedna agresívna osobnosť strhla k sebe ďalších. To je rozdiel od skutočného priebehu experimentu, v ktorom všetkých 24 probantov bolo označených ako psychicky zdraví. Na druhú stranu, musíme si priznať, že psychopat môže oklamať aj skúseného psychológa a prejsť testami. Čo keď sa do výberu experimentu dostala patologicky agresívna osobnosť?
Záver
Ako sa nedať oklamať a strhnúť psychopatom? Budem rada, ak vám k tomu pomôže moja 48. potulka o psychickej odolnosti. Ako sa brániť pred manipuláciou sa dozviete v 44. potulke o manipulácii.
Na záver ponúkam svoju úvahu o spojení typológie osobnosti primitívnej, adaptovanej a kultivovanej (Daniel et al., 2003) s výsledkami Zimbardovho experimentu. Adaptované osobnosti môžu byť dozorcovia, čo vo väzenskom experimente dodržiavali pravidlá, kultivované tie, ktoré sa správali príjemne a primitívne tie, ktoré sa správali kruto. Položili ste si otázku, prečo Zimbardo nevidel, že experiment ide od desiatich k piatim? Ako to, že mu to musel až vonkajší pozorovateľ (jeho manželka) povedať? Ako sa vraví, pod lampou býva najväčšia tma. Dedukujem, že práve preto, že sa agresivita stupňovala postupne v špirále, neprišlo Zimbardovi šokujúce, čo sa deje.
Prajem vám, aby ste riešili problémy už v zárodku a nešokovalo vás, kam až môže ich neriešenie dospieť. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Betinský, J. 2019. Hannah Arendt a banalita zla. Dostupné: https://pravidelnadavka.sk/16-hannah-arendt-a-banalita-zla/ (citované 7.6.2022)
Blaško, B. 2017. Stanfordský experiment: Čoho všetkého sú ľudia schopní, keď získajú moc? Dostupné: https://www.interez.sk/blog/stanfordsky-vazensky-experiment-coho-vsetkeho-su-ludia-schopni-ked-ziskaju-moc/ (citované 7.6.2022)
Bucková, M. 1999. Behaviorálna modifikácia: teória a prax. Nitra : Pedagogická fakulta UKF. 248 s. ISBN 80-8050-225-0.
Ďurič, L. 1965. Práceschopnosť žiakov vo vyučovacom procese. Bratislava : SPN. 312 s. ISBN 53634-PG-01.
Ferjenčík, J. 2010. Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Praha : Portál. 256 s. ISBN 9788073678159.
Hill, G. 2004. Moderní psychologie. Praha : Portál. 282 s. ISBN 80-7178-641-1.
Lehenová, A. 2013. Pedagogická a školská psychológia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. ISBN 978-80-8082-610-9. Dostupné: https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/ (citované 7.6.2022)
Nakonečný, M. 1996. Motivace lidského chování. Praha : Academia. 270 s. ISBN 80-200-0592-7.
https://www.britannica.com/event/Stanford-Prison-Experiment, 7.6.2022
https://www.in2013dollars.com/us/inflation/1971?amount=1, 8.6.2022
https://www.psycholog-ke.sk/–13-85-zname-experimenty-v-psychologii–zimbardo-a-standfordsky-vazensky-experimentame-experimenty-v-psychologii–zimbardo-a-standfordsky-vazensky-experiment, 7.6.2022