Atraktivita

V 39. potulke vás možno upúta, čo je to interpersonálna atraktivita, aké sú odmeny a tresty súvisiace s príťažlivosťou partnera a ako sa líšia muži a ženy v preferencii žiaducich vlastností u partnera. Ktoré sú základné faktory atraktivity? Čo sa zistilo výskumom fyzickej a psychickej atraktivity? Aké sú medzikultúrne rozdiely a aký súvis vnímam so Sternbergovou a Zajoncovou teóriou?

Vypočuť v podcaste
Čo je to atraktivita?

Atraktivita znamená príťažlivosť, lákavosť, pútavosť, zaujímavosť. Prečo je pre nás niekto atraktívny? A ako môžeme byť my atraktívni pre druhých? To sú otázky, na ktoré sa budeme snažiť dnes nájsť odpovede.

Môžete mi pomôcť, skúste povedať aspoň jednu vec, ktorá sa vám zdá byť príťažlivá na ľuďoch. Nemusíte to hovoriť mne, ani nahlas, stačí keď si to poviete v duchu. Tak napr. ja si oddávna pamätám, že sa mi na druhých páčil úsmev. Sama sa veľa usmievam, kdesi som ešte ako dievča čítala, že človek sa vtedy zdá až o 50% druhým atraktívnejší ako bez úsmevu.

Verím, že aj vy ste určili niečo, čo sa vám zdá na druhých atraktívne. A verím, že niečo atraktívne je aj na vás. Teraz si atraktivitu rozoberieme psychologicky a uvidíte, či môj obľúbený úsmev alebo vami menovaný znak atraktivity je podľa výskumov príťažlivý. Budeme sa zaoberať tzv. interpersonálnou atraktivitou. Niekedy sa o príťažlivosti hovorí aj v zmysle atraktivita skupiny (Nakonečný, 2000). Alebo povieme: “to je zaujímavý dom”, či “aká lákavá aktivita!”. V tejto potulke pôjde výhradne o atraktivitu medzi ľuďmi, rozdiely medzi mužmi a ženami a dotkneme sa aj medzikultúrnej atraktivity. No a kde je atraktivita dôležitým prvkom? Samozrejme pri výbere manželského partnera, preto sa v medzikultúrnych rozdieloch na to špeciálne zameriam.

Medzipohlavné rozdiely: tresty

Poľský psychológ Necki uvádza peknú definíciu atraktivity, ktorá sa opiera o behaviorizmus. Vychádza z úvahy, že ak je základným motívom činnosti človeka túžba po získaní odmeny a vyhnutí sa trestu (Bucková, 1999, Ďurič, 1965, Hill, 2004, Možný, Praško, 1999), tak to bude platiť aj v interpersonálnej oblasti. Podľa Neckiho (1975 in:  Nakonečný, 2000) je “atraktivita osoby A pre osobu B je výsledkom odmien a trestov, ktoré získala (alebo sa domnieva, že získa) osoba B v interakcii s osobou A”.

Takže, ak ste s niekým vo vzťahu a zažívate príjemné chvíle, podľa behaviorizmu ste motivovaní zostať vo vzťahu ďalej. Ak prevažujú nepríjemné chvíle, napr. hádky, krik alebo, čo už je absolútne cez čiaru, fyzické násilie, tak sú ľudia motivovaní odísť. Podľa mňa to platí vo veľa prípadoch, ale nevysvetľuje to napr. zotrvávanie žien vo vzťahu, kde je na nich muž fyzicky agresívny. Alebo naopak, zotrvávanie mužov vo vzťahu, kde je na nich žena verbálne agresívna, teda sa mužovi vysmieva alebo ho ohovára či mu nadáva.

Skutočne sa zistilo, že ženy sú viac verbálne agresívne a muži fyzicky agresívni (Baumgartner, 1998). Je absolútne nefér, bez ohľadu na pohlavie, prejavovať vo vzťahu útočnú agresivitu a trestať tak partnera. Agresivita má zmysel len vtedy, ak je obranná (Nakonečný, 1996). Preto ak vidíte, že niekto je na druhého agresívny, trebárs vaša babička nadáva na dedka po 50-ročnom manželstve, môžete ho obrániť napr. vetou “Babi a ty si dokonalá? Pozri sa najskôr na seba a potom hovor na dedka.” Nehovoriac o tom, ak by ste boli svedkom fyzickej agresivity. 

Medzipohlavné rozdiely: odmeny

Aby sme prešli k príjemným témam, poviem vám, aké ‚odmeny‘ na partnerovi preferujú muži a ženy. Úzko to súvisí s faktormi atraktivity, čo konkrétne je nám na druhých príťažlivé. Ako mne spomínaný úsmev. Existuje psychická a fyzická atraktivita. Žasnem nad tým, ako je to úplne rozdielne medzi mužmi a ženami.

Žiaduce vlastnosti, ktoré sa muži uviedli u partnerky, boli (Argyle, Hendersonová,1985 in: Nakonečný, 2000):

  1. fyzická atraktivita – klasika, ako sa vraví, muž si hľadá peknú ženu
  2. erotická obratnosť – tak toto nebudem komentovať 😀
  3. afektívna kompetencia – znamená citlivosť, akýsi protipól drsnosti muža, aby sa vzájomne dopĺňali

U partnera označili ženy ako atraktívne:

  1. úspech – má to logiku, žena potrebuje muža, ktorý ju uživí, ak bude na materskej dovolenke, zároveň naňho môže byť hrdá, ak je úspešný, šikovný
  2. dominancia – tam mi napadá, že chlap má mať ťah na bránu, vedieť, čo chce
  3. profesijná kompetencia – je úžasný pocit, ak má žena radosť, že jej muž robí dobre svoju prácu

Vyvodzujem, že muži preferujú skôr fyzickú atraktivitu partneriek, kým ženy psychickú atraktivitu partnerov. Asi aby boli deti krásne po mamke, múdre po tatíkovi? 🙂 Ale teraz vážne – treba zdôrazniť, že existujú interindividuálne rozdiely v atraktivite (Jobbágyová, 2008). Pre niekoho môže byť jeden znak príťažlivý, pre iného nie. Napr. pre mňa je príťažlivé, ak ma vie muž rozosmiať. Niekedy sa smejem, až mám slzy v očiach. Dala by som to vyššie ako na 5. miesto v atraktivite mužov, ktoré vyskúmali Argyle a Hendersonová (1985 in: Nakonečný, 2000). Ja som sangvinik, to vysvetľuje aj úsmev, ktorý rada rozdávam a prijímam.

Faktory atraktivity

Aké sú všeobecne vnímané faktory atraktivity? Vedecky sa potvrdili tri základné faktory atraktivity:

  1. blízkosť (proximita) – súvisí s fyzickou vzdialenosťou, o ktorej som rozprávala v 33. potulke a ktorou som sa výskumne zaoberala (Belovičová, 2015, 2011). Pravdepodobnosť, že dvaja jedinci prídu do kontaktu (Bell, 2005) závisí od  vzdialenosti medzi nimi (Kieslerová, Cummings, 2002). Dnes už máme dopravu a médiá, ktoré môžu zmierňovať vplyv funkčnej vzdialenosti na vytváranie vzťahov. Blízkosť je však stále niečo, kde môžeme uplatniť jedinečné prvky ľudskosti ako pohľad do očí alebo sledovanie mimiky. Myslím, že sme sa všetci presvedčili o jej potrebnosti v COVID online dobe.
  2. dôvernosť (familiarita) – je vysvetľovaná tzv. efektom expozície. Zistilo sa, že príťažlivým sa stáva ten, s kým trávime čas. Možno to poznáte, ak ste boli na internáte s niekým na izbe, hoci ste si hneď nepadli do oka, po čase ste si na seba ‚zvykli‘. Avšak za predpokladu, že na začiatku nám nebol vyslovene nesympatický! Autorom efektu expozície je Robert Zajonc a nazýva sa aj princíp známosti, keďže spočíva v tom, že si niektoré veci obľúbime na základe toho, že to poznáme. Prejavuje sa na ľuďoch, v reklame či hudobných skladbách.
  3. podobnosť (similarita) – ženy i mužov priťahujú najmä ľudia, s ktorými sa zhodujú v demografických charakteristikách (vek, náboženstvo, vzdelanie), v inteligencii a postojoch. Myslím si, že je to logické, lebo najviac si máme čo povedať s ľuďmi, ktorí sú podobného veku a názorov. Možno vás prekvapí, že podobnosť osobností nie je rozhodujúca, takže môžu byť kompatibilní napr. introvert a extravert.
Výskum atraktivity

Uvediem výskumy atraktivity, ktoré odhalili pozoruhodné zistenia (in: Nakonečný, 2000):

  1. Atraktívne mladé ženy na amerických univerzitách dostávali vyššie ohodnotenie na skúškach, skôr našli pracovné miesto, ľahšie získali pomoc a pri simulovaných súdnych procesoch boli menej často označené ako vinné (Argyle, 1992).
  2. V experimente, kde ľuďom predložili fotografie fyzicky rôzne atraktívnych ľudí, im probanti častejšie pripisovali pozitívne vlastnosti ako družnosť, prívetivosť, vyrovnanosť. Bol im tiež častejšie priradený úspech, prestížnejšie povolanie a šťastnejšie manželstvo (Dionová, 1972).
  3. Zrejúce atraktívne ženy, ktoré boli považované za krásne v študentských rokoch, sa ako 40-ročné cítili relatívne málo šťastné (Bierhoff, 1993)
  4. Fyzicky atraktívni ľudia majú na druhých väčší vplyv. Platí pravidlo, že ak nás nezraňujú, máme sklon mať ich veľmi radi (Aronson, 1972).
  5. Znaky fyzickej atraktivity sa podľa výskumov koncentrujú na črty tváre. Zistilo sa, že muži považovali za fyzicky atraktívne ženy s veľkými očami, malým nosom a malou bradou. Sú to znaky inštinktívne pripomínajúce schému dieťaťa. Dedukujem, že možno preto, že muži chcú ženy chrániť. Sexuálna príťažlivosť sa potom podľa Nakonečného (2000) umocňuje sekundárnymi pohlavnými znakmi.
  6. Atraktívne správanie je rozličné z pohľadu mužov a žien. Necki (1975) zistil, že ženy považujú u mužov za fyzicky atraktívne poskytnutie opory, pomoci a vrelej akceptácie. Súvisí to s emočnou a sociálnou výmenou, ktorá je jedným z pravidiel intímnych vzťahov (Argyle et al., 1985). Preferencie mužov sú komplikované, lebo si u partneriek prajú súčasne extravertné aj introvertné črty (Necki, 1975). No, a že my sme vraj komplikované 😀
Interindividuálne rozdiely

Ako som už naznačila, dôležité sú interindividuálne rozdiely v poňatí atraktivity. Spomínaná schéma pripomínajúca dieťa na znakoch tváre žien (malý noštek, veľké oči) môže byť veľmi fyzicky atraktívna pre väčšinu, ale nie pre všetkých. Alebo mi napadá, že možno platí: väčšina ľudí povie na ženu s takou tváričkou, že je pekná, ale napriek tomu môžu mnohí považovať za krajší iný typ tváre.

Aby sme sa nemotali len okolo vonkajšej krásy, vymenujem pár výskumných zistení psychickej atraktivity, ktoré nás priťahujú (Nakonečný, 2000):

  1. máme radi osoby, ktoré sú schopné a kompetentné
  2. preferujeme ľudí, ktorí sa správajú sociálne žiaduco
  3. obľubujeme ľudí, ktorí nám umožňujú pozitívne sebahodnotenie
  4. v rámci reciprocity máme radi ľudí, ktorí majú radi nás

Takže vidíme, že to zďaleka nie je o fyzickej atraktivite. Myslím si, že príťažlivosť ľudí je zmes fyzickej aj psychickej atraktivity. Domnievam sa, že je tam aj niečo viac, istá jedinečnosť. Preto nezúfajte, že ste iní ako druhí, práve to môže byť pre niekoho najkrajšie. To však neznamená, že na našej atraktivite nemáme pracovať. Na záver tejto potulky vám dám pár tipov na jej rozvoj.

Medzikultúrne rozdiely

Čo by to bolo za epizódu o atraktivite, keby som sa v nej nezaoberala výberom partnera! Konkrétne porovnám západné a východné kultúry, pri ktorých si môžeme všimnúť medzikultúrne rozdiely.

Čo je to kultúra? V definícii sa uvádza, že je to súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia atď., ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu (Papšo, 2021). Existuje mnoho kultúrnych rozdielov, aj keď povedala by som, že je stále viac vecí, ktoré nás spájajú. Rozdiely sú skôr menej podstatné, ako napr. či budeme rezervovaní alebo expresívni. V rámci Bandurovej teórie sociálneho učenia (Nakonečný, 2000) prirodzene napodobňujeme (Heráková, 2021) príslušníkov svojej kultúry.

Kultúrne ovplyvnený môže byť aj výber životného partnera. Zistilo sa, že príslušníci západných kultúr (Američania) sú pri vstupe do manželstva šťastnejší ako príslušníci východných kultúr (Aziati), ktorí boli menej šťastní. Avšak v longitudinálnom výskume sa ukázalo, že po čase sa strany vymenili. Po 10 rokoch manželstva boli partneri zo západu menej šťastní. Predbehli ich manželskí partneri z východu, ktorí boli šťastnejší ako na začiatku manželstva (Hill, 2004). Čím to je?

Manželstvo, Sternbergova a Zajoncova teória

Vysvetľujem to tak, že “západniari” mohli byť na začiatku manželstva radi preto, lebo boli do seba zaľúbení, ale ich záväzok bol slabší. Vnímam podobnosť so Sternbergovou teóriou lásky, kde nedostatočný záväzok spôsobí problémy vo vzťahu (Kulhánek, 2018, Nakonečný, 2000). Naopak, “východniari” mohli byť po rokoch šťastnejší preto, lebo sa u nich prejavil Zajoncov efekt expozície spomínaný v dnešnej potulke. Pri každodennom exponovaní sa manželskému partnerovi si na seba zvykli a prijali svoju spoločnú existenciu.

Tu mi napadá moja obľúbená téma snahy. Kto sa snaží predbehne aj tých, ktorí sa nesnažia (Sternberg, 2004). Ako v bájke o zajacovi a korytnačke.

Ľudia zo západu si možno mysleli, že to vždy bude sladké a bezproblémové alebo si mysleli, že sa už nemusia snažiť. Do západných kultúr sa radia aj Slováci, tak si dajme pozor na prijatie ťažkostí ako súčasti života. Podľa mňa je atraktívne práve to, ak v manželstve partneri problémy spolu prekonávajú.

Záver

Dali ste si nejaký záväzok do nového roka? Možno chcete schudnúť, čo súvisí s fyzickou atraktivitou. Ak chcete psychologickú podporu vašej motivácie do chudnutia, budem rada, ak si vypočujete 24. potulku. Možno ste si predsavzali viac športovať. Podporíte tak vašu fyzickú i psychickú atraktivitu, keďže šport je skvelá prevencia vyhorenia (môžete si o tom vypočuť 9. potulku). A na podporu psychickej atraktivity jednoznačne odporúčam rozvoj emočnej inteligencie, sebapoznania, sebaovládania a sebamotivácie v 6. potulke.

Tak čo, vybrali ste si? Ak nie, možno vás inšpirujú moje tipy. Každopádne prajem, nech sa vám darí v napĺňaní pozitívnych predsavzatí. Verím, že moje potulky budú pre vás aj v roku 2022 atraktívne. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!

Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.

Bibliografia

Argyle, M., Hendersonová, M., Furnham, A. 1985. The rules of social relationships. British Journal of Social Psychology, 24 (2). Dostupné: https://bpspsychub.onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1111/j.2044-8309.1985.tb00671.x 

(citované 11.1.2022)

Baumgartner, F. 1998. Intersex differences in aggressive behavior. Individual and Society, 1 (1). Dostupné: http://www.clovekaspolocnost.sk/jquery/pdf.php?gui=NJRLS3252NGWFALTB59KKJZ72 

(citované 5.1.2022)

Belovičová, S. 2015. Vplyv priestorového usporiadania učebne na verbálnu komunikáciu študentov s pedagógom. In: Adamík Šimegová, M., Bizová, N., Brestovanský, M. (Eds.). Školská psychológia a kvalita života v edukácii. Trnava : Pedagogická fakulta TU. 357 s. ISBN 978-80-8082-837-0, s. 304.

Belovičová, S. 2011. Vplyv priestorového usporiadania školskej triedy na verbálnu komunikáciu žiaka s učiteľom. In: Dolejš, M. et al. (Eds.). PhD existence : I. Česko-slovenská psychologická konference (nejen) pro doktorandy a o doktorandech. Olomouc : Univerzita Palackého. 296 s. ISBN 978-80-244-2858-1, s. 263-268.

Bucková, M. 1999. Behaviorálna modifikácia: teória a prax. Nitra : Pedagogická fakulta UKF. 248 s. ISBN 80-8050-225-0. 

Ďurič, L. 1965. Práceschopnosť žiakov vo vyučovacom procese. Bratislava : SPN. 312 s. ISBN 53634-PG-01.

Hill, G. 2004. Moderní psychologie. Praha : Portál. 282 s. ISBN 80-7178-641-1.

Heráková, M. 2021. Známe experimenty v psychológii – Albert Bandura a bábika Bobo. Dostupné: https://www.psycholog-ke.sk/–13-78-zname-experimenty-v-psychologii–albert-bandura-a-babika-bobo (citované 10.1.2022)

Hill, G. 2004. Moderní psychologie. Praha : Portál. 282 s. ISBN 80-7178-641-1.

Jobbágyová, A. 2008. Interpohlavné a vekové osobitosti signálov fyzickej atraktivity. Katedra psychologických vied Univerzity Konštantína Filozofa : Nitra. Dostupné: https://silo.tips/download/interpohlavne-a-vekove-osobitosti-signalov-fyzickej-atraktivity-andrea-jobbagyov (citované 5.1.2022)

Kulhánek, F. 2018. Čo nás na opačnom pohlaví priťahuje, ako vyzerá zamilovanosť a aké sú dôležité komponenty vzťahu? Dostupné: https://refresher.sk/59623-Co-nas-na-opacnom-pohlavi-pritahuje-ako-vyzera-zamilovanost-a-ake-su-dolezite-komponenty-vztahu (citované 10.1.2021)

Nakonečný, M. 1996. Motivace lidského chování. Praha : Academia. 270 s. ISBN 80-200-0592-7.

Nakonečný, M. 2000. Sociální psychologie. Praha : Academia. 287 s. ISBN 80-200-0690-7.

Necki, Z. 1975. Psychologiczne uwarunkowania wzajemnej atrakcyjności, Warszawa : Wrocław in: Nakonečný, M. 2000. Sociální psychologie. Praha : Academia. 287 s. ISBN 80-200-0690-7.

Možný, P., Praško, J. 1999. Kognitivně-behaviorální terapie: Úvod do terapie a praxe. Praha : Triton. 304 s. ISBN 80-7254-038-6

Papšo, P. 2021. Pohľad na vymedzenie pojmov kultúra a kultúrny systém. Dostupné: https://www.prohuman.sk/pedagogika/pohlad-na-vymedzenie-pojmu-kultura-a-kulturny-system, citované 10.1.2022

Sternberg, R.J. 2004. Prečo robia múdri ľudia hlúposti? Bratislava : Ikar. 294 s. ISBN 80-551-0767-X.

https://www.eunica.sk/cim-castejsie-nieco-vidime-tym-viac-sa-nam-to-paci/, citované 5.1.2022

https://ovztahoch-sk.webnode.sk/news/ako-atraktivita-ovplyvnuje-nadviazanie-vztahu/,  citované 5.1.2022 

https://sk.graphistik.com/i-need-vent-where-turn, citované 5.1.2022

https://slovnik-cizich-slov.abz.cz/web.php/slovo/atraktivita, citované 5.1.2022

https://www.youtube.com/watch?v=zerCK0lRjp8, citované 10.1.2022