V 19. potulke vám prezradím, čo je to autenticita, ako sa zvykne mylne dezinterpretovať a ako byť autentický v prípade ohovárania inej osoby. Kedy použiť v emočne nabitých situáciách útok a kedy únik? Čo je to impulzivita, žiadostivosť a psychická regulácia? Čo znamená byť sám sebou?
Autenticita podľa Rogersa
V predchádzajúcej 18. potulke som rozprávala o vedomí a zakončila som ju slovami o rozvoji vedomia. Jedna z ciest je psychoterapeutická a jedna z možností je humanistická psychoterapia, konkrétne môj obľúbený, na človeka zameraný prístup, o ktorom som rozprávala v 4. potulke. Jeho autorom je Carl Rogers a vo svojich troch podmienkach psychologického rastu človeka ide o vyššie uvedomenie si svojej psychiky. Tie podmienky rastu sú empatia, prijatie a autenticita, o ktorej bude reč v tejto potulke. Rogers hovorí, že autenticita alebo kongruencia je uvedomenie si svojich psychických obsahov a jej zvýšeniu môže napomôcť práve autenticita terapeuta, ku ktorému klient príde (Rogers, 1951).
Aj ja sa snažím byť autentická, moja kamarátka to nazvala, že sa jej na mne páči, že som taká úprimná a nepretvarujem sa, a mojím vzorom v tom je práve Rogers. Prof. Sollárovej budem vždy vďačná, že ma počas štúdia psychológie s ním, teda s jeho teóriou, zoznámila, a tiež napísala knihu o autenticite vo vzťahoch, ktorú odporúčam (Sollárová, 2005). Ak chcete, rada vás budem sprevádzať vaším zvýšením autenticity v psychoporadenstve, môžete ma kontaktovať cez facebook Potuliek psychológiou.
Ako zistíte, že máte medzery v autenticite a sebauvedomení? Je to vtedy, ak máte problém s niektorou z nasledovných oblastí: užívať si čas osamote, plávať proti prúdu, neveriť všetkému, čo počujete, mať otvorenú myseľ, vedieť ovládať hnev, neporovnávať sa, necítiť žiarlivosť a úzkosť a nebáť sa neúspechu a neistoty (Koníčková, 2021).
Od Rogersa k dezinterpretácii autenticity
Rogers vravel ze autenticita (kongruencia) je uvedomenie si vlastného prežívania (Rogers, 1951), avšak nevravel, že to znamená sa mu poddávať. Prežívanie má psychologickú aj fyzickú stránku, napr. pri prežívaní trémy (o ktorej som rozprávala v 13. potulke) sa človeku trasú ruky a potí sa (fyzická stránka) a cíti úzkosť (psychická stránka). Podľa Rogersa si máme najskôr uvedomiť svoje fyzické prežívanie, nastane vedomie telesných pocitov, ktoré sa nachádzajú pri každom psychickom prežívaní.
V súčasnosti sa totiž často autenticita dezinterpretuje ako “urob, čo chceš” alebo “neurob, čo nechceš”. Pŕ, stojme. Ak sa mi nechce ísť do práce, nemám to urobiť, aby som bola autentická? To je smiešne. Autenticita znamená priznať si, že sa mi nechce, napr. slovami “je tisíc iných činností, ktoré by som robila radšej”. To, čo urobíme, je už slobodné rozhodnutie, nemáme byť otrokom vlastnej autenticity.
Napríklad ak je terapeut na sedení s klientom a nechce sa mu tam byť, prejaví sa to fyzickým spomalením vnímania klienta a jeho problému. Autentické je, ak si to terapeut prizná (Merry, 2004). Klientovi o tom nemusí povedať, ale treba, aby si to o svojom prežívaní a menšom zaujatí problémom klienta uvedomoval. Potom si môže racionálne povedať, že klient predsa vložil doňho dôveru a terapeut sa bude snažiť, aby ju nesklamal. Napríklad tým, že bude sústredený na problémy klienta a nebude myslieť na hokejový zápas, ktorý včera sledoval, ale bude naplno počúvať klienta.
Autenticita a sebaovládanie
Je prejaviť emóciu a povedať niečo “bez servítky” autenticitou? Nie, je to iba znakom slabšieho sebaovládania.
Aj ja som mala so sebaovládaním problém a keď už je tá potulka o autenticite, tak vám o ňom úprimne porozprávam. Som skôr cholerik a keď ma niečo naštve, tak poriadne. V takých situáciách som sa naučila využiť metódy uvedené v 6. potulke, napr. zvyknem upratovať, ak som rozčúlená. Pri tom sa upokojím, premyslím problém a ešte mám aj upratané 🙂
Povzbudzujem vás pracovať na vašom sebaovládaní v rámci rozvoja EQ. Vraciam sa k nemu v potulkách často, lebo EQ považujem za výborný psychologický koncept, ktorého vysoká úroveň u nás pomáha predchádzať depresii, mať pekné vzťahy a riešiť konflikty. EQ je potrebné pre úspešný aj šťastný život (Šuranová, 2021). Ak chcete byť autentickí, uvedomte si emóciu, ale jej prejavenie môže prebehnúť kultivovane bez kriku a nadávok, ktoré sú znakom slabého sebaovládania. Namiesto toho môžete odísť z miestnosti a upokojiť sa.
V situácii hnevu nie je dobré zvoliť útok, lebo neskôr môžete svoje slová a činy ľutovať. Únik je v poriadku, ak odídete do druhej miestnosti, upokojíte sa a môžete situáciu riešiť s rozvahou. Napr. ak vás neposlúchnu deti, je vhodné odísť do vedľajšej izby, zhlboka sa nadýchnuť a potom riešiť situáciu. Ak nemáte čas alebo nemôžete odísť preč zo situácie, odporúča sa stará známa technika napočítať do 10. V prípade nedostatku času skúste aspoň do 5. Odporúčam tiež predstaviť si peknú situáciu v ťažkej situácii napr. pri konflikte s kolegom. Majte dopredu pripravenú zbierku vašich obľúbených zážitkov ako dovolenka alebo výlet s rodinou. Z tejto psychologickej zbierky môžeme vytiahnuť akoby zo šuflíka peknú spomienku, ktorej uvedomenie zaberie pár sekúnd, ale môže nás úžasne upokojiť. Banálne? Ale funguje to.
“Pomysli si”
Niekedy je najvýhodnejšia stratégia zostať ticho. Ak sa vás konflikt priamo netýka, napr. niekto v práci ohovára kolegu, netreba sa to toho zapájať. Situácia úniku je výhodná pre vašu integritu, napr. ak odídete z miestnosti alebo si dáte do uší slúchadlá a pustíte si hudbu, aby ste ohováranie nepočuli. Aj to je autentické správanie – uvedomiť si, že počúvať nepríjemné veci na svojho kolegu nechcete a nebudete. Autenticky by ste mohli prísť na to, že ak by niekto za vaším chrbtom klebetil o vašich slabostiach, tiež by sa vám to nepáčilo. Pripomína mi to učenie empatie psychológa Šturmu (v 5. potulke), aby sme si predstavili, ako by sme sa cítili v situácii druhého (Šťastná, 2013).
Dobre, a to máme zostať ticho keď niekoho ohovárajú? Ak sa chcete ozvať, tak je fajn ho obhájiť napr. slovami “Ak mám s niekým problém, priamo mu to poviem a nerozprávam sa o tom bez neho.” Je to v súlade s výrokom Da Vinciho “Priateľa chváľ verejne a karhaj medzi štyrmi očami”. Ak by ste sa do ohovárania zapojili, nezabúdajte, že sa prejavujete agresívne, pretože ohováranie je forma verbálnej agresivity (Lehenová, 2013). A nie je zostať ticho pokrytecké? Pokrytectké by bolo pridať sa k ohováraniu, veď by ste zakrývali svoj čin. Autenticita je pomyslieť si svoje o konaní ohovárajúcich, ja tú stratégiu volám “pomysli si”. Je to v súlade so stratégiou zvládania v jednorazových situáciách, kedy sa odporúča únik (Atkinsonová et al, 2010).
Od impulzitvity k psychickej regulácii
Ak sa situácia opakuje, to je iná káva. Agresívne jednanie je situácia, kedy je psychologicky správne použiť útok ako formu obrany. Ak niekto ohováranie cieli na jednu osobu systematicky, stáva sa to už šikanou (Lehenová, 2013). Autenticky si treba povedať, že šikana je neprípustná a útokom na agresora jej zamedziť.
Napríklad by sa dalo povedať “Viete, že teraz prejavujete agresívne? Je zbabelé hovoriť dačo za chrbtom. Čo takto vyriešiť si problém priamo s kolegom?”
Mnohí ľudia si zamieňajú autenticitu za jednanie bez servítky. Čiže niečo mám na mysli a hneď to poviem alebo urobím. To nie je autenticita, ale impulzivita. Impulzivita je považovaná za negatívnu psychologickú vlastnosť človeka. Eysenck ju vymedzuje podľa Hippokrata ako typickú vlastnosť cholerika a umiestňuje ju medzi emočnou labilitou a extraverziou. Platón o nej rozprával v rámci zložky osobnosti žiadostivosť, čo je impulzívne dosahovanie túžob a je opakom dlhodobej práce na ich napĺňaní. Ľuďom sa nechce často čakať na dobré veci, ale ako vraví Jakub Betinský, dobré veci potrebujú svoj čas, čo potvrdzujem. Preto Pardel a Kováč navrhli termín psychická regulácia, ktorá je opakom žiadostivosti. Aby sme vedeli vydržať, pracovať na cieli a dosiahnuť ho. V Marshmalow teste sa psychická regulácia skúmala schopnosťou odložiť uspokojenie vo forme odloženia cukríka na neskôr (Horák, 2018). Viac o tom nájdete v 6. potulke, ako aj o technikách rozvoja EQ v snahe dosiahnuť svoje ciele, napríklad ak chcete viac športovať alebo schudnúť. Nateraz prezradím, že je dobré prizvať si do svojich snáh kontrolóra (Cherry, 2020), ktorý drží nad vami strážnu ruku.
Byť sám sebou
Často sa hovorí, aby sme boli sami sebou, ale myslí sa tým niekedy mylne interpretovaná autenticita. Akoby byť sám sebou znamenalo robiť čokoľvek, čo nám napadne. Je to ale skutočne tak? Vrátim sa k príkladu o nechuti ísť do práce. Ak by si to povedali v každej profesii a nastal by globálny zamestnanecký štrajk, nemali by sme dostupné služby ani potraviny či lieky. Naša autenticita končí tam, kde začína autenticita druhého. Preto ak by moja autenticita mala znamenať, že druhý bude strádať, nie je dobré tak konať. Napr. ak má niekto nahromadené napätie z hádky, je autentické si to priznať, ale nie je autentické udrieť svojho protivníka.
Viete aký je preklad anglického slova authenticity do slovenčiny? Je to “pravosť”. Mali by sme byť praví v prežívaní, uvedomovať si svoje zážitky, či už pozitívne alebo negatívne. Neznamená to druhých biť, urážať ani ich manipulovať, ak sa nám práve nedeje po vôli.
Uzatváram, že autenticky rozmýšľať znamená vedieť o sebe. Činy, ktoré konáme, sú už druhý stupeň správania založený na analyticko-syntetickom uvažovaní, ktoré má vychádzať z autenticity, ale nemáme ich za autenticitu skrývať. Napríklad ak ma takmer zrazí na priechode pre chodcov auto, ktoré nezastalo keď som naň vstúpila, ale musím zastať v strede priechodu ja, je autentické si priznať, že som sa zľakla alebo že som rozčúlená, ale nie je autentické na šoféra spustiť radu nadávok. Odlišujme autenticitu ako pravosť v prežívaní s impulzivitou ako neuvážlivosťou v konaní.
Autentické konanie
A čo keď máme ozaj ťažkú situáciu, keď sme rozčúlení? Máme to dusiť v sebe? Rozhodne nie. Samozrejme na základe našej autenticity môžeme konať, ale nezamieňajme si pokrytecky nesprávne konanie za autentické.
Prezradím vám situáciu, kedy som mala fakt ťažko, niekto ma naštval. Poznáte to, dôvody a okolnosti sú všelijaké, ale určite máme všetci spoločnú skúsenosť rozčúlenia pri iných ľuďoch. Stretla som sa vtedy s kamarátkou, ktorá mi mala niečo podať, a autenticky som si priznávala, že som rozčúlená a nemám náladu na rozprávanie. Kamoške som to pri stretnutí hneď na rovinu povedala, že vieš čo, niekto ma práve naštval, nemám veselú náladu, porozpávame sa inokedy. Vstrebala to a dodnes sa so mnou rozpráva 🙂
Aké som mala iné možnosti? Tutlať v sebe emóciu a držať formu, vravieť si: veď príde kamarátka a musím byť na ňu milá. Ďalšia možnosť bola preniesť si svoju emóciu na kamarátku a byť na ňu nervózna alebo odmeraná. Obe reakcie sú neautentické, pri prvej, keď sa pretvarujeme, škodíme sebe a pri druhej, keď to prenesieme na druhého, škodíme jemu.
Záver
Čo takto ísť cestou vnútorného porozumenia sebe? Vhodné je pomenovať svoju emóciu, uvedomovať si prežívanie a následne racionálne kontrolovať svoje konanie. Je to pekná cesta úprimnosti samého pred sebou a pred druhými. Nemusíme vždy druhým povedať o svojich emóciách, ale naši blízki si to zaslúžia. Určite si nezaslúžia neautentické vyhýbanie sa pravde, ohováranie za chrbtom ako úľavu zo svojej nedostatočne prežitej a slabo uvedomenej emócie. Nám by sa tiež nepáčilo, keby tak konali.
To je na dnes všetko, nabudúce sa môžete tešiť na rozhovor s psychologičkou Jankou Turzákovou o psychológii a literatúre.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Atkinsonová, R. et al. 2010. Psychologie. Praha : Portál. 751s. ISBN 80-7178-640-3.
Betinský, J. 2019. Hannah Arendt a banalita zla. Dostupné: https://pravidelnadavka.sk/16-hannah-arendt-a-banalita-zla/ (citované 25.5.2021)
Cherry, K. 2020. 5 Components of Emotional Intelligence. Dostupné: https://www.verywellmind.com/components-of-emotional-intelligence-2795438 (citované 25.5.2021)
Horák, O. 2018. Jeden cukrík teraz alebo dva neskôr? Ožila debata o teste, ktorý skúma, ako deti odolávajú pokušeniu. Dostupné: https://dennikn.sk/1190405/jeden-cukrik-teraz-alebo-dva-neskor-ozila-debata-o-teste-ktory-skuma-ako-deti-odolavaju-pokuseniu/ (citované 25.5.2021)
Koníčková, J. 2021. Ako zistíte, že sa zvýšila úroveň Vášho vedomia? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/5377/ako-zistite-ze-sa-zvysila-uroven-vasho-vedomia (citované 24.5.2021)
Lehenová, A. 2013. Pedagogická a školská psychológia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. ISBN 978-80-8082-610-9. Dostupné: https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/ (citované 25.5.2021)
Merry, T. 2004. Naučte sa byť poradcom. Poradenstvo zamerané na človeka. Bratislava : Ikar. 216 s. ISBN 80-551-0768-8.
Rogers, C.R. 1951. Klientom centrovaná terapia. Modra : Persona. 497 s. ISBN 8096798030.
Sollárová, E. 2005. Aplikácie prístupu zameraného na človeka (PCA) vo vzťahoch. Bratislava : Ikar. 199 s. ISBN 8055109613.
Šťastná, K. 2013. Čím je utvářeno svědomí dítěte? Katolícky týdeník (7). Dostupné: https://www.katyd.cz/clanky/cim-je-utvareno-svedomi-ditete.html (citované 25.5.2021)
Šuranová, M. 2021. Emocionálna inteligencia a jej význam v živote. Dostupné: https://eq-vychova.sk/vyznam-eq/ (citované 17.5.2021)
https://citaty-slavnych.sk/citaty/41604-leonardo-da-vinci-chval-priatela-verejne-a-karhaj-ho-medzi-styrmi-oc/ (citované 25.5.2021)
https://psychotypy.webnode.sk/typologie-osobnosti/eysenckova-teoria/ (citované 25.5.2021)
https://translate.google.sk/?hl=sk&sl=auto&tl=sk&text=authenticity&op=translate (citované 3.6.2021)