V 25. potulke si ozrejmíme, aké sú štádiá vyrovnávania sa s diagnózou, ako oznámiť smrť domáceho zvieratka a prečo pri oznámení smrti blízkeho použiť metódu lievika. Ako oznámiť vážnu diagnózu pacientovi? Akým spôsobom prežil Frankl hroziacu smrť v koncentračnom tábore? Čo si dopriať v ťažkých chvíľach ako nástroj na zachovanie psychickej pohody?
Vyrovnávanie sa s diagnózou
Ak niekto trpí vážnou diagnózou, je to pozícia, ktorá patrí k najťažším v živote. Psychologicky predstavuje nápor na človeka a jeho fungovanie. Mám rešpekt rozprávať vám o vyrovnávaní sa s chorobou a smrťou, predsa sa však do toho pustím. Ako povedal jeden môj kamarát lekár, potrebuje vedieť, ako má oznámiť pacientovi, že umiera. To je jedna strana mince, druhú tvorí vyrovnávanie sa s vlastnou diagnózou. Kübler-Rossová vyčlenila 5 štádií (Kondáš, 2018):
- Šok a popretie. “To nemôže byť pravda. Výsledky určite zamenili.” Nech už by lekár oznámil smrteľnú diagnózu akokoľvek dokonale, pre pacienta je to šok. Ak pracoval a vytváral spoločenskú hodnotu pre druhých, teraz musí pracovať na záchrane svojho zdravia. Pri chorobe sa prostriedok zdravie stáva cieľom samotným (Křivohlavý, 2001). Ťažko sa pacientovi verí, že je to realita, keď sa mu život prevráti naruby. Veci, ktoré dovtedy zabezpečoval, často nemôže robiť. Prostredie, v ktorom žil, vymieňa za nemocnicu. Pre človeka je to tak náročné, že príde k ego-obrannému mechanizmu popretia, o ktorom hovoril už Freud (Gulášová et al., 2011).
- Smútok, hnev, pocity viny. “„Prečo práve ja?“ Keď pacient realitu choroby pripustí, nastupujú negatívne emócie.
- Vyjednávanie. “Ešte aspoň rok si chcem požiť.” Pacient zjednáva, aby oddialil smrť.
- Prijatie. Až keď pacient realitu nielen prizná, ale aj prijme, nastáva zvládanie zamerané na problém (Atkinsonová et al., 2010) a racionálne kroky boja s chorobou.
- Adaptácia. Pri adaptácii ide o plánovanie života s chorobou a človek odpovedá na otázky: Čo ešte môžem zažiť a urobiť? Ak sa nevyliečim, som pripravený zomrieť?
Ako oznámiť smrť domáceho zvieratka?
Keby aj niekto nezažil smrteľnú chorobu, raz bude blízko smrti. Podobne ako psychologická imunizácia (Křivohlavý, 2001) funguje v tréningu frustračnej tolerancie (Horák, 2018), domnievam sa, že človek sa ľahšie vyrovná so svojou smrťou, ak počas života prijal smrť tých, ktorých mal rád. Od malička nám zomierajú starí rodičia, neskôr rodičia, možno priatelia, rovesníci.
U malých detí je vhodné domáce zvieratko na rozvoj sociálnych zručností, lebo sa oňho môže starať, prijať zodpovednosť aj prežiť jeho smrť. Ako oznámiť dieťaťu, že mu zomrelo zvieratko? Podľa Eriksona máme oproti deťom vyššiu stabilita emočného prežívania (Vágnerová, 2005) aj emočná inteligencia má šancu byť v dospelosti na najvyššej úrovni, keďže sa rozvíja posledný kľúč EQ sociálne zručnosti (Cherry, 2020, Koníčková, 2021, Ulčin, 2015). Ak zvieratko uhynie, pre dieťa to môže byť prvý kontakt so smrťou niekoho, koho mal rád. Preto je to preňho šok. Napr. ak máte andulku a nájdete ju otrčenú nožičkami hore vy, je to výhoda. Viete, že pre dieťa to bude veľká rana, lebo sa z nej veľmi tešilo a pekne sa o ňu staralo. Treba zostať emočne vyrovnaný, nerozosmútiť sa a byť pre dieťa oporou. Odporúčam ísť hneď za dieťaťom a pripraviť ho na túto správu. Určite nepovedzte “Zdochla ti andulka” to by bolo veľmi neempatické. Môžete ho pripraviť neutrálnejšou vetou napr. “Niečo sa stalo andulke, asi už bola veľmi stará, ako taká stará babička a možno už ani nevidela… Ani nelietala posledné dni, pamätáš sa?”
Dieťatko sa beží pozrieť a už pomaly tuší realitu v závislosti od veku. Mladší školák je to schopný podľa Piageta logicky vydedukovať (McLeod, 2020). Keď vidí realitu, môžete povedať, že ak by andulka ešte žila, nebolo by to pre ňu dobre, trápila by sa. Objímete dieťa, možno si povzlyká, ale v bezpečí vašej náruče to zvládne, ak k vám malo vybudovanú dôveru od raného detstva (McLeod, 2018), ktorá sa zúročí aj teraz.
Metóda lieviku: ako oznámiť smrť blízkeho?
Ako však oznámiť dieťaťu smrť blízkeho človeka? Raz mi zavolal kamarát, ktorý sa so mnou radil, ako oznámiť 8-ročnému synčekovi, že mu zomrel bratranec, jeho blízky kamarát. Keďže boli veriaci, spýtala som sa, či chlapec chápe zmŕtvychvstanie. Otec odpovedal, že áno. Navrhla som postup podľa metódy lievika, ku ktorej ma inšpiroval môj učiteľ Dr. Sarmány-Schuller, keď nám lial do hlavy, že pri realizácii výskumu treba prejsť od všeobecného štúdia literatúry ku konkrétnemu vyskumnému problému.
Ak sa oznamuje smrť blízkeho, odporúčam teda najskôr sa rozprávať o smrti všeobecne, až potom oznámiť konkrétnu smrť. Kamarátovi som odporučila, aby sa porozprával so synom o tom, že všetci zomrieme, ako zomrel Ježiš, a že príde zmŕtvychvstanie, ako vstal z mŕtvych on. Že raz sa na druhom svete s milovanými stretneme. Potom som navrhla, aby sa spolu pomodlili za zdravie svojej rodiny. Napokon som v súlade s behaviorálnym postupom relaxácie odporučila uvoľniť chlapca aktivitou, ktorú má rád ako futbal, prechádzka či spoločenská hra, aby v psychicky pohodovom stave ľahšie prijal smrť bratranca.
Podľa systematickej desenzitizácie nemôžu existovať dva protichodné stavy v psychike človeka (Bucková, 1999). Je dobré povedať dieťaťu ťažkú správu až po uvoľnení a odporúčam spojiť to opäť s objatím. Ako to dopadlo? Kamarát povedal, že rozhovor so synom prebehol veľmi dobre.
Ak zomrie niekto neveriacemu, je preňho zrejme ťažšie to prijať. Navrhujem spomínať si na pekné chvíle, ktoré so zosnulým prežil. Starí Gréci považovali človeka za úspešného, ak jeho sláva vytrvala aj po smrti. Vlastnosti zosnulých si môžeme vážiť a skúsiť ich preniesť ďalej.
Ako oznámiť vážnu diagnózu pacientovi?
Metódu lieviku odporúčam aj pri oznamovaní vážnej diagnózy pacientovi. Napr. pri rakovine to znamená najskôr podať všeobecné informácie o výskyte, druhoch rakoviny a možnostiach liečby. Zároveň povedať, aké sú niekedy nevyspytateľné zvraty, ktoré môžu aj pri vážnych diagnózach priniesť prekvapivé výsledky. Až potom odporúčam prejsť k oznámeniu konkrétnej diagnózy. Dôležité však je pred pacientom diagnózu nezatajiť, aby bol o nej informovaný včas. Po jej oznámení však pacient nemusí vnímať realitu, príde k šoku ako prvej fáze vyrovnávania sa s chorobou podľa Kübler-Rossovej (Kondáš, 2018). Vtedy ide racionalita bokom.
Pri šoku sú výpadky vedomia a pacient by nemusel vnímať lekárove slová. Preto až keď pacient vie všeobecne o rakovine, prípadne o druhu rakoviny, ktorým trpí, oznámiť mu empaticky jeho diagnózu. Napr. slovami “Aj u Vás sa zistila rakovina, s ktorou sa budeme snažiť zo všetkých síl zatočiť.” Toto povzbudenie je dôležité, aby pacient nehádzal flintu do žita. Možno vám to pripomína chodenie okolo horúcej kaše, ale v prípade tak citlivej témy ako smrť je to na mieste.
Kübler-Rossová pekne spracovala štádiá vyrovnávania sa so smrťou v jednej z najslávnejších kníh, kde sa búra tabu okolo témy smrti s názvom “O smrti a umírání”. Pripomínajú mi zvládanie zamerané na emócie a na problém (Atkinsonová et al., 2010), o ktorých som hovorila v 21. potulke. Šok, popretie, smútok, pocity viny, hnev a vyjednávanie je zvládanie zamerané na emócie, následné prijatie a adaptácia zvládanie zamerané na problém. Ešte pred prvým štádiom šoku môže lekár pomôcť pacientovi racionálnymi informáciami, ktoré uňho môžu zmierniť emóciu šoku z diagnózy.
Hroziaca smrť v koncentračnom tábore
Viktor Emanuel Frankl bol existenciálny psychológ, ktorý prežil koncentračný tábor. V knihách “Napriek všetkému povedať životu áno” a “Trpiaci človek” opisuje zvládanie, ktoré mu pomohlo prežiť nepriaznivé podmienky. Na základe svojich skúseností vyvinul logoterapiu, psychoterapiu na hľadanie zmyslu. Vo svojich dielach sa pýta, aký zmysel má utrpenie? Odpovedá, že v utrpení si môže nájsť každý iný zmysel, ale ak je nevyhnutnou realitou, treba ho prijať a popasovať sa s ním. Hovorí, že aj v koncentračnom tábore zostal vnútorne slobodný.
Hoci zažil vonkajšiu neslobodu, vraví, že vnútorné myšlienky, emócie a názory nám nikto nemôže vziať. Frankl bol žid a vnútornú vieru si zachoval, aj keď bol za ňu zvonka trestaný. A ako prežil každodenný režim v koncentračnom tábore? Pracoval presne tak, ako mu kázali, aby nedával dozorcom zámienky na sankcie. Vnútorne sa však zameral na svoje prežívanie a správanie ako atribúty psychiky, o ktorých som vravela v 1. potulke. Správal sa čo najviac bežne, ako sa v podmienkach koncentračného tábora dalo. Napr. sa denne holil, aby si uchoval punc normálnosti.
Práve drobné radosti ako nástroj na zachovanie psychickej pohody odporúča aj Max Kašparů (2009), ktorý uvádza príklad pána v domove dôchodcov, ktorý, tiež nemajúc ďaleko od smrti, chodil každé ráno pozitívne naladený. Na otázku, ako to robí, odpovedal, že sa teší na raňajky a na to, ako si s chlapmi zahrá karty. Dopriať si radosti v ťažkých situáciách je prevencia depresie. Znie to neuveriteľne, ale práve drobné radosti vás môžu uchrániť od veľkého smútku.
Možno vy, milí poslucháči, ešte máte ďaleko od smrti. Ale ak poznáte niekoho starého alebo chorého, čo takto mu urobiť radosť, napr. mu pravidelne volávať, navštevovať ho, pomôcť mu v záhradke a s nákupom? Môžete sa pričiniť o to, že svoju blížiacu sa smrť bude viac prijímať.
Aj my sa pravdepodobne stretneme s tým, že niekomu budeme oznamovať smrť blízkeho a určite sa dožijeme toho, že sami zomrieme. Prajem vám, aby ste aj na základe tejto potulky vedeli ľahšie prijať smrť blízkeho či vašu samotnú. Erikson vraví, že posledným vývinovým štádiom človeka je staroba, v ktorej je hlavná úloha integrita (Vágnerová, 2005) s dôrazom na prijatie vlastnej smrteľnosti. Ide to ľahšie, ak zažijeme spokojný život, na ktorý budeme hrdí. Tak kým máme čas, pracujme na jeho budovaní.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Atkinsonová, R. et al. 2010. Psychologie. Praha : Portál. 751 s. ISBN 80-7178-640-3.
Bucková, M. 1999. Behaviorálna modifikácia: teória a prax. Nitra : Pedagogická fakulta UKF. 248 s. ISBN 80-8050-225-0.
Cherry, K. 2020. 5 Components of Emotional Intelligence. Dostupné: https://www.verywellmind.com/components-of-emotional-intelligence-2795438 (citované 7.7.2021)
Frankl, V.E. 2006. A přesto říci životu ano. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství. 175 s. ISBN 80-7192-866-6.
Frankl, V.E. 2007. Trpiaci človek. Bratislava : LÚČ. 155 s. ISBN 978-80-7114-638-4.
Gulášová I.; et al. 2011. Etické aspekty komunikácie s umierajúcim pacientom. Dostupné:
Horák, O. 2018. Jeden cukrík teraz alebo dva neskôr? Ožila debata o teste, ktorý skúma, ako deti odolávajú pokušeniu. Dostupné: https://dennikn.sk/1190405/jeden-cukrik-teraz-alebo-dva-neskor-ozila-debata-o-teste-ktory-skuma-ako-deti-odolavaju-pokuseniu/ (citované 7.7.2021)
Kašparů, M. 2009. V spätnom zrkadle. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství. 71 s. ISBN 978-80-89231-24-9.
Kondáš, 2018. Elisabeth Kübler Ross: O smrti a umieraní, alebo čo by sa ľudia mali naučiť od umierajúcich (recenzia). Dostupné: https://www.zomieranie.sk/n/elisabeth-kuebler-ross-o-smrti-a-umierani-alebo-co-by-sa-ludia-mali-naucit-od-umierajucich-recenzia (citované 1.7.2021)
Koníčková, J. 2021. Emocionálna inteligencia má svoj význam aj v práci. Ako sa prejavujú ľudia s vysokým EQ? Dostupné:
https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/6748/emocionalna-inteligencia-eq-v-praci (citované 7.7.2021)
Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279 s. ISBN 80-7178-774-4.
McLeod, S.A. 2018. Mary Ainsworth. The Strange Situation. Simply Psychology. Dostupné: https://www.simplypsychology.org/mary-ainsworth.html (citované 7.7.2021)
McLeod, S.A. 2020. Piaget’s Theory and Stages of Cognitive Development. Background and Key Concepts of Piaget’s Theory. Simply Psychology. Dostupné: https://www.simplypsychology.org/piaget.html (citované 8.7.2021)
Ulčin, P. 2015. IQ vs. EQ alebo čo vám v škole zabudli povedať. Dostupné: https://www.trend.sk/blogy/iq-vs-eq-alebo-co-vam-skole-zabudli-povedat (citované 7.7.2021)
Vágnerová, M. 2005. Vývojová psychologie I. Dětství a dospívání. Praha : Nakladatelství Karolinum. 467 s. ISBN 80-246-0956-8.
https://biopedia.sk/clovek/vyssia-nervova-cinnost (citované 7.7.2021)
http://oschir.jfmed.uniba.sk/14-1-3.php (citované 8.7.2021)