Introverzia a extraverzia

V 52. potulke štartujem cyklus o osobnosti témou Introverzia a extraverzia. Čo hovorí o introvertoch a extravertoch psychologická teória a výskum? Ako sa prejaví introvert a extravert v bežnej praxi a pandémii? Aký vzťah má tréma, manipulácia a priateľstvo k introverzii a extraverzii? Aké sú znaky ambiverta? Ako súvisia introverzia, extraverzia, záujmy a povolania?

Introverzia/extraverzia v teórii

Dnešnou potulkou začínam cyklus o osobnosti. Ako prvú som sa rozhodla spracovať tému introverzia/extraverzia. Prečo? Jednak ma fascinujú odlišnosti medzi introvertmi a extravertmi. Jednak som presvedčená, že je podstatné uvedomiť si, ako sa môžeme navzájom inšpirovať.

Minule som dostala pozitívnu spätnú väzbu, že robím potulky “iba” na štvrť hodinu, pretože sa dajú vypočuť na jeden raz. To bol môj cieľ! Moja výzva je za krátky čas vám priniesť čo najviac poznatkov. Aj to je v súlade s teóriou minimaxu za čo najkratší čas dosiahnuť čo najväčšie výsledky (Chobot, 2021).

Introvertmi a extravertmi sa v istom zmysle rodíme, je to biologicky podmienené. Súvisí to s neuronálnym spracovaním vzruchov (Daniel et al., 2003). Avšak, typológie by nemali význam, pokiaľ by sme sa utvrdzovali v extrémnej pozícii. Podľa mňa je správne prekonávať slabé stránky a ťažiť zo silných stránok typu, či už ste extravert alebo introvert. Obe majú výhody aj nevýhody.

Ako prvý opísal introverziu a extraverziu v psychológii Carl Jung. Rozdiel je v miere spoločenskosti. Extravert rýchlo nadväzuje kontakty, je komunikatívny a dôverčivý. Introvert ťažšie nadväzuje kontakty, v spoločnosti je tichý, obozretný. Zaujímavé je, že introvert môže byť rovnako “ukecaný” ako extravert, avšak medzi svojimi (doma a s kamarátmi). Hans Eysenck spojil Jungovu typológiu s Hippokratovou (sangvinik, melancholik, cholerik a flegmatik) cez škálu emočnej lability/stability (obrázok 1). Ak je extravert emočne labilný, je cholerik, ak stabilný, je sangvinik. Ak je introvert emočne labilný, je melancholik, ak stabilný, je flegmatik.

Eysenck typologia
Obrázok 1: Typológia Eysencka (13.6.2022)
Introverzia/extraverzia v praxi

Kto to má ľahšie a v čom? V bežnej dobe to môžu mať ľahšie extraverti, napr. majú menšiu trému z vystúpení na verejnosti a ľahšie komunikujú s cudzími ľuďmi.

Čo však keď nastane krízová doba? Nedávno bola pandémia covidu, v najväčšom lockdowne sa často nesmelo ísť do práce ani do spoločnosti. Rozprávala som sa so ženou introvertkou a ona to vítala! Extraverti to mali v globále ťažšie, pokiaľ sa neadaptovali na situáciu. Odporúčam v takých prípadoch, napr. keď sú extraverti chorí a musia zostať doma, čo najviac využívať prostriedky na medziľudský kontakt – online hovory, telefonovanie, chatovanie, maily, posielanie foto. Ja som v podstate začala nahrávať podcast cez pandémiu, čím som si doplnila sociálny kontakt.

Optimálne je vedieť sa správať extravertne aj introvertne, ako som vravela v 47. potulke o sociálnej opore. Majme málo blízkych priateľov (ako introverti) a veľa vzdialených priateľov (ako extraverti). Pre extraverta je typické, že má veľa kamarátstiev (skôr povrchných),  introvert preferuje hlboký vzťah k zopár ľuďom, v extréme iba k jednému. Obe stratégie sú správne, ak sú racionálne kombinované s protipólnou stratégiou. Výzva pre intovertov je, aby vo vzdialenom kruhu sociálnej opory mali viac ľudí napr. 20-30. Výzva pre nás extravertov je mať v blízkom kruhu sociálnej opory málo ľudí, okolo 5.

Znaky ambiverta

Raz mi jeden psychológ vravel, že pozícia medzi introverziou a extraverziou znamená nevyzretosť osobnosti. Nie celkom suhlasim, pretože sa pridáva nová skupina tzv. ambivert. Je to stredná pozícia medzi introvertmi a extravertmi a je vedecky dokázané, že ju tvoria až  ⅔ ľudí na svete. Vnímam súvis s normálnym rozložením vlastností podľa Gaussovej krivky (Praus, 2021). Dedukujem, že je minimum extrémnych introvertov a extravertov, viac je miernych introvertov a extravertov a najviac ambivertov. Viete, kam patríte? Môžete si urobiť autodiagnostiku na základe znakov ambiverta:

  1. hodia sa na vás znaky introverta aj extraverta, neviete sa rozhodnúť kam patríte
  2. radi sa stretnete s novými ľuďmi, ale skôr v priestore, kde už pár ľudí poznáte
  3. obľubujete chvíle s priateľmi, ale je pre vás vyčerpávajúce, keď sú veľmi dlhé
  4. keď sú veci ťažké, ste rozhodnutý urobiť všetko, čo je vo vašich silách
  5. na párty môžete byť stredobodom pozornosti, ale potom potrebujete byť istý čas zasa v úzadí
  6. chcete dni, kedy konáte na vlastnú päsť, aj dni plné spoločenského kontaktu
  7. máte tendenciu vyvažovať spoločnosť (ak je tichá, hovoríte a naopak)

Odporúčam inšpirovať sa od ambivertov, keďže vedia fungovať extravertne aj introvertne. Čo môže robiť introvert? Myslím si, že introvertom môže byť z potuliek užitočné trénovať prekonanie trémy a extravertom obranu proti manipulácii, keďže sú dôverčiví k cudzím. Domnievam sa, že introverti môžu byť odolnejší proti manipulácii, extraverti zase menej strémovaní pred vystúpením na verejnosti. Čo tak byť niekedy intovertnejší a extravertnejší? Podľa mňa je to práve prejav zrelosti, vedieť sa adaptovať na situáciu. Pripomína mi to situačný štýl manažmentu (Hersey, Blanchard, 1988).

Introverzia/extraverzia vo výskume

Bola som prekvapená, keď jeden môj spolužiak v škole vedel správnu odpoveď na ťažkú otázku učiteľky, no povedal si ju len potichu pre seba. Sedela som v lavici pred ním, tak som to počula. Učiteľka to nepočula, v triede zostalo ticho. Myslím si, že bola naklonená dať jednotku za správnu odpoveď. Keď prezradila správnu odpoveď, začudovaná som sa otočila a spýtala sa spolužiaka, prečo to nepovedal nahlas. Iste, mohla úlohu zohrať puberta a rešpekt či skôr nerešpekt k vyučujúcej. Ako ho však poznám, šlo o introverta. Odvetil mi: “Načo to budem hovoriť?” Celkovo bol tichší, akoby mu stačilo “byť sám so sebou”. Teraz to vnímam ako typicky introvertné správanie.

Inšpirovalo ma to a na univerzite som realizovala výskum, aké sú faktory komunikácie žiakov s učiteľom. Overila som, že významným faktorom je extraverzia v rámci teórie Big Five (Belovičová, 2015, Belovičová, 2011, Veseličová, 2009a, Veseličová, 2009b). Zistila som, že extraverti dávali učiteľom viac odpovedí aj otázok na vyučovacej hodine. Pre žiakov introvertov ako odstránenie bariér komunikácie odporúčam možnosť písomnej prípravy a potom ústnu odpoveď pred tabuľou. Záchytný bod pre nich môže byť pozerať sa do papierov s prípravou, nie na tváre ostatných. Paradoxne extravertom odporúčam tiež písomnú prípravu, aby pri rozvláčnom hovorení nezabudli na niečo dôležité. Nie nadarmo je na maturite pre všetkých možnosť prípravy! Výskumy ukazujú, že existuje vzťah medzi extraverziou a asertivitou, spokojnosťou, energickosťou a optimizmom. Introverti sú skôr rezervovaní, nezávislí, vyrovnaní. Hoci sú obvykle radšej sami, nemusia trpieť sociálnou úzkosťou (Ruisel, 1999).

Introverzia/extraverzia v povolaní

Príležitosti na rast majú introverti aj extraverti.

Tu trošku odbočím od témy, keďže chcem načať tému detských krúžkov. Všetkého veľa škodí, preto odporúčam dni v týždni, kedy má dieťa krúžok, aj dni, kedy môže praktizovať tzv. voľnú hru. V nej si dieťa samo vyberá tému, cieľ, hračky i parťáka do hry. Voľná hra vychádza z vnútornej potreby dieťaťa, z jeho motívov a záujmov (Koníčková, 2022). Som presvedčená, že prvákovi bohate stačí jeden krúžok za týždeň. Voľnú hru detí si môžu rodičia a pedagógovia všímať a na základe toho pomôcť dieťaťu vybrať vhodný krúžok. Navrhujem taký, ktorý ich bude baviť a majú naňho schopnosti. Záujmové činnosti predchádzajú výberu povolania.

Ako trávia voľný čas introvert a extravert? Typické introvertné záujmy sú samotárske, napadá mi maľovanie, stavanie modelov, práca s PC, skladanie hudby. Typické extravertné záujmy sú tie, kde je veľa ľudí ako divadelný krúžok, skauting, kolektívne športy. K tomu prislúchajú typické introvertné povolania IT programátor, grafik, laboratórny technik, výskumník. Také, kde sa pracuje viac s PC ako s ľuďmi. Extravert môže byť psychológ, podkastér (koho mi to pripomína?), učiteľ, manažér.

Záver

Dobré je navzájom sa inšpirovať. Aj pri výkone povolania, kde sa prioritne nepracuje s ľuďmi, príde sem-tam k sociálnemu kontaktu. Ak niekto pracuje s ľuďmi, sú chvíle, keď je od nich ďalej, napr. cez chorobu alebo pandémiu. Extraverti ľahšie nadviažu známosti, ale môžu byť preto ľahšie ovplyvniteľní druhými. Introverti majú problém v komunikácii, čo môže byť prekážkou nadviazania vzťahu alebo získania práce. Ich samotárstvo však môže byť výhodou, aby neboli vo vzťahoch zranení. Extravert má veľa kamarátov, ale z toho množstva sa skôr nájde niekto, kto ho zradí. Introvert má síce iba jeden alebo zopár vzťahov, ale práve preto je uňho menšia pravdepodobnosť zranenia iným človekom. Avšak ten blízky priateľ sa raz môže odsťahovať.

Prajem vám, aby ste vedeli prekonať nevýhody vašej extraverzie alebo introverzie a vyťažiť z ich výhod. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!

Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.


Bibliografia

Belovičová, S. 2015. Vplyv priestorového usporiadania učebne na verbálnu komunikáciu študentov s pedagógom. In: Adamík Šimegová, M., Bizová, N., Brestovanský, M. (Eds.). Školská psychológia a kvalita života v edukácii. Trnava : Pedagogická fakulta TU. 357 s. ISBN 978-80-8082-837-0, s. 304.

Belovičová, S. 2011. Vplyv priestorového usporiadania školskej triedy na verbálnu komunikáciu žiaka s učiteľom. In: Dolejš, M. et al. (Eds.). PhD existence : I. Česko-slovenská psychologická konference (nejen) pro doktorandy a o doktorandech. Olomouc : Univerzita Palackého. 296 s. ISBN 978-80-244-2858-1, s. 263-268.

Chobot, K. 2021. Vícekriteriální manažerské rozhodování v podmínkách rizika a nejistoty. Dostupné: https://dokumenty.vsb.cz/docs/files/cs/ce4c2ec3-325e-49b7-97db-5c4c30876f85?prevPage=true (citované 13.6.2022)

Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.

Hersey, P., Blanchard, K.H. 1988. Management of Organization behavior: Utilizing Human Resources, Englewood Cliffs, NJ : Prentice-Hall. Dostupné: https://psyche0.webnode.sk/products/situacne-vedenie1/ (citované 14.6.2022)

Koníčková, J. 2022. Doprajte deťom voľnú hru. Má pre ne veľký význam. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/5018/doprajte-detom-volnu-hru-ma-pre-ne-velky-vyznam (citované 14.6.2022)

Praus, P. 2021. Inteligence a její měření. Dostupné: https://casopis.mensa.cz/veda/inteligence_a_jeji_mereni.html (citované 14.6.2022)

Ruisel, I. 1999. Inteligencia a osobnosť. Bratislava : Veda. 240 s. ISBN 80-224-0545-0.

Veseličová, S. 2009a. Verbálna komunikácia medzi žiakom a učiteľom. Povedz mi, kde sedíš a ja ti poviem, aký si (komunikatívny). In: Heller, D., Charvát, M., Sobotková, I. (Eds.) Já, my & oni. Brno : Masarykova univerzita. ISBN 978-80-210-49383, s. 17.

Veseličová, S. 2009b. Verbálna komunikácia medzi žiakom a učiteľom: situačné verzus osobnostné faktory. In: IV. medzinárodná konferencia doktorandov odborov psychológia a sociálna práca : zborník z konferencie. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa. ISBN 978-80-8094-660-9, s. 562-570.

http://www.quoteland.com/author/Elmer-G-Letterman-Quotes/6003/, 14.6.2022

https://www.info.sk/sprava/129604/10-znakov-toho-ze-v-skutocnosti-ste-ambivert/, 14.6.2022

https://obn.webnode.sk/psychologia/osobnost/, 13.6.2022