Jazyk a myslenie

V 79. epizóde predstavím jazyk a myslenie ako súčasť cyklu o kognitívnej psychológii. Ako sa líši fylogenetický a ontogenetický vývin reči? Aké štádiá vývinu reči vymedzujem? Čo robiť, ak dieťa skomolí slová a nevie “r”? Kedy odporúčam navštíviť logopéda? Prečo je monitoring porozumenia ťažší v cudzom jazyku? Aké sú protikladné myšlienkové operácie? Čo odporúčam pre správne riešenie problému?

Vypočuť v podcaste
Jazyk

Keď som sa zamýšľala nad vývinom jazyka, napadlo mi, že ho môžeme skúmať dvomi spôsobmi:

  1. fylogeneticky – od historického počiatku reči človeka po dnešok
  2. ontogeneticky – od narodenia človeka po smrť

Napadlo vám niekedy, že všetky veci ako stolička, zem, obloha, strom musel niekto pomenovať? Mimochodom, správne je napadlo vám a nie napadlo vás. Ako mi minule jeden klient (v puberte) povedal: “Napadnúť ťa môže medveď, napadnúť ti môže nápad.” No, radšej ten nápad ako medveď 🙂

Historický vývoj jazyka sa nazýva fylogenéza a so všetkou úctou ho prenechám jazykovedcom. Avšak, ontogenetický vývin reči od prvých nezmysluplných hlások dojčaťa až po zložité súvetia puberťáka patrí do psychológie. Vývin reči rozdeľujem na niekoľko štádií v detstve. Inšpirujem sa teóriami vývinových psychológov Vágnerovou (2005), Piagetom (Fedorko, 2015) a Freudom (Sheehy, 2005).

Štádiá vývinu reči

Štádiá vývinu reči nazývam vlastnými názvami. Vymyslela som ich podľa toho, aké špecifikum ich podľa mňa najviac vystihuje:

  1. “Neviem, čo hovorím” (0-1 rok). Špeciálna pedagogička Ilgnerová (2017) ho nazýva fázou pragmatizácie. Dieťatko povie len to, čo sa mu pragmaticky zíde. Myslím si, že keď nezmyselne foneticky bľaboce ma-ma, mama s úsmevom príde. Teší sa, že jej ratolesť niečo povedala. A dokonca pomenúva ju! Príchod natešenej maminy zapríčiní, že dojča bude slabiku opakovať. Slovo mama dostane sémantický význam a dieťa ho bude používať. Dosahuje uspokojenie základnej potreby stimulácie aj vzťahu, keďže mama príde a postará sa (vezme na ruky, nakojí, pomojká…).
  2. “Čo hovorím, to hovorím jednoducho” (1-3 roky). Deti v batoľacom veku by mali vedieť plynule rozprávať jednoduché vety. Psychologicky sa toleruje nástup reči až okolo 3 rokov. A samozrejme, milé skomoleninky ako typický kečup/kepuč sú vítané 🙂 Neodporúčam dieťa opravovať, ale odpovedať správnym slovom. Povie”Plosím si kepuč” Odpovedať: “Dáš si kečup?” Tak sa podľa Bandurovej teórie sociálneho napodobňovania (Nakonečný, 2000) postupne učí správnej výslovnosti.
  3. “Viem, čo hovorím” (3-12 rokov). V predškolskom a mladšom školskom veku je skomolenín menej. Dieťa už vie, čo chce povedať. Rado sa rozprozpráva o svojich zážitkoch. I keď niekedy sa zasekne a hľadá správne slovo. Väčšinou sa reč týka konkrétnych vecí, ktoré videlo, jedlo, zažilo, chytilo sa, cítilo či počulo.
  4. “Čo hovorím, to hovorím zložito“ (od 12 r.) Keď dieťa prechádza do obdobia puberty, chce sa nám dospelákom vyrovnať. Aj v reči! Vyvodzujem, že preto začne používať zložité výrazy. Často hovorí o abstraktných veciach, napr. “To je nefér!” Naopak, ako inšpiráciu od detí si my dospelí vezmime snahu porozumieť si. Biblická babylonská veža (Bándy, 2006) je príbeh o tom, že si ľudia neporozumeli. Napadá mi, že príliš komplikované vyjadrenia vedú k odcudzeniu. Preto buďme ako deti”.
Kedy má dieťa povedať “r”?

Deti sú často nad niečím v úžase. Ja som sa neraz divila, prečo chodia ľudia so svojimi mrňúsmi k logopédovi. Sú aj oprávnené prípady skorej návštevy logopéda. Ak 3-ročnému dieťaťu vôbec nerozumieť, lebo komolí veľa hlások, je to na mieste. Malo by problém komunikovať s učiteľkou a spolužiakmi, čo by sa mohlo prejaviť na jeho chuti chodiť do škôlky. Ak škôlkarovi dokáže porozumieť cudzí človek, neodporúčam stresovať ho návštevou logopéda. Objektívne vzaté, 3-ročnému dieťaťu by sme mali rozumieť 75% toho, čo hovorí. Škôlkarovi má pani učiteľka rozumieť, reč však nemusí byť úplne čistá. Vyvodzujem, že je to v súlade s Paretovým pravidlom 80/20 (Mikula, 2019). Odporúčam metódy na rozvoj jazyka detí:

  1. Čítať knižky. Ak vášmu dieťatku čítate detské knižky, rozvíjate prirodzene jeho artikuláciu aj slovnú zásobu. Navyše, keď bude väčší, čítanie ocení ako výborný oddych a rozvoj EQ, ako som o tom hovorila v 42. Potulke o emóciách.
  2. Hrať slovné hry. V poradni som učila rodičov s dieťatkom hrať slovné hry: prvý povie “auto”, druhý povie “auto, dom”, tretí pridá niečo ďalšie a hra pokračuje.
  3. Byť trpezlivý. Tréning “r” bez toho, aby malo dieťa dozretú centrálnu nervovú sústavu, vyjde navnivoč. Nielenže sa dieťa nenaučí vysloviť “r”, je dokázané, že predčasný tréning vyslovovania “r” navyše vedie k račkovaniu! Preto buďte trpezliví! Skôr dajte dieťatku dobrý príklad jasnej artikulovanej reči, než cielené tréningy. 

Okolo 5. roku by dieťa malo vedieť vysloviť “r”. Ak to nevie ani pol roka pred nástupom do školy, prípadne komolí aj ďalšie hlásky, odporúčam navštíviť logopéda.

Monitorovanie porozumenia

Porozumenie informácií zakódovaných do slov sa odborne nazýva monitoring porozumenia. Ako prebieha?

Ide o sledovanie logiky súvislostí medzi počutým, čítaným a videným (Sternberg, 2002). V mladšom školskom veku sa učíme monitorovať porozumenie konkrétnych obsahov (Vágnerová, 2005). V staršom školskom veku od 12 rokov sú deti v štádiu abstraktných logických operácií podľa Piageta (Fedorko, 2015). Vtedy sa naučíme pomenovať abstraktné koncepty (napr. láska). Pri vplyve monitoringu na mieru porozumenia sa vyhodnocujú dve jazykové schopnosti:

  1. monitorovanie miery porozumenia
  2. vyhodnotenie miery porozumenia

Monitorovanie a vyhodnotenie sú súčasťou procesu jazykového kódovania. Ak je dieťa menšie, existuje priepastný rozdiel medzi monitorovaním a vyhodnotením (porozumením) informácie. Potvrdzuje to experiment na vzorke detí od 8-11 rokov, ktoré počúvali text s protichodnými informáciami, ako som hovorila v 74. Potulke o kognitívnej psychológii: “Pri výrobe múčniku dáme na rozpálenú platňu zmrzlinu. Akonáhle sa zmrzlina ohreje, rozpustí sa. Potom dáme zmrzlinu dole z platne a servírujeme. Pri tvorbe Zapekanej Aljašky zostáva zmrzlina v pevnom stave, nerozpúšťa sa. (Sternberg, 2002, s. 345)”

Takmer 50% detí si nelogickosť informácii nevšimla. My dospelí si nelogickosť v slovenskom texte všimneme, pretože sa už nemusíme tak zameriavať na konkrétne slová. Nech to nie je v zmysle príslovia zabudol vôl, že telaťom bol! Skúste si taký monitoring porozumenia v cudzom jazyku. Deti majú čo robiť, aby si všimli jednotlivé hlásky a spájali ich do slov aj v slovenčine. Pre nich je to spočiatku cudzí jazyk! Čítaním od detského veku porozumenie zdokonaľujeme. Neviem, neviem, keby som mala text o recepte, kde by bola nelogickosť v angličtine, či by som si to hneď všimla. A vy?

Myslenie

O myslení by sa toho dalo povedať veľa. Vyberiem to, čo ma najviac fascinuje a k čomu viem odporučiť takto cez podcast pre vás poradenské odporučenie.

Existujú dva smery myšlienkových operácií (Daniel et al., 2003):

  1. analytické – redukujeme informáciu na menšie črepinky
  2. syntetické – menšie črepinky informácií zlepíme do celku

Netreba však zabúdať, že celok je viac ako súčet častí (Kubáni, 2010)! Preto sa nedá jednoducho povedať, že ak si problém rozoberieme na drobné a poskladáme do celku, vyjde nám dobré riešenie. Závisí to aj od vstupov, aké vkladáte do procesu. Ak si chcete napr. kúpiť bicykel a vyberáte si ho, môžete prehliadnuť dôležité informáciu. Myslenie je zložitý proces, ktorý patrí medzi exekutívne funkcie, typické výhradne pre ľudí. Tak ak si chcete zabicyklovať, odporúčam kým rozhodnutie urobíte, zistiť čo najviac informácií. Aké sú ceny bicyklov v meste, kde žijete? Aké cez internet? Bazár? Aké skúsenosti majú vaši kamaráti so značkami bicyklov? Aké sú recenzie na internete? Ak žijete na dedine, predáva niekto zo susedov bycikel? Poznáte niekoho kto rád bicykluje a vyzná sa do takých vecí ako brzdy, vidla a radenie? Bingo, máte šťastie! Odporúčam pýtať sa známych na informácie. Vidíte, to máte aplikáciu informačnej opory v praxi, o ktorej som vravela v 47. Potulke o sociálnej opore.

Zistilo sa, že dobrí riešitelia problémov 80% času analyzujú problém a 20% aplikujú riešenie. Naopak, neefektívni riešitelia problémov venujú iba 20% času analýze a 80% aplikácii (Daniel et al., 2003). Potom robia mnohé chyby. Pritom základnou chybou je robiť rozhodnutie bez podkladov. Tak si zhŕňajme správne informácie, kým sa rozhodneme!

Záver

Jazyk sa dá skúmať fylogeneticky (jazykoveda) a ontogeneticky.

Od detstva u každého individuálne prebieha ontogenéza jazyka. Od narodenia po 1. narodeninky dieťa pragmaticky opakuje hlásky, ktoré sa mu zídu (napr. mama, tata). Do 3 rokov sa rozrozpráva v celých vetách. Občasné skomoleninky a zamieňanie hlásky “r” za “l” sú v poriadku. Predčasný tréning “r” môže spôsobiť až račkovanie. Až keď ratolesť nevie vysloviť “r” ani pred nástupom do školy, odporúčam návštevu logopéda. Reč dieťaťa pekne podporíte prirodzenými aktivitami ako čítanie knižiek a slovné hry. Správnu výslovnosť podporíte tiež jasnou artikuláciou. Do 12 rokov dieťa hovorí v zložitejších súvetiach o svojich zážitkoch a konkrétnych veciach, čo vnímalo. Od 12 rokov už používa abstraktné pojmy ako spravodlivosť, sloboda, láska.

Monitoring porozumenia sa vyvíja postupne. V procese jazykového kódovania je pre dieťa spočiatku náročné vyhodnotenie porozumenia v materinskom jazyku. Podobne ako je pre nás dospelých ťažké rozumieť v cudzom jazyku. Myslíme v jazyku, a to v dvoch smeroch: analýza aj syntéza do jedného celku. Dobrí riešitelia problémov venujú 80% analýze problému a 20% aplikácii riešenia. Pre dobré rozhodnutie odporúčam zistiť si čo najviac informácií a pýtať sa známych.

Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle

Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.

Bibliografia

Bándy, J. 2006. Babylonská veža. Dostupné: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/veda/profesorske_prednasky/prof_prednaska_Bandy.pdf (citované 6.7.2023)

Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.

Fedorko, V. 2015. Etická výchova v primárnej škole. Prešov : Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity. Dizertačná práca. 98s. ISBN 978-80-555-1316-4. Dostupné: https://www.pulib.sk/web/pdf/web/viewer.html?file=/web/kniznica/elpub/dokument/FedorkoV1/subor/9788055513164.pdf (citované 3.7.2023)

Ilgnerová, B. 2017. Základy speciální pedagogiky logopedie. Dostupné: https://is.muni.cz/el/ped/jaro2017/SP7BP_ZSP6/um/7._Ontogeneze_reci.pdf (citované 3.7.2023)

Kubányi, V. 2010. Všeobecná psychológia. Prešov : Prešovská univerzita, 157 s. ISBN 978-80-555-0172-7. Dostupné: http://www.pulib.sk/elpub2/FHPV/Kubani5/index.html  (citované 10.7.2023)

Mikula, A. 2019. Využívajte Paretovo pravidlo 80/20 každý deň. Dostupné: https://www.timemanagement.sk/paretovo-pravidlo-80-20/ (citované 6.7.2023)

Nakonečný, M. 2000. Sociální psychologie. Praha : Academia. 287 s. ISBN 80-200-0690-7.

Sheehy, N. 2005. Encyklopedie nejvýznamnějších psychologů. Brno : Barristel & Principal. 238 s. ISBN 80-86598-82-9. 

Sternberg, R.J. 2002. Kognitivní psychologie. Praha : Portál. 636s. ISBN 80-7178-376-5.

Vágnerová, M. 2005. Vývojová psychologie I. Dětství a dospívání. Praha : Nakladatelství Karolinum. 467 s. ISBN 80-246-0956-8.

https://www.babyraptor.sk/blog/hry-na-rozvoj-reci-a-slovnej-zasoby/, 6.7.2023

https://www.drmax.sk/babyclub/kedy-ma-dieta-vediet-povedat-r, 6.7.2023

https://www.euroekonom.sk/paretovo-pravidlo-8020-a-metoda-abc/, 6.7.2023

https://www.psycholog-ke.sk/–13-78-zname-experimenty-v-psychologii–albert-bandura-a-babika-bobo, 6.7.2023

https://svatepismo.sk/hladat?term=Mt+18, 6.7.2023