V 93. epizóde sa pýtam, či je dobré byť dobrý. Odpovedali by ste v dotazníku, že je dobré byť dobrý? Aký je rozdiel medzi “dobrý” a “správny”? Aký je ontologický a mravný prístup k dobru? Ako sa líši reaktívna a spontánna agresivita? Prečo je dobré reagovať na frustráciu obrannou agresivitou? Prečo je dobré inšpirovať sa inými kultúrami?
Túto epizódu čítate vďaka tomu, že ma podporujete na HeroHero. Ďakujem vám!
Čo zistíme dotazníkmi?
Pri tejto Potulke si zaspomínam na svoje vysokoškolské časy. Ako študenti na univerzite sme si robili autodiagnostiku v rôznych výkonových i osobnostných psychotestoch (Svoboda,1999). Psychodiagnostika je vedná disciplína zameraná na meranie psychických vlastností a stavov (Satinská, 2021). Vymedzujem dve najčastejšie kategórie merania:
- sebahodnotenie v dotazníkoch – zisťujeme osobnostné črty ako napríklad faktory Big Five (Bujnovská, Greiferová, 2022)
- výkon v testoch – meriame schopnosti ako napríklad inteligencia (Daniel et al., 2003)
V súčasnosti vo svojej práci psychologičky stanovujem psychologickú diagnózu (Kusý, 2019), ako som vravela v 17. Potulke o psychogiagnostike. Diagnóza je dôležitá, pretože na základe nej zvolím postup psychoporadenstva. No, keď budeme robiť s psychikou iných, bolo by fakt vhodné aby sme vedeli dosť o tej svojej! Preto som vypĺňala stovky položiek na dotazníkoch. Jedna položka mi spomedzi všetkých zvlášť utkvela v pamäti. Rozmýšľam, koľko vám smiem povedať. Kvôli odbornému tajomstvu by som nemala povedať o aký dotazník ide, ani presné znenie položky. Lenže, vždy som bola tak trochu rebelka 😀 Navyše som chvíľku uvažovala byť právnička. Preto nájdem dieročku v zákone a poviem vám, čo najviac môžem. Samozrejme, so zachovaním autorských práv testovacej metodiky Jednalo sa o osobnostný dotazník. To znamená, že výsledkom sú práve tie vlastnosti, ktoré nás vystihujú. Vypĺňanie trvalo dlho, až som narazila na položku, ktorá ma zarazila. Fakt som ostala šokovaná, načo sa niekto pýta, či je dobré byť dobrý. Tak by som totiž voľne parafrázovala našu položku. Aj vám napadá reakcia: “Akože, však jasné, že je to dobré!” Alebo sa pýtate: “Hm, žeby nie vždy?”
Čo je to dobro?
Aby sme sa pohli ďalej, potrebujeme si definovať, čo je to dobro. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka je dobro to, “čo spĺňa mravné normy”. Tu sa dostávame k ďalšiemu problému, čo sú to mravné normy? Uvediem peknú definíciu mravu od filozofického podkastéra Jakuba Betinského (2020b). Ide o: “písané a nepísané spoločenské pravidlá, ktoré sa predávajú z generácie na generáciu a ich nedodržiavanie človeka akosi automaticky vylučuje z danej spoločnosti” (Betinský, 2020a). Predstavujem si to ako koktejl pravidiel bontónu, slušnosti a zvykov. Napríklad, podľa pána Šmída (2022) je spoločensky neprípustné, aby muž ponúkol žene podanie ruky. Z čoho vzniklo toto mužské gesto? Kedysi kdesi som počula, že z toho, aby si muži preukázali čestné úmysly. V minulosti totiž podanie pravej ruky znamenalo, že meč zostal v pošve po pravom boku. Ruka bola prázdna a nastavená v priateľskom úmysle smerom k druhému mužovi. Keďže ženy meče nenosili, gesto pri nich nemalo zmysel. Milí páni, ako toto počúvate, blysnite sa v spoločnosti. Ženu pozdravte objatím (ak máte blízky vzťah) alebo jemným úklonom. Milé dámy, ak vám muž ponúkne ruku, máte právo ju odmietnuť. Odporúčam slušne napríklad slovami: “Nehnevaj sa, ale mravná norma žene neprikazuje, aby prijala ruku od muža.” To sa bude možno škrabkať tou podávanou rukou po hlave, čo ste mu to práve povedali! 😀 Spomeniem porekadlo iný kraj, iný mrav. Aha, možno preto sa v 21. storočí podávajú ruky aj ženám, lebo je to kraj iného storočia! Nuž, ale radšej to nechajme 🙂
Dobrý alebo dobrý?
Ponúkam svoju psychologickú analýzu na zodpovedanie otázky, či je dobré byť dobrý. Rozlíšim dva základné slovné významy dobra:
- ontologický – vyjadrenie antického filozofa Platóna o duchovnej nemennej podstate veci
- mravný – vyjadrenie súčasného filozofa Jakuba Betinského (2020a, 2020b) ako súboru pravidiel, ktorých nedodržanie má za následok vylúčenie z komunity.
Spomínate si, ako som sa v 1. Potulke o psychológii ako vede vyjadrila, že prenecháme diskusiu o duši so všetkou úctou filozofii? Už to tu máme, po takmer 100 epizódach citujem Platóna ako zástupcu minulých a Jakuba ako zástupcu súčasných filozofov! Pokúsim sa odpovedať na oba významy slova dobro vzhľadom k tomu, či je dobré byť:
- duchovne dobrý – v platónovskom poňatí ako nemenná podstata
- spoločensky vhodný – v podaní Jakuba ako podstata mravného správania
Jakub Betinský (2020a) sa v názve svojho článku pýta: “Je gramatická chyba vecou morálky?” Povedala by som, že ide o úplne inú kategóriu ako otázka morálneho dobra. Poukazujem na mnou vnímaný rozdiel medzi “správnym” a “dobrým”. Do kategórie “správne” zaraďujem napríklad gramaticky správne napísať slovo správny alebo správni 🙂 Uzatváram, že podľa mňa treba rozlišovať, kam sa hodí slovo “správny” a “dobrý”. Za “správne” považujem nerobiť gramatické hrúbky. A za “dobré” zase vnímam niekomu nezištne pomôcť. Potom slovo nesprávny viažem skôr s nepodareným výkonom. Ako napríklad: “Nesprávne som trafila ten košík pri smeči.” To aby som príliš nefilozofovala, tak sa obraciam k praktickému vykonávaniu svojho športu – bedmintonu. Kto ste ho skúsili hrávať, viete, že tento svižný šport je niekedy náročný na trafenie sa 🙂 Ako sa trafíme do významu slova zlý?
Formy agresivity
Čo by ste robili, keby ste videli, ako niekto bije palicou iného človeka? Je zlé niekoho udrieť? Ak by to bol spontánne agresívny čin, iste by to tak bolo! Ak ide o nevyvolanú agresivitu, udrieť nie je dobré. V psychológii rozlišujeme viac typov agresivity, ako som vravela v 14. Potulke o agresivite. Nielen fyzické udretie niekoho, ale aj prenesenie si nervozity na druhých verbálnou agresivitou. Hm, premýšľam nad vhodným príkladom, keď už máme tú filozoficko-psychologickú Potulku. Napríklad keď rodič nakričí na deti po tom, čo mal konflikt so šéfom v práci. Rozlišujeme dve formy agresivity, nazvala by som to, že vzhľadom k spôsobu prejavenia:
- verbálna agresivita – sem zaraďujem výsmech, krik, poníženie, nadávka
- fyzická agresivita – napadajú mi bitky, facky, sotenie, štípanie, kopanie
Okrem týchto foriem agresivity považujem za dôležité rozlišovať reaktívnu agresivitu. V ambulancii píšem odborné správy. Ak je diagnóza agresívne správanie detského klienta, je dôležité, či sa jedná o spontánnu alebo reaktívnu agresivitu. Hort ju nazýva ako afektívna agresivita (Smiková, Kopányiová, 2013). Dôležitý je frustračný podnet, pri ktorom človek reaguje typickou reakciou na frustráciu. Viete, aká to je? Práve reaktívna agresivita (Hill, 2004). Preto ak je napríklad rodič nervózny z práce, najskôr je dobré svoju emóciu regulovať. Aby neprišlo k reaktívnej agresivite kričania na deti. Sebaovládacie techniky sú moja obľúbená téma a rada ich naučím aj vás v psychoporadenstve.
Obranná vs. útočná agresivita
Agresia je tendencia k agresivite, tj. schopnosť agresívne konať v istých situáciách. Môže to byť veľmi užitočná vlastnosť, lebo poznáme aj obrannú agresiu (Nakonečný, 1996). Napríklad keď bránime iných pred nezaslúženým krikom tým, že sami zvyšujeme hlas. Ak sa niekto slabšiemu vysmieva “jáj, ty nemehlo, aký si len neschopák”, ide o prejav útočnej agresie. Tá už dobrá rozhodne nie je! Žiaľ, mám skúsenosť aj s tým, ako sa takto rodičia vyjadrujú na adresu vlastných detí. Keď už filozofujeme, tak oni si ich predsa tak vychovali. Hm, podľa mňa to napovedá niečo o nich samých, súhlasíte? Možno je v dnešnej dobe menej fyzických trestov ako kedysi. Dosť sa o tom hovorí, aké bolo ponižujúce dať dieťa kľačať do kúta na kukuricu alebo ho biť trstenicou po prstoch. Treba si dať však pozor aj na verbálne vyjadrenia, ktoré môžu zanechať ranu na duši. Je pri obrannej agresivite dobré udrieť? Odporúčam použiť v prípade nutnosti istú formu agresivity, ale kontrolovať intenzitu prejavenia! Napríklad si predstavte, že sedíte na lavičke na detskom ihrisku, kde sa vaše dieťa pekne hrá. Vidíte, že príde druhé dieťa a začne búchať vaše dieťa lopatkou po hlave. Jeho rodič je ktovie kde a dieťa opakuje agresívny prejav so stále väčšou intenzitou. Odporúčam pribehnúť a cestou k nim sa jeho agresivitu snažiť zamedziť zvýšením hlasu. “Hej, prestaň!” Povzbudzujem vás pridať vetu: “Tebe by sa páčilo, keby ťa udriem po hlave lopatkou? Tak ani ty mu to nerob!” Podľa českého psychológa Jaroslava Šturmu pôsobí zlaté pravidlo vzťahov “(ne)rob druhému, čo (ne)chceš aby on robil tebe” na rozvoj empatie (Šťastná, 2013).
Je dobré snažiť sa o dobro
Aj vy máte niekedy pocit, že ste mohli ešte niečo trefné povedať k debate, ale napadne vám to neskôr? To sa stáva! Vysvetľujem to vedecky tak, že máme emócie, ktoré najskôr potrebujeme spracovať. Dedukujem, že to súvisí s 1. signálnou sústavou, ktorá je nižšou nervovou sústavou. Máme ju spoločnú medzi nami a zvieratkami. Až po spracovaní emócie môžeme riešiť problém, tj. povedať niečo “k veci”. Vtedy zapojíme 2. signálnu vyššiu nervovú sústavu. Preto nám to niekedy tak trvá 🙂 No a máme ju typicky iba my ľudia. Aj mne po zverejnení minulej 92. Potulky o poriadkumilovnosti napadlo ešte niečo dodať. Tak vám to poviem dnes, radšej neskôr ako nikdy 😀 Na pracovnej ceste som mala zážitok s kolegami z arabskej kultúry. Mali sme sa zúčastniť spoločnej prednášky o 9:00. Prišla som na miesto, kde bol zatiaľ len pán prednášajúci. Sála bola prázdna. Chvíľu som sa cítila zmätená, či som správne. Pán prednášajúci mi s kľudom Angličana vysvetlil, že arabskí kolegovia majú kultúrny zvyk meškať. Skutočne, prvé lastovičky (alebo skôr škovránkovia) sa začali trúsiť okolo 9:05. Potom masívne prišli arabskí kolegovia okolo 9:15. Pár opozdilcov prišlo na chvoste okolo 9:25. Aj oni však vyzerali emočne v poriadku s tým, že meškajú. Takže, aj meškanie môže byť kultúrne podmienené! Preto zdôrazňujem, že je zväčša v poriadku prísť neskôr o dve minútky na stretnutie. Navrhujem, snažme sa o dobro aj pri dochádzke, ale inšpirujme sa inými kultúrami. Pritom nezabúdajme vzhliadať ku kráľom, ktorých výsadou je chodiť včas!
Záver
Ako sa vraví, presnosť je výsada kráľov. Dodala by som, že presnosť je zároveň problémom kráľovien. To preto, lebo toho máme tak veľa, dámy. Páni nech si podávajú ruky, keď prišli načas. My oželieme podanie ich ruky, stačí nám úctivý úklon ako je kultúrnym zvykom sa zdraviť u Japoncov. Uzatváram, že sa snažme o to chodiť načas, ale nevyčítajme si, ak sa to nepodarí. Dnes som vám ozrejmila, ako postupujem v psychoporadenstve. Často najskôr stanovím diagnózu, potom volím postup. Diagnóza sa robí aj prostrednictvom dotazníkov. Z jedného z nich mi utkvela v pamäti otázka, či je dobré byť dobrý? Napadá mi pri tom ďalšie slovenské porekadlo za dobrotu na žobrotu. Definovala som, čo je dobro z ontologického i mravného princípu. Uvedomila som si rozdiel medzi dobrým a správnym. Dobré je napríklad niekomu pomôcť, správne písať pravopisne podľa pravidiel. Pýtala som sa, či je dobré byť agresívny. Odpoveďou je, podľa toho, či ide o obrannú alebo útočnú agresivitu. Je rozdiel aj medzi vyvolanou reaktívnou agresivitou a spontánnym agresívnym činom. Ak vidíte, že niekto bije dieťatko na ihrisku po hlave, môžete naňho zvýšiť hlas. Ak ste však nervózni, nie je dobré kričať preto na druhých. Dobré je ukľudniť si emóciu a premyslieť si veci.
Hm, keď som premýšľala nad budúcou Potulkou, napadlo mi zodpovedať vám otázku, ako byť produktívny. Môžete sa na to tešiť nabudúce. Môžeme sa spolu sa zamýšľať, či je produktívne meškať? Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle! Hm, ešte dodám predsa niečo na záver 🙂 keďže je Veľká Noc za dverami, napadlo mi že aj my sa môžeme otvoriť niečomu veľkému. Žeby v noci? Kľudne nastavte odber Potuliek cez Herohero aj vtedy! Stanete sa tak tiež hrdinami.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Bibliografia
Betinský, J. 2020a. Je gramatická chyba vecou morálky? Dostupné: https://tech.sme.sk/c/22474375/ako-zit-slobodne-i-navzdory-pravidlam.html (7.3.2024)
Betinský, J. 2020b. Mrav, morálka a etika: Nie je to to isté? Dostupné: https://pravidelnadavka.sk/163-mrav-moralka-a-etika-nie-je-to-to-iste/ (7.3.2024)
Bujnovská, T., Greiferová, J. 2022. Prokrastinácia: prevalencia, príčiny a vzťah k osobnostným rysom v rámci Big Five modelu osobnosti. Dostupné: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Chovanec2/subor/77.pdf (citované 15.3.2024)
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Hill, G. 2004. Moderní psychologie. Praha : Portál. 282 s. ISBN 80-7178-641-1.
Kusý, P. 2019. Pedagogicko-psychologická diagnostika. Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity: Trnava. 93s. ISBN 978-80-568-0189-5.
Nakonečný, M. 1996. Motivace lidského chování. Praha : Academia. 270 s. ISBN 80-200-0592-7.
Satinská, V. 2021. Význam klinického vyšetrenia pre posudkových lekárov. Dostupné: http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:tbcv8UdN0_gJ:www.socpoist.sk/ext_dok-vyznam-klinickeho-psychologickeho-vysetrenia/50077c+&cd=3&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&client=safari (citované 9.5.2021)
Smiková, E., Kopányiová, A. 2013. Pedagogické možnosti znižovania agresivity detí v školskom veku. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. 70 s. ISBN 978-80-8052-478-4. Dostupné: https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/e.smikov_a._kopanyiova_pedagogicke_moznosti_znizovania_agresivity_deti_v_skolskom_veku.pdf (citované 22.3.2024)
Svoboda, M. 1999. Psychologická diagnostika dospělých. Praha : Portál. 320 s. ISBN 807367050X.
Šmíd, D. 2022. Gentlemanual. Brno: Backstage books. 264s. ISBN 9788076650800.
Šťastná, K. 2013. Čím je utvářeno svědomí dítěte? Katolícky týdeník (7). Dostupné: https://www.katyd.cz/clanky/cim-je-utvareno-svedomi-ditete.html (citované 22.3.2024)
https://biopedia.sk/clovek/vyssia-nervova-cinnost, 11.3.2024
https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/kratky-slovnik/, 7.3.2024
https://svatepismo.sk/kniha-tobias-4, citované 22.3.2024
https://www.iq-test.net/woodcock-johnson-test-10214.html, 14.3.2024
https://www.phil.muni.cz/fil/antika/ideje/ideje_v_dialozich.htm, 8.3.2024
https://www.upjs.sk/public/media/22833/NEPODMIENENE%20A%20PODMIENENE%20REFLEXY.pdf, 11.3.2024