Kognitívna disonancia

V 32. potulke sa dozviete, čo je to kognitívna disonancia, ako ľudia riešia napätie z dvoch protichodných informácií a ako súvisí klamanie druhých s klamaním samého seba. Ako si prívrženci sekty vysvetlili, že proroctvo o zániku sveta sa nenaplnilo? Prečo fajčiari fajčia, aj keď vedia, že fajčenie zabíja? Čo si pomyslíte, ak niekto, koho máte radi, na vás nakričí a ak niekto, kto vám je nesympatický, má úspech?

Čo je kognitívna disonancia?

Kognitívna disonancia je reakcia človeka na získané skúsenosti, ktoré sú nepríjemné a sú v rozpore s predchádzajúcou skúsenosťou. Nesúlad dvoch informáciií vyvolá napätie, ktoré sa prirodzene snažíme odstrániť (Sušaninová, 2017). Možno si myslíte, že keď čelíme zisteniam, ktoré zásadne odporujú našim doterajším presvedčeniam, prehodnotíme ich. Niekedy skutočne áno, ale niekedy “vložíme” tretiu vysvetľujúcu informáciu (Podhorányi, 2018), ktorá sa snaží akoby zmieriť dve protichodné informácie.

Predstavujem si ju akoby mediátora v spore. Snaží sa zachovať vlka sýteho, aj ovcu celú. Vysvetlím to na príklade. Určite poznáte nejakých fajčiarov, možno medzi nich sami patríte. Prvá informácia teda je, že ste fajčiar. Druhá, že fajčenie zabíja. Tieto dve skúsenosti sú v príkrom rozpore a môžete ísť (ťažšou) cestou prehodnotenia, či zostanete ďalej fajčiarom. Alebo si vyberiete ľahšiu cestu a vtedy sa možno pristihnete pri tom, že pridávate do svojho repertoáru tretiu informáciu, napr. že “fajčím predsa cigarety s filtrom” alebo “fajčím iba pár cigariet denne”.

Takto sa ľudia snažia znížiť nepríjemné emócie, ktoré súvisia s uvedomením si faktu, že sami sebe škodia. Nikto normálny si nechce ublížiť. Preto sa ľudia snažia samých seba oklamať, že si vlastne neubližujú, keď fajčia málo.

Ako ste už možno počuli, najľahšie je vraj oklamať sám seba. Psychologicky je dokázané, že oklamať sám seba je predpokladom klamania druhých ľudí (Zelná, 2017). Lenže či už niekto klame sám seba alebo druhých, to je len subjektívna realita a objektívna realita zostáva nezmenená.

História kognitívnej disonancie

Autorom konceptu kognitívnej disonancie je Leon Festinger, ktorý sa ako mladý psychológ v 50. rokoch 20. storočia inkognito infiltroval do sekty v USA, ktorej vodkyňa hlásala apokalypsu. Tvrdila, že nastane koniec sveta formou potopy a jej prívržencov zachráni lietajúci tanier. Zničenie sveta malo prísť z dôvodu morálnej skazenosti a mimozemšťania mali poslať morskú vlnu na tých, ktorí sa nebudú kajať. Avšak svojich verných vraj vezmú do bezpečia vlastnej planéty (Horák, 2015). Neznie to príliš originálne, veľa siekt sa zapodieva údajným koncom sveta. Avšak špecifikum tejto sekty bolo, že si stanovili presný dátum, kedy mal podľa nich koniec sveta nastať. Malo to byť 21. decembra 1954…

Hm, ako vidíme, nestalo sa. Oni tomu však verili a mnoho členov sekty podalo výpoveď v práci a predalo svoj majetok. Keď napokon koniec sveta nenastal a žiadni záchrancovia mimozemšťania neprišli, ako si to vysvetlili? Vodkyňa sekty im tvrdila, že práve vďaka ich kajúcnosti sa zachránili pred zánikom. Čo na to členovia sekty? Nebolo to určite nič extra začínať znova bez práce a majetku. A podľa toho, aké radikálne kroky urobili, bolo ich ďalšie stanovisko. Festinger zistil, že prívržencov, ktorí kvôli sekte obetovali majetok a prácu, zlyhanie proroctva paradoxne utvrdilo v ich viere, nadšene volali do rozhlasových staníc a vychádzali do ulíc verbovať nových nasledovníkov. Tí, ktorí sa vzdali menej vecí, vieru stratili a sektu opustili (Podhorányi, 2018).

Vysvetlenie kognitívnej disonancie

Rozmeňme si to na drobné. Členovia sekty mali podľa teórie kognitívnej disonancie dve protichodné informácie: 1) príde koniec sveta a mimozemšťania ma zachránia, ak predám svoj majetok a vzdám sa práce (mimochodom, môžeme hádať kam smerovali finančné prostriedky, ale to už je iná pesnička). No a 2) protichodná informácia bola, že koniec sveta nenastal. Tí členovia, ktorí sa vzdali veľa vecí, prežívali väčšiu disonanciu, teda boli psychologicky motivovaní nájsť vysvetlenie. Prijali ho v tvrdení, že práve pre ich kroky viery koniec sveta nenastal. Ľudia, ktorí obetovali menej, mali disonanciu menšiu, preto namiesto zníženia emočnej nespokojnosti typickej pre 1. signálnu sústavu aktivovali 2. signálnu sústavu, ktorá predstavuje základ myslenia. Prostredníctvom nej môžeme predvídať, plánovať, posudzovať veci spolu s ostatnými ľuďmi, môžeme prijať mnoho riešení. A členovia sekty, ktorí sa zamysleli, prijali riešenie, že je nezmyselné v sekte ďalej zotrvávať.

Pripomína mi to rozdiel medzi zvládaním zameraným na emócie, ktoré podľa mňa používali tí, ktorí zostali, a zvládaním zameraným na problém, ktoré aktivovali tí, ktorí odišli. Pri zvládaní zameranom na emócie (Atkinsonová et al., 2010) ide o zníženie napätia z dvoch protichodných informácií vložením tretej informácie, napr. 3) koniec sveta nenastal, lebo som veľa obetoval. Kto však obetoval menej, mal otvorenejšiu myseľ a nebol motivovaný klamať sám seba, čo je typické pre kognitívnu disonanciu.

Fajčenie

Aplikované na naše životy, môžeme si opäť uviesť príklad fajčenia. Možno patríte k fajčiarom, možno nie, avšak s fajčením sa stretol každý z nás. Pri fajčení ide tiež o kognitívny nesúlad – je totiž všeobecne známe, že fajčenie zabíja. Tak prečo mnohí ľudia fajčia? Iste im to prináša benefity ako napr. emočné ukľudnenie. Niekedy je to forma psychologickej prestávky, kedy nejde o samotné fajčenie, ale o pauzu od všetkého ostatného. Avšak za cenu toho, že človek škodí sám sebe, a nemyslím len fyzické zdravie. Je dokázané, že fajčenie zvyšuje riziko depresie, keďže fajčenie upokojí len na moment (Trachtová, 2016). Odporúčam využiť iné formy krátkej prestávky, ako napr. relaxáciu, ktorú som učila v 27. potulke. Alebo môžete čítať knihu, zavolať priateľovi, počúvať hudbu, zahrať si na hudobný nástroj, zacvičiť si.

Späť k problému: pri fajčení ide o kognitívnu disonanciu, kde sú v nesúlade informácie 1) som fajčiar 2) fajčenie zabíja. Akú tretiu vysvetľujúcu informáciu fajčiari používajú? Väčšinou si vkladajú informáciu na zmiernenie negatívneho vplyvu fajčenia, ako napr. “fajčím málo” alebo “fajčím cigarety s filtrom”. Zmenšia si tak svoje napätie z dvoch protichodných informácií. Niekedy siahajú po faktoch o priaznivých účinkoch fajčenia a selektujú fakty, ako sa im hodia (Horák, 2015). V extrémoch to potom z úst fajčiara ešte vyzerá, že fajčenie je prospešné. Avšak fyzické i psychické škody na zdraví (Trachtová, 2016) sa u fajčiarov žiadnymi subjektívnymi vysvetleniami nevymažú.

Dobrá správa je, že všetky benefity fajčenia ide objektívne nahradiť aktivitami, ktoré neškodia zdraviu. Zbaviť sa návyku môžeme efektívne tak, že ho nahradíme iným návykom (Koníčková, 2021).

Kognitívna disonancia vo vzťahoch

Kognitívnu disonanciu zažívame aj vo vzťahoch. Aké dve informácie môžu byť v konflikte? Napr. 1) je to super človek 2) nakričí na mňa. Možno to poznáte – máte dobrého šéfa, babku alebo brata a on napriek tomu, že vás má tiež rád, na vás nakričí. Vtedy u vás príde k rozporu informácií, pretože nakričať na niekoho nie je dobré. Informácia, ktorú si môžete vložiť, je napr. 3) mal zlý deň. Čiže situačným faktorom vysvetlíte, že napriek tomu, že je to dobrý človek, urobil chybu. Podobne si môžeme vysvetliť naše vlastné konanie. Ak sám seba definujete ako človeka, ktorý sa snaží konať dobré veci, a napriek tomu sa vám stane, že na niekoho nakričíte, prežívate kognitívnu disonanciu. Informácia, ktorou si môžete emočne uľaviť, je, že ste mali toho veľa.

Pozor však, aby sa to nestalo výhovorkou a klamstvom, ktorým sám seba obalamútite, že ste na svoju reakciu mali právo. Naše chyby sú dobrý odrazový mostík, aby sme reflektovali svoje konanie a zvyšovali si svoju emočnú inteligenciu. Na základe nej budeme môcť v momente frustrácie zachytiť túto negatívnu emóciu a naučiť sa ju ovládať. A ak sa viete ovládať, na nikoho nenakričíte. Ak o tom chcete vedieť viac, odporúčam vypočuť si 6. potulku o emočnej inteligencii, prípadne ma kontaktovať a rada vám s tréningom emočnej inteligencie pomôžem.

Základné atribučné chyby

Pokúsim sa o aplikáciu teórie kognitívnej disonancie na inú psychologickú teóriu – atribučné chyby.

Prvá základná atribučná chyba je, ak sa niekomu, kto vám je nesympatický, darí. Neprajníci si zvyknú vtedy povedať, že mal šťastie. Ak sa však darí neprajníkovi, zvykne si povedať, že je to jeho zásluha. Vidíte ten rozdiel vo vysvetlení úspechu podľa toho, či ide o človeka osobne alebo o niekoho, koho nemá rád? Vnímam prepojenie s Festingerovou teóriou. Informácie, ktoré sú v rozpore, sú 1) niekto mi je nesympatický 2) darí sa mu. Vysvetľujúca info môže byť: 3) mal šťastie. Opäť sa tak zmierňuje napätie z protichodnosti informácií.

Druhá základná atribučná chyba je, ak sa tomu, kto vám je nesympatický, nedarí. Možno ste si už niekedy povedali, že je to jeho chyba. Ak sa však nedarilo vám, hoci ste sa snažili, možno ste to zvykli pripísať náhode (Hill, 2004). Ak to spojím s kognitívnou disonanciou, informácie v nesúlade sú 1) viem, že som sa snažil 2) nedarí sa mi a vysvetľujúca informácia 3) ide o náhodu. Ak si totiž poviete, že to bola náhoda, napätie z vášho neúspechu nebude také veľké. Treba si dať ale pozor a neklamať samých seba, možno vaša snaha nebola dostatočná a nabudúce sa treba snažiť viac. Na druhú stranu, nikto nevie každú vec na svete, preto je prirodzené, že v niektorých budeme mať úspech a v iných nie. Výskumne je však overené, že pri vytrvalej snahe môžete svoje pôvodne nižšie schopnosti rozvinúť (Sternberg, 2004), tak nehádžme flintu do žita a snažme sa prekonávať méty.

Záver

Kognitívna disonancia je reakcia na stret dvoch protichodných skúseností v živote človeka. Aby konflikt vyriešil, vkladá tretiu vysvetľujúcu informáciu. Treba si dať pozor, aby ste sa ňou nesnažili oklamať sami seba a sprostredkovane aj druhých. Alebo aby ste ňou neohýbali realitu, ako sa vám hodí, ako to bolo u členov sekty, ktorej falošné proroctvo sa nenaplnilo.

Domnievam sa, že kognitívna disonancia súvisí so zvládaním zameraným na emócie, keďže sa ňou človek snaží znížiť napätie. Nezabudnime, že po emočnom zvládaní má nasledovať zvládanie zamerané na problém. Napr. riešiť fajčenie zmenou návyku za iný, prospešný návyk.

Kognitívnu disonanciu zažívame aj vo vzťahoch, kde podľa sympatie alebo antipatie druhých ľudí ospravedlňujeme alebo obviňujeme.

Prajem vám, aby ste sa snažili o čo najväčšiu objektivitu k druhým i sami sebe. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!

Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.


Bibliografia

Atkinsonová, R. et al. 2010. Psychologie. Praha : Portál. 751 s. ISBN 80-7178-640-3.

Hill, G. 2004. Moderní psychologie. Praha : Portál. 282 s. ISBN 80-7178-641-1.

Horák, O. 2015. naša myseľ je nedokonalá. Prečo fakty selektujeme a ohýbame? Dostupné: https://dennikn.sk/70132/nasa-mysel-je-nedokonala-fakty-selektujeme-ohybame/ (citované 6.10.2021)

Koníčková, J. 2021. Buďte úspešní vďaka zmene návykov. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/310/budte-uspesni-vdaka-zmene-navykov (citované 7.10.2021)

Podhorányi, J. 2018. Kognitívna disonancia alebo čo sme sa dozvedeli vďaka falošnej apokalypse. Dostupné: https://invivomagazin.sk/kognitivna-disonancia-alebo-co-sme-sa-dozvedeli-vdaka-falosnej-apokalypse_770.html (citované 2.10.2021)

Sternberg, R.J. 2004. Prečo robia múdri ľudia hlúposti? Bratislava : Ikar. 294 s. ISBN 80-551-0767-X.

Sušaninová, P. 2017. Festingerov experiment: Klamete sami seba? Podľa tejto teórie to robíme všetci. Dostupné: https://www.interez.sk/blog/festingerov-experiment-klamete-seba-podla-tejto-teorie-robime-vsetci/ (citované 2.10.2021)

Trachtová, 2016. Cigareta na upokojenie? Naopak, prehlbuje depresiu, zistili lekári. Dostupné: https://science.hnonline.sk/veda/812826-cigareta-na-upokojenie-naopak-prehlbuje-depresiu-zistili-lekari, citované 6.10.2021

Zelná, R. 2017. Ak chcete oklamať druhých, musíte najskôr sami seba. Dostupné: https://tech.sme.sk/c/20501812/ak-chcete-oklamat-ostatnych-musite-najskor-sami-seba.html (citované 2.10.2021)

https://biopedia.sk/clovek/vyssia-nervova-cinnost, citované 6.10.2021

https://www.upjs.sk/public/media/22833/NEPODMIENENE%20A%20PODMIENENE%20REFLEXY.pdf, citované 6.10.2021

https://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1000661/1347539/Toto-vas-bude-sokovat–Fajcenie-ma-vraj-vyhody-pre-ludske-zdravie-, citované 6.10.2021