V 87. epizóde sa posuniem ku kognitívnemu rastu. Ako prebieha podľa Piageta senzomotorická fáza dojčaťa? Čo je stálosť objektu a klieštikový úchop? Akú úlohu má tatík pri prekonaní egocentrizmu batoľaťa? Čo sú konfabulácie v predoperačnej fáze predškoláka? Ako mladší školák rieši experiment s prelievaním vody? Prečo má starší školák hypotetickú abstraktnú logiku? Čo je zóna proximálneho vývinu podľa Vygotského?
Kognitívny rast
Kedysi dávno, v časoch môjho menšieho pracovného zaneprázdnenia a väčšieho priestoru na Potulky, som napísala epizódu o emóciách detí. Bolo to na želanie jednej dámy, ktorá mi poslala finančný príspevok. Priala si odo mňa vedieť, ako má zaobchádzať so svojím dieťaťom v puberte. V psychologickej praxi pracujem aj s deťmi. Môj najmladší klient mal menej ako 3 roky. A tak vznikla 15. Potulka o emočnom vývine detí. Jejda, teraz pozerám, kedy to bolo, v máji 2021! To už toľko robím Potulky?! 🙂 V ešte dávnejších dobách som učila na viacerých univerzitách. Pozrime sa však do prítomnosti. Práve teraz je moja aktuálnosť sýtená tým, že vám rozprávam o kognitívnom raste. Pýtam sa samej seba (vyšší level), ako vám túto tému mám odprezentovať na 15 minút. Keď o tom by sa dalo hovoriť celý semester! Napadá mi použiť štruktúru, že vám v každom vývinovom období detstva ukážem, čo je podstatným míľnikom pre kognitívny rast človeka. Poďme na to po poriadku. Pozrime sa do budúcnosti malého, práve narodeného dieťatka.
Dojča stabilne rastie s klieštikmi
Odkedy príde dieťa z mamkinho bruška na tento svet, podľa Piageta sa nachádza v senzomotorickej fáze kognitívneho vývinu (McLeod, 2023). Rastie prostredníctvom toho, čo vidí, počuje, drží, vonia a chutná (Hýroššová, 2017). Chápete, tá hračka na druhom konci postieľky motivuje dojča (0-1r.) pregúľať sa k nej. Zmyslové vnímanie prebieha v kombinácii s pohybom, ktorým sa rozhodne preskúmať zážitky. Často do toho zatiahne pohyb ospalého rodiča v noci, aby ho v perinke nosil k novým podnetom. Rásť sa predsa musí! Typický je u dojčaťa rozvoj zmyslového vnímania a motoriky. Oboje spolu úzko súvisia, hovoríme o vizuálno-motorickej koordinácii (Juristová, 2021). Do jedného roka vyčleňujem dva míľniky, ktoré sú indikátorom kognitívneho rastu dieťatka:
- Stálosť objektu. Ak dieťa aktuálne zmyslovo nevníma niekoho, kto je v jeho živote stabilný (mamu, tatíka, súrodenca), ostane pokojné. Zvládne to v 6. mesiacoch. Vie, že jeho milovaná osoba len išla za dvere a neprestala existovať 😀 Dovtedy platí: zíde z očí, zíde z mysle. Trénovať stálosť objektu odporúčam tak, že dieťatko necháte chvíľku samé a keď si vás začne pýtať, ukážete sa mu na oči.
- Klieštikový úchop. Ak dojča v 9. mesiacoch vezme medzi palček a ukazovák drobnú vec, použilo tzv. klieštikový úchop. Výskumy ukazujú, že existuje vysoká korelácia k jemnej motorike a úspešnej školskej adaptácii (Polievková, 2023). Trénovať to môžete navliekaním korálok. Chlapec bude asi v budúcnosti používať kliešte ako pracovný nástroj, dievča možno podávať svojmu drahému kliešte (a svojim deťom budú obaja klieštikmi strihať nechtíky). Raz si dojča bude vedieť nechtíky ostrihať aj samo. Proste, kým nemá kliešte zakusnuté do kože, je to ok 😀
Batoľa potrebuje mamu i tatu
Ak dieťatko dosiahne vek 1 rok, prechádza z obdobia dojčaťa do obdobia batoľaťa (1-3r.). Zároveň sa podľa Piageta nachádza na polceste senzomotorickej fázy, ktorá trvá od jedného do dvoch rokov. Najneskôr pri sfukovaní prvej sviečky na tortičke by malo dieťa vedieť, že maminka existuje aj za dverami 🙂 Ako sa líši senzomotorická fáza z hľadiska stálosti objektu v období batoľaťa? Kde vidno kognitívny rast? Míľnikom je, že dieťa si rozširuje kognitívnu mapu (Sternberg, 2002) na ďalšie osoby. V prvom rade tie, ktoré s ním bývajú a trávia s ním najviac času. Tu dostáva významnú úlohu tatík. Ako správny gavalier nemá byť egocentricky dotknutý, že sa pozornosť venuje čerstvej mamičke. Veď viete: pôrod, kojenie, materská… Dáma má prednosť, preto, milí chlapi, trpezlivo vyčkávajte na svoju chvíľu! To, že vytvárate maminke priestor, aby zase ona poskytla priestor na kognitívny rast vášho dieťaťa, je skvelé! Egocentrizmus odsuňme a nechajme ho batoľaťu, kde je normálnou súčasťou kognitívneho rastu. Tatinkovia, ako podporiť stálosť objektu vášho dieťaťa? Vezmite ho od maminy. Nechajte ju oddýchnuť. Bavte sa na jeho detskom nevinnom egocentrizme, keď sa hráte schovávačku. Váš poklad sa skryje pod deku a trčia mu odtiaľ nohy? Nevadí, fakticky si myslí, že je schované. Nevidí svet, tak predsa svet nemôže vidieť jeho 😀 ale pssst, nechajme ho v tom. Detský egocentrizmus (Nováková, 2020) znamená vnímanie reality zo svojho uhla pohľadu. Ak nevidím druhých, nevidia ani oni mňa! Posúvajte ho v rámci predoperačnej fázy symbolického konkrétneho myslenia vyslovovať jednoduché slová. Napr. keď ho učíte pozdraviť maminku “Ajoj mama”, pozerajte sa mu do očí, vyslovujte zreteľne a hovorte pomaly. Maminkin úsmev, keď prídete z tatinkovsko-potomkovského výjazdu bude stáť za to!
Predškolák verí tomu, čomu chce
Už opäť idem spomenúť francúzskeho psychológa Jeana Piageta (Fedorko, 2015). Nečudo, je to jeden z najvýznamnejších kognitívnych a vývinových psychológov vôbec! V rebríčku najcitovanejších psychológov 20. storočia obsadil krásne 2. miesto. Striebornou medailou predbehol o jednu priečku dokonca aj Freuda, ktorý skončil “len” bronzový 🙂 He, že vás zaujíma, kto bol prvý? Skinner, majster behaviorálnej psychológie. Ponúkla som vám možnosť počuť to v 3. Potulke o Skinnerovom prínose. V rebríčku najcitovanejších psychológov je Skinner prvý, Piaget druhý… Ale ako sa hovorí, kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva 😀 Takže, možno na tej tretej Freudovej priečke niečo bude.
Hm, poďme sa na obdobie predškoláka (3-6r.) pozrieť kognitívne, očami Piageta.
Míľniky kognitívneho rastu zhrniem do dvoch bodov:
- Predoperačná fáza prebieha vyspelejšie. Myslím porovnanie predškolák a batoľa. Pekne to vidieť na experimente s prelievaním vody. Videli ste ho už? Je milé, ako sa odpovede detí v experimente s prelievaním vody líšia podľa veku. Piaget prelial vodu priamo pred očami dieťaťa z nízkeho a širokého pohára do úzkej a vysokej nádoby. Hladina vody je v druhej nádobke logicky vyššie. Ak sa 3-ročného batoľaťa spýtate: “Kde je viac vody?”, odpovedá, že v druhej nádobe. Avšak, päťročný predškolák už môže odpovedať správne!
- Magickosť. Škôlkari dopĺňajú realitu fantáziou. Je možné, že váš predškolák bol s rodičmi na výlete v zoo. Keď o tom rozpráva starým rodičom, povie, že jazdil na slonovi. Avšak on tomu vážne môže veriť! Niekedy sú to doslova uletené predstavy, že slonove veľké uši sa premenili na krídla a že na ňom lietal! Ide o nepravé lži, tzv. konfabulácie. Dieťa do šiestich rokov nehrešíme, že klame! Magickosť odráža skúsenosti a túžby. Možno bol malý pilot na leteckom dni a fascinovalo ho lietanie. Tak si predstavil, že lieta na slonovi, pssst, nechajme ho v tom 🙂
Mladší školák má konkrétnu logiku
V období mladší školák (6-12r.) vyčleňuje Piaget fázu konkrétnych logických operácií (McLeod, 2023). Školák už v experimente s prelievaním vody odpovie, že vody je rovnako. Vie, že aj keď sa voda preleje z nízkeho širokého pohára do úzkej vysokej nádoby, objem zostáva. Pch, taký veľkáč sa nedá zmiasť aktuálnou hladinou vody, ktorá je vyššie po preliatí do druhej nádoby. A veru, prečo vám nevysvetliť kognitívny rast mladšieho školáka cez tento experiment? Pýtam sa opäť samej seba 🙂 Typické míľniky kognitívneho vývinu sú:
- Decentrácia. Ide o schopnosť prekonať viazanosť na jeden aspekt reality. Napr. schopnosť decentrovať sa od tej našej hladiny vody v nádobe. Mladší školák berie do úvahy viac aspektov a nezameriava sa len na výšku hladiny vody..
- Konzervácia. Znamená pochopenie trvalosti podstaty vecí. Tj. mladší školák pochopí, že voda nezmení preliatím svoj objem. Vlastnosť jej množstva je konzervovaná, teda zachovaná.
- Reverzibilita. Ide o vratnosť dejov naspäť v opačnom slede, ako vznikli. Ak prelejeme vodu v experimente naspäť, bude mať rovnakú hladinu ako predtým.
Samozrejme, prváčik v škole, ktorý má toho aj tak dosť s adaptovaním sa na školský systém, môže ešte odpovedať nesprávne. Ak by však dieťa od sedem rokov nevyriešilo experiment s prelievaním vody správne, môže to byť znak nespolupráce alebo mentálnej retardácie. Naopak, ak predškolák ešte pred dovŕšením šiestich rokov odpovie správne, môže to byť znak vyššej inteligencie.
Starší školák má abstraktnú logiku
V období staršieho školáka (12-18r.) dedukujem, že kognitívny rast poskočí o veľký skok vpred. Je to posledný stupienok pred vstupom do dospelosti. Piaget hovorí o štádiu abstraktných logických operácií (McLeod, 2023). Čo to znamená? Dieťa už neuvažuje iba o konkrétnych veciach, ktoré vidí pred sebou. Napr. v našom známom experimente s preliatím vody medzi dvomi nádobkami ide o zmyslové vnemy. Dospievajúci pubertiak a adolescent však už uvažuje nad úroveň konkrétnych vecí. Rozmýšľa o svetových problémoch. Niektoré môžu byť tragického alebo transcendentného rázu. Typické je uvažovanie v logickej následnosti “ak, tak”. Ide o premýšľanie dôsledkov udalostí ešte skôr, ako by k nim prišlo. Napr. starší školák uvažuje, čo by bolo, keby… si napr. nebude poctivo umývať zuby. Že sa mu pokazia, zažije bolesť a starosti s liečením u zubára. Mladší školák takto neuvažuje. Povedala by som, že mladší školák uvažuje o svete, ktorý je. Na rozdiel od toho starší školák premýšľa o svete, ktorý bude. V ďalšej následnosti usudzuje, aký by mohol byť alebo by mal byť. Míľniky kognitívneho rastu sú:
- Hypotetickosť. Je to premýšľanie o rôznych možnostiach, ktoré by sa mohli stať. Staršiemu školákovi nevadí, že sú niekedy málo pravdepodobné, napr. že sa stane kozmonautom. Kognitívne si takto trénuje myseľ a rozvíja sa.
- Systematickosť. Ide o overovanie vlastných hypotéz v realite. Napr. dieťa zistí, že by muselo odcestovať do zahraničia, aby sa stalo kozmonautom.
- Variabilita. Znamená posudzovanie reality z viacerých hľadísk. Premýšľanie o výbere povolania adolescenta môže zahŕňať aj netypické možnosti ako kozmonaut, lovec perál či vylovovač bicyklov.
Záver
Aby som nespomínala stále len Piageta, uvediem zaujímavú vývinovú teóriu Leva Vygotského (Cherry, 2023a). Dokázal, že sociálne-kultúrne prostredie ovplyvňuje kognitívny vývin dieťaťa. Zaviedol do vývinovej psychológie pojem zóna proximálneho vývinu (Cherry, 2023b). Ide o rozdiel medzi mierou aktuálnych a latentných schopností u dieťaťa. Uzatváram, že kognitívny rast je o kráčaní v zóne proximálneho vývinu od jedného míľnika k druhému. Najskôr dojča dosiahne stálosť objektu a nezľakne sa, keď mama odíde za dvere. Zároveň si dokáže chytiť niečo medzi palček a ukazovák v tzv. klieštikovom úchope. Batoľa ukazuje svoj nevinný detský egocentrizmus pri hre s tatinom na schovávačku. Hoci mu trčia nohy spod deky, myslí si, že ho nevidieť. Predškolák verí tomu, čo si magicky predstaví v tzv. konfabuláciách. Mladší školák sa vie odpútať od aktuálneho vnemu a v experimente s prelievaním vody odpovie správne. Používa konkrétne logické operácie a chápe decentráciu, konzerváciu a reverzibilitu. Starší školák postúpil na fázu abstraktných logických operácií. Dokáže rozmýšľať nielen o tom, čo je, ale aj o tom, čo bude, malo by byť a mohlo by byť. Vie hypoteticky uvažovať o alternatívach a systematicky ich vyhodnocovať. Variabilne ich posudzuje z viacerých hľadísk. O raste dospelých vám chystám epizódu v dohľadnej dobe 🙂
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Bibliografia
Cherry, K. 2023a. Biografia Leva Vygotského, jedného z najvplyvnejších psychológov. Dostupné: https://sk.reoveme.com/biografia-leva-vygotskeho-jedneho-z-najvplyvnejsich-psychologov/ (citované 7.12.2023)
Cherry, K. 2023b. Čo je oblasť proximálneho vývoja? Dostupé: https://sk.reoveme.com/co-je-oblast-proximalneho-vyvoja/ (citované 7.12.2023)
Fedorko, V. 2015. Etická výchova v primárnej škole. Prešov : Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity. Dizertačná práca. 98s. ISBN 978-80-555-1316-4. Dostupné: https://www.pulib.sk/web/pdf/web/viewer.html?file=/web/kniznica/elpub/dokument/FedorkoV1/subor/9788055513164.pdf (citované 7.12.2023)
Hýroššová, J. 2017. Ako rozvíjať u dieťaťa jednotlivé zmysly. Dostupné: https://mamaaja.sk/clanky/dieta/ako-rozvijat-u-deti-jednotlive-zmysly (citované 7.12.2023)
Juristová, J. 2021. Vizuomotorika. Dostupné: https://centrumhappy.sk/vizuomotorika/ (citované 7.12.2023)
McLeod, S.A. 2023. Piaget’s Theory and Stages of Cognitive Development. Dostupné: https://www.simplypsychology.org/piaget.html (citované 7.12.2023)
Nováková, S. 2020. Obdobie vzdoru: Aké sú batoľatá? Dostupné: https://www.odetoch.sk/piseme-vam/obdobie-vzdoru-ake-su-batolata (citované 7.12.2023)
Polievková, P. 2021. Prečo je správne držanie ceruzky pre školáka dôležité? Tipy, ako trénovať a fixovať správny úchop. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/petra-polievkova/4859/ako-s-detmi-trenovat-a-fixovat-spravny-uchop-ceruzky (citované 7.12.2023)
Sternberg, R.J. 2002. Kognitivní psychologie. Praha : Portál. 636s. ISBN 80-7178-376-5.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Sto_nejvlivn%C4%9Bj%C5%A1%C3%ADch_psycholog%C5%AF_20._stolet%C3%AD, citované 7.12.2023
https://silverhand.sk/netradicne-povolania/, citované 7.12.2023
https://sk.wikipedia.org/wiki/Jean_Piaget, citované 7.12.2023
https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/tom-stat-kozmonautom-nesnival-precitajte-rozhovor-ivanom-bellom, citované 7.12.2023
https://www.youtube.com/shorts/StWceAnqJpY, citované 7.12.2023