V 8. potulke sa dozviete, ako sa pristupuje ku kreativite z psychologického hľadiska, aké fázy má kreatívny proces a aké sú čiastkové oblasti kreativity. Aké vlastnosti majú kreatívni ľudia? Prečo je dobré rozvíjať našu kreativitu? Aká je to malá a veľká kreativita?
História kreativity v psychológii
Kreativita je cieľavedomý, organizovaný proces objavovania poznatkov a spôsobov premeny okolitej skutočnosti, ktorý prináša novú, vyššiu spoločenskú hodnotu.
Z historického hľadiska existuje viacero psychologických prístupov ku kreativite. Freud vravel o ego-obrannom mechanizme sublimácie, cez ktorý sa naša pudová energia transformuje do umeleckých diel. Nie je to výskumne dokázaný predpoklad (Chalupa, 1973), patrí to ku kritike Freuda, o ktorej som rozprávala v 2. potulke.
Wallas pristupoval ku kreativite vedecky a v r. 1926 ju opísal ako proces, ktorý má štyri fázy (Lehenová, 2013):
- Preparácia (príprava) zahŕňa všetky naše doterajšie pokusy riešiť problém a celú našu predchádzajúcu prípravu, kam patrí výchova, vzdelanie, skúsenosti, metódy myslenia atď.
- Inkubácia je nosenie problému v mysli, keď sa explicitne nezaoberáme riešením, ale implicitne na ňom pracujeme a v našej psychike pomaly dozrieva nápad.
- Inšpirácia nastáva, keď náhle objavíme nápad ako problém riešiť, v geštalt psychológii sa to nazýva “aha efekt” alebo vhľad (Ďurič, Bratská, 1997).
- Verifikácia (overenie). Na záver nápad hodnotíme a spresníme, aby sa dal realizovať.
V konkrétnom kreatívnom procese sa môžu jednotlivé fázy viackrát prelínať a opakovať (Daniel et al., 2003).
Napr. ak prerábame bývanie, preparácia zahŕňa naše poznatky o usporiadaní obytných priestorov aj naše prvé pokusy navrhnúť prerábku, ktoré si prípadne kreslíme. Inkubácia znamená, že aj keď vykonávame iné činnosti, na prerábku myslíme a sme otvorení novým podnetom ohľadom bývania. Inšpirácia je, keď prídeme na to, ako navrhnúť priestorové riešenie prerábky. Verifikácia je, keď premýšľame, či je náš nápad realizovateľný a dotvárame ho do konečnej podoby.
Vlastnosti kreatívnych ľudí
Poznáte veľa kreatívnych ľudí? Aké sú ich vlastnosti? Platí základné zistenie, že kreatívni ľudia sú vždy inteligentní, ale inteligentní ľudia nie sú vždy kreatívni (Lehenová, 2013). Súčasný americký psychológ Sternberg v knihe Úspešná inteligencia píše, že samotné IQ nestačí a existuje ešte úspešná inteligencia, ktorá sa skladá z analytickej, praktickej a tvorivej inteligencie. Analytická inteligencia je v podstate zhodná s IQ a praktická a tvorivá inteligencia tvoria predpoklady na prejavenie nášho intelektu nielen na papieri (ako výsledok IQ testu alebo známka v škole), ale pre úspech v reálnom svete.
Sternberg využíva výskum literatúry, kresby, reklamy a vedy a ukazuje, že práve psychická schopnosť kreativity je kľúčom k dosiahnutiu životných cieľov ako sú úspech v práci, podnikaní, umeleckej tvorbe atď. Zistil, že úspešne inteligentní ľudia rozumne riskujú, neboja sa robiť chyby, vyhľadávajú kreatívne úlohy, dôkladne formulujú problémy, nájdu si čas na kreativitu, sami seba odmeňujú a sú ochotní rásť (Sternberg, 2000). O odmeňovaní odporúčam vypočuť si 3. potulku a o psychickom raste 4. potulku psychológiou.
Medzi psychické vlastnosti kreatívnych ľudí patrí všímavosť, nezávislosť, nekonvenčnosť, schopnosť syntetizovať, energickosť a sebavedomie (Lehenová, 2013). Svet kreatívnych ľudí je často komplikovanejší, vyhľadávajú napätie pre príjemnosť, ktorú prežívajú pri jeho vybití (Daniel et al., 2003) a spájajú v sebe opozitné tendencie na kontinuu medzi introverziou a extraverziou (Czikszentmihalyi, 1997).
Faktory kreativity
Kreatívne myslieť znamená podľa Guilforda šesť čiastkových oblastí resp. faktorov (Lehenová, 2013), ktoré ak máme rozvinuté, môžeme sa označiť za kreatívnych ľudí:
- Originalita. Je to produkcia nápadov, ktoré sú neobyčajné.
- Fluencia. Je to produkcia veľkého počtu nápadov.
- Flexibilita. Je to produkcia obsahovo rozmanitých nápadov.
- Redefinovanie. Je schopnosť nájsť nový význam veciam.
- Senzitivita. Je schopnosť vycítiť problémy, ktoré treba riešiť.
- Elaborácia. Je schopnosť dotiahnuť riešenie a zrealizovať ho (Daniel et al., 2003).
Vnímate u seba, že máte rozvinuté niektoré faktory kreativity viac ako ostatné? To nevadí, v psychológii platí, že je dobré na sebe pracovať na slabých stránkach (Ulčin, 2015).
Napr. ja sama pracujem na faktore elaborácia. Už dávnejšie som si všimla, že mám problém dokončiť veci, že začnem na nejakej originálnej myšlienke pracovať, ale neuzrie svetlo sveta, ako napr. báseň alebo článok do školského časopisu. Moje kreatívne výtvory často zostali v šuflíku a časom som si uvedomila, že mojou slabou stránkou je dotiahnutie nápadov do zdarného konca.
Preto verím, že tento môj podcast bude aj pre mňa krokom k väčšej elaborácii a ak pre vás budú inšpiráciou, budem veľmi rada. A na ktorom faktore kreativity potrebujete pracovať vy?
Ako rozvíjať kreativitu
Dobrá správa je, že výskumne je potvrdené, že kreativitu možno rozvíjať (Sternberg, 2000). Patrí pod divergentné myslenie, pre ktoré je typické hľadanie mnohých riešení. Nemá správne a nesprávne odpovede, ako je to u konvergentného myslenia, kde hľadáme iba jednu správnu odpoveď napr. v matematickej úlohe 2+2=4. Škola podporuje prevažne konvergentné myslenie, nesmieme však zabúdať na rozvoj divergentného myslenia. Najmä preto, že nevieme, ako bude vyzerať svet o 10 rokov, aké nové problémy budeme riešiť.
Existujú prokreatívne činitele, ktoré zvyšujú kreativitu. Delíme ich na osobnostné (interné) a situačné (externé). Osobnostné činitele máme v rukách my, môžeme trénovať sebadisciplínu, realistické sebaocenenie a vnútornú motiváciu rozvíjaním nášho EQ, tipy na to nájdete v 6. potulke. Situačné činitele majú v rukách iní, alebo ich máme v rukách my na rozvoj kreativity iných, napr. našich detí alebo žiakov – máme vytvoriť hravý nehodnotiaci kontext a byť autentickí, ako som o tom rozprávala v 4. potulke, a k tomu využiť situačnú motiváciu (Lehenová, 2013).
Metóda brainstormingu
Táto inovatívna metóda je založená na fluencii čo najväčšieho počtu nápadov a hoci vznikla v reklamnom priemysle, aj my si môžeme denne vyčleniť 15 minút na vymýšľanie nápadov. Ak nám novátorská myšlienka napadne v priebehu dňa, odporúča sa hneď si ju zapísať do zápisníka alebo mobilu. Večer pred spaním je dobré určiť 10 vecí, na ktorých budeme zajtra pracovať (Koníčková, 2021). Patria sem aj jednoduché nápady, napr. čo variť atď. Pripomína mi to zvládanie depresie plánom postupných krokov vykonávania aktivít v praxi (Froggatt, 2003), o ktorom sa dozviete viac v 7. potulke.
Malá a veľká kreativita
Rozlišujeme malú a veľkú kreativitu. Autori štúdie publikovanej v časopise Journal of Positive Psychology skúmali, či ľudia, ktorí sa zapájajú do tvorivých aktivít, sú šťastnejší v každodennom živote. Na pomerne veľkej výskumnej vzorke 658 účastníkov zistili vzťah medzi každodennou kreativitou a pozitívnym psychickým fungovaním. Ľudia, ktorí sa zúčastňujú aj menších kreatívnych úloh (ako je varenie a pečenie) sú energickejší, pohodovejší a šťastnejší.
Takáto každodenná kreativita sa odborne nazýva malá kreativita a vyznačuje sa krátkodobými dôsledkami, jej dosah je ohraničený na bežné situácie a problémy. Veľká kreativita predstavuje významný prínos pre spoločnosť, jej dosah je nadsituačný, ide o veľké objavy, vynálezy a umelecké diela.
Rozdiel medzi malou a veľkou kreativitou je v ich odlišnom sociálnom dosahu, tj. či vstupuje do povedomia užšieho (malá kreativita) alebo širšieho (veľká kreativita) okruhu ľudí (Kusá et al., 2006).
Pod kreativitou si netreba predstaviť len povolania, ktoré sú typicky kreatívne ako maliar, dizajnér, grafik alebo hudobník. V rámci malej kreativity môže tvoriť každý z nás. Preto vás povzbudzujem vymýšľať nové nápady, ktoré dodajú korenie vašim dňom.
A aby vám vaše dni stále chutili, nabudúce vás pozývam vypočuť si 9. potulku o vyhorení.
Zatiaľ sa majte dobre a majte oduševnené chvíle!
Bibliografia
Czikszentmihalyi, M. 1997. Creativity : flow and the psychology of discovery and invention. New Yorw : Harper Perennial. 456 s. ISBN 0-06-017133-2.
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Ďurič, L., Bratská, M. et al. 1997. Pedagogická psychológia. Bratislava : SPN. 464 s. ISBN 8008024984. In: Klimovič, M. 2010. Verbálna kreativita v psychologických a kognitívnolingvistických súvislostiach. Prešov : Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity. Dostupné: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Klimovic1/subor/1.pdf (citované 2.3.2021)
Froggatt, W. 2003. Šťastie je vaša voľba. Bratislava : Ikar. 309 s. ISBN 80-551-1085-9.
Chalupa, B. 1973. Tvořivost ve vědě a technice : psychologická studie. Brno: Filosofická fakulta University J.E. Purkyně. 271 s. ISBN 55-984-74. Dostupné: https://digilib.phil.muni.cz/xmlui/bitstream/handle/11222.digilib/121042/SpisyFF_190-1973-1_3.pdf?sequence=1 (citované 2.3.2021)
Koníčková, J. 2021. 12 tipov, vďaka ktorým naštartujete svoju kreativitu. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/4060/12-tipov-vdaka-ktorym-nastartujete-svoju-kreativitu (citované 28.2.2021)
Kusá, D. et al. 2006. Zjavná a skrytá tvorivosť. Bratislava : Ústav experimentálnej psychológie SAV. 153 s. ISBN 80-88910-21-8. Dostupné: https://psychologia.sav.sk/upload/DK_zjavna%20a%20skryta%20vorivost.pdf (citované 1.3.2021)
Lehenová, A. 2013. Pedagogická a školská psychológia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. ISBN 978-80-8082-610-9. Dostupné: https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/ (citované 2.3.2021)
Sternberg, R.J. 2000. Úspešná inteligencia. Ako praktická a tvorivá inteligencia rozhodujú o úspechu v živote. Bratislava : Sofa. 398 s. ISBN 80-85752-62-X.
Ulčin, P. 2015. IQ vs. EQ alebo čo vám v škole zabudli povedať. Dostupné: https://www.trend.sk/blogy/iq-vs-eq-alebo-co-vam-skole-zabudli-povedat (citované 3.3.2021)
http://adcuba.org/wellness/tu-je-dovod-preo-varenie-a-peenie-sa-citite-dobre/, citované 5.3.2021
https://odzadu.startitup.sk/divergentne-myslenie-ti-pomoze-zlepsit-zivot-tu-je-sposob-ako-nan/, citované 3.3.2021
https://www.umeniekreativity.sk/konvergentne-divergentne-myslenie/, citované 3.3.2021