V 77. epizóde predstavím pamäťové procesy ako súčasť cyklu o kognitívnej psychológii. Aké sú medzikultúrne rozdiely v pamäti? Prečo si zapamätávať nákupné položky podľa významu? Čo je to magická formulka 7±2? Ako sa líši krátkodobé a dlhodobé kódovanie? Prečo je znovupoznanie ľahšie ako reprodukcia? Ako súvisí sériový pozičný efekt s interferenciou? Ako zabúdame podľa Ebbinghausovej krivky zabúdania?
Špecifiká pamäťových procesov
Lovila som v pamäti, aká má byť ďalšia Potulka v cykle o kognitívnej psychológii. Marilo sa mi, že pamäťové procesy. Skutočne idem písať o pamäti, správne som si pamätala! 🙂 Ako som v 73. Potulke o kogntívnej psychológii predostrela, téma pamäťové procesy bola moja prvá seminárka na vysokej škole.
Základné delenie, s ktorým budem pracovať počas celej dnešnej epizódy, je na štyri nadväzujúce pamäťové procesy (Sternberg, 2002):
- zapamätávanie
- uskladnenie
- vybavovanie
- zabúdanie
Poznáte, keď vám ide proces od zapamätania až k vybaveniu niekedy ľahšie ako inokedy? Možno máte skúsenosť, že ste si mali v škole vybaviť učivo z predmetu, ktorý vás nebavil (napr. chémia). Bolo to ako ťahať z chlpatej deky. Naopak, ak ste mali odpovedať z predmetu, čo ste mali radi (napr. biológia), išlo vám to ako po masle.
Prečo? Vysvetľujem to tak, že pamäť je síce kognitívny proces, ale bez správnej motivácie nemôže fungovať.
Medzikultúrny výskum pamäti
Zdôrazňujem prepojenie kognitívnej a emočnej stránky psychiky, s ktorou pracuje ABC model racionálne-emočnej psychológie (Froggatt, 2003). Dokazuje to medzikultúrny výskum pamäti. Psychológ Frederic Charles Bartlett realizoval experiment v africkom Svazijsku. Zistil, že údajne fantastická pamäť mladého pastiera dobytka obstála priemerne v bežných pamäťových skúškach. Skóre bolo na porovnateľnej úrovni s priemerným výkonom jeho anglických vrstovníkov. Avšak, keď pastiera podrobili špeciálnej pamäťovej skúške z informácií o chove dobytka, reprodukcia bola mimoriadna! Vysvetľuje sa to veľkým sociálnym a ekonomickým významom dobytka pre Svazijcov (Ruisel, 2004).
Vyvodzujem, že to, čo má pre nás význam, si pamätáme viac ako veci, ktoré nám tak neležia na srdci. Samozrejme, niekedy zabudneme aj na očividnú vec, ako napr. nakúpiť v potravinách maslo. Vtedy to nejde ako po masle 🙂 Čo pomáha v zapamätaní nákupných položiek? V pamäťových experimentoch, kde sa mali probanti naučiť dlhé zoznamy podnetov, sa zistili medzikultúrne rozdiely. Domorodci z afrického kmeňa Kpelle menej zoskupovali položky do kategórií. Preto si ich zapamätali menej ako Američania rovnakého veku. Na prvý pohľad sa zdá, akoby mali slabšiu pamäť. Avšak toto vysvetlenie nie je vedecky prijaté. Vysvetľuje sa to tak, že zoskupovanie do kategórií je zvyková záležitosť, ktorú máme školským systémom vštepovanú aj my. Vezmime si len druhácke učivo o spoluhláskach – zoskupujeme ich do kategórií tvrdé, mäkké, obojaké (Koníčková, 2023a). Ľudia z kmeňa Kpelle nie sú tak ako my zvyknutí tvoriť kategórie. Zistilo sa, že zoskupenie do kategórií podľa významu (potraviny, hudobné nástroje…) má pozitívny vzťah k zapamätaniu. Netriedené pojmy rôznych kategórií sa nám zapamätajú ťažšie (Ruisel, 2004).
Mechanická a logická pamäť
Keď idete do obchodu, odporúčam zostaviť si nákupný zoznam takto:
- zelenina – rajčiny, paprika, uhorka
- pečivo – rožky, chlieb, žemle
- mliečne výrobky – syr, mlieko, jogurty, smotana
- mäsové výrobky – šunka, párky, mäso
- pochúťky – sušené hrozienka, brusnice, čokoláda
Schválne som povedala “zostaviť” a nie “zapísať” nákupný zoznam. Možno namietnete: “Ale ja si to nezapamätám, ak to nebudem mať napísané!” Navrhujem, napíšte si zoznam a schovajte si ho do vrecka pre prípad potreby. Už samotným písaním sa ho učíte! V obchode si skúste položky vybaviť spamäti po kategóriách. Pomôcku z vrecka vytiahnite až keď si neviete spomenúť. Ak si vybavíte čo i len pár položiek, trénujete neurálne spojenia medzi synapsiami. Vôbec nevadí, ak niektoré potraviny zabudnete. Povzbudzujem vás skúsiť si triediť potraviny podľa kategórií, lebo vtedy zabudnete menej. Tréningom mozgu pôsobíte do budúcna proti senilite v starobe (Hudecová, 2020). Vybavovanie potravín bez nákupného zoznamu považujem za dobrý pravidelný tréning mozgu. Mechanicky menujeme, čo ideme kúpiť. Logicky si stanovíme kategórie na uľahčenie zapamätania. Vnímam spojenie mechanickej a logickej pamäti, ktoré sa líšia kognitívnymi operáciami:
- mechanická pamäť (stúpa do 15 rokov, potom klesá) – zapamätanie sa realizuje viacnásobným opakovaním, vybavovanie má podobu reprodukcie
- logická pamäť (stúpa postupne celý život) – zapamätanie sa realizuje na základe logického členenia, vybavovanie má podobu spomínania
Zapamätávanie (kódovanie)
Výhodou nákupného zoznamu triedeného do kategórií je, že si utriedite počet potravín podľa magickej formulky 7±2 (obrázok 1).
George A. Miller stanovil magickú formulku 7±2 za jednotku pamäti. Realizoval experiment, v ktorom dokázal, že naraz si vieme reálne zapamätať 5-9 podnetov. Ako vidno na obrázku 1, počet podnetov 5 máme ešte na 100% úrovni zapamätania. Pri počet 6 klesne zapamätanie informácie na 85% a pri počte 7 už len na 70%. Zapamätali ste si päť kategórií potravín, o ktorých som pred chvíľou hovorila? Boli to zelenina, pečivo, mliečne výrobky, mäsové výrobky a pochúťky. Ak ste si zapamätali štyri z piatich kategórií, stále je to efektívne podľa Paretovho pravidla 80/20 (Mikula, 2019). Predpokladám, že ste si nezapamätali všetky položky. Bolo to 16 potravín. Nebojte sa, aj ja som si to musela po sebe prečítať a zrátať 😀 Vidíme, ako je dôležité kategorizovať. Existujú dva druhy kódovania do pamäti (Sternberg, 2002):
- Krátkodobé. Informáciu kódujeme akusticky. Pri krátkodobom zapamätávaní sa experimentálne overilo, že sme schopní zapamätať si 5-9 podnetov. Korešponduje to s jednotkou pamäti, magickou formulkou 7±2.
- Dlhodobé. Informáciu kódujeme sémanticky na základe významu. Pri učení sa pojmom je dobré pochopiť ich logiku. Podporuje to dlhodobé zapamätanie.
Uskladnenie (retencia)
Ak ste o pamäti uvažovali ako o jednej nádobe, v ktorej sú ako cukríky uložené informácie, takáto schéma nie je zhodná s výsledkom výskumu. Bližšie realite navrhujem predstaviť si veľkú skriňu, ktorá má mnoho políc a šuflíkov. Siahnete po tom, ktorý potrebujete aktuálne použiť. Dokážete tak aktivovať vybavenie informácie z dlhodobej pamäti (Sternberg, 2002). Uskladneniu informácie napomáha opakovanie, ktoré posilňuje nervové spojenia medzi informáciami. Pre mladšie deti existujú aktivity ako napr. loptička alebo kolotoč (Koníčková, 2023b). U študentov odporúčam učiť sa na skúšky priebežne. Tí pedagógovia to nehovoria len tak! Každým opakovaním si posilňujeme nervové spojenia medzi informáciami. Deň pred skúškou sa v podstate už nič nové nevieme naučiť. Párkrát si zopakovať uskladnené učivo je však pre vybavovanie z pamäti výborné! Za dôležité považujem, nenechať len tak “ležať” získané informácie. Či už v škole, alebo v poradenskom procese.
Môj štýl práce s klientom je, že sa na konzultácii dohodneme na zmene, ktorú vyskúša. Ak by si klient iba uskladnil nové poradenské informácie, ktoré mu poskytnem, nestačí to. Treba ich pravidelne praktizovať. Podobne je to s textom, ktorý sa učíte na skúšky. Nestačí ho vedieť, treba s ním pracovať. Ako? Tak, že si všímate jeho využitie v každodennom živote! Či už ide o chémiu alebo biológiu, uskladneniu prospieva, ak medzi zapamätaním a vybavením s informáciou pracujeme. Myslíme na ňu, pomenuvávame koncepty v praxi, niekomu ju vysvetľujeme.
Sú dve možnosti, dokedy si v pamäti uskladníme informáciu:
a) do vybavenia
b) do zabudnutia
Vybavovanie
Podľa Sternberga (2002) rozoznávame dva spôsoby vybavovania z pamäti:
- Reprodukcia. Ide o vybavenie informácie spamäti. Napr. O akom kognitívnom procese bola posledná 76. Potulka? Reprodukcia je náročnejší proces, lebo si máme sami spomenúť na uskladnenú informáciu.
- Znovupoznanie. Ide o vybavenie informácie, pri ktorom máme “pomôcku”. Napr. na otázku, o akom kognitívnom procese bola posledná Potulka máme možnosti: a) Pozornosť b) Vnímanie c) Predstavy. Je to ľahšie, lebo si vyberáme z možností.
Poznáte ten pocit, že idete niečo vziať a zabudnete, čo to bolo? Napr. keď varíte a prišli ste do špajze po nejakú surovinu. Neviete si spomenúť, čo to malo byť, stojíte v tej špajzi a stále vám to nepríde na rozum. Odporúčam ísť na miesto, kde sme na vec naposledy mysleli. Pamätám si z detstva, ako moja babička prišla do špajze a vraví: “Čo som tu chcela?” Až keď sa vrátila späť do kuchyne, prišla na to 😀 teraz jej idem pomôcť robiť jahodový džem, tak si budem všímať, či zase tak niečo pôjde hľadať. A môžem jej odporučiť “Babi, poď naspäť do kuchyne, možno si spomenieš!” Prípadne jej na znovupoznanie vymenujem pár možností: a) zaváraninový pohár b) viečka c ) cukor.
Zabúdanie
Existujú dva typy zabúdania spôsobené konkurenciou informácií:
- Retroaktívna interferencia. Ak sa po sebe dozvieme dve podobné informácie, druhá negatívne vplýva na zapamätanie prvej (napr. “Uprac stôl a posteľ!”)
- Proaktívna interferencia. Ak prvá informácia pôsobí proti zapamätaniu druhej. Napr. nás šokuje nečakaná správa a emočne sme ju nestihli spracovať.
S retroaktívnou a proaktívnou interferenciou súvisí tzv. sériový pozičný efekt. Podstatou je, že položky v strede zoznamu sa pamätajú najťažšie kvôli efektom oboch interferencií (Porubanová, 2023). Ak vám niekto vymenuje slová: ruža, auto, dom, záhrada, kvet, hlina, tulipán, ohrada, chodník, brána, pravdepodobne zabudnete niektoré položky v strede.
Proti zabúdaniu odporúčam magnézium (ak nemáte kontraindikáciu, ze ho nesmiete užívať). Existuje aj verzia pre deti od 3 rokov, s čím mám dobrú skúsenosť v poradni. Pridávam svoje poradenské odporúčanie: ak nechcete zabudnúť informácie, povedzte si, čo pôjdete robiť. “Idem si zacvičiť” “Po práci pôjdem nakúpiť” “Večer si pôjdem zabehat”. Alebo pri tom pečení koláča, ako odchádzate do špajze: “Idem vziať múku a cukor” 🙂 Verbalizovať aktivity znamená sústrediť na ne pozornosť ako predpoklad zapamätania.
Ako si po rokoch pamätať informáciu?
Povzbudzujem vás učiť sa veci dôkladne do dlhodobej pamäti. Podľa Ebbinghausovej krivky zabúdania (Bartošovičová, 2017) to tak ľahko nezabudnete! Súvisí to s teóriou vyhasínania. Je dokázané, že najviac zabúdame prvý deň, kedy sa z naučenej informácie zachová iba 30% (obrázok 2). Potom krivka klesá iba mierne. Po mesiaci si zachováme 20% naučeného.
Istá pamäťová stopa po hĺbkovo naučenom zostáva naďalej. Slovenský psychológ Július Boroš (2002) uzatvára, že priebeh zabúdania je spočiatku veľmi rýchly, neskôr sa ustáli na určitej relatívne nízkej hladine a potom klesá veľmi málo.
Vyvodzujem, že ak viete hrať na klavír a roky ste nehrali, stačí pár tréningov a jednoduchšiu skladbu viete opäť zahrať. Zabúdanie je dôležitý pamäťový proces, cez ktorý si “upraceme” v hlave. Niektoré veci sú nám proste po rokoch nanič a je pre psychiku vhodné sa ich zbaviť. Podľa mňa je to podobné, ako keď vysypete smetný kôš. Keďže prijímame denne nové a nové informácie, potrebujeme uvoľniť kapacitu, ako na disku.
Geniálne to bolo zobrazené v animovanom filme V hlave (Inside out), ktorý som spomenula už v 42. Potulke o emóciách. Malé postavičky – mozgovníci – tam vysávali v hlave 12-ročného dievčaťa hru na klavír, ktorý nemala rada. Nechali iba Happy Birthday a Beethovenovu Pre Elišku. Zdôrazňujem, že v hlave ostáva to, čo máte na srdci 🙂
Odporúčam obnovovať neurálne spoje medzi synapsami tréningom pamäti. Ako sa vraví, opakovanie je matka múdrosti. Inak sa spoje stenčujú, až zmiznú úplne. Deštruktívne miznutie nervových spojení je podstata Alzheimerovej choroby. Ide o vážne ochorenie mozgu sprevádzané demenciou, kedy ľudia zabúdajú aj mená najbližších. Na Slovensku ňou trpí 50-60 tisíc ľudí a stará sa o nich 100-150 tisíc príbuzných a opatrovateľov. Snažme sa o prevenciu! Pamäť máme vo veľkej miere vo svojich rukách. Trénujme mozog nákupom spamäti, lúštením krížoviek, hrou na klavír.
Záver
V dnešnej epizóde som nemenovala druhy pamäti. V budúcnosti plánujem ešte jednu Potulku o pamäti, kam zahrniem druhy aj stratu pamäti. Dnes som sa zamerala na pamäťové procesy zapamätávanie, uskladnenie, vybavenie, zabúdanie.
Pamäť je závislá od neporušených neurálnych spojení v mozgu. Aby nám dobre fungovala, chráňme si mozog, nosme prilby na bicyklovanie, lyžovanie… Nebuďme na hlavu, ale trénujme si hlavu! 🙂 vtedy posilňujeme spoje medzi informáciami. Pri zapamätávaní je užitočné mať k téme blízko. Ako africký pastier dobytka, ktorý si o ňom veľa pamätal. Pri nákupoch odporúčam zoznam podľa kategórií. Počet kategórií, ktoré si zostavíme, by mal byť do 9 podľa magickej formulky 7±2. Uskladneniu prospieva mechanické opakovanie a logická práca s informáciami. Vybavenie z pamäti môže byť ľahšie (znovupoznanie) aj ťažšie (reprodukcia). Podľa sériového pozičného efektu a interferencií najskôr zabudneme položky v strede zoznamu. Podľa Ebbinghausovej krivky zabúdania 70% informácie zabudneme prvý deň, odvtedy to klesá len mierne.
Povzbudzujem po rokoch oprášiť klavír či cudzí jazyk. Uvidíte, že to pôjde! Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Bartošovičová, M. 2017. Prečo zabúdame? Dostupné: https://vedanadosah.cvtisr.sk/ludia/psychologia-a-pedagogika/preco-zabudame/ (citované 22.6.2023)
Boroš, J. 2002. Úvod do psychológie. Bratislava : IRIS. ISBN 80-89018-35-1.
Boroš, J., Pardel, T. 1979. Základy všeobecnej psychológie. Bratislava : SPN.
Froggatt, W. 2003. Šťastie je vaša voľba. Bratislava : Ikar. 309 s. ISBN 80-551-1085-9.
Hudecová, D. 2020. Aká je prevencia a príznaky demencie? Dostupné: https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/566887-aka-je-prevencia-a-priznaky-demencie/ (citované 14.6.2023)
Koníčková, J. 2023a. Opakujeme s druhákmi spoluhlásky. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/6913/opakujeme-s-druhakmi-spoluhlasky (citované 14.6.2023)
Koníčková, J. 2023b. Zábavné aktivity vhodné na opakovanie učiva. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/5107/zabavne-aktivity-vhodne-na-opakovanie-uciva (citované 15.6.2023)
Mikula, A. 2019. Využívajte Paretovo pravidlo 80/20 každý deň. Dostupné: https://www.timemanagement.sk/paretovo-pravidlo-80-20/ (citované 14.6.2023)
Porubanová, M. 2023. Pamäť a pamäťové procesy. Dostupné: https://is.muni.cz/el/phil/podzim2009/PSA_005/um/Pama__a_pama_ove_procesy.pdf (citované 22.6.2023)
Ruisel, I. 2004. Inteligencia a myslenie. Bratislava : Ikar. 432s. ISBN 80-551-0766-1.
Ruisel, I. 1995. Záhady pamäti. Bratislava : Slovak Academic Press. ISBN 80-85665-42-5.
Sternberg, R.J. 2002. Kognitivní psychologie. Praha : Portál. 636s. ISBN 80-7178-376-5.
van der Veer, R. 2001. Remembering Bartlett. Culture & Psychology 7(2). Dostupné: https://www.researchgate.net/publication/28647735_Remembering_Bartlett (citované 14.6.2023)
https://www.britannica.com/biography/George-A-Miller, 14.6.2023
https://www.cervenynos.sk/uzitocne-rady/ako-sa-starat-o-pacientov-s-alzheimerovou-chorobou/, 22.6.2023
https://www.csfd.sk/film/345734-v-hlave/prehlad/, 22.6.2023
https://www.euroekonom.sk/paretovo-pravidlo-8020-a-metoda-abc/, 14.6.2023
https://medium.com/stylumia/the-magical-number-7-2-how-to-grab-attention-8864e0f5592b, 14.6.2023
https://www.psychoweb.cz/psychologie/clovece-neboj-se-a-ellis-racionalne-emocni-terapie-ret-rebt/, 14.6.2023
https://psychologia.studentske.eu/2008/09/zkladn-druhy-typy-pamti.html, 14.6.2023