V 84. epizóde sa dozviete o pozitívnej psychológii. Kam patrí pozitívna psychológia v systéme vied? Ako byť perfektní, ale nie perfekcionista? Ako dosiahnuť psychologický stav šťastia práve dnes? Ako prežívať flow podľa teórie hľadacej činnosti Czikszentmihalyiho? Čo zistil o šťastí Frankl, keď prežil koncentračný tábor? Prečo súvisí proaktívne zvládanie a pozitívna psychológia? Prečo nie je správne stále myslieť pozitívne?
Čo je to pozitívna psychológia?
Počuli ste už pomenovanie pozitívna psychológia? Je to mladá veda, ktorá skúma šťastie a spokojnosť človeka. Možno lovíte v pamäti, či som ju spomínala v klasifikácii psychologických disciplín. Veru nie, v 1. Potulke psychológiou o psychológii ako vede som uviedla starú dobrú klasickú systemizáciu. To som bola ešte čerstvá potulkárka, názov 1. epizódy, kde riešim psychologické vedy som dala Psychológia – čo to je? Chápete, čo to je dať epizóde také meno 🙂 Tak, odvtedy už veľa vody pretieklo, názvy sa snažím dávať výstižnejšie.
Do pozitívnej psychológie zaraďujem zdravý prístup ku každodennému fungovaniu. Nebuďme perfekcionostickí, ale perfektní v tom, čo je najdôležitejšie (vzťahy). Odporúčam vybrať si 1-2 oblasti, ktoré sú pre nás prioritou, a tie robiť na 100%. Zdôrazňujem, že zvyšok stačí na 80% podľa Paretovho pravidla 80/20 (Mikula, 2019). Upratovať skutočne nemusíme na 100%. Je dokázané, že ak vykonáme úlohu na 100%, zaberá 5-krát viac času, ako keď ju dokončíme na 80%. Takže, za ten istý čas, ktorý trvá vykonať úlohu na 100%, stihneme dokončiť 5 úloh na 80%! Výhodné, nemyslíte? Perfekcionistický prístup je vedecky dokázaným rizikovým faktorom vyhorenia (Gránska, 2021). Presný opak pozitívnej psychológie.
Kam by sme teda pozitívnu psychológiu zaradili? Systém psychologických vied sa delí na dve veľké oblasti psychológie (Daniel et al., 2003):
- Teoretické vedy. Patria sem základné vedy (napr. všeobecná psychológia) a špeciálne vedy (napr. zoopsychológia)
- Aplikované vedy. Sem patrí poradenská psychológia, ktorú tak rada praktizujem. Je to jedna z mojich oblastí, v ktorej sa snažím byť 100%-tná.
Dedukujem, že pozitívna psychológia je teda aplikovaná veda.
Psychológia šťastia u nás
V Čechách a na Slovensku sa pozitívnej psychológii venuje Aleš Bednařík. Práve on túto mladú vedeckú disciplínu rád nazýva psychológiou šťastia. Pýta sa, čo robí ľudí šťastnými a aké sú možnosti, ako to dosiahnuť. Usudzuje, že téma šťastia sa síce preberala v minulosti v náboženstve a filozofii, ale nebola prirodzenou súčasťou kultúry ako v súčasnosti. Výsadou pozitívnej psychológie je, že s jej vznikom sa šťastie začalo vedecky skúmať. Uvádza vedecky overené psychologické faktory šťastia:
- osobnostné črty – optimizmus, extrovertnosť
- kognitívne oblasti – prežívanie zmysluplnosti, sebarozvoj
- emočné oblasti – prežívanie pozitívnych emócií
- vzťahové oblasti – láska, priateľstvo, odpúšťanie
- behaviorálne oblasti – pohyb, pobyt v prírode, spánok
Možno si poviete, dobre, veď toto všetko už vieme! Ak budeme mať pekné vzťahy, budeme na sebe pracovať, radovať sa, hýbať sa a dostatok spať, budeme šťastní. Lenže, robí to niekto takto komplexne? Pracovali ste dnes na vzťahu, na sebarozvoji, tešili ste sa z niečoho, hýbali sa a dostatok spali? Ak áno a prežívate pocity šťastia, gratulujem! Ak nie, môžeme spolu identifikovať oblasť, v ktorej potrebujete pridať v psychoporadenstve. Naživo či online, ako Vám vyhovuje.
Psychológia šťastia v zahraničí
Pozitívna psychológia je síce nová veda, ale pre mňa nie je úplnou novinkou. Výsledky mojej dizertačnej práce som prezentovala na konferencii pozitívnej psychológie v Amsterdame. Tam som naživo videla a vypočula si príjemnú prednášku nestora pozitívnej psychológie Mihályho Czikszentmihalyiho. Je to psychológ maďarskej národnosti, ktorý emigroval do USA. Pôsobil na mňa vyrovnane. Vyzeral, že ozaj praktizuje, čo prednáša. Bol väznený počas druhej svetovej vojny a ako reakciu na to (kuriózne) prispel svojou dlhoročnou prácou práve k psychológii šťastia. Napadá mi pri tom posttraumatický rozvoj, o ktorom som sa rozprávala s Luckou Ráczovou v 60. Potulke o spracovaní traumy.
Zaujímavé, už druhý psychológ, o ktorom viem, že prežil väzenie a po ňom prispel k rozvoju psychológie. Tým druhým je Viktor Frankl, ktorý po prežití koncentračného tábora tvrdil, že slobodní môžeme zostať aj v situácii väzenia. Môžete si prečítať jeho knihy Napriek tomu povedať životu áno (1946) a Trpiaci človek (1950).
Mihalyi Czikszentmihalyi zhrnul svoje závery v knihe Flow: Psychológia optimálneho fungovania (1990). Jeho výskumy vedú k hlavnému záveru, že šťastie je vnútorný stav bytia a nie je nutne daný vonkajšími podmienkami. Pri vedeckom skúmaní tanečníkov, horolezcov a športovcov zistil, že trávia mnoho hodín činnosťou, ktorú nerobia primárne pre peniaze ani slávu. Prečo teda vykonávajú náročné aktivity? Zhodli sa na tom, že ich motivuje napĺňanie osobnej kapacity a element novátorstva a objavovania. Aktivity im idú akoby automaticky a cítia pri nich prúd radosti zvaný flow. Czikszentmihalyi opisuje teóriu hľadacej činnosti, podľa ktorej človek, ktorý hľadá posun vpred, bude aktívny, na základe čoho uňho príde k pokroku. Naopak, depresívny človek, ak zostane pasívny, postupne spasívnie ešte viac a zamotá sa do bludného kruhu depresie (Czikszentmihalyi, 1997). Je preto potrebné postaviť sa k depresii aktívne. Zistil, že ľudia často v bezpečí domovov a práce neprežívajú šťastie, ale po vojne dokážu svoju energiu vložiť do rozvoja alebo umenia.
Flow a pozitívna psychológia
Myslím, že by sme sa mali nad tým zamyslieť. Vážme si, ak okolo nás máme mier, predovšetkým v našich vzťahoch. V teórii flow je dôležité, aby sme sa každý deň snažili o pozitívne emócie. Práve ich príval do našej psychiky opisuje Csikszentmihalyi termínom flow.
Nebolo by od veci flow najskôr definovať. Ide o “duševný stav, pri ktorom je človek počas vykonávania nejakej činnosti úplne ponorený do pocitov úplnej sústredenosti, nadšenia a úspechu” (Csikszentmihalyi, 2015). Je to chvíľa, pri ktorej prežívame spontánnu radosť, nadšenie pri vykonávanej činnosti, pri ktorej sa hlboko sústredíme výlučne na ňu. Táto ideálna chvíľa má najzásadnejší význam z hľadiska prežívania osobného šťastia. Keď žijeme v prítomnom okamihu, žijeme svoj život. Nemusí ísť len o tvorenie, ale aj pohyb alebo pracovnú činnosť. Skúšajme pracovať na svojom šťastí cez osem charakteristík flow (Oppland, 2016):
- sústreď sa na úlohu
- jasne stanovuj ciele
- meň čas (zrýchľuj/spomaľuj)
- vnútorne sa oceň
- ľahko funguj bez námahy
- vyváž výzvy a schopnosti
- buď akcieschopný
- cíť kontrolu nad úlohou
Ako byť šťastný dnes?
Teraz som mala flow a vymyslela som jedno cvičenie pre každého z nás. Navrhujem urobme si ho dnes každý! Nemusí to byť cvičenie fyzicky, aj keď pohyb v ňom môže mať významné miesto 🙂 Vyberme si kategóriu tvorenia, pohybu alebo obľúbenej činnosti, ktorú dnes vykonáme. Podľa teórie chaosu, ktorú som obsiahla na kurze kariérového poradenstva, môžete siahnuť aj do minulosti. Čo vás kedysi bavilo? Kreslenie, cvičenie, tanec, pohybová hra twister, vyrábanie z plastelíny, niektorý šport? Pre mňa to dnes bude bedminton. Podľa charakteristík flow si naplánujme:
- ako sa na úlohu budeme sústrediť – pozrieme si inštruktážne video?
- aký cieľ si stanovíme – zahrám si 1 hodinu/ vyrobím 1 výrobok z plastelíny?
- pridajme/uberme z času – zahráme ešte rýchly set/ drobný výrobok na záver?
- oceňme, ako je super, že na sebe pracujeme – adekvátne sa snažíme?
- skúsme robiť niečo s ľahkosťou – ide to bez námahy?
- dajme si výzvu – zahrám nový prvok v bedmintone/ vyrobím náročnejší výrobok?
- iba o tom nesnívajme – urobme akciu
- robme aktivitu “len” na 80% – práve týmto nastavením kontrolujeme úlohu!
Proaktívne zvládanie a flow
Kedy si naplánovať takéto flow z tvorenia či športu? Moja hlavná odpoveď je: vopred! Nečakajme, kedy nám pomedzi prsty prejde deň. Môže sa stať, že večer zistíme, že sme robili samé povinnosti a neprežili sme flow. “Bola som príliš unavená, tak som nešla na tanečný kurz”. “Nestihol som sa venovať sám sebe.” V súlade s proaktívnym zvládaním, ktoré skúmala Greenglassová, si plánujme aktvity vopred. O proaktívnom prístupe sa dozviete viac v 21. Potulke psychológiou o zvládaní. Myslím, že aj hneď teraz si všetci zvládneme určiť aspoň jednu aktivitu, ktorá nám dokáže navodiť flow, čo poviete? V súlade s manažérskym pravidlom, čo môžeme urobiť do 2min, urobme hneď. Takže si vyberme práve teraz oblasť, na ktorú sa odteraz tešíme. Proaktívne zvládanie má 3 základné črty (Greenglassová, 2002), ktoré uvádzam na príklade plánovania flow:
- Je orientované na budúcnosť. Práve teraz si naplánujem, že po skončení tejto Potulky vezmem plastelínu.
- Je zamerané na cieľ. Konkretizujem, že skúsim vymodelovať svoje obľúbené zviera.
- Je pozitívne motivované. Beriem to ako výzvu, ak potrebujem, pozriem si inštruktážne video alebo si vezmem ako predlohu zviera (živé, obrázok, figúrka)
Mimochodom (a tu sa nám to pekne prepája), viete, kto na prelome milénia nastolil moderný prístup proaktívne zvládanie? Boli to páni Csikszentmihalyi so Seligmanom v príspevku o význame pozitívneho osobnostného nastavenia na zvýšenie kvality života (in: Satterfield, 2001). Tak sa pokúsme už dnes o posilnenie kvality života. Vybrali ste si svoje flow? Nezabudnime ho opakovať denne. Je vedecky dokázané, že večer sa aktivuje tvorivosť človeka. Tak si môžeme každý večer naplánovať jednu “flow aktivitu” na ďalší deň.
Je dobré pozitívne myslieť?
Napadá mi ešte pri vednom odbore pozitívna psychológia diskutovať, či je dobré pozitívne myslieť. No, je to určite na prvý pohľad príjemné povedať si “Určite sa mi to podarí”. Považujem to však za nesprávny návyk podobne ako fajčenie. Prečo? Aj tu ide iba o chvíľkové, ale falošné upokojenie sa. V konečnom dôsledky prináša so sebou riziko poklesnutia kvality života. Pri pozitívnom myslení sa ladíme do polohy, že veci nám výjdu. Avšak, veľa vecí jednoducho nevychádza podľa našich predstáv! Dokonca, ak niekomu povieme “Určite to zvládneš”, je dokázané, že mu to zvyšuje pocity neistoty.
Spomínala som, ako sme sa s Luckou Ráczovou rozprávali o spracovaní traumy žien po prekonaní rakoviny prsníka. V kvalitatívnom výskume zistili, že pacientky subjektívne negatívne hodnotili pozitívne myslenie okolia, keď im vraveli “Si bojovníčka, to dokážeš.” Domnievam sa, že myslieť pozitívne je rovnako nesprávne ako myslieť negatívne. Pri negatívnom myslení, keď človek vidí vedi čierne (“Určite sa mi to nepodarí”) hrozí rozvinutie depresie. Pri pozitívnom myslení (“Určite sa mi to podarí”) a nasadení ružových okuliarov tiež hrozí depresia, len z druhého konca cez pocity nespokojnosti. Preto odporúčam myslieť racionálne. To znamená, nahliadať na veci z oboch strán mince. Skúsme vždy vyvážiť na miske váh pesimistické ladenie jednou optimistickou vecou, ale aj naopak!
Záver
Dá sa cítiť stále šťastný? Pozor, je rozdiel byť šťastný a cítiť sa šťastný. Šťastie je vnútorný stav bytia (ako vraví Frankl). Vieme ho dosiahnuť vytrvalým sústredením na konštruktívnu činnosť, pri ktorej vznika flow (ako vraví Czikszentmihalyi).
Niekedy sa však necítime v aktuálnom prežívaní šťastný. Základným znakom emócií je ambivalencia, tj. výskyt viacerých emócií naraz. A keď riešime stresor a nepríjemné situácie, konflikty, tak je ľahké zahatať naše emócie šťastia emóciami frustrácie a nepokoja. To však neznamená, že nie sme šťastní! Odporúčam, keď vás to “prepadne”, povedzte si k pesimistickému náhľadu jednu optimistickú vec. Napr. “Mám konflikt s manželom a je z toho doma dusná atmosféra”. To pozitívne: “Dôležité je, že to so mnou doteraz vydržal :-D.”
Ak do toho vnesiete prvky humoru, je to skvelý príspevok do vášho pozitívneho fungovania. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Bednařík, A. 2019. Čo je Pozitívna psychológia? Dostupné: https://psychologiastastia.sk/co-je-pozitivna-psychologia/ (citované 27.9.2023)
Czikszentmihalyi, M. 1997. Creativity : flow and the psychology of discovery and invention. New York : Harper Perennial. 456 s. ISBN 0-06-017133-2.
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Frankl, V.E. 2006. A přesto říci životu ano. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství. 175 s. ISBN 80-7192-866-6.
Frankl, V.E. 2007. Trpiaci človek. Bratislava : LÚČ. 155s. ISBN 978-80-7114-638-4.
Froggatt, W. 2003. Šťastie je vaša voľba. Bratislava : Ikar. 309 s. ISBN 80-551-1085-9.
Gránska, Z. 2021. Syndróm vyhorenia: Robíte niečo preto, aby sa z vás nestala „vyhorená mama“? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/906/syndrom-vyhorenia-robite-nieco-preto-aby-sa-z-vas-nestala-vyhorena-mama (citované 27.9.2023)
Greenglassová, E.R. 2002. Proactive Coping. In: Frydenberg, E. (Ed.), Beyond Coping: Meeting Goals, Vision and Challenges. London : Oxford University Press, s. 37-62.
Mikula, A. 2019. Využívajte Paretovo pravidlo 80/20 každý deň. Dostupné: https://www.timemanagement.sk/paretovo-pravidlo-80-20/ (citované 27.9.2023)
Oppland, M. 2016. 8 Traits of Flow According to Mihaly Csikszentmihalyi. Dostupné: https://positivepsychology.com/mihaly-csikszentmihalyi-father-of-flow/ (citované 20.9.2023)
Satterfield, J.M. 2001. Happiness, Excellence, and Optimal Human Functioning. West Journal of Medicine, 174 (1), s. 26-29. Dostupné: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1071226/pdf/wjm17400026.pdf (citované 20.9.2023)
https://www.euroekonom.sk/paretovo-pravidlo-8020-a-metoda-abc/, 27.9.2023
https://svetbohatych.com/prokrastinacia-pravidlo/, 2.10.2023