V 75. epizóde predstavím pozornosť ako súčasť cyklu o kognitívnej psychológii. Prečo vnímame náš rozhovor hlasnejší od iných? Ako dizajnér McKenna aplikoval efekt koktejlovej párty? Ako experimentálne použil Collin Cherry metódu tieňovanie? Ako odporúčam rozvíjať pozornosť u detí? Kedy dieťa má a kedy nemá poruchu ADHD? Ako testovať pozornosť u vodičov z povolania?
Efekt koktejlovej párty
Pamätáte si, ako som začala cyklus kognitívnych procesov v 73. Potulke Kognitívna psychológia? Pozorne ste počúvali o pozornosti? 🙂 Dnes si ju rozoberieme hlbšie.
Pozornosť je definovaná ako zameranosť vedomia, ktorú nie je ľahké udržať (Lichá, 2021).
Spomínala som problém koktejlovej párty, na základe ktorého vznikol vedecky rozpracovaný efekt koktejlovej párty (obrázok 1). Psychológ Colin Cherry si v r. 1953 všimol, že na párty začujeme svoje meno, keď je vyslovené obďaleč mimo ohnisko nášho záujmu (Sternberg, 2002). Pochutnávame si na torte s čerešňami, ale zbystríme, akonáhle niekto vysloví naše meno hoci na druhom konci miestnosti. Podobá sa to na automatickú reflexnú odpoveď napr. na popálenie. Odtiahneme ruku skôr ako si stihneme uvedomiť, že sme sa dotkli horúceho hrnca. Aplikácia efektu koktejlovej párty je aj do oblasti dizajnu! Súvisí s delením na dva typy pozornosti (Lichá, 2021):
- aktívna – zámerne niečo pozorujeme
- pasívna – nesúvisí s naším vedomím, je to vrodená reakcia na hrozbu a novosť
Prvý jav vyplývajúci z efektu koktejlovej párty je aktivácia pozornost pri počutí nášho mena. Druhý jav som vám doteraz ešte nepredstavila, a prichádza čas práve teraz! Ide o hodnotenie nášho rozhovoru ako hlasnejšieho. Hoci to tak v skutočnosti nemusí byť, vnímame diskusiu, do ktorej sme zapojení, ako hlasnejšiu v porovnaní s okolitými zvukmi. Súvisí to so sústredením pozornosti. To je tá aktívna pozornosť 🙂 Avšak dizajnér Brian McKenna píše o druhej časti, pasívnej pozornosti v oblasti zraku. Vraví, že ak je nesprávne urobený dizajn, očami sa síce zameriavame na človeka v komunikácii, ale periférne vnímame vizuálnu záťaž. Môže to podľa neho spôsobiť preťaženie až únavu.
Metóda tieňovanie
Vráťme sa k sluchu. Prečo detekujeme naše meno hoci sme sa sústredili na úplne iný rozhovor? Vysvetľujem to tak, že ho máme napočúvané tisíce až desaťtisíce ráz, čím k nemu vzniká pozitívny vzťah. Teda, samozrejme ak bolo vyslovené v minulosti väčšinou s pozitívnymi emóciami. Počuť písmená znamenajúce naše meno sa tak stane automatizmom. Dedukujem, že je to slovo, ktoré počujeme zo všetkých najviac. Rodičom a pedagógom silno odporúčam oslovovať deti čo najčastejšie menom. Nezabúdať na zdrobneniny, ktoré sú prejavom vrúcneho vzťahu! Vzťah sa prejavuje často v pohybe. Ani pán Cherry nevysedával v laboratóriu, ale všimol si problém koktejlovej párty, ktorý experimentálne rozpracoval. Realizoval sériu pokusov na pozornosť, v ktorých participanti počúvali dve správy a snažili sa ich oddeliť. Vymyslel metódu tieňovanie (shadowing). V jej priebehu poslucháč sleduje dve odlišné správy. Potom má jednu čo najrýchlejšie zopakovať. Ako detektív, ktorý číha ako tieň na podozrivého a pritom má ignorovať iné podnety. Zistil, kedy je ľahšie aktivovať výberovú pozornosť (Sternberg, 2002):
- dichotický test (gr. dich – dva) – je oveľa ľahšie detekovanie slov, ak sa súčasne človeku do pravého ucha prezentuje jedna správa a do ľavého odlišná
- binaurálny test (lat. bin – oboje) – ak načúvajú probanti obom správam naraz prezentovaných do oboch uší, je detekcia významu sťažená
Opäť sme pri deťoch: ak ich máte viac, naučte ich hovoriť jedného po druhom 😀 Naraz to nejde! Aspoň sa naučia sebaovládaniu ako dôležitej vlastnosti emočnej inteligencie (Daniel et al. 2003, Koníčková, 2021, Šuranová, 2021, Ulčin, 2015). Zaujímavé je, že v téme EQ pracovala zase Kendra Cherry (2020). Ktovie či s pánom Colinom Cherry nie sú príbuzní 🙂 Príbuzné však je, že upriamiť deti hovoriť postupne ako znak sebaovládania v rámci EQ nám dospelým umožní zachytiť správu ľahšie ako v dichotickom teste.
Pozornosť detí a kognitívny vývin
Ako docieliť, aby boli deti pozorné na to, čo im povieme? Možno to poznáte, poviete deťom, aby si upratali hračky. Po chvíli prídete do izbičky a zistíte, že s nimi nepohli. V extrémnejšom prípade, že k nim pridali ešte ďalšie. Existujú behaviorálne metódy, ktorými zaujmete pozornosť detí.
V ambulancii rada pracujem s deťmi do 12 rokov odmeňovacou tabuľkou. Funguje na úrovni viacerých typov motivátorov, ktoré si deti vyberajú a dosahujú podľa toho, či splnili vopred určený cieľ. Tvarovanie správania prebieha postupným zvyšovaním latky. Najskôr odmeňujeme menšie úspechy, potom väčšie (Bucková, 1999). Napríklad témou môže byť upratovanie izbičky 🙂 Prečo deti do 12 rokov? Pretože podľa kognitívnej psychológie sú ešte v štádiu konkrétnych logických operácií podľa Piageta (Fedorko, 2015). Hmatateľné odmeny deťom konkrétne zaujmú pozornosť a motivujú ich.
Od 12 rokov štartuje štádium abstraktných logických operácií. Od 9-10 rokov dieťaťa odporúčam ku každému odmeňovanému správaniu pridať dôvod. “Keď si upraceš izbičku, budeš vedieť nájsť veci”. “Máš si kde rozložiť si hračky” Máš viac priestoru.” Považujem za dobré pridávať logické dôvody aj mladším deťom, zatiaľ ako doplnok odmeny. Naopak, ak prekonajú magickú hranicu puberty (aj podľa Freuda bol vek 12 rokov (Vágnerová, 2005) začiatkom posledného štádia vývinu), odmenu považujem za doplnok výchovy. Vysvetlenie formou rozhovoru považujem za jeden z hlavných prvkov formovania dospievajúceho.
Mala som klienta, ktorý u svojho malého dieťaťa chcel vychovať cieľové správanie formou logického zdôvodňovania. Bolo to ako hrach o stenu hádzať, preto som navrhla odmeňovaciu tabuľku. Dieťa zaujala, malo ju v izbičke denne na očiach (opäť prvok konkrétnosti podľa Piageta).
Rozvoj pozornosti
Na rozvoj pozornosti odporúčam robiť prirodzené aktivity (nielen pre deti):
- overenie otázkou – ak si chcete overiť, či vám deti alebo žiaci venovali svoju pozornosť, môžete sa ich opýtať: “Čo som vravela, že máš urobiť?” Zapájate tak ich ďalšie kognitívne procesy pamäť a reč, čím podporíte úspešnosť akcie. V prenesenom význame tak môžete hovoriť aj s kolegom či manželom/manželkou 🙂 Časom si zúčastnených navyknete na to, že sa ich budete pýtať na obsah povedaného. Preto je pravdepodobné, že vám budú skôr venovať pozornosť!
- hranie slovných hier – moja obľúbená hra z detstva, ktorú som hrala počas cestovania v autobuse. Prvý hráč povie slovo, druhý ho má zopakovať a pridať ďalšie. Takto postupujú ďalší hráči a vyhráva ten, kto si vie zapamätať najviac slov. Slovné hry zapájajú okrem pozornosti aj pamäť. Prichádza k odhaleniu: pozornosť je kognitívny proces, ktorý je prítomný pri všetkých ďalších kognitívnych procesoch.
- čítanie beletrie – najskôr ako predškolák s rodičom, potom ako školák sám. Na zistenie miery pozornosti je skvelé po prečítaní rozprávky pýtať sa na porozumenie textu. Čítali ste si rozprávku o Červenej čiapočke? Opýtať sa: “Prečo sa dievčatko zatúlalo hlboko do lesa?” Alebo O medovníkovom domčeku? Overiť si u detí, či vedia: “Prečo ježibaba chytila do pasce Janka a Marienku?”. Opäť učíme deti aj mojej obľúbenej téme emočná inteligencia. Zabijeme dve muchy jednou ranou: okrem pozornosti zvýšime vlastnosť EQ sebapoznanie.
Diagnostika pozornosti detí
Ako sa diagnostikuje pozornosť? Uvediem jeden test pre deti aj dospelých. U detí je aktuálna téma diagnostika ADHD. Voči potvrdeným diagnózam porúch pozornosti som často skeptická a považujem to za “naddiagnostikovanie”.
Máte pocit že majú vaše deti alebo žiaci ADHD? Najskôr odporúčam zamyslieť sa, či máte adekvátne nároky na ich pozornosť. Prvák vie udržať pozornosť vkuse 20 min. Preto v strede 45 minútovej hodiny je dobré dať deťom 5 min prestávku od sedenia i učenia. Vhodná je pohybová aktivita, za ktorou potom opäť nasleduje 20 minút učenia. Ak by deti ťahali učenie vkuse, klesla by ich pozornosť prirodzene, nie vplyvom poruchy! Doma tiež dieťa nevydrží vypracovať všetky domáce úlohy naraz. Ako my dospelí potrebujeme pauzu v práci, aby nám to “pálilo”, deti potrebujú prestávky zvlášť! Najmä ak je pre nich robenie domácich úloh ako pre prváčikov nové. Pôsobí to na nich ako záťaž. Preto odporúčam najskôr urobiť jednu úlohu, potom nechať dieťa sa zahrať a potom dorobiť ďalšiu úlohu. Mala som klienta, kde pauzy vynikajúco pôsobili proti únave a protestom s domácimi úlohami.
Chcete si overiť, či má vaše dieťa poruchu pozornosti? Skúste mu dať napr. lego. Ak pri jeho stavaní vydrží 20 minút vkuse, nevnímam to ako problém ADHD, ale slabšej zrelosti na školskú pracu. ADHD odporúčam potvrdiť metódou biofeedback, kde sa meria aktivita centier v mozgu. Bez toho môže byť problém s koncentráciou pozornosti nie organický, ale výchovný.
Diagnostika pozornosti dospelých
U dospelých som tiež pracovala s diagnostikou pozornosti. Upozorňujem, že v teste meriame aktívnu pozornosť. Podobne ako Lichá (2021) delí pozornosť na aktívnu a pasívnu, delí ju Daniel et al. (2003) na úmyselnú a neúmyselnú. Rozdiel je u oboch autorov v tom, či je pozornosť zámerná alebo vyvolaná.
Ak prejde okolo vás niekto s ružovými vlasmi, ide o vyvolanú pozornosť. Vopred ste nemali úmysel to pozorovať. Ale ak sa učíme na skúšku, aktivujeme zámernú pozornosť. Podobne ako keď sa sústredíme na výkon v teste koncentrácie pozornosti TKP, s ktorým pracujem v ambulancii. Probant má porovnať dva stĺpce znakov a nájsť v nich rozdiely. Samotný test TKP neuvádzam, pretože sa kupuje ako odborný tovar. Prikladám obrázok podobného testu, kde v jednom stĺpci je predloha a v druhom máme škrtať rozdielne znaky (obrázok 2).
Pripomína mi to test pozornosti, ktorý som si rada robila keď som bola dieťa. Aj vy ste ho mali radi? Hľadali sme rozdiely medzi dvoma obrázkami 🙂 pamätáte si, tá hra “nájdi 5 rozdielov”. Vtedy ide o zrakové vyhľadávanie, keďže 80% informácií prijímame zrakom. Efekt koktejlovej párty sa na rozdiel od toho zakladá na detekcii sluchového vnímania. Colin Cherry skúmal vyslovene auditívnu koncentráciu pozornosti. Dizajnér Brian McKenna (2017) efekt koktejlovej párty aplikoval do zrakovej sféry ako vizuálnu záťaž nesprávneho dizajnu pre psychiku. Vnímam to tak, že zrakové, sluchové, prípadne hmatové a iné vnímanie informácie treba brať súčinne.
Ako keď som si robila prax z dopravnej psychológie. Testovali sme vodičov z povolania na koncentráciu pozornosti. Pracovala som aj so simulátorom auta, kde sme merali dlhodobú pozornosť v simulovaných situáciách na cestách. Vtedy zapája naraz zrak aj sluch. Ak je povolanie zvlášť náročné na pozornosť, treba zvýšiť nároky na jej diagnostiku u jedinca.
Či už potrebujete pozornosť pre šoférovanie z povolania, osobnú potrebu alebo nešoférujete vôbec – platí, že pozornosť je základná súčasť bežného dňa. Preto som o nej rozprávala už minule cez efekt koktejlovej párty. Skutočne keď sa povie naše meno, tak zameriame našu pozornosť presne naň. Tiež si môžete všímať, čo hodnotíte váš rozhovor ako hlasnejší, keď sa nachádza v miestnosti, kde sa rozprávajú aj iní ľudia.
Záver
Veľmi ma zaujalo, ako dizajnér Brian McKenna aplikoval sluchový efekt koktejlovej párty do vizuálnej sféry. Vníma nesprávny dizajn ako záťaž, ktorá v rámci pasívnej pozornosti na náš môže negatívne vplývať.
Aktívnu pozornosť vyyužívame napr. pri metóde tieňovanie od Colina Cherryho, ktorú použil pri skúmaní experimentov problému koktejlovej párty. Líši sa dichotický test ( ľahšia detekcia slov) od binaurálneho testu (ťažšia detekcia slov). Súvisí to aj so sebaovládaním detí. Ideálne je naučiť ich hovoriť po jednom 🙂 Deti môžete učiť pozornosti odmeňovacou tabuľkou, overením otázkou, hraním slovných hier. Vynikajúce je čítanie beletrie, a to nielen na rozvoj pozornosti, ale aj emočnej inteligencie. U detí treba dať pozor na naddiagnostikovanie ADHD. Odporúčam overiť si to metódou biofeedback. Odporúčam tiež časté prestávky, aby sa pozornosť detí aj dospelých udržala.
Diagnostika pozornosti dospelých môže byť cez testy, ktoré si môžete vyskúšať v textovej verzii potulky. Vodičov z povolania sa dá testovať dlhodobejšími metódami napr. cez simulátor na cestách.
Takže, ďakujem za pozornosť! 😀 Prajem vám, aby ste vedeli svoju pozornosť aktivovať vtedy keď treba, na tie najdôležitejšie veci. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Bucková, M. 1999. Behaviorálna modifikácia: teória a prax. Nitra : Pedagogická fakulta UKF. 248 s. ISBN 80-8050-225-0.
Cherry, K. 2020. 5 Components of Emotional Intelligence. Dostupné: https://www.verywellmind.com/components-of-emotional-intelligence-2795438 (citované 23.5.2023)
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Fedorko, V. 2015. Etická výchova v primárnej škole. Prešov : Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity. Dizertačná práca. 98s. ISBN 978-80-555-1316-4. Dostupné: https://www.pulib.sk/web/pdf/web/viewer.html?file=/web/kniznica/elpub/dokument/FedorkoV1/subor/9788055513164.pdf (citované 23.5.2023)
Koníčková, J. 2021. Emocionálna inteligencia má svoj význam aj v práci. Ako sa prejavujú ľudia s vysokým EQ? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/6748/emocionalna-inteligencia-eq-v-praci (citované 23.5.2023)
Lichá, G. 2021. Fenomén koktejlového večírku v souvislosti s UX designem. Dostupné: https://medium.com/edtech-kisk/fenomén-koktejlového-več%C3%ADrku-v-souvislosti-s-ux-designem-842abdde05a (citované 30.5.2023)
McKenna, B. 2017. Let the Cocktail Party Effect Guide your Design. Dostupné: https://medium.com/@bmckenna/let-the-cocktail-party-effect-guide-your-design-65fe72a6c2e1 (citované 30.5.2023)
Sternberg, R.J. 2002. Kognitivní psychologie. Praha : Portál. 636s. ISBN 80-7178-376-5.
Šuranová, M. 2021. Emocionálna inteligencia a jej význam v živote. Dostupné: https://eq-vychova.sk/vyznam-eq/ (citované 18.2.2021)
Ulčin, P. 2015. IQ vs. EQ alebo čo vám v škole zabudli povedať. Dostupné: https://www.trend.sk/blogy/iq-vs-eq-alebo-co-vam-skole-zabudli-povedat (citované 23.5.2023)
Vágnerová, M. 2005. Vývojová psychologie I. Dětství a dospívaní. Praha : Nakladatelství Karolinum. 467 s. ISBN 80-246-0956-8.
https://www.antikvariatshop.sk/kniha/i7055/olah-zoltan-zrak-a-sucasny-zivot/, 31.5.2023
https://www.demenzemedicinagenerale.net/images/mens-sana/Cherry_The_cocktail_party_problem.pdf, 23.5.2023
http://www.diams.sk/Produkty/Dipsy.htm, 31.5.2023
https://psychodiagnostika.sk/produkt/t-52-test-koncentracie-pozornosti/, 31.5.2023
https://topknihyo.sk/10-knih-o-emocionalnej-inteligencii/, 23.5.2023