V 122. epizóde rozoberiem, ako riešiť problém. Prečo niekto považuje malé problémy za veľké a naopak? Čo je resiliencia a psychická odolnosť? Aký model cieli na subjektívne vnímanie problému? Na čo sa zameriava škandinávsky model? Aké sú štyri kombinácie subjektívneho a objektívneho vnímania? Ako definovať problém cez “lievikový” princíp? Koľko času tráviť analýzou a realizáciou riešenia?
Túto epizódu čítate vďaka tomu, že ma podporujete na HeroHero. Ďakujem vám!
Od prevencie k riešeniu problému
Tak, po niekoľkých Potulkách o relaxe, ktorý považujem za základ prevencie vyhorenia (Dobríková, 2021, Gránska, 2021, Zvariková, 2019), som presedlala do ťažších tém. Posledné epizódy som venovala sociálnym sieťam a psychike. Dnes som sa odhodlala ísť do náročnej témy riešenie problému. Prečo náročnej? Veď to poznáte, každý má svoje starosti, ktoré nám často vytvárajú nároky. Ideálna je prevencia, na tom sa mnohí vrátane odborníkov samozrejme zhodneme 🙂 Avšak niekedy už problém proste vznikol. Vtedy odporúčam čo najskoršie zachytenie symptómov. Nazýva sa to sekundárna prevencia (Křivohlavý, 2001). Vysvetľujem to ako cieľ nepustiť problém ďalej a riešiť ho v “menšom”. Dedukujem, že niekto má menšie problémy a pritom ich považuje za veľké. Iný má veľké starosti a je tak odolný, že ich považuje za zvládnuteľné. O mnou navrhovanom tréningu odolnosti vás pozývam vypočuť si 48.Potulku psychológiou o psychickej odolnosti. Ak si prajete absolvovať tréning zvyšovania vašej aktuálnej latky frustračnej tolerancie, môžte ma kontaktovať. Spolu sa na to pozrieme v psychoporadenstve.
Subjektívne vnímanie problému
Pred chvíľkou som hovorila o subjektívnom vnímaní problému. Niekto môže relatívne malé problémy vnímať ako obrovské. Iný napak veľké problémy berie ako súčasť života. Súvisí to podľa mňa aj s témou odolnosti, ku ktorej vás pozývam vypočuť si spomínanú 48.Potulku psychológiou o psychickej odolnosti. Tréning psychickej odolnosti považujem pre deti aj dospelých za jeden z najdôležitejších z oblasti psychológie. Psychickú odolnosť definujem ako vnútornú silu človeka, ktorá mu prospieva v riešení ťažkých životných situácií. Takto zvyknem vysvetľovať deťom v psychoporadenstve: “Ako máme svaly, ktoré vidno navonok, odolnosť je sila, ktorú máme vnútri”. A odolnosť sa zíde! Psychicky odolní ľudia ľahšie čelia nepriazni, ako zistila výskumníčka Emma Wernerová vo výskume u detí z veľmi chudobných pomerov. K odolnosti im prospel najmä blízky vzťah k dospelému (Kiewer, 1999 in: Křivohlavý, 2001). Schopnosť čeliť nepriaznivým situáciám a zvládať ich sa odborne nazýva resiliencia. Ak si želáte psychoporadenstvo v oblasti psychickej odolnosti a resiliencie, môžte mi napísať. Kontakt so psychológom totiž pôsobí aj ako korektívna skúsenosť, ktorú človek v inom vzťahu nedostal.
Objektívne vnímanie problému
Zaspomínala som si na svoju dizertačnú prácu, z ktorej mi napadlo citovať vám dva základné modely kvality života: americký a škandinávsky model (Bačová et al, 2008). Na Slovensku sa problematike subjektívnej a objektívnej kvality života venuje Bačová
(2004). Americký model well-beingu kladie dôraz na prežívanie jedinca, škandinávsky model well-beingu na životné podmienky. Dva modely well-beingu súvisia teda so subjektívnym a objektívnym vnímaním problému (Bačová et al., 2008):
- americký model – kladie dôraz na subjektívne prežívanie jedinca
- škandinávsky model – kladie dôraz na objektívne životné podmienky
V riešení problému sa pokúsim o aplikáciu oboch modelov well-beingu. Subjektívne vnímanie v americkom modeli reprezentuje podľa mňa osobnostné črty podporujúce riešenie problému ako spomínaná psychická odolnosť a resiliencia. V prospech subjektívnej kvality života hovorí podľa Bačovej (2004) fakt, že ľudia vždy boli, sú, aj budú najlepšími expertmi na seba a na svoj život, čo je v súlade s Rogersovým (1951) konceptom vnútorného ohniska hodnotenia. Pripomína mi to Rotterov koncept internalizmu (Steca, Monzani, 2014), ktorý som rozobrala v minulej 121. Potulke psychológiou o sociálnych sieťach a internalizme. Objektívne vnímanie problému podľa mňa zahŕňa preniesť sa cez subjektivitu problému. Lenže niekedy si ľudia, ktorí sa majú objektívne fajn, myslia ako im je ťažko. To sa odborne nazýva disonancia. Naopak, niektorí ľudia, ktorí majú objektívne ťažké životné podmienky, sa cítia celkom fajn. To sa odborne nazýva adaptácia.
Kombinácia subjektívneho a objektívneho vnímania
Pre podporovateľov cez Herohero uvádzam v textovej verzii epizódy štyri kombinácie vnímania problému, ktoré som spracovala do tabuľky 1. Obsahujú možnosti objektívneho a subjektívneho vnímania životnej situácie. Nájdete tu spomínanú disonanciu a adaptáciu, kde vnímam rozpor medzi objektívnym a subjektívnym prístupom. Okrem toho v tabuľke uvádzam ďalšie spôsoby prístupu k riešeniu podľa Zapfa (in: Bačová et al., 2008). Keď ich dáme pomyselne na misku váh, dedukujem, že objektívne a subjektívne podmienky sú v rovnováhe práve iba v zvyšných dvoch kombináciách: pohoda a deprivácia.
1) pohoda – vysoká objektívna i subjektívna kvalita života
2) adaptácia – nízka objektívna, vysoká subjektívna kvalita života
3) disonancia – vysoká objektívna, nízka subjektívna kvalita života
4) deprivácia – nízka objektívna i subjektívna kvalita života
Definuj problém
Prejdem od teórie k praxi. Vymyslím pre vás jednoduchý príklad, na ktorom vám ukážem možnosť riešiť správne problém. Odporúčam pritom aplikovať vedecký princíp, ktorý som nazvala “lievikový” princíp. Ide o to, že na začiatku máme všeobecný problém, ktorý je široko definovaný ako okraj lievika. Potom problém postupne zužujeme akoby k hrdlu lievika, až kým ho úplne špecifikujeme. Zo všeobecného problému sa tak stane špecifický problém, ktorý považujem za najvhodnejší na riešenie. Ukážem vám to na príklade, čo som vymyslela pre účely tejto epizódy:
- “Máme problém s manželom”. Ak to vysloví žena, asi sa jej teda niečo nepáči. Na riešenie to považujem však za príliš všeobecné, ako to hrdlo lievika 😀
- “Máme problém s manželom, že doma neupratuje”. Tak, to už je konkrétnejšie! Procesuálne je jasné, s čím má manželka problém. Vnímam za tým aj to, že je na veľa vecí sama a cíti sa zaťažená.
- “Mám problém s manželom, že doma sám od seba nejde upratať” Bingo! To uz sa dá riešiť. Všimli ste si zásadný rozdiel vo formulácii? Manželka napokon povie “mám”, nie “máme” problém. Totiž, jej manžel zrejme vôbec nemá problém, že doma neupratuje 🙂 veď si zatiaľ pozrie futbal a možno si ani neuvedomí si, že na jeho ženu ostáva toho veľa. Dôvody vnímam, že možno je flegmatik alebo nebol naučený upratovať z domu.
Ak chcete vedieť možnosti riešenia, rada vám poskytnem psychoporadenstvo. Dobré definovanie problému je podľa mňa polovica úspechu! Odporúčam hovoriť s partnerom o problémoch a emóciách, ako “Cítim sa zaťažená, keď mi nepomôžeš.” Nedusme to v sebe!
Správni riešitelia problémov
Vedecky sa overilo, že správni riešitelia problémov trávia 80% času ich definovaním. Iba 20% celkového času im zaberá realizácia riešenia do praxe. Navzdory tomu, u nesprávnych riešiteľov je to naopak (Daniel et al., 2003). Zhrňme si ich rozličné správanie:
- Správni riešitelia problému. Trávia 80% času analýzou a 20% realizáciou riešenia
- Nesprávni riešitelia problému. Pamätáte si to? Trávia 20% času analýzou a 80% realizáciou riešenia
Z toho vyvodzujem, že treba tráviť veľa času prípravou, až potom samotnou aplikáciou riešenia! Pripomína mi to Paretovo pravidlo 80/20 (Mikula, 2024) To si už tiež iste pamätáte 😀 Súhlasím s tým, že analýzou problému stačí tráviť väčšinu času, nie úplne všetok. Ako vraví slovenské porekadlo: všetkého veľa škodí. Som presvedčená, že aj premýšľania. Predsa chceme, aby nám zostala sila a chuť aplikovať výsledok do praxe. Opačný extrém však tiež nie je dobrý, čiže laicky povedané, veľa o tom kecať a nekonať. Tak nás povzbudzujem, skúsme nájsť zlatú strednú cestu medzi procesom riešenia a jeho realizáciou.
Záver
Riešiť problém mi pripomína nájsť poklad. Hľadači pokladov v rozprávkach skúšajú a nemajú to na ceste k pokladu na ružiach ustlané. Jedine, ak by tie ruže mali stonky a vytvárajú tŕnistú cestu. Aby sa nám ľahšie kráčalo, odporúčam našľapujme opatrne a hľadajme na viacerých miestach. Otvárajme dvere a analyzujme viac moností riešenia, kým jednu vyberieme. Ako som opísala v rámci “lievikového princípu”, odporúčam postupovať od všeobecnej formulácie problému k jeho špecifikácii. Napríklad od výroku “Máme problém s manželom” cez “Máme problém s manželom, že doma neupratuje” až po “Mám problém s manželom, že doma sám od seba nejde upratať”. Niekto považuje menšie problémy za veľké, iný má veľké starosti a považuje ich za zvládnuteľné. Vnímam, že to súvisí s úrovňou resiliencie a psychickej odolnosti. Existujú štyri druhy kombinácie prístupu k riešeniu problému: pohoda, adaptácia, disonancia a deprivácia. Postupujú od pohody, kde sú subjektívne a objektívne podmienky dobré až po depriváciu, kde je to naopak. Dedukujem, že to súvisí so škandinávskym a americkým modelom kvality života. Nezabúdajme, že je správne 80% času analyzovať a len 20% aplikovať riešenie. To podľa mňa v podstate naznačuje aj Paretove pravidlo 80/20! Povzbudzujem skúsme na to pamätať pri riešeniach našich problémov. Samozrejme, ideálne je, ak problémy nevznikajú. Preto sa snažme o sekundárnu prevenciu. Ak už je však problém na svete, odporúčam neignorovať ho, ale pustiť sa do riešenia.
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Bibliografia
Bačová, V, Babinčák, P., Jusková, T., Makovská, Z., Mikulášková, G., Pavluvčíková, E., Vendelová, N. 2008. Kvalita života a sociálny kapitál – psychologické dimenzie. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2008. 318 s. ISBN 978-80-8068-747-2.
Bačová, V. 2004. Kvalita života, hodnotové systémy v spoločnosti a sociálny kapitál. K vymedzeniu psychologických dimenzií kvality života. In Džuka, J. (Ed.), Psychologické dimenzie kvality života. Prešov : Prešovská univerzita, 2004. ISBN 80-8068-282-8, s. 9-16. Dostupné na: http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Dzuka3/01.pdf (citované 18.11.2025)
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Dobríková, P. 2021. Ako predísť vyhoreniu? Pobudnúť v prírode a spomaliť. Dostupné: https://www.truni.sk/news/ako-predist-vyhoreniu-pobudnut-v-prirode-spomalit (citované 1.10.2025)
Gránska, Z. 2021. Syndróm vyhorenia: Robíte niečo preto, aby sa z vás nestala „vyhorená mama“? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/906/syndrom-vyhorenia-robite-nieco-preto-aby-sa-z-vas-nestala-vyhorena-mama (citované 1.10.2025)
Kiewer, W. 1999. Resilience. In: Benner, D.G., Hill, P.C. (Eds.) Baker Encyklopedia of Psychology and Counseling, Baker Books, Grand Rapids, 1037-1038. In: Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279 s. ISBN 80-7178-774-4.
Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279 s. ISBN 80-7178-774-4.
Mikula, A. 2024. Využívajte Paretovo pravidlo 80/20 každý deň. Dostupné: https://www.timemanagement.sk/paretovo-pravidlo-80-20/ (citované 30.11.2025)
Rogers, C.R. 1951. Klientom centrovaná terapia. Modra : Persona, 2000. 497 s. ISBN 80-967980-3-0.
Steca P., Monzani D. 2014. Locus of Control. In: Michalos A.C. (eds) Encyclopedia of Quality of Life and Well-Being Research. Springer, Dordrecht. Dstupné: https://doi.org/10.1007/978-94-007-0753-5_1688 (citované 18.11.2025)
Zvariková, M. 2019. S hrôzou do práce: Syndróm vyhorenia môže postihnúť každého. Dostupné: https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2013_06/Syndrom_vyhorenia.aspx?did=1&sdid=49&tuid=0&page=full& (citované 1.10.2025)
https://www.euroekonom.sk/paretovo-pravidlo-8020-a-metoda-abc/, 30.11.2025
https://humanhealth.institute/sk/aktivity/prevencia-psychickych-ochoreni, 1.10.2025