V 31. potulke vám poviem, prečo nízka sebadôvera inhibuje výkon, ako rozvíjať sebadôveru u detí a čo je to sebanapĺňajúce proroctvo resp. Pygmalion efekt. Prečo je dôležité porovnať svoje silné a slabé stránky? Ako rozvíjať sebapoznanie a viac si veriť? Aké metódy použiť na rozvoj sebadôvery, napr. zmeniť myslenie na racionálne?
Nízka sebadôvera
Sebadôvera je dôležitá oblasť psychológie, ktorá má súvis s tým, ako prejavíme iné psychické črty, napr. inteligenciu alebo rôzne talenty. Ak by ste boli najnadanejší na svete pre niektorú oblasť, ale neverili by ste si, nedosiahli by ste maximálny možný úspech. Podľa teórie minimaxu ide o to, vynaložiť minimum námahy a dosiahnuť maximálne výsledky (Chobot, 2021). Ak má však niekto problém so sebadôverou, vynakladá práve zbytočnú námahu na boj sám so sebou. Potom mu nezostáva síl na reálny výkon.
Keď trošku odbočím, pripomína mi to pokazené vzťahy ľudí. Ak má niekto problém sám so sebou, napr. aj so svojou sebadôverou, nemôže venovať maximálnu energiu na partnerské vzťahy alebo vzťahy so svojimi deťmi. A práve detský vek je ideálny na podporu sebadôvery.
Rozvoj sebadôvery
Psychológovia často pracujú so sebadôverou klientov, ktorá môže byť inhibovaná rodičmi od detstva. Výroky ako “Prečo si priniesol dvojku, nemohla to byť jednotka?” alebo “Si neschopný, pozri sa, ako to u teba v izbe vyzerá” môžu v ľuďoch zanechať dôsledky aj o desiatky rokov neskôr. Správne je povedať: “Pozri sa, ako to u teba v izbe vyzerá, máš neporiadok, tak si ho uprac.” Vtedy karháme správanie, nie človeka.
Gól do vlastnej brány je porovnávať svoje dieťa s iným dieťaťom, súrodencom či kamarátom, napr. ”Jožkovi to ide lepšie”. Čo takto porovnávať dieťa “samé so sebou”? Ide vášmu prváčikovi písanie viac ako včera? Naučilo sa Vaše dieťa hrať na klavíri po týždni viac? Je úžasné chváliť dieťa za výkon, napr. “Napísal si krásne rovné čiarky” alebo “Zahrala si tú skladbu nádherne.”
Avšak takáto pochvala nestačí. Ak by sme chválili iba výkon, dieťa by sa naň príliš uplo. Aj majster tesár sa občas utne. Dieťa by prežívalo frustráciu z neúspechu, ak by sme na ňom vyzdvihovali len úspechy. Pri ďalších výkonoch by prežívalo stres a nepohodu. Čo teda chváliť iné? Odpoveď je chváliť aj snahu. Dieťa sa naučí snažiť sa a tým pádom rozvíjať svoje schopnosti, ak na ňom vyzdvihnete prejavenú snahu. Napr. “Výborne, teším sa, že sa snažíš.” alebo “Je skvelé, že to trénuješ!” To je veľmi dôležité, lebo ako moja obľúbená psychologička Carol Dwecková vraví, práve snaha je rozdielový prvok úspechu (Sternberg, 2004). Dokonca je hlúpe nesnažiť sa, viac sa o tom dozviete v 11. potulke o hlúposti.
Prejavenie nízkej sebadôvery
Ak rodičia hľadajú na deťoch negatívne vlastnosti a častujú nimi svoje ratolesti, môže to v nich podkopať sebadôveru. Ak potom v dospelosti človek s takouto nízkou sebadôverou ide napr. na pracovný pohovor, môže cítiť veľký stres. Paradoxne, práve nízka sebadôvera sa môže prejaviť v nižšom výkone na pracovnom pohovore, čo prispeje k tomu, že uchádzač prácu nezíska. To zase môže negatívne vplývať na jeho sebadôveru a prichádza k začarovanému kruhu.
Ak ľudia nemajú skúsenosti s podaním výkonu, ktorý si pokazili svojou nízkou sebadôverou, môže ich to brzdiť v ďalších pokusoch v zmysle sebanapĺňajúceho proroctva, ktoré sa nazýva aj Pygmalion efekt. Je to fenomén, kde očakávanie budúcich udalostí zapríčiní, že sa udalosť naozaj stane. Človek si povie: “Nemám na to, tak sa o takú prácu uchádzať nebudem.” Nejde na pohovor a tak prácu nezíska.
Ak je to objektívne, bravó! Na niektoré pozície ozaj nemáme schopnosti. Ja by som napr. nemohla byť šofér z povolania, lebo mám nižšie priestorové schopnosti.
Ale čo ak má človek práve ideálne schopnosti na istú pozíciu, ale neverí si? To je subjektívne nesprávne vnímanie a naplní svoje proroctvo, že na danú pozíciu nemá.
Mala som klientku, ktorá si vyberala na pracovných pohovoroch ľahšie pozície. Aj keď by ju iná práca bavila viac, neverila si, že by jej nároky vedela splniť. Čiže aj oficiálne vyhrala na pracovnom pohovore a prácu získala, aj dobrovoľne prehrala, keďže prácu odmietla. Pracovali sme s jej sebadôverou a rada vám predstavím niektoré techniky, aby ste mohli zvýšiť vašu sebadôveru.
Silné a slabé stránky
Moja obľúbená technika je poznaj svoje slabé a silné stránky. Môžete si teraz vziať pero a papier, prípadne v dnešnej technologickej dobe mobil alebo notebook, a napísať dva nadpisy: silné stránky a slabé stránky. Stopnite si dve minúty, počas ktorých napíšte v poradí v akom vám napadne, vlastnosti zatriedené do týchto dvoch kategórií. Keď som si ja kedysi na jednom školení robila túto aktivitu, napísala som viacero vlastností. Na záver som ich porovnala. Vyšlo mi, že som mala napísaných o niečo viac silných stránok ako slabých stránok. Pikoška je, že vlastnosť “tvrdohlavá” som uviedla v oboch stĺpčekoch, s čím som sa počas ďalších rokov snažila pracovať a svoju dominanciu viac krotiť. Či sa mi to podarilo, môžu posúdiť moji nabližší.
Toľko vecí tu o sebe postupne prezrádzam, koľko som ani na začiatku potuliek neplánovala, ale ak vám tým poslúžim, budem rada. Napr. znakom sebadôvery je, ak uvediete viac silných ako slabých stránok. Ako to máte vy? Pokiaľ u vás prevažujú vypísané slabé stránky, ide o vaše subjektívne vnímanie, nemusí to tak byť v objektívnej realite. Avšak vaše nastavenie ovplyvní mnoho. Možno aj váš úspech na najbližšom pracovnom pohovore.
Ak vás zaujíma výber zamestnancov viac, odporúčam vypočuť si 30. potulku, kde sa o tom rozprávam s pracovným psychológom Jurajom Petríkom.
Rozvoj sebapoznania
Sebadôvera úzko súvisí s emočnou inteligenciou. Jej autorom je David Goleman, ktorý vo svojej knihe “Emocionálna inteligencia: prečo môže byť dôležitejšia ako IQ” uvádza informácie o tom, že EQ sa dá počas života rozvíjať. Prvý kľúč EQ, ktorým odomykáme svoju emočnú a sociálnu zrelosť, je sebapoznanie. Ľudia, ktorí poznajú samých seba, veľmi dobre rozumejú svojim silným a slabým stránkam (Koníčková, 2021a) a majú realistické sebaohodnotenie (Ulčin, 2015). Chcete rozvinúť vaše sebapoznanie a tým pádom si viac veriť? Ponúkam vám niekoľko možností podľa Cherryho (2020), ako to dosiahnuť:
- Vypýtajte si spätnú väzbu. Odporúčam začať svoj sebarozvoj tak, že poprosíte o spätnú väzbu na vaše správanie od niekoho, ktorému veríte (Ulčin, 2015). Znie to neuveriteľne, ale idete si vlastne vypýtať kritiku. Čiže to nebude zrovna príjemné počúvanie, ale výhodou je, že sa na to môžete pripraviť. Určite sa vám stalo, že k vám prišla kritika nevyžiadane. Avšak toto je iná káva – ak o ňu sami prosíte, ľahšie ju prijmete. Tak smelo do toho!
- Reflektujte prežitú skúsenosť. To znamená, že ak sa vám stane niečo emočne nabité, či už pozitívne alebo negatívne, je dobré sa na chvíľku zastaviť. Ak nemôžete hneď, tak aspoň s odstupom času. Napr. je vhodné reflektovať večer, keď sú už pracovné a domáce povinnosti za vami. Ak budeme reflektovať nami prežitú skúsenosť, máme sa pri tom sústrediť na myšlienky a emócie, čo sme pri nej mali. Reflexiou sa viac spoznávate, zistíte, čo vám prekáža a naopak čo vás teší. A viete viac aj o svojich silných a slabých stránkach.
Rozvoj sebadôvery
Existujú aj ďalšie techniky na rozvoj sebadôvery. Niektoré pre vás vyberiem, ak vás to zaujíma viac, môžete si v textovej verzii tejto potulky kliknúť na linky, ktoré uvádzam v bibliografii. Odporúčania cituje Koníčková (2021b) od Juliána Melgosu, ktorý vo svojej knihe Objav svoju hodnotu píše o tom, ako si môžeme rozvinúť sebadôveru:
- Vážte si sami seba. Nemyslite si, že druhí sú vždy lepší. Máme rôzne schopnosti a niekto vyniká v jednej, iný v ďalšej. A každý má svoje silné aj slabé stránky.
- Stanovte si realistické ciele. Zistili ste svoju slabú stránku? Čo takto sa na ňu zamerať? Ak sa vám podarí pokrok, môžete byť na seba hrdí, čo posilní vašu sebadôveru.
- Vnímajte druhých realisticky. Máte pocit, že vaši priatelia, príbuzní a kolegovia sú šťastní a sám seba považujete za smoliara? Odporúčam vyskúšať si mentálne cvičenie, povedať si, v čom majú výhodu a nevýhodu druhí ľudia a v čom vy.
- Buďte pre iných prospešní. Ide o overenú metódu, ktorá zvyšuje emočnú pohodu a sebadôveru. Pomáhajte tam, kde je to užitočné. Starým rodičom v záhrade, susede s vynesením smetí, kolegovi s úlohou.
Carroll Helmz skúmal sebadôveru a zistil, že môže viesť až k 50% zvýšeniu výkonu a má pozitívny vplyv na úspešnosť v štúdiu. Tiež zistil, že sebadôvera vplýva na fyzickú, sociálnu aj emočnú stránku osobnosti. Ak chceme podnietiť sebadôveru u našich detí či žiakov, je dobré hovoriť im o ich pozitívnych vlastnostiach. Tak majú možnosť vypočuť si o svojich silných stránkach a zvýšiť si mienku o sebe (Koníčková, 2021c).
Práca s myšlienkami
Iným prístupom k zvýšeniu sebadôvery je práca s myšlienkami. Froggatt (2003) ponúka vedecky overený postup, pri ktorom sa mení myslenie z iracionálneho na racionálne. Rada to nazývam zmena z čierno-bieleho myslenia na farebné. Ide o kognitívny postup, ktorý používal aj autor racionálne-emočnej terapie Ellis. Nazýva sa racionálna sebaanalýza a môžete ju použiť aj na zvýšenie sebadôvery.
Treba si určiť situáciu A, myšlienku B a emóciu C. Napr. situácia A je: “Niečo sa mi nepodarilo”. Iracionálna myšlienka B, ktorá k nej u vás možno prislúcha, je “Som nešikovný, lebo mi to nevyšlo.” Lenže treba si uvedomiť, že každému občas niečo nevyjde. Je to úplne normálne a bežné u všetkých ľudí. Preto skúste zmeniť myslenie a zvnútorniť si racionálnu myšlienku B: “Niečo mi nevyšlo, je to nepríjemné, ale nie je to katastrofa a stáva sa to každému.” Ľudia si niekedy myslia, že to, čo sa im deje, je katastrofa. Nevzali vás do práce, prihorela vám večera, rozbili ste tanier, neotvorili váš odbor štúdia alebo ste sa pohádali s blízkym. Nie, to nie sú katastrofy. Skutočné katastrofy sú vojny, vraždy, alebo keď zomrie dieťa. Preto treba dať veciam primeraný význam. Neznamená to nasadiť si ružové okuliare, ale veci brať s takou prioritou, akú majú. Potom ani vaša emócia C nebude hanba za nepodarený výkon, ale pokoj.
Nezabúdajte, že iracionálne myšlienky vedú k negatívnym emóciám, ale racionálne myšlienky “držia” naše emócie pod kontrolou. Preto ak chcete zmeniť svoje emócie, napr. zahanbenie z nedostatočného výkonu, môžete na to ísť zmenou myslenia.
Záver
Sebadôvera je dôležitá pre úspech v každodennom živote. Ak je u človeka nízka, vynakladá energiu na boj sám so sebou. Sebadôvera sa rozvíja od detstva, dôležité je chváliť nielen výkon, ale aj snahu. Na základe sebanapĺňajúceho proroctva môžu ľudia presvedčiť sami seba o svojej neschopnosti, že sa ani nepokúsia podať výkon a na základe toho ho reálne nepodajú. Nie preto, že by na to nemali, ale preto, že si neverili. Znakom sebadôvery je poznať svoje silné a slabé stránky, čo sa dá rozvíjať. Pomáha tiež zmeniť myslenie na racionálnu variantu.
Ako sa vraví, kto nič nerobí, nič nepokazí. Nadviažem na to tak, že kto nič nerobí, nemôže cítiť hrdosť. Preto vás povzbudzujem konať a prajem vám veľa úspechov. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Cherry, K. 2020. 5 Components of Emotional Intelligence. Dostupné: https://www.verywellmind.com/components-of-emotional-intelligence-2795438 (citované 18.2.2021)
Chobot, K. 2021. Vícekriteriální manažerské rozhodování v podmínkách rizika a nejistoty. Dostupné: https://dokumenty.vsb.cz/docs/files/cs/ce4c2ec3-325e-49b7-97db-5c4c30876f85?prevPage=true (citované 21.9.2021)
Froggatt, W. 2003. Šťastie je vaša voľba. Bratislava : Ikar. 309 s. ISBN 80-551-1085-9.
Koníčková, J. 2021a. Emocionálna inteligencia má svoj význam aj v práci. Ako sa prejavujú ľudia s vysokým EQ? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/6748/emocionalna-inteligencia-eq-v-praci (citované 22.9.2021)
Koníčková, J. 2021b. 10 tipov, ako si rozvíjať sebadôveru. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/4823/10-tipov-ako-si-rozvijat-sebadoveru (citované 23.9.2021)
Koníčková, J. 2021c. Aktivity, ktoré pomáhajú budovať sebadôveru žiakov. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/4901/aktivity-ktore-pomahaju-budovat-sebadoveru-ziakov (citované 23.9.2021)
Sternberg, R.J. 2004. Prečo robia múdri ľudia hlúposti? Bratislava : Ikar. 294 s. ISBN 80-551-0767-X.
Ulčin, P. 2015. IQ vs. EQ alebo čo vám v škole zabudli povedať. Dostupné: https://www.trend.sk/blogy/iq-vs-eq-alebo-co-vam-skole-zabudli-povedat (citované 22.9.2021)
https://www.adventorion.sk/knihy-so-zlavou-vypredaj/objav-svoju-hodnotu/, citované 23.9.2021
https://akcnemamy.akcnezeny.sk/amp/2019/07/09/zo-zivota-6-prikladov-ako-my-rodicia-nicime-svojim-detom-ich-sebadoveru/, citované 21.9.2021
https://www.petrikpp.sk/, citované 22.9.2021
https://pocitzdravia.sk/blog/clanky/regeneracia/sebanaplujuce-proroctvo-pygmalion-efekt, citované 21.9.2021
https://www.psychoweb.cz/psychologie/clovece-neboj-se-a-ellis-racionalne-emocni-terapie-ret-rebt/, citované 23.9.2021
https://topknihyo.sk/10-knih-o-emocionalnej-inteligencii/, citované 22.9.2021