Viera a psychológia | VIANOČNÝ ŠPECIÁL

V 37. potulke snáď uveríte :), prečo je viera významný faktor salutogenézy, ako sa fanatický človek líši od veriaceho a neveriaceho a či môže mať neveriaci viac kresťanských cností ako veriaci v rámci praktickej filozofie. Aký pozitívny vplyv má intrinsická a extrinsická viera na psychiku? Aké sú štýly riešenia závažných problémov pomocou náboženstva a sekulárizmu napr. v prípade ekológie? Naznačuje história, že viera je príčinou alebo následkom poľnohospodárstva?

Viera a psychológia

Dnes vám chcem trošku neformálnejšie porozprávať psychologické informácie o viere, keď už je ten vianočný čas. Kedysi ma zaujalo, ako mi jeden neveriaci človek prezentoval psychologické prínosy viery. Takže, táto potulka je pre všetkých, ktorí v niečo veria. Či už v Boha, ľudstvo, prípadne hodnoty ako česť, vernosť, láskavosť, statočnosť, úcta. Je pre tých, ktorí veria v dobro a lásku. Pretože ako si z diskusií z mojich mladších čias pamätám, neveriaci človek v skutočnosti neexistuje. Ide o to, komu alebo čomu veríme. Ja verím, že všetci, ktorí ma teraz počúvate, chcete pre seba a druhých okolo dobrý život. Dúfam, že veríte aj mne a tomu, že sa snažím čo najlepšie preštudovať odborné zdroje a prakticky vám ich pomôcť aplikovať. Myslím si, že každý niečo vieme. Aj ja profitujem z práce mnohých, od mojej babičky pekárky skvelých (aj vianočných) koláčikov po zubára, ktorí mi skontroluje, či som to s nimi predsa len neprehnala 🙂 Dúfam, že mnohí z vás si našli niečo v mojich potulkách, ktoré píšem skoro rok a slávia svoje prvé Vianoce. A ak mi napíšete, čím som vám bola prínosná, poteší ma to a povzbudí pripravovať ich ďalej.

Kresťanstvo a psychológia

Kresťanstvo je v našich končinách najrozšírenejšie náboženstvo, hoci počet veriacich na Slovensku pri sčítaní ľudu klesol. Kým v r. 2001 uviedlo 69% ľudí rímsko-katolícke vyznanie, v r. 2011 to bolo už len 62% ľudí, čo znamená pokles o približne 350 000 veriacich. Aktuálne výsledky z nedávneho sčítania v r. 2021 ešte pri vydaní tejto potulky neboli zverejnené, očakávajú sa na prelome rokov 2021 a 2022, môžete si dodatočne pozrieť. Výhody kresťanskej viery sú pekne zhrnuté v knižke Kresťanstvo a psychológia (Stríženec et al., 2003). Zoširoka ich pomenúva Kŕivohlavý (2001) v knihe Psychologie zdraví, kde hovorí o viere ako faktore salutogenézy.

Voľne vysvetľujem salutogenézu ako psychologickú ochranu, ktorá má prispieť k zdravému psychickému fungovaniu človeka. Okrem viery sem patrí napr. humor (Schümann, 2006), ktorý nám pomáha zvládať ťažké životné situácie, ako som o tom hovorila v 28. potulke. Takže, ak máme vieru a humor, alebo si vieme spraviť srandu zo svojej viery či veriť svojmu humoru, sme na tom dobre. Veríte napr. vede? Je výskumne dokázané, že humor súvisí s nižšou agresivitou (Kollárová, 2021) a viera s vyšším psychickým zdravím (Stríženec et al., 2003).

Viera ako významný salutor nás chráni od zrútenia, napr. v situácii smrti blízkeho (Atkinsonová et al., 2010), čo je najväčší stresor v živote človeka. V situácii choroby viera podporuje prijatie ako efektívnu fázu vyrovnávania sa s ťažkou diagnózou spomedzi 5. fáz podľa Kübler-Rossovej (Kondáš, 2018). Navyše bolo preukázané, že “to, čomu ľudia veria… hrá ústrednú rolu pri určovaní zdravotného stavu” (Ogdenová, 1996 in: Křivohlavý, 2001).

Pozitíva viery v každodennom živote

Viera v Boha pomáha človeku nielen v krízových situáciách ako ťažká choroba a smrť. Aj v každodennom živote existuje pozitívny vzťah medzi vierou a psychickým fungovaním človeka. Zistilo sa, že veriaci ľudia menej berú drogy, sú menej promiskuitní, majú stabilnejšie partnerstvá a väčšiu spokojnosť so životom (Stríženec, 2003).

Pozor, nemyslím tým fanatizmus, ktorý je naopak psychologicky nezdravý. Fanatizmus je extrémna miera dodržiavania akýchkoľvek konceptov, ktorá sa prejavuje absenciou kritického myslenia a nedostatkom tolerancie voči iným ideológiám. Veriaci majú osobnostnú štruktúru porovnateľnú s neveriacimi, náboženskí fanatici sa však odlišujú od oboch skupín. Fanatici sú osobnostne patologickí, extrémistickí až neznášanliví. Často majú prejavy manickej fázy psychotickej poruchy, schizofrénie či iných psychiatrických porúch. Naopak, ak neveriaci žije dobre podľa svojho svedomia, môže vykazovať rovnako dobré cnosti kresťanskej etiky ako veriaci, napr. nádej, cieľavedomosť, starostlivosť, vernosť (Mikušová, 2021).

Páči sa mi, ako Aristoteles nazval etiku praktickou filozofiou a oddelil ju od teoretickej filozofie (Hrehová, 2005). Čiže nie je smerodajné, kto čo o sebe vyhlasuje, ale ako žije. Ukazuje to aj môj obľúbený citát zo Svätého Písma “strom poznáš po ovocí.” Nalejme si čistého vína, niekedy žije neveriaci človek lepšie ako veriaci, hlavné je, či prináša do sveta lásku a pokoj.

Výskum viery

Ukazuje sa, že viera rôznych vierovyznaní má pozitívny vplyv na psychiku. Křivohlavý (2001) hovorí o sprostredkovanom vplyve viery cez dôveru v lekára, čím je pacient motivovaný vykonávať lekárove príkazy. Pripomína mi to motiváciu kresťana plniť Desatoro Božích prikázaní cez dôveru v Boha. Existuje množstvo výskumov potvrdzujúcich pozitívny vplyv viery na život človeka cez kazuistiky aj experimenty. Kazuistikám sa právom vytýka slabá presnosť a systematickosť, ja pridávam aj malú zovšeobecniteľnosť záverov. Preto tu budem citovať experimenty, v ktorých sa používala prísne vedecká metodológia a štatistické analýzy.

Ako však definovať veriaceho? Najjednoduchšie je hrubé kritérium, či a ako často človek ‚chodí do kostola‘. To však neodlišuje ľudí, ktorí majú intrinsickú (vnútornú) vieru od tých, ktorí majú extrinsickú (vonkajšiu) vieru, ako to rozdelil jeden z najvýznamnejších psychológov 20. storočia Gordon Allport. Aj vonkajškovo veriaci môže chodiť do kostola, ale jeho motívy sú nesprávne – napr. sociálne, zvykové, zištné atď. Na rozdiel od toho vnútorne veriaci má hlboké presvedčenie, ktorému verí a podľa ktorého žije (Křivohlavý, 2001). Výskumne sa ukazuje, že oba typy viery majú pozitívny vplyv na psychiku človeka, môžeme diskutovať, či vplyv vnútornej viery je väčší alebo trvalejší.

Oblasti dlhodobého vplyvu viery

Oblasti, v ktorých veriaci dosahujú obdivuhodné výsledky, sú (Křivohlavý, 2001):

  1. Životná spokojnosť. Ľudia, ktorí častejšie chodia do kostola, čítajú Bibliu a modlia sa, majú väčšiu životnú spokojnosť ako finančne zaistení ľudia.
  2. Kvalita života. Podľa Štatistického úradu v USA hlboko veriaci ľudia hodnotili svoju kvalitu života vyššie.
  3. Zdravie. Veriaci sa toľko neopíjajú, nevedú tak riskantný promiskuitný život. Závislí ľudia sa 8-krát častejšie dostali zo závislosti, ak sa zúčastnili odvykacieho kurzu vedeného niektorou kresťanskou cirkvou než sekularizovanou liečebňou. Podľa mňa pozoruhodné zistenie je, že veriaci sú o 90-krát menej často fajčiari. Čo poviete?
  4. Zvládanie stresu. Smrť blízkeho je jeden z najväčších stresorov. Myslím si, že najväčšou katastrofou je, ak zomrie dieťatko. Zistilo sa, že rodičia, ktorým nedávno zomrelo dieťa, uvádzajú často kresťanskú vieru ako zdroj zvládania. Za zaujímavé považujem, že čím mali vyšší žiaľ, tým väčší dôraz kládli na silu, ktorú berú z viery.
  5. Zvládanie choroby. Na otázku “Čo Vám pomohlo pri zvládaní ťažkostí súvisiacich s vašou chorobou?” uviedlo 24% mladých a 42% starších pacientov kresťanskú vieru. V rámci škálovania miery efektivity uviedlo 90% “aspoň trochu mi to pomohlo”. Na otázku “Ako?” bola častá odpoveď, že viera dala pacientovi nadhľad. 
  6. Stratégie zvládania. Veriaci menej využívajú negatívnu stratégiu vyhýbanie sa a odvedenia pozornosti od problému a majú lepší emočný stav.
  7. Depresia. Intrinsickí veriaci pacienti mali aj 6 mesiacov po prepustení z nemocnice nižší výskyt depresie. Naopak, pri falošných extrinsických spôsoboch viery bola depresia vyššia.
  8. Kardio-vaskulárne ochorenia. Pri intrinsickej viere je nižší krvný tlak. Na vzorke 232 pacientov sa po dobu 5 mesiacov po operácii srdca ukázalo, že intrinsickí veriaci mali úmrtnosť nulovú, externistickí 5%-nú a neveriaci 12%-nú.
  9. Imunita. Na vzorke 1718 ľudí sa zistilo, že veriaci ľudia majú vyšší výskyt proteínu IL-6 v krvi, ktorý súvisí s dobrou imunitou.
  10. Dlhovekosť. Ľudia, ktorí chodili do kostola, mali o 23% nižšiu úmrtnosť ako tí, ktorí do kostola nechodili. Ak navštevovali kostol raz za týždeň, mali úmrtnosť najnižšiu. V časopise Cardiology bola publikovaná štúdia so záverom, že veriaci židia v Izraeli mali o 20% nižšiu úmrtnosť ako neveriaci.
Viera a zvládanie závažných problémov

Náboženským zvládaním záťaže sa zaoberal Pargament. Viera môže človeku pomôcť zvládnuť náročné životné situácie, napr. pohreb. Môže tiež prispieť k zvládaniu ťažkých chvíľ, čo v realite vyúsťuje k nižšiemu výskytu alkoholu či manželskej nevery. Pargament rozlíšil tri štýly riešenia závažných problémov pomocou náboženstva, ktoré veriaci rôzne využívajú (Stríženec et al., 2003):

  1. sebariadenie – podľa mňa je typické pre dominantné osoby, keďže zodpovednosť je na človeku, vníma slobodu od Boha a možnosť riadiť vlastný život
  2. podriadenie – myslím si, že ho využívajú skôr submisívne osoby, zodpovednosť je ponechaná na Boha, čaká sa na jeho riešenie a zásah
  3. spolupráca – dedukujem, že je častá u internalistických osôb (Steca, Montani, 2014), zodpovednosť nesie veriaci i Boh, ktorý obaja aktívne spolupracujú na riešení problému
Viera neveriaceho

Vychádza mi z toho, že viera chráni človeka bez ohľadu na konkrétne vierovyznanie, ale nesmie byť fanatická. Aj neveriaci v niečo verí, čo môže chrániť jeho integritu. Ak žije dobre, môže vytvárať veľa hodnôt. Napr. ak veri v ekológiu, môže sa vzorne starať o prírodu a šetriť zdroje. Pozor, aby to však nebol fanatizmus, len v sekulárnom zmysle. Môj obľúbený podkaster Andrej Zeman hovorí o fanatickom enviromentalizme, kde sa ľudia prilepovali k ceste, aby zastavili dopravu. Tadiaľto cesta nevedie. Čo keby sa ekologické duše snažili ľudí motivovať využívať hromadnú dopravu? Čo keby sa stavali skutočne dobré a poprepájané cyklotrasy, aby sa do práce dostali inak ako autom?

Preto odporúčam každému, či už veriacemu alebo neveriacemu, nebyť fanatický v žiadnom slova zmysle, nábožensky, ekologicky ani nijak inak. Spoločne verme dobrým ideám a konajme ich. Možností si nájdeme viacero, navrhla som ekológiu, ale iste vám napadnú aj iné oblasti. Podčiarkujem, že najdôležitejšie je konať dobro vo vzťahoch, najmä medzi ľuďmi, ktorí sú nám najbližší. Ale pomôcť môžeme aj náhodnému okoloidúcemu na ulici. Z detstva si pamätám heslo “aspoň jeden dobrý skutok denne” a odporúčam ho aplikovať. Dobročinnosťou pomôžeme druhým, ale posilníme tým aj náš pocit hrdosti. Majme na to oči a srdce otvorené a nenechajme sa prevalcovať termínmi a povinnosťami. Aj ja keď mám toho veľa, zvyknem si povedať, že ľudia sú najdôležitejší. Medzi tým nezabudnime ani na seba a svoj oddych, pretože aj my sme predsa ľudia. Vianoce sú ideálny čas pre všetkých oddýchnuť si a ukázať srdečnosť druhým.

Je viera príčina alebo následok?

Veľmi rada dávam tu v potulkách otázky. Posledné zamyslenie v roku 2021 zakončím tiež otázkou: je viera príčina alebo následok?

Nedávno som čítala podnetný článok v National Geographic, pri upratovaní sme doma našli nejaké staré čísla. (Eko)logicky som odmietla tieto cenné poznatky vyhodiť a zaumienila som si ich (opäť) prečítať. Aj v starých textoch môžu byť dobré informácie. Verím, že aj moje potulky sú nadčasové a môžu priniesť užitočné informácie vám aj budúcim generáciám. Článok bol o najstaršom chráme na svete v Göbekli Tepe (Mellnerová Šuteková, Barta, 2018). Viera sa spája s návštevou chrámu, preto som sa rozhodla vám o ňom na záver tejto vianočnej potulky porozprávať. Nachádza sa v Turecku a fascinuje ma, že je starší ako známy Stonehenge. Postavili ho pred 11600 rokmi, vznikol dokonca 7000 rokov pred Veľkou pyramídou v Gíze. Existujú dve teórie, ktoré pojednávajú o tom, či bola stavba chrámu v Göbekli Tepe príčinou vzniku náboženstva alebo jeho následkom. Bolo to tak, že ľudia považovali pestovanie plodín a chov zvierat za výhodnejšie ako byť lovcami a zberačmi, preto sa usadili a začali žiť nábožensky? V prvej teórii podporuje náboženstvo prvok sociálnej kooperácie na určenie pravidiel spolužitia. Alebo vzniklo najskôr náboženstvo, postavili chrám a pri jeho navštevovaní potrebovali nasýtiť veriacich, preto začali pestovať viac plodín a chovať zvieratá v jeho blízkosti? Druhá teória vysvetľuje vznik náboženstva ako úžas nad svetom (Mann, 2011).

Viera a láska

Z uvedeného mi vyplýva, že viera ako následok sa spája s extrinsickou vierou, ktorá má motív napr. sociálny zisk. Myslím tým stretávanie sa s inými veriacimi, možnosť sa s nimi porozprávať, získať od nich sociálnu oporu. Viera ako príčina sa mi spája s intrinsickou vierou, podstatou je čisto a v hĺbke veriť. Vtedy ide o vieru naozaj, nielen ako ‚dopravný prostriedok‘ k zištným cieľom.

Či už veríte teórii, že viera viedla k poľnohospodárstvu alebo naopak, či už ste veriaci alebo neveriaci, hlavná podľa mňa nemá byť viera. Mám kamarátov z radov veriacich aj neveriacich a najdôležitejšie, čo si u nich všímam, je ako žijú. Hlavná je podľa mňa láska, ako vyjadruje aj sv. Pavol “…keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol”. Uzatváram to tak, že ak má niekto vieru bez lásky, neprejaví sa to na spomínanom dobrom ovocí. Ale ak má lásku bez viery, podľa mňa dobré ovocie priniesť môže. Čo takto mať aj vieru, aj lásku?

Záver

Veríte tomu, že potulky na facebooku oslávili 1000 followerov? 🙂 Nezabudnime aj my skutočne sláviť, nielen prežiť Vianoce, a už vôbec nie v prežiť ich v strese. Slávnostné chvíle sú psychologicky dôležité.

Veľmi vám ďakujem za podporu v tomto roku a budem sa tešiť, ak bude trvať aj v budúcom roku. Poslala som predvianočné potulkárske darčeky pani, ktorá dala 1000-ci like potulkám, a mala som z toho radosť. Prajem vám, aby ste mali radosť z prijímania i dávania darčekov.

Vychutnajte si pekné Vianoce v kruhu najmilších a vykročte do nového roka plní zdravia!

Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!

Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.


Bibliografia

Atkinsonová, R. et al. 2010. Psychologie .Praha : Portál. 751 s. ISBN 80-7178-640-3.

Hrehová, H. 2005. Význam a naliehavosť kresťanskej etiky. Dostupné: www.uski.sk%2Fframes_files%2Fran%2F2005%2Fran-2005-1-10.pdf&clen=84531&chunk=true (citované 13.12.2021)

Kollárová, Ž. 2021. Čierny humor je znakom vysokej inteligencie, naznačuje štúdia. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/zanet-kollarova/3260/cierny-humor-je-znakom-vysokej-inteligencie-naznacuje-studia (citované 9.12.2021)

Kondáš, 2018. Elisabeth Kübler Ross: O smrti a umieraní, alebo čo by sa ľudia mali naučiť od umierajúcich (recenzia). Dostupné: https://www.zomieranie.sk/n/elisabeth-kuebler-ross-o-smrti-a-umierani-alebo-co-by-sa-ludia-mali-naucit-od-umierajucich-recenzia (citované 9.12.2021)

Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 278 s. ISBN 8071787744. Dostupné: https://www.martinus.sk/?uItem=64939 (citované 16.12.2021)

Mann, Ch.C. 2011. Počátek náboženství. Praha : National Geographic, jún 2011, s. 34.

Mellnerová Šuteková, J., Barta, P. 2018. Tajomný Göbekli Tepe: archeologická senzácia mení históriu. Dostupné: https://plus.sme.sk/c/20740884/tajomny-gobekli-tepe-archeologicka-senzacia-meni-historiu.html (citované 16.12.2021)

Mikušová, 2021. Cnosti získavame vo 8 štádiách života. V každom z nich prežívame osobnostný konflikt. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/andrea-mikusova/7856/cnosti-ziskavame-v-8-stadiach-zivota-v-kazdom-z-nich-prezivame-osobnostny-konflikt (citované 13.12.2021)

Schümann, T. 2006. Salutogenese und Humor. Das Gesundheitskonzept von Aron Antonovsky. Ein salutogenetischer Ansatz in der Pflege? Dostupné: https://www.grin.com/document/64242 https://www.grin.com/document/64242 (citované 9.12.2021)

Steca P., Monzani D. 2014. Locus of Control. In: Michalos A.C. (eds) Encyclopedia of Quality of Life and Well-Being Research. Springer, Dordrecht. Dstupné: https://doi.org/10.1007/978-94-007-0753-5_1688 (citované 15.12.2021)

Stríženec, M. et al., 2003. Kresťanstvo a psychológia. Trnava : Spolok sv. Vojtecha. 236s. ISBN 80-7162-411-X.

Sväté Písmo. Dostupné: https://www.mojabiblia.sk/search/?searchtext=Mt+7%2C15-20%3B+Mt+12%2C33-35%3B+Lk+6%2C43-45 (citované 13.12.2021)

Zeman, A. 2021. Je environmentalizmus nové náboženstvo? Dostupné: https://pravidelnadavka.sk/227-je-environmentalizmus-nove-nabozenstvo/ (citované 15.12.2021)

https://ik-ptz.ru/sk/math/kak-izbavitsya-ot-fanatizma-fanatizm-kak-psihologicheskii-fenomen—vidy-i.html, citované 14.12.2021

https://www.mindtools.com/pages/article/newTCS_82.htm, citované 9.12.2021

https://www.psychologicalmaturity.com/2021/02/rotter-test-know-character.html, citované 15.12.2021

https://www.scitanie.sk/, citované 9.12.2021

https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/54eb0cba-ec99-4549-8a33-5c86eead59c1/Tab_14_Obyvatelstvo_SR_podla_nabozenskeho_vyznania_scitanie_2011_2001_1991.pdf?MOD=AJPERES&CVID=knLHnky&CVID=knLHnky&CVID=knLHnky&CVID=knLHnky, citované 9.12.2021

https://www.veriaci.com/prikazania.php, citované 14.12.2021

http://visnove.fara.sk/dokumenty/marec/Hymnus_na_lasku.pdf, citované 16.12.2021