V 76. epizóde predstavím vnímanie ako súčasť cyklu o kognitívnej psychológii. Ako vplýva pozadie na vnímanie figúry? Ako sa upokojiť zmyslovou metódou 54321? Prečo podľa McKennu spôsobuje neporiadok únavu? Čo robiť, ak vás ruší na párty iný rozhovor? Ako vnímame Rubinovu vázu a Mueller-Lyerovu figúru? Nájdete schody vedúce nikam v Escherových kresbách?
Vnímanie figúry a pozadia
Vnímanie alebo percepcia bolo od začiatkov skúmania psychológie ako vedy považované za základ psychického fungovania (Vašašová, 2005). Pôvodne sa neskúmali vyššie procesy ako myslenie alebo riešenie konfliktov, na čo sa rada zameriavam v poradenskej práci. Wundt sa v psycholaboratóriu v Lipsku, ktoré založil v r. 1879, zameral na reakčný čas na vnemy prezentované probantom (McLeod, 2008). Známe je to pod pojmom psychofyzika, predovšetkým sa skúmal zrak. Pociťovanie je vnímanie jednotlivých črepiniek reality ako farba (1. pocit), tvar (2. pocit), estetický dojem (3. pocit). A to hovoríme len o zraku ako jednom zmysle! Môžeme ísť do zmyslovej oblasti a zamerať sa ďalej na vôňu (4. pocit), zvuk (5. pocit), dotyk (6. pocit) a chuť (7. pocit). Zjednodušene formulujem rovnicu na vypočítanie vnemu ako súhrnu pocitov:
1. pocit + 2. pocit + 3. pocit + 4. pocit + 5. pocit + 6. pocit + 7. pocit = vnem
Pozorný poslucháč Potuliek možno namietne: “Ale veď v 33. Potulke o geštalt psychológii bolo, že celok je viac ako súčet častí!” (Kubáni, 2010) Áno, je to tak. Pocity sú základné kamene skúseností (Vašašová, 2005), ale vnem je komplexný. Predstavte si, že vaše pociťovanie farby a tvaru jedla (napr. takého zákusku s čerešňami) je vysoko príjemné. Ale vmieša sa do toho pocit zápachu, keďže jedlo je pokazené. Komplexný pozitívny vnem bude narúšať negatívny pocit zápachu. Pri zložení toľkých pocitov je pravdepodobné, že vnem bude niečo narúšať. Preto odporúčam rátať s tým a vychutnať si vnemy, čo sú komplexne pozitívne!
Našťastie mi žiadny negatívny pocit nehatil zážitok v Kunsthistoriches Museum vo Viedni 🙂 Bolo úžasné vnímať môj obľúbený obraz Umelcov ateliér (obrázok 1) od holandského umelca Vermeera (Graham-Dixon, 2010).
Dostalo sa mu pocty byť umiestnený sám na sivej stene, pretože sivá farba podporuje vyniknutie obrazu. Využíva sa to aj v bytovom dizajne, kde je sivá podkladovou farbou pre výrazné doplnky ako napr. žltá. Keď už sme pri tých farbách, Vermeer používa veľa žltej a modrej ako v obraze Mliekarka (Kučera, 2021).
Nazývam ich “vermeerovské” farby a od detstva sú moje obľúbené! Keď som ako dospelá stála pred obrazom Umelcov ateliér, ocenila som, že okolo neboli žiadne iné obrazy, čo podporilo pozitívny vnem. A ten pekný rám, v akom podčiarkli famóznosť obrazu! Súvisí to s geštalt konceptom figúra a pozadie. Figúra je výrazná štrukturovaná, pozadie je zahmlené nerozlíšené (Chrášťanský, 2021). Proste, “prepne” sa nám pozornosť, ako keď pri hodinách počujeme tik-tak, hoci znejú stále rovnako. Aby sme sa vedeli sústrediť na obraz, nesmú sa objekty z pozadia dostať do nášho zorného poľa.
Premena figúry za pozadie a pozadia za figúru sa deje neustále. Vysvetľujem to ako vplyv aktivácie neúmyselnej pasívnej pozornosti (Daniel et al. 2003, Lichá, 2021). Vidíte ako využívame minulú Potulku o pozornosti? Ľahšie sa sústredí zámerná aktívna pozornosť, ak máte okolo seba “čisto”.
Napadol mi pri tom minimalizmus v praxi. Dedukujem, že je to jeden z dôvodov upratovania v domácnosti či na pracovnom stole. Aby sme sa vedeli sústrediť na figúru a nerušilo nás rozhádzané pozadie. Pretože to sa chtiac nechtiac dostáva do nášho kognitívneho poľa! Nezabudnite, odporúčam aj to upratovanie robiť podľa Paretovho pravidla 80/20 (Mikula, 2019). Tak, aby bolo upratané, ale aby sme si z toho nerobili ťažkú hlavu.
Zmyslová metóda 54321
Pre ľahkú hlavu mám pre vás jednu metódu, ktorá zahŕňa vnímanie! Pri založení psychológie ako vedy sa skúmala okrem pociťovania a vnemov aj pozornosť, emócie a pamäť (McLeod, 2008). Dúfam, že budete počúvať pozorne, budete mať radosť a zapamätáte si túto metódu! Na zvládanie úzkosti mám v praxi overenú zmyslovú metódu 54321. Zahrnieme do nej zrak, sluch, hmat, čuch a chuť. Podľa mňa idú presne v poradí, ako ich využívame v bežnom živote. Zrak je prvý, keďže 80% informácií vnímame zrakom. Metóda 54321 spočíva v tom, že ak sa cítime v nepohode, máme si povedať:
- 5 vecí, ktoré vidíme – napr. kvet, notebook, kniha, pohár, mobil
- 4 veci, ktoré počujeme – hudba, šum áut, zvuk dverí, ťukot prstov po klávesnici
- 3 veci, ktorých sa dotkneme – klávesnica, stôl, list kvetu
- 2 veci, ktoré cítime čuchom – vôňa svojho oblečenia, vôňa puzdra na notebook
- 1 vec, ktorú ochutnáme – jablko
Odporúčam nosiť si niečo v taške na chuť, pretože ostatné zmysly dáte hravo! Prečo metóda vnímania zaberá proti úzkosti? Patrí medzi tzv. “uzemňovacie” techniky . Okrem toho, že funguje, je jej výhodou, že ju môžete robiť prakticky všade. Úľavu pocítite do niekoľkých minút (Balászová, 2022). Upokojenie metódou 54321 vysvetľujem tak, že pri vedomom vnímaní konkrétnych pocitov prídeme k emočnej abreakcii. Predošlú úzkosť nahradí pokoj a zakotvíme sa v realite. Možno zistíme, že nie je taká náročná, ako sa nám pred chvíľou zdala.
Sluchové vnímanie
V minulej 75. Potulke o pozornosti som spomínala prenos sluchového efektu koktejlovej párty do vizuálnej oblasti.
Colin Cherry si v r. 1953 všimol, že ak na párty niekto vysloví naše meno, započujeme ho. Hoci sme sa sústredili na iný rozhovor s iným človekom a ani sme ho vizuálne nevnímali (Sternberg, 2002).Prepájam to s geštalt teóriou figúry a pozadia v oblasti sluchu. Pri písaní tejto epizódy som bola v kancelárii s ďalšími dvomi osobami, ktoré sa rozprávali. Jeden naozaj povedal druhému “To si mi…” a začula som tam svoje meno 😀 Aký paradox, keď som o tom minule rozprávala a aj dnes sa zameriavam na vnímanie v oblasti rôznych zmyslov (obrázok 2).
Súčasná aplikácia po 60. rokoch od efektu koktejlovej párty je aj do oblasti dizajnu. Ako hovorí dizajnér Brian McKenna (2017), ak je nesprávne urobený dizajn, očami sa darmo zameriavame na človeka v komunikácii. Periférne vnímame vizuálnu záťaž, ktorá vedie k preťaženiu až únave. V kancelárii, kde som bola, bolo krásne a vždy sa tam cítim príjemne. Dizajnér ju navrhol parádne a ešte k tomu je tam pekne upratané 🙂
Vnímanie pri rozhovore
Pri efekte koktejlovej párty chcem ešte upriamiť vašu pozornosť na dva javy. Spomenula som ich už minule a teraz ich rozoberiem do hĺbky aj s odporučeniami:
- Aktivácia pozornosti pri počutí nášho mena. Ak teda kdekoľvek ste, v autobuse, pri práci za počítačom alebo na párty, niekde začujete svoje meno, odporúčam zistiť, o čo ide. Možno to bude ako často u mňa, že to bola len fonetická zhoda hlások, ktorú ste omylom vyhodnotili ako vaše meno. Deje sa to napr. pri slovách “TO MI dáva logiku”, “Na karnevale SA ŠAškovalo”.”DÁŠ KAbelku na poličku?”. Navrhujem vyhodnotiť, či na situáciu máte reagovať. Ak sa obzriete a niekto o vás niečo pekné hovorí, môžete sa potešiť. Ak sa na vás nepozerá a nejde o priame oslovenie, kľudne sa venujte svojmu rozhovoru ďalej. Neskôr dotyčnému môžete povedať, že ste vnímali, ako o vás hovoril. Ak vás priamo oslovuje, možno sa zapojí ako ďalší člen do vášho rozhovoru! Ak o vás niečo menej lichotivé hovoril, môžete si povedať to, čo ma pobavilo z úst jednej študentky na univerzite: “No a čo, nech o mne hovorí, keď mu chutím”. Keď už máme Potulku o tých zmysloch 🙂
- Hodnotenie nášho rozhovoru ako hlasnejšieho. Hoci to tak v skutočnosti nemusí byť, vnímame rozhovor, do ktorej sme zapojení, ako hlasnejší v porovnaní s okolitými zvukmi. Vysvetľujem to tak, že odfiltrujeme podľa geštalt teórie okolité zvuky do pozadia. Vedome sa zameriame na naše zvuky, aby sme dokázali plnohodnotne vnímať náš rozhovor. Vnímam to ako spoluprácu kognitívnych procesov pozornosti a vnímania. Ak chcete posilniť vnímanie hlasitosti vášho rozhovoru, navrhujem odstúpiť ďalej od hudby a iných ľudí.
Rubinova reverzibilná figúra
Reverzibilné figúry som spomínala už v 33. Potulke o geštalte a 73. Potulke o kognitívnej psychológii. Sú to zrakové figúry, kde striedavo vplyvom amplitúd striedania stavov zvýšenej a zníženej pozornosti vnímameraz jeden, inokedy druhý obrazec. Okrem typických reverzibilných figúr mladej a starej dámy a kačkozajaca poznáme napr. Rubinovu vázu. Vymyslel ju dánsky psychológ Eduard Rubin v r. 1915. Vidíte prvú vázu alebo dve tváre? (obrázok 3). Ja tam ako správna psychologička vidím najskôr dve tváre 😀 Každopádne vidíte, že dobré veci sú nadčasové! Rubinovu vázu tu máme už vyše 100 rokov. Ak sa na ňu pozeráte dostatočne dlho, uvidíte len samotným sústredením pozornosti aj druhú variantu.
Optické klamy
Epizódu o vnímaní zakončím kurióznymi zrakovými vnemami. Typická geometrická figúra je obrázok schodov, čo nevedú nikam (obrázok 4). Pripomína mi to knihu, v ktorej svoje grafické umenie predvádza ďalší holandský umelec Maurits C. Escher. Je fascinujúce, ako nakreslil neexistujúce architektonické výjavy, ktoré na prvý pohľad vyzerajú, akoby existovali!
Vysvetľujem to našou psychickou tendenciou vidieť vo veciach zmysel. Schody čo nevedú nikam zobrazil v obraze Výstup a zostup z r. 1960 (obrázok 5). Zrejme, až keď sa dlhšie zahľadíte na dvojposchodovú stavbu Belvedér z r. 1958 (obrázok 6), odhalíte, že ide o nemožný objekt. Ako povedal na prednáške v Amsterdame Escher (2009, s. 143):
“Pokiaľ chcete zamerať pozornosť na niečo neexistujúce, potom musíte oklamať najprv seba a potom svojich divákov prezentovaním svojho príbehu takým spôsobom, že prvok nemožnosti zostane skrytý tak, aby si to povrchný poslucháč ani nevšimol.”
M.C.Escher
Nakreslil tiež hravé obrazce, ktoré skladá vedľa seba. Slávne sú jašteričky, ktoré sa stále zmenšujú a spolu vytvárajú symetrický obraz. Všetky tieto obrázky si môžete pozrieť v textovej verzii Potulky. Keďže je o vnímaní, je tam najviac obrázkov, aké som kedy pripájala. Takže máte sa na čo pozrieť! A môžete v Escherových kresbých odhaľovať aj prvok nereálnosti v budovách, čo na prvý pohľad vyzerajú veľmi reálne.
Z klasickej učebnice kognitívnej psychológie Sternberga (2002) vyberám ešte lineárnu Mueller-Lyerovu figúru (obrázok 7). Je to jednoduchý obrázok dvoch rovnakých čiar, ktoré ako rovnaké ale nevnímame. Prečo? Okolo čiary je v jednom prípade šípka smerujúca von, v druhom šípka smerujúca dnu. Dedukujem, že pozadie ovplyvní vnímanie figúry. Čiara sa nám zdá dlhšia alebo kratšia podľa okolia. Vysvetľujem to geštalt princípom figúry a pozadia, kde pozadie ovplyvní vnem figúry. Ako by asi povedal dizajnér McKenna – vizuálna záťaž zo šípok ruší náš plynulý vnem čiary. Mueller-Lyerovu figúru vnímam ako ďalšiu aplikáciu Cherryho efektu koktejlovej párty vo vizuálnej oblasti.
Záver
Ak vás niečo ruší, kľudne si odstráňte pozadie z vnemu figúry! Ak vás rozčúlia deti, odíďte na chvíľu do inej miestnosti sa ukľudniť. Ak máte rozhádzanú kuchynskú linku, upracte si predtým, ako idete robiť večeru. Odstraňujete tak rušivé pozadie, ktoré bráni v sústredení. Vnem je zložkou pocitov. Komplexný vnem môže obsahovať aj pozitívnu časť (keď boli príjemné pocity), aj negatívnu (napr. zapáchajúce jedlo, ktoré máte inak radi). Nezabudnite si dopriať čo najviac komplexne dobrých pocitov, ako keď si idete pozrieť svoj obľúbený obraz do múzea.
Metódu 54321 odporúčam použiť, aby ste necítili úzkosť. Vymenujete si 5 vecí, čo vidíte, 4 veci, čo počujete, 3 veci, ktorých sa dotknete, 2 veci, ktoré cítite čuchom a 1 vec, ktorú ochutnáte. Takto sa za chviľočku viete upokojiť a ukotviť v realite.
Sluchové vnímanie efektu koktejlovej párty súvisí s teóriou figúry a pozadia v oblasti sluchu. McKenna ho prepojil do vizuálnej oblasti. Keď nás ruší neporiadok v miestnosti, môže prísť k únave. Nezbudnite, ak sa podľa Cherryho efektu koktejlovej párty aktivuje pozornosť pri počutí vášho mena, nemusíte hneď reagovať. Ak vás to ruší, môžete poodísť ďalej. Pekná vizuálna figúra je Rubinova váza. Môžete si pozrieť, či vidíte ako prvé dve tváre alebo vázu. A môžete tiež hľadať v Escherových figúrach, či nájdete ten prvok, ktorý je neexistujúci. Mueller-Lyerovu figúru vnímame rôzne, hoci sú to rovnaké čiary. Závisí to opäť od pozadia.
Takže dajme si pozor, aby sme nie vždy na prvý dojem hodnotili to, čo vnímame. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Balászová, H. 2022. Poznáte metódu 5-4-3-2-1? Do pár minút vám pomôže prekonať atak paniky či úzkosti. Dostupné: https://www.interez.sk/blog/poznate-metodu-5-4-3-2-1-do-par-minut-vam-pomoze-prekonat-atak-paniky-ci-uzkosti/ (citované 7.6.2023)
Chrášťanský, J. 2021. Gestalt terapie. Dostupné: https://www.psycholog-praha.net/odbornost/odborne-clanky/125-gestalt-terapie-3-principy-gestalt-terapie.html (citované 7.6.2023)
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Escher, M.C. 2009. M.C. Escher a jeho magie. Praha : Slovart CZ. 198s. ISBN 9788073913144. Dostupné: https://www.martinus.sk/?uItem=76211 (citované 12.6.2023)
Graham-Dixon, A. 2010. Umenie. Bratislava : Ikar. 612s. ISBN 9788055122670.
Kubányi, V. 2010. Všeobecná psychológia. Prešov : Prešovská univerzita, 157 s. ISBN 978-80-555-0172-7. Dostupné: http://www.pulib.sk/elpub2/FHPV/Kubani5/index.html (citované 7.6.2023)
Kučera, M. 2021. Holandské Rijksmuseum sprístupnilo bezplatne vyše 700 tisíc diel. Dostupné: https://detepe.sk/holandske-rijksmuseum-spristupnilo-bezplatne-vyse-700-tisic-diel/ (citované 7.6.2023)
Lichá, G. 2021. Fenomén koktejlového večírku v souvislosti s UX designem. Dostupné: https://medium.com/edtech-kisk/fenomén-koktejlového-več%C3%ADrku-v-souvislosti-s-ux-designem-842abdde05a (citované 7.6.2023)
McLeod, S.A. 2008. Wilhelm Wundt. Simply Psychology. Dostupné na: https://www.simplypsychology.org/wundt.html (citované 7.6.2023)
McKenna, B. 2017. Let the Cocktail Party Effect Guide your Design. Dostupné: https://medium.com/@bmckenna/let-the-cocktail-party-effect-guide-your-design-65fe72a6c2e1 (citované 7.6.2023)
Mikula, A. 2019. Využívajte Paretovo pravidlo 80/20 každý deň. Dostupné: https://www.timemanagement.sk/paretovo-pravidlo-80-20/ (citované 7.6.2023)
Sternberg, R.J. 2002. Kognitivní psychologie. Praha : Portál. 636s. ISBN 80-7178-376-5.
Vašašová, Z. Kapitoly zo všeobecnej psychológie. Univerzita Mateja Bela : Banská Bystrica. ISBN 80-8083-089-4. Dostupné: https://www.ff.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=501 (citované 7.6.2023)
Velichkovský, B.M. 2019. Wilhelm Wundt – zakladateľ experimentálnej a kultúrnej psychológie. Dostupné na: https://infocom-m.ru/sk/dom-s-nulya/vundt-yavlyaetsya-pervym-kto-sozdal-vilgelm-vundt-osnovopolozhnik.html (citované 7.6.2023)
https://www.antikvariatshop.sk/kniha/i7055/olah-zoltan-zrak-a-sucasny-zivot/, 7.6.2023
https://blog.stannah.sk/spolocnost/historia-schodov/, 12.6.2023
https://www.demenzemedicinagenerale.net/images/mens-sana/Cherry_The_cocktail_party_problem.pdf, 7.6.2023
https://www.euroekonom.sk/paretovo-pravidlo-8020-a-metoda-abc/, 7.6.2023
https://www.fruugo.sk/umelec-v-jeho-atelje-johannes-vermeer-50x40cm/p-21583870-47248575, 7.6.2023
https://mcescher.com/product/poster-large-belvedere-bl-w/, 12.6.2023
https://www.omega-nabytok.sk/blog/siva-farba-pre-moderny-utulny-interier-5-dizajnerskych-rad/, 12.6.2023
https://www.studium-psychologie.cz/dejiny-psychologie/1-zakladatele-samostatne-psychologie.html, 7.6.2023
https://vseoiluzich.estranky.cz/clanky/rozdeleni-zrakovych-klamu—geometricke.html, 12.6.2023
https://wallhere.com/sk/wallpaper/749179, 13.6.2023