V 53. potulke pokračujem v cykle o osobnosti témou Emočná stabilita a labilita. Aké negatívne emócie prežíva emočne labilný človek? Kto je emočne stabilný: flegmatik, melancholik, sangvinik, cholerik? Prečo pôsobí ABC model, relaxácia a čítanie proti úzkosti? Ako súvisí emočná labilita, pamäť a zvládanie? Čo ukazuje výskum o úzkosti po pandémii COVID-19? V ktorých povolaniach je nutné byť emočne stabilný?
Emočná stabilita a labilita v teórii
Ak sa rozprávame o osobnosti, veľkou témou je prispôsobivosť vs. neurotizmus. Nazývajú sa aj emočná stabilita a labilita. Emočná stabilita znamená primerané prispôsobenie sa okolnostiam. Emočná labilita znamená neprispôsobenie, sklon k stresu a ťažšiemu zvládaniu. Emočne labilní ľudia majú nerealistické myšlienky a prehnané nutkania (môže to súvisieť s panickou a obsedantno-kompulzívnou poruchou). Denne prežívajú negatívne emócie hnev, strach, smútok a pocity viny, ktoré tvoria jadro neurotizmu (Ruisel, 1999). Majú sklon robiť z komára somára. Často zveličujú a sú typickí tým, že stres si urobia aj z bežných vecí ako napr. nákup a upratovanie. Poznáte niekoho takého? Prípadne sa v tom možno čiastočne vidíte vy.
Tak ako pri iných psychologických vlastnostiach, aj emočná labilita a stabilita je rozložená v tvare zvona na Gaussovej krivke (Praus, 2021). Najmenej ľudí je extrémne emočne stabilných/labilných, viac je mierne emočne stabilných/labilných a najviac ľudí (až ⅔ populácie), je “niečo medzi”.
Leary tvrdí, že v osobnosti extrém znamená patológiu (Novák, 2021). Myslím si, že často je naozaj vhodné nájsť zlatú strednú cestu. Pri emočnej stabilite je však extrém dobrý, napr. pri povolaniach ako jadrový technik alebo letecký dispečer. Musia to byť ľudia, ktorých nerozhádže ani extrémny stres. Ak kombinujeme neurotizmus s introverziou/extraverziou, o ktorých bola 52. potulka, dostaneme Eysenckovu schému osobnosti (obrázok 1). Introvertný emočne stabilný človek je flegmatik. Introvertný emočne labilný človek je melancholik. Extravertný emočne stabilný človek je sangvinik. Extravertný emočne labilný človek je cholerik.
Emočná stabilita a labilita v praxi
Kým prejdem k poradenským odporúčaniam, považujem za potrebné pripomenúť rozdiel úzkosť (situačný stav) a úzkostnosť (osobnostná vlastnosť). Rozlíšil ich Spielberger a úzkostnosť znamená, že pri nej človek denne prežíva úzkosť. Naproti tomu úzkosť ako občasná reakcia nie je psychicky nezdravá.
Pokúsme sa teda s tou úzkosťou pri neurotizme niečo urobiť. Rozlišujem tri základné metódy:
- komplexný ABC model: na racionálnu analýzu úzkosti odporúčam ABC model. Inšpirovala ma knižka Šťastie je vaša voľba od Froggatta (2003), kde sa o ňom dozviete viac. V skratke, ak cítite úzkosť, je to emócia C. Situácia, pri ktorej úzkosť vznikne, je A, napr. časový tlak. V racionálnej analýze pracujeme s myšlienkami medzi A a C, označené B. Ak sú iracionálne, napr. “Určite to nestihnem, to bude katastrofa!”, je pravdepodobné, že budete cítiť úzkosť. Ak chcete zažiť pokojné emócie, potrebujete zmeniť myslenie na racionálne. Môžete sa na mňa obrátiť a spolu sa na to pozrieme.
- jednoduchá relaxácia: preventívne proti psychickej úzkosti odporúčam denne 2 minúty relaxácie (okysličenia mozgu), podobne ako je prevenciou fyzickej choroby vitamín C. Praktickú ukážku predvádzam v 27. potulke o úzkosti a fóbiách. Mám spätnú väzbu od študentky, ktorej pred štátnicami stúpla úzkosť a relaxáciou si ju znížila. U viacerých klientov som objektívne testom odmerala pokles úzkosti po relaxácii. Pýtala som sa ich aj na prežívanie a subjektívne sa cítili pokojnejšie. Ak napriek relaxácii úzkosť vznikne, bude menšia. Vtedy môžete znova použiť relaxáciu. Úzkosť buď zmizne alebo aspoň poklesne.
- čítajme beletriu – je dokazané, že proti úzkosti je skvelé denne 30 minút čítať. Zvyšujete si svoju emočnú inteligenciu a uvoľníte sa od každodenných starostí.
Emočná stabilita a labilita vo výskume
Prečo nie je úzkosť dobrá? Zistilo sa, že spôsobuje problémy s vybavovaním informácií z dlhodobej pamäti (Ruisel, 1988). Ľudia, ktorí prežívajú trému pri vystúpeniach na verejnosti, vedia, o čom hovorím. Pri tréme je prežívaná tzv. anticipačná úzkosť z toho, čo sa stane alebo nestane (Belleri Banduričová, 2018).
Rada vravievam, že ľudia nemajú ani tak úzkosť z danej situácie, ale skôr obávajú sa jej následkov. “Ak neprejdem pohovorom, nezískam prácu.” “Ak pohorím na štátniciach, musím opakovať ročník.” “Ak nezvládnem prijímačky, nevezmú ma na školu”…
Zistilo sa, že zvládanie stresu je závislé od efektivity odstránenia úzkosti. Potrebujeme mať zvládnuté a “upratané” emócie, aby sme mohli racionálne riešiť problém. Psychologicky to korešponduje s následnosťou zvládania zameraného na emócie a problém (Atkinsonová et al., 2010).
Aktuálny výskum psychického zdravia ukazuje porovnanie úzkosti študentov a zamestnancov Univerzity Komenského v Bratislave pred (2018) a po pandémii (2021). Zistilo sa, že vplyvom pandémie COVID-19 narástol 2-násobne výskyt úzkosti. Dlhodobo trpí zvýšenou úzkosťou každý 5. vysokoškolák. Okrem toho sa zistilo, že 18,6 % probantom v minulosti diagnostikovali psychickú poruchu, najčastejšie to boli úzkostné poruchy. Dedukujem spojenie osobnostnej vlastnosti neurotizmu, resp. emočnej lability so slabším zvládaním nárokov počas pandemických opatrení. Výsledky výskumu odhaľujú vzťah úzkosti s nižšou mierou premenných:
- vek – úzkosť mali najmä mladší, resp. nastupujúci študenti
- spokojnosť – úzkostní študenti boli menej spokojní so svojim životom
- sociálna opora – úzkosť mali tí, ktorí sa nemohli spoľahnúť na pomoc okolia
- ochota vypýtať si pomoc – úzkostní študenti menej často prosili o pomoc, pritom vypýtať si pomoc je skvelá prevencia vyhorenia (Gránska, 2021, Zvariková, 2019).
Emočná stabilita a labilita v povolaní
Emočná labilita je prekážkou pri pracovnom výkone. Napr. emočne labilný človek prežíva pri tréme opakovane úzkosť z verejných vystúpení. Lenže práve na to sa sústredí viac ako na samotný výkon (Koníčková, 2021). V začarovanom kruhu sa to môže potom točiť medzi tým, že naozaj zlyhá, čo podľa mňa môže pôsobiť na jeho väčšiu úzkosť z vystúpenia v budúcnosti. A takto v začarovanom kruhu môže úzkosť stále stúpať namiesto toho, aby sa zmenšovala!
Prezentácie pred publikom sú typické pri mnohých povolaniach ako učiteľ, manažér a poznajú ich aj mnohí študenti. Domnievam sa, že pri každom povolaní je aspoň z času na čas požiadavka vystúpiť pred druhými, napr. keď dáva IT technik školenie kolegom. Emočne stabilný človek vie bez úzkosti zvládať výkon povolania, čo znamená, že má pri ňom čistú myseľ. Takto sa podporia ozaj racionálne rozhodnutia v kritických chvíľach. Ako som spomínala, je to dôležité najmä tam, kde ide o život, ako jadrový technik, letecký dispečer alebo trebárs záchranár. Tieto pozícice by mali zastávať nielen adekvátne vzdelaní ľudia, ale aj tí, ktorých nerozhádže ani extrémny, život ohrozujúci stres.
Zhrnutie a záver
Každý z nás v rozličných povolaniach (aj študenti a mamičky na materskej dovolenke) má ľahšie aj ťažšie chvíle. Výkon sa dobre podáva emočne stabilným ľuďom. Úzkosť inhibuje výkon a môže spôsobiť, že ľudia robia z komára somára. Emočne labilní ľudia sa úzkostne správajú v mnohých situáciách od nakupovania po prezentáciu v práci. Pracovať so svojou úzkosťou môžete svojpomocne alebo s pomocu kamaráta, poradcu.
Ak vám odporúčania v tejto potulke pomôžu, aby ste mali menej úzkostný deň, budem veľmi rada. Môžete použiť komplexný ABC model na hlbšiu racionálnu prácu s myšlienkami. Efektívna je aj jednoduchá relaxácia na prevenciu a rýchle odstránenie úzkosti. Odporúčam pravidelne čítať beletriu na väčší pokoj a uvoľnenie do vašich dní. Stačí 30 minút denne, čo si myslím, že si nájde každý. Ak si máte vybrať medzi čítaním a pozeraním filmu/seriálu, odporúčam knihu (je to väčší benefit pre psychiku).
Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Atkinsonová, R. et al. 2010. Psychologie. Praha : Portál. 751 s. ISBN 80-7178-640-3.
Belleri Banduričová, S. 2018. Ako prekonať strach a úzkosť. Dostupné: https://psychoblog.sk/ako-prekonat-strach-a-uzkost/ (citované 15.6.2022)
Froggatt, W. 2003. Šťastie je vaša voľba. Bratislava : Ikar. 309 s. ISBN 80-551-1085-9.
Gránska, Z. 2021. Syndróm vyhorenia: Robíte niečo preto, aby sa z vás nestala „vyhorená mama“? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/906/syndrom-vyhorenia-robite-nieco-preto-aby-sa-z-vas-nestala-vyhorena-mama (citované 17.6.2022)
Koníčková, J. 2021. 6 typov psychoterapeutky, ktoré vám pomôžu prekonať trému. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/4786/tipy-ako-prekonat-tremu (citované 17.6.2022)
Novák, J. 2021.Výstup z diagnostiky ICL. Dostupné: http://tresconsulting.cz/wp-content/uploads/Ukazka-vystupu-icl.pdf (citované 15.6.2022)
Praus, P. 2021. Inteligence a její měření. Dostupné: https://casopis.mensa.cz/veda/inteligence_a_jeji_mereni.html (citované 14.6.2022)
Ruisel, I. 1988. Pamäť a osobnosť. Bratislava: Veda. 368 s.
Ruisel, I. 1999. Inteligencia a osobnosť. Bratislava : Veda. 240 s. ISBN 80-224-0545-0.
Zvariková, M. 2019. S hrôzou do práce: Syndróm vyhorenia môže postihnúť každého. Dostupné: https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2013_06/Syndrom_vyhorenia.aspx?did=1&sdid=49&tuid=0&page=full& (citované 17.6.2022)
https://www.apa.org/pi/about/publications/caregivers/practice-settings/assessment/tools/trait-state, 15.6.2022
https://obn.webnode.sk/psychologia/osobnost/, 15.6.2022
https://www.wikiskripta.eu/w/Norm%C3%A1ln%C3%AD_rozd%C4%9Blen%C3%AD, 15.6.2022
https://www.youtube.com/watch?v=NWUwhGDtFEc, 17.6.2022