V 28. Potulke psychológiou odlíšime humor, veselosť a výsmech. Aký je vzťah medzi čiernym humorom, inteligenciou a agresivitou? Ako získať vtipný odstup od vlastnej úzkosti paradoxnou intenciou? Ako súvisí praktická inteligencia s humorom? Ako vtipne zareagoval taxikár pri prednáške súčasného popredného psychológa Sternberga? Ako pri prežívaní flow použiť humorné vsuvky? Ako preventívne pôsobí humor?
Humor a veselosť
Po tom, čo som dostala odporučenie, že by moje potulky zniesli viac humoru, som sa snažila uvoľniť a priniesť vám aj zábavné chvíle. Prerástlo to do toho, že som sa rozhodla napísať potulku o humore, ktorý rozoberiem z psychologického hľadiska. Čo je to humor? Ide o široký pojem, ktorý zahŕňa to, čo ľudia povedia alebo urobia a ostatných to rozosmeje a považujú to za vtipné. Humor obsahuje mentálne procesy, ktoré stoja za tvorbou a vnímaním zábavných podnetov, a pozitívnu emóciu pobavenia sa na nich, ktorá sa nazýva veselosť (Matis, 2017).
Vnímam to tak, že humor jedného človeka je príčinou veselosti druhého. Vyvodzujem, že aby niekto vedel druhého rozosmiať, musí mať istý stupeň inteligencie, okrem mentálnej inteligencie myslím aj emočnú a sociálnu inteligenciu, ktorá je potrebná na to, aby svojím humorom nezranil druhého. Pretože humor a výsmech je rozdiel. Humor je smiešny pre obe osoby, výsmech iba pre toho, kto sa vysmieva, a je znakom verbálnej agresivity (Lehenová, 2013). Ako vravievam, sranda musí byť srandou pre obe strany.
A čo čierny humor? Definuje sa ako druh humoru, ktorý sa zaoberá ťažkými témami ako smrť, choroba alebo postihnutie v zábavnom svetle (Willigerová, 2017). Výskumníčka Willigerová z Viedne zistila, že ľudia, ktorí sa zabávali na čiernom humore vo forme kreslených vtipov, mali vyššiu inteligenciu a menšiu agresivitu (Kollárová, 2021). Domnievam sa, že emočne inteligentní ľudia, ktorí vedia kontrolovať svoju agresivitu, sa vedia aj uvoľniť a prežiť emóciu pobavenia pri vtipe.
Humor a paradoxná intencia
Myslím si, že autor logoterapie Frankl mal emočnú inteligenciu na vysokej úrovni, keďže si napriek väzneniu v koncentračnom tábore dokázal zachovať psychické zdravie. Neskôr vyvinul metódu paradoxnej intencie, ktorú odporúčam pre udržanie nášho psychického zdravia. Používa sa napr. pri tréme. Metóda paradoxu má skoro 100 rokov, Frankl ju vyvinul v r. 1929 a využíva humor v psychologickej praxi. Ak si urobíme srandu z vlastného psychického problému, môžeme prežiť oslobodzujúci sebaodstup od úzkosti (Längle, 2018).
Napr. ak vás trápi potenie, môžete si povedať: “Chcem sa potiť ako po olympijskom výkone!” Možno sa zbavíte na svojej úzkosti tak, ako lekár, ktorý mal niekoľko rokov úzkosť z nadmerného potenia (Belleri Banduričová, 2018). Ak navyše pôjdete skutočne športovať, klobúk dole 🙂
Existuje celá škála trápnych situácií, ktoré sa nám môžu stať. Roztvorený rázporok na nohaviciach, rozopnutý gombík na blúzke, pôjdeme v papučiach do práce, zistíme, že máme odznak od holuba, keď stojíme v rade pri pokladni… Čo trápne sa stalo vám? Možno sa práve teraz na tom smejete. A keď ste uvoľnení, je to najlepšia prevencia úzkosti. Skúste si povedať, čo najtrápnejšie sa vám môže stať dnes. Pečiete koláč? Paradoxná intencia znamená, že si predstavíte, že vám koláč zhorí a bude vhodný do koša. Potom malé ohorenie na kraji vášho kulinárskeho výtvoru bude malina v porovnaní s vašou paradoxnou predstavou koláča čierneho ako noc.
V súvislosti s Franklom mi napadá pozoruhodný film Život je krásny, ktorý odporúčam pozrieť si a v ktorom hlavný protagonista využíval humor dokonca v krutých podmienkach koncentračného tábora.
Praktická inteligencia a humor
Humor v rámci odbornej teórie využil aj súčasný uznávaný psychológ Robert Sternberg, ktorého som viackrát citovala, napr. s jeho nerovnovážnou teóriou nerozumnosti (Sternberg, 2004). Zaoberá sa aj praktickou inteligenciou, ktorá existuje ako vyváženie akademickej a tvorivej inteligencie. Akademická inteligencia je napr. ak sa učíte na skúšku, tvorivá inteligencia, ak si pripravujete odpoveď na otázku, ktorú ste na nej dostali a praktická inteligencia, ak riešite problém, že ste na skúšku zmeškali autobus. Podľa Sternberga (2000) sú jednotlivé druhy inteligencie od seba viac menej nezávislé, teda niekomu môže ísť výborne akademická inteligencia, ale nedosiahne úspech, lebo mu chýba praktická a tvorivá inteligencia. Humor, čiže schopnosť vtipne si poradiť v rôznych bizarných situáciách, zaraďujem do praktickej inteligencie. Dobrá správa je, že tvorivá aj praktická inteligencia sa dajú rozvíjať. Ako? Exponovaním sa rôznym situáciám a naberaním skúseností v nich.
Rozvoj akademickej, tvorivej a praktickej inteligencie
Akademickú inteligenciu trénujeme skôr na zadku, čítaním, čím rozvíjame slovnú zásobu, sústredenie a dozvedáme sa informácie. Čítanie je prospešné aj pre zdravie človeka, ako sme sa s psychologičkou Jankou Turzákovou rozprávali v 20. potulke. Tvorivú inteligenciu môžeme rozvíjať, ak vymýšľame 10 nápadov, čo budeme robiť ďalší deň (Koníčková, 2021). V potulkách sa vám pokúšam dať praktické návody, ako reagovať v rôznych životných situáciách, čím si rozvíjate praktickú inteligenciu.
Sternberg (2000) uvádza príklad praktickej inteligencie v spojitosti so situáciou, keď mal prednášať, kam sa mu nechcelo ísť. Cestou na miesto prednášky sa dal sa do reči s taxikárom, ktorý ho viezol a dohodli sa, že taxikár zaňho odčíta prednášku pred publikom. Sternberg si pritom sadol do medzi ostatných ako poslucháč. Svoje vymenené role nikomu nevyzradili. Keď taxikár dostal na záver odbornú otázku z publika, na ktorú samozrejme nevedel odpovedať, vtipne sa vynašiel: “To je taká ľahká otázka, že na ňu vie odpovedať aj môj taxikár!” a ukázal pritom na Sternberga. Nenásilne si urobili z ľudí dobrý deň a vtipne využili humor aj na vážnej akademickej pôde. Taxikár brilantne zakončil svoje vystúpenie, na ktoré mu síce možno chýbala akademická inteligencia, ale nahradil to praktickou inteligenciou. Pri nej vás situácie nezdolajú, ale vy zdoláte ich.
Flow a humor
Nad situáciou vládnete aj tak, že si vyberáte činnosti, ktoré vás bavia a prinášajú vám uspokojenie. Koľko je ľudí, toľko chutí, preto nezáleží či si vyberiete ten alebo onen predmet štúdia, či pracujte na takej alebo onakej pracovnej pozícii, hlavne, že vás to napĺňa. Czikszentmihalyi (1997) tvrdí, že ľudia prežívajú flow, ak robia to, čo im pôsobí zaujatie a radosť, sú to pozitívne zážitky plynulého procesu, ktorý okrem výsledkov prináša subjektívne uspokojenie. Sú to zážitky, pri ktorých klavirista nevníma okolie, ale užíva si skladbu, ktorú hrá a vhĺbi sa do melódie s pohľadom upretým do neznáma. Alebo športovci prežívajú veľkú radosť, ak sa im podarí športový výkon. Pri flow ľudia prežívajú aj humor a myslím, že je dôležité vedieť sa zasmiať aj sami sebe.
Máte to tak v práci aj vy? Ja napr. pri potulkách prežívam flow, snažím sa o humorné vsuvky, keď mením hlasy alebo naposledy s balónikom, ktorý som fúkala a ukazovala som tak, ako zatočiť s fóbiou.
Každý deň je dobré ako korenie do jedla použiť humor. Aj český psychológ Křivohlavý (2001) uvádza, aký je dôležitý ako prevencia zachovania nášho psychického zdravia. Ak už prežívate stresovú situáciu a máte negatívne emócie, je podľa mňa neskoro na vtipné chvíle, často ani nemáme chuť používať humor. Preto si myslím, že je ho treba používať preventívne, keď sa máme príjemne, aby sme si naplnili psychiku pozitívnym obsahom. A keď prídu ťažké chvíle, prípadne pribúda negatívnych obsahov v psychike človeka, dá sa čerpať z uchovaného. Akoby sme sa najedli preventívne, nie až keď sme hladní. Nasýťme sa preto humorných chvíľ, keď sa dá.
Proaktívne zvládanie a humor
Humor je dobré použiť vopred, v súlade s Greenglassovej teóriou proaktívneho zvládania, ktoré sa deje ešte v čase pokoja pred vypuknutím stresovej situácie (Greenglassová, Nash, 2008). Proaktívni ľudia zhromažďujú zdroje, ktoré môžu v čase stresu použiť. Prečo by jedným z nich nemohol byť humor? Greenglassová síce píše o zdrojoch ako sú vzťahy, informácie a opatrenia, ktoré robíme vopred v pokojnej situácii, ale domnievam sa, že pridať humor do proaktívnych zdrojov je aj v súlade s Křivohlavým (2001) zdravé.
Humor totiž považujem za významný zdroj, ktorý nás uvoľní a rozveselí, čo sú pozitívne emócie. Potom negatívne emócie nemajú takú šancu “zdolať vás”. Napadá mi, že je to v súlade s teóriou systematickej desenzitizácie, ktorá je o tom, že v našej psychike nemajú šancu byť dva protichodné psychické stavy (Bucková, 1999). Tak nedajme tomu negatívnemu stavu šancu nás premôcť, k čomu nám môže prospieť každodenný humor.
Prečo použiť humor a nepoužiť výsmech
Humor je skvelý už len preto, že v nás alebo ľuďoch okolo vyvolá veselosť. Výsmech však určite nielenže nevyvolá veselosť, ale môže naopak vyvolať smútok. Preto sa ho máme strániť. Čierny humor je dobrý na udržanie prijateľnej miery agresivity a urobiť si srandu z vlastného neúspechu pri paradoxnej intencii je znakom zrelej osobnosti. Praktickú inteligenciu môžeme rozvíjať v rôznych situáciách, pri ktorých sa pokúsme aj o humor, podobne ako Sternbergov taxikár. A ak budeme robiť veci s radosťou a zažijeme naplnenie v podobe flow, humor bude prirodzenou súčasťou našich snáh. Preto skúsme zažiť, vymyslieť, uskutočniť humorné chvíle preventívne, kým nám je príjemne, aby sme z nich v nepríjemných chvíľach čerpali.
Vtip na záver?
Zvažovala som, či vám v potulke o humore poviem vtip. Už som dospela k rozhodnutiu, že nie, lebo žiaden príhodný mi nenapadol, keď mi vtom jedno dievčatko povedalo, aby som vám povedala tento vtip: Sedia dve piškóty pokojne na ceste a jednu prejde auto. Druhá jej vraví: “Čo sa mrvíš?” Tak vzdávam hold tejto slečne a keďže som sa na ňom tiež zasmiala, možno rozveselil aj vás.
A tu mi napadá, ako je dôležité byť s druhými ľuďmi aj pre humor. Druhí ľudia môžu byť významným zdrojom sociálnej opory, napr. preto, že vám dajú informácie alebo poskytnú emočnú podporu, ale taktiež vás môžu rozveseliť, keď máte negatívnu náladu práve tým, že povedia nejaký vtip alebo urobia niečo úsmevné. Preto buďme s druhými ľuďmi, s takými, ktorým veríme a máme ich radi. A nezabúdajme aj my smerovať naše humorné chvíle k nim, možno im tiež tým prospejeme. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Belleri Banduričová, S. 2018. Ako prekonať strach a úzkosť. Dostupné: https://psychoblog.sk/ako-prekonat-strach-a-uzkost/ (citované 8.7.2021)
Bucková, M. 1999. Behaviorálna modifikácia: teória a prax. Nitra : Pedagogická fakulta UKF. 248 s. ISBN 80-8050-225-0.
Czikszentmihalyi, M. 1997. Creativity : flow and the psychology of discovery and invention. New Yorw : Harper Perennial. 456 s. ISBN 0-06-017133-2.
Greenglassová, E.R., Nash, K. 2008. Coping and Emotional Labour: Theoretical Considerations. In Buchwald, P., Ringeisen, T., Eysenck, M. (Eds.), Stress and Anxiety Application to Life Span Development and Health Promotion, s. 7-18.
Kollárová, Ž. 2021. Čierny humor je znakom vysokej inteligencie, naznačuje štúdia. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/zanet-kollarova/3260/cierny-humor-je-znakom-vysokej-inteligencie-naznacuje-studia (citované 6.8.2021)
Koníčková, J. 2021. 12 tipov, vďaka ktorým naštartujete svoju kreativitu. Dostupné:
https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/4060/12-tipov-vdaka-ktorym-nastartujete-svoju-kreativitu (citované 19.8.2021)
Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279 s. ISBN 80-7178-774-4.
Längle, A. 2018. Úzkosť a existencia. Dostupné: http://www.slea.sk/clanky/Langle-Uzkost-a-existencia.pdf (citované 8.7.2021)
Lehenová, A. 2013. Pedagogická a školská psychológia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. ISBN 978-80-8082-610-9. Dostupné: https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/ (citované 6.8.2021)
Matis, J. 2017. Špecifiká humoru intelektovo nadaných detí: Eyetrackingová štúdia. Dostupné: https://is.muni.cz/th/un08m/DP_Juraj_Matis.pdf (citované 6.8.2021)
Sternberg, R.J. 2004. Prečo robia múdri ľudia hlúposti? Bratislava : Ikar. 294 s. ISBN 80-551-0767-X.
Willigerová, U. 2017. Cognitive and emotional demands of black humour processing: the role of intelligence, aggressiveness and mood. Cognitive Processing 18, s. 159-167. Dostupné: https://link.springer.com/article/10.1007/s10339-016-0789-y?wt_mc=Affiliate.CommissionJunction.3.EPR1089.DeepLink&utm_medium=affiliate&utm_source=commission_junction&utm_campaign=3_nsn6445_deeplink&utm_content=deeplink (citované 6.8.2021)
https://www.csfd.sk/film/642-zivot-je-krasny/prehlad/, citované 7.8.2021
https://www.martinus.sk/?uItem=102473, citované 7.8.2021
https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/mate-pocit-vas-vsetci-pozoruju-trpite-socialnou-fobiou, citované 9.8.2021