Kde sa dobre žije?

V 69. epizóde citujem výskumy kvality života so svete a na Slovensku. Aká je kvalita života obyvateľov štátov sveta? Aké sú výsledky výskumu Boston Consulting Group z roku 2018? Aký je rebríček OSN Human Development Report 2020? Prečo sa škandinávske krajiny umiestňujú opakovane vysoko? Aká je kvalita života na Slovensku? Súvisí s objektívnymi alebo subjektívnymi podmienkami?

Vypočuť v podcaste
Kvalita života vo svete (rok 2018)

Keďže posledné epizódy sa točili okolo kvality života (67. Potulka Sociálna opora a kvalita života, 68. Potulka Welbeing), roztočme si dnes glóbus a nahliadnime, kde sa na svete dobre žije! Predstavím vám výskumy krajín ohľadom kvality života ich obyvateľov. Pokúsim sa vysvetliť, prečo sú ľudia v niektorých krajinách spokojnejší ako inde. Je to spôsobené skôr objektívnymi podmienkami krajiny, alebo subjektívnym nastavením obyvateľov?

Americká spoločnosť Boston Consulting Group zverejnila v roku 2018 rebríček kvality života obyvateľov 152 štátov (Homola, 2018). Na svete je geopoliticky zhruba 200 štátov (Mužla, 2018). Vo výskume zahrnuli 152 z 200 štátov, čo je okolo 75%. Dedukujem, že je to podľa Paterovho pravidla 80/20 (Mikula, 2019) optimálne veľká štatistická vzorka 🙂 Metodikou bolo 10 faktorov, v akých sa zisťovala kvalita života v každom štáte:

  • situácia na trhu práce
  • ekonomický rast podľa HDP
  • stabilita ekonomiky
  • kvalita zdravotníctva
  • rozvoj infraštruktúry
  • stav verejnej správy
  • vzdelanie
  • životné prostredie
  • výška príjmov
  • stav občianskej spoločnosti
Výsledky podľa Boston Consulting Group 2018

Výsledky výskumu ukazujú, že najvhodnejšie podmienky pre život sú v Európe. Súvisí to so škandinávskym modelom objektívnej kvality života. Na rozdiel od subjektívneho amerického modelu, škandinávsky model kladie dôraz na životné podmienky (Bačová et al, 2008). Aké príznačné, americká spoločnosť Boston Consulting Group zistí, že v kvalite života vedie severná Európa 🙂 To je podľa mňa celkom vtipné. A ako dopadli USA? Umiestnili sa “až” na 17. mieste (Homola, 2018). Model objektívnej kvality života sa volá “škandinávsky” a Škandinávia vychádza opakovane vo výskume kvality života najvyššie! Samozrejme, berie sa do úvahy metrika životných podmienok. Najvyššie priečky obsadili (zvýrazňujem škandinávske krajiny, obrázok 1):

  1. Nórsko
  2. Švajčiarsko
  3. Island
  4. Luxembursko
  5. Dánsko
  6. Švédsko
  7. Singapur
  8. Fínsko
  9. Rakúsko
  10. Holandsko

Obrázok 1: Škandinávia: Švédsko, Nórsko, Dánsko, Fínsko, Island
–
(https://sk.wikipedia.org/wiki/Škandinávia#/media/Súbor:Scandinavia_location_map_definitions.PNG, 16.3.2023)
Kvalita života vo svete (rok 2020)

Citovaný výskum spoločnosti Boston Consulting Group má už 5 rokov. Preto sa poďme pozrieť na aktuálnejšie dáta. Zaujíma ma, či sa poradie významne zmenilo po pár rokoch. Dedukujem, že skôr nie a prvé priečky vyjdu s menšími obmenami podobne. Siahnem po výskume OSN z roku 2020 (Bosák, 2020). Autori štúdie Human Development Report použili metodiku životných podmienok:

  • kvalita zdravotníctva
  • priemerná dĺžka života
  • ochrana ľudských práv
  • stabilita politickej situácie
  • stabilita práce a výška príjmu
  • rovnoprávnosť mužov a žien
  • dostupnosť bývania a jeho ceny
  • úroveň školstva a gramotnosť ľudí

V oboch výskumoch sa opakujú kritériá: kvalitné zdravotníctvo, vzdelanie, výška príjmu. Jasné, zdravie a peniaze nie sú všetko! Ale keď ich niekto nemá, snaží sa o ne. Napr. pri chorobe zdravie prestáva plniť dôležitú funkciu prostriedku dosahovania cieľov. Psychologicky sa preto dosiahnutie zdravia stáva dočasným cieľom (Křivohlavý, 2001).

Povedala by som, že dobré životné podmienky tvoria živnú pôdu pre vyššie ciele ako sú podľa Maslowa vzťahy a sebarealizácia (McLeod, 2020, Procházková, 2018). 

Výsledky Human Development Report 2020

Ako dopadli štáty podľa rebríčka OSN? Poradie ma neprekvapilo, v prvej desiatke štátov s najvyššou kvalitou života sa opäť objavujú krajiny Škandinávie (Bosák, 2020):

  1. Nórsko
  2. Írsko
  3. Švajčiarsko
  4. Hongkong
  5. Island
  6. Nemecko
  7. Švédsko
  8. Austrália
  9. Holandsko
  10. Dánsko

Ešte som si všimla, že na top priečkach v oboch rebríčkoch z roku 2018 aj 2020 sa v prvej desiatke nájde aj zopár krajín mimo Európy. Podľa Boston Consulting Group je to Singapur (Homola, 2018). Podľa Human Development Report OSN dokonca dve krajiny: Hongkong a Austrália (Bosák, 2020). To naznačuje, že sa dobre žije na viacerých miestach zemegule.

Kvalita života na Slovensku

Pozrime sa na to, ako dopadlo v meraní kvality života naše Slovensko. Podľa Boston Consulting Group z roku 2018 sme obsadili 33. priečku (Homola, 2018). Myslím si, že zo skúmaných 152 krajín to nie je zlé. Na druhú stranu, nie sme ani na špici. Alarmujúci je prepad o 6 priečok vo výskume OSN. Podľa správy Human Development Report 2020 sme sa umiestnili až na 39. mieste (Bosák, 2020). Mierny prepad potvrdzuje aj index sociálneho pokroku neziskovej organizácie Social Progress Imperative, kde figurujeme na 35. mieste (Debnár, 2020). Avšak, podľa údajov z rebríčka je Slovensko vnímané ako relatívne bezpečná krajina pre život. V tom istom rebríčku Česko na 24. mieste predbehlo o dve priečky USA, ktoré skončilo až 26.-te! A klasika, Škandinávia sa drží na čele aj podľa indexu sociálneho pokroku Social Progress Imperative. Svoju pozíciu si dokonca posilnili (1. Nórsko, 2. Dánsko, 4. Fínsko, 5. Švédsko, 6. Island).

Objektívna a subjektívna kvalita života

Ako to tí Škandinávci robia, že si žijú tak kvalitne? Pozrime sa najskôr na to, čo hovorí v prospech merania životných podmienok. Argumentácia objektívnej kvality života zahŕňa existenciu všeobecne kultúrne uznávaného cieľa, ktorým je udržať si zdravie a život. Vymedzujú sa demografické, ekologicko-environmentálne, ekonomické a medicínske ukazovatele potrebné na udržanie života a zdravia jedinca (Bačová, 2004). V prospech subjektívnej kvality života hovorí fakt, že ľudia sú najlepšími expertmi na seba a na svoj život (Bačová, 2004). Je to v súlade s humanistickým Rogersovým (1951) konceptom vnútorného ohniska hodnotenia.

Vysvetľujem to tak, že ak má niekto existenčný problém zohnať potraviny, pitnú vodu a prístrešie, nebude dbať na psychický rast. Až keď si naplní svoje základné potreby, bude sa snažiť o vyššie ciele (McLeod, 2020, Procházková, 2018).

Na druhej strane, myslíte si, že je fajn žiť v krajine, kde je vysoká objektívna kvalita života, ale subjektívne by ste prežívali nespokojnosť? Podľa mňa radšej žiť v krajine, ktorá má menej kvalitné životné podmienky – ale s niekým blízkym, s kým sa to dá zvládnuť. Ovplyvňujú skôr objektívne alebo subjektívne podmienky to, kde sa ľuďom dobre žije? Podľa mňa oboje. Ťažko povedať, čo je vajce a čo sliepka. Iste je to podmienené aj ekonomickou vyspelosťou a kvalitou služieb krajiny.

Prednedávnom som sa rozprávala s mojou spolužiačkou, ktorá dlhodobo žije v Dánsku. Pýtala som sa jej, ako to, že Dáni vychádzajú opakovane vo výskumoch ako spokojní ľudia? Zo svojej skúsenosti mi potvrdila, že Dáni sa vedia tešiť z maličkostí. A to je niečo, čím by sme sa všetci mohli inšpirovať.

Záver

Samozrejme, z hľadiska objektívnej kvality života je dôležité, kde žijeme. Či je to krajina, kde je dobrá zdravotná starostlivosť, fungujúci sociálny systém, kde nie je vojna… Pre subjektívnu kvalitu života (wellbeing) však nie je tak dôležité, či žijeme v meste alebo na dedine. Spokojní môžeme byť v dome aj byte, so záhradou alebo verejnou zeleňou navôkol. Za najdôležitejšie považujem to, s kým žijeme. Samozrejme, ak by sme žili v štáte, ktorý vychádza na chvoste z merania kvality života (niekde na konci z tých 152 krajín), tak by bolo asi veľmi ťažké cítiť sa príjemne. Avšak, keď žijeme na tom našom Slovensku a sme okolo toho 30.-40. miesta, tak to nie sú zlé podmienky. Máme možnosť vytvoriť si príjemný život.

Takže, odpoveď na moju otázku “Kde sa dobre žije?” je: “Všade tam, kde sú dobrí ľudia.” Prajem vám, aby ste sa obklopili dobrými ľuďmi a vytvorili si domov, aký budete mať radi. Pretože všade dobre, doma najlepšie!

Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!

Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.

Bibliografia

Bačová, V. 2004. Kvalita života, hodnotové systémy v spoločnosti a sociálny kapitál. K vymedzeniu psychologických dimenzií kvality života. In Džuka, J. (Ed.), Psychologické dimenzie kvality života. Prešov : Prešovská univerzita. ISBN 80-8068-282-8, s. 9-16. Dostupné: http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Dzuka3/01.pdf (citované 27.5.2011)

Bačová, V., Babinčák, P., Jusková, T., Makovská, Z., Mikulášková, G., Pavluvčíková, E., Vevdelová, N. 2008. Kvalita života a sociálny kapitál – psychologické dimenzie. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity. 318 s. ISBN 978-80-8068-747-2.

Bosák, R. 2020. Krajiny s najvyššou kvalitou života podľa OSN. Dostupné: https://clanky.topreality.sk/krajiny-s-najvyssou-kvalitou-zivota-podla-osn-4074.html (citované 16.3.2023)

Debnár, J. 2020. Slovensko je 35. v rebríčku kvality života, Česko preskočilo USA. Dostupné: https://www.aktuality.sk/clanok/724704/slovensko-je-35-v-rebricku-kvality-zivota-cesko-preskocilo-usa/

Homola, M. 2018. Najlepšie sa žije v Európe, ukázal rebríček kvality života. Ako dopadlo Slovensko? Dostupné: https://www.peniaze.sk/ekonomika/3877-najlepsie-sa-zije-v-europe-ukazal-rebricek-kvality-zivota-ako-dopadlo-slovensko (citované 15.3.2023)

Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279 s. ISBN 80-7178-774-4.

Mikula, A. 2019. Využívajte Paretovo pravidlo 80/20 každý deň. Dostupné: https://www.timemanagement.sk/paretovo-pravidlo-80-20/ (citované 15.3.2023)

McLeod, S.A. 2020. Maslow’s Hierarchy of Needs. Simply Psychology. Dostupné: https://www.simplypsychology.org/maslow.html (citované 16.3.2023)

Mužla, L. 2018. Najťažšia otázka geografie. Ak ste doposiaľ nevedeli, koľko je na svete štátov, máme pre vás odpoveď. Dostupné: https://www.interez.sk/najtazsia-otazka-geografie-ak-ste-doposial-nevedeli-kolko-je-na-svete-statov-mame-pre-vas-odpoved/ (citované 15.3.2023)

Procházková, T. 2018. Teória motivácie podľa Maslowa. Dostupné: https://www.mentem.sk/blog/teoria-motivacie/ (citované 16.3.2023)

Rogers, C.R. 1951. Klientom centrovaná terapia. Modra : Persona. 497 s. ISBN 80-967980-3-0.

https://www.health.gov.sk/?osn-1, citované 16.3.2023

https://sk.wikipedia.org/wiki/Škandinávia#/media/Súbor:Scandinavia_location_map_definitions.PNG, citované 16.3.2023

https://www.socialprogress.org, citované 16.3.2023

https://www.bcg.com/industries/public-sector/sustainable-economic-development-assessment, citované 15.3.2023

https://www.euroekonom.sk/paretovo-pravidlo-8020-a-metoda-abc/, citované 15.3.2023