V 58. potulke pokračujem v cykle o osobnosti vlastnosťou Afiliácia a hostilita. Ako súvisí afiliácia a hostilita podľa Learyho s prívetivosťou v Big5? Prečo vzniká afiliácia ako naplnenie potreby lásky podľa Maslowa? Aké typy ľudí vymedzujem kombináciou dominancie, submisivity, afiliácie a hostility? Aké sú typy aktérov šikany? Prečo sú extrémny nevhodné aj v hostilite a afiliácii? Aké sú rozdiely medzi mužmi a ženami v afiliácii?
Afiliácia a hostilita v Learyho teórii
V predchádzajúcej epizóde som začala spracovávať Learyho teóriu interpersonálneho správania (Novák, 2021). Zameriava na osobnostné vlastnosti vo vzťahu k druhým ľuďom. Bola to zmena po 5. potulkách, z ktorých bola každá venovaná 5. faktorom teórie Big5 – Extraverzia, Emočná stabilita, Otvorenosť, Prívetivosť a Svedomitosť. Na rozdiel od teórie Veľkej päťky, Learyho teória vymedzuje osobnostnú vlastnosť dominancia a submisivita v rámci dimenzie vplyvu (Lehenová, 2012). Avšak v rámci dimenzie proximity (blízkosti) vyčleňuje Leary vlastnosť podobnú Prívetivosti v Big5 – Afiliáciu a jej protipól hostilitu (obrázok 1).
Stručne sa dá povedať, že afiliácia je priateľskosť a hostilita nepriateľskosť. Dedukujem podobnosť afiliácie s Maslowovou hierarchiou potrieb, kde je dôležitá potreba lásky a spolupatričnosti (McLeod, 2020). Osobne nesúhlasím, že sa nachádza “iba” v strede pyramídy. Myslím si, že láska je najvyššou ľudskou potrebou. Domnievam sa, že práve bez lásky dostávanej v riadnych dávkach v detstve, sa človek stáva hostilným, nepriateľským v staršom detstve aj dospelosti.
Afiliácia a hostilita v praxi
Vidíte, ako sa psychologické teórie pekne prepájajú? Afiliácia a hostilita podľa Learyho má súvis s prívetivosťou podľa Big5 a s potrebou lásky a spolupatričnosti podľa Maslowa. Afiliácia a hostilita sú protipólne vlastnosti. Protipólnosť osobnostných čŕt je typická pre Learyho teóriu (obrázok 2). Hostilných ľudí charakterizujú črty ako agresívni, afiliatívnych ľudí črty ako ako spolupracujúci. Presný opak! Kombináciou dominancie, submisivity, afiliácie a hostility (Heinzová, Kubejová, 2020) vyvodzujem schematicky 4 typy ľudí:
- súťaživí – majú vysokú dominanciu a hostilitu
- zodpovední – majú vysokú dominanciu a afiliáciu
- poslušní – majú vysokú submisivitu a afiliáciu
- rebelujúci – majú vysokú submisivitu a a hostilitu
Dedukujem, že afiliatívni ľudia pomáhajú druhým, u hostilných môže prísť naopak k poškodeniu vecí aj ľudí. V extrémnom prípade k týraniu alebo šikane! Zistilo sa, že existujú 3 typy aktérov šikany. Všetky súvisia s nezdravou rodinnou výchovou (Lehenová, 2013):
- grobian (hrubý, primitívny, fyzicky agresívny) – agresívni rodičia, fyzické tresty
- slušák (slušný, kultivovaný, úzkostný, sadistický) – vojenská výchova bez lásky
- srandista (veselý, obľúbený, vplyvný) – citový chlad, absencia morálnych hodnôt
Vyvodzujem, že správna výchova afiliatívnymi rodičmi sa s vysokou pravdepodobneosťou prenesie na deti v zmysle teórie sociálneho napodobňovania podľa Banduru (Nakonečný, 2000). Žiaľ, z rodičov na deti sa prenášajú aj negatívne hostilné tendencie. Žiadny dospelý človek však podľa mňa už nemá nárok vyhovárať sa na rodinnú výchovu! V rámci sebavýchovy (Daniel et al., 2003, Pavlov, 2018) má zodpovednosť formovať sám seba do budúcnosti správnym smerom.
Afiliácia a hostilita pri manipulácii
Podľa Learyho je v osobnosti každý extrém patológia (Novák, 2021). Pri vlastnosti hostilita a afiliácia v Learyho teórii dedukujem, že extrémne hostilní ľudia sú agresori. A extremne afiliatívni ľudia sú ich obete. Je vedecky dokázané, že isté znaky obete k sebe priťahujú agresora ako muchy na lep. Ukazuje sa to napr. pri šikanovaní (Lehenová, 2013). Ak je niekto veľmi milý až servilný, pôsobí dojmom, že si doňho môžu druhí “dovoľovať”.
Znamená to, že máme prestať byť na seba prívetiví? To určite nie, extrém neodporúčam znegovať opačným extrémom. Len skúsme byť milí cca na 80% v zmysle Paretovho pravidla 80:20 (Mikula, 2019). Tých 20% si môžeme nechať na situácie, kedy sú druhí na nás neslušní, agresívni alebo nás ponižujú.
Z osobnej skúsenosti viem, že pôsobím na ľudí milým dojmom. Aj si o sebe myslím, že som milá. Ako to napísal pán Menšík z Profesie v recenzii na Potulky: “…musím povedať, že je to strašne príjemné počuť usmievajúci sa hlas.” Všimli ste si, že keď nahrávam novú epizódu, na úvod hovorím, aby mne aj vám pri nej bolo príjemne? Lenže keď ma ľudia poznajú ako príjemnú usmiatu osobu, majú niekedy dojem, že sa neviem ohradiť. A to veru viem!
Povzbudzujem aj vás vypočuť si 36. potulku o asertivite, kde učím vlastný 3-krokový postup, ako sa brániť proti manipulácii. Nájdete tam aj vedecky overené postupy, ako reagovať na manipulátora. Aby sme sa my, milí ľudia, nestali obeťami manipulácie!
Afiliácia a hostilita vo výskume
Niekedy aj manipulátor pôsobí milo. Je to kategória tzv. sympatický manipulátor (Nazare-Aga, 1999 in: Frankovský, Birknerová, et al., 2017), ktorý sa snaží svoju obeť obalamútiť úsmevom. Viac o tom v 44. potulke o manipulácii. Nateraz len toľko, že na obranu sa treba rozvíjať vo svojej emočnej inteligencii – aby ste vedeli odhadnúť, či je príjemnosť druhého človeka autentická alebo hraná. Výskumne je overené, že vieme viac “čítať” mimiku druhého, ak máme vyššie EQ (Koníčková, 2021a).
A tiež odporúčam nepripúšťať si nových ľudí príliš blízko. V zmysle porekadla: Dôveruj, ale preveruj. Opäť je podľa Learyho extrémna afiliácia aj hostilita oddelená pomyselnou čiarou od normálnej afiliácie a hostility. Pre názornosť vám ponúkam kruhy normy a patológie vlastností afiliácia a hostilita, podobne ako som v minulej epizóde kreslila kruhy dominancie a submisivity. Medzi normou a patológiou je podľa Learyho predel, ktorý som nazvala “hranica normality”
Realizoval sa výskum (Hill, 1987), ktorý hlbšie analyzoval afiliáciu. Zistilo sa, že sa skladá zo 4 škál (v zátvorke uvádzam príklad položiek dotazníka):
- sociálne porovnávanie – “…zvyčajne som s inými, aby som sa s nimi porovnal”
- emočná podpora – “…snažím sa byť obklopený ľuďmi, aby mi bolo lepšie”
- pozitívna stimulácia – “Vyzerá, že som spokojnejší pri iných, než druhí ľudia”
- pozornosť – “Rád som medzi ľuďmi v centre pozornosti”
Všimli ste si, že všetky škály majú pozitívny smer k ľuďom, iba z trochu iného uhla? Na vzorke 750 probantov sa ukázalo, že existujú medzipohlavné rozdiely. Ženy skórujú štatisticky významne vyššie (na 1‰ úrovni signifikancie) v škálach emočná podpora a pozitívna stimulácia. V škálach sociálne porovnávanie a pozornosť sa nezistili štatisticky významné rozdiely od mužov. Všetky škály bez ohľadu na pohlavie mali pozitívny vzťah k škále sociability.
To znamená, že afiliácia prebieha v sociálnom kontakte. Snažila som sa pre vás zohnať rozdiely medzi prívetivosťou podľa Big5 a afiliáciou podľa Learyho (Novák, 2021). Nenašla som však žiadne psychologické porovnanie uvedených osobnostných čŕt. No napadá mi možný rozdiel: prívetivosť je o tom ,byť na druhých príjemný a afiliácia, že nám je pri druhých príjemne. Afiliatívni ľudia sa “ťahajú” k druhým rôznym spôsobom. Korešponduje to s podnadpisom článku Hilla (1987): “People Who Need People But in Different Ways.”
Afiliácia a hostilita v povolaní
Afiliácia je predpokladom úspešného pedagóga. Domnievam sa, že ak si nájde cestu k svojim žiakom, dokáže ich obohatiť vedomosťami a podnietiť v nich záujem o objavovanie. V dimenzii proximita (blízkosť) Learyho teórie vyčleňujem hostilného (agresívneho) alebo afiliatívneho (priateľského) pedagóga. Dedukujem, že afiliácia pedagóga súvisí so zameraním na ľudí podľa Blakea a Mountonovej (Hudáková, 2010, Januska, 2020). Výskumne je overené, že študenti oceňujú na učiteľovi vlastnosti ako správna miera dominancie a ústretovosť. Učiteľ má svojich zverencov viesť a zároveň im pomáhať. Jedno s druhým tvoria psychologický predpoklad úspešného odovzdávania vedomostí. Vzťah študent – pedagóg má svoje špecifiká. Patria medzi ne hlavne pomáhajúci charakter, asymetria, formálnosť a osobný vzťah. Z toho vyplýva, že hostilita pedagóga charakterizovaná jeho nepriateľskosťou je vnímaná študentmi ako negatívna vlastnosť. Podobne je u pedagóga negatívne hodnotená submisivita alebo prílišná dominancia (Belovičová, 2021).
Okrem pedagogiky je vlastnosť afiliácia charakterizovaná priateľskosťou vhodná napr. pre obchodníkov.
Zhrnutie a záver
Byť priateľský sa oplatí, keďže pomocou druhým si posilňujete aj svoju sebadôveru (Koníčková, 2021b). Ak ste obklopení ľuďmi a rozprávate sa s nimi, dokážete si vyriešiť aj vlastné problémy. Afiliácia v dospelosti súvisí s afiliáciou rodičov, ktorí človeka vychovávali. Žiaľ, to isté platí aj pre hostilitu, ktorá sa môže prejaviť v šikanovaní. V dospelosti však už niet výhovoriek a v rámci sebavýchovy sa človek môže rozvíjať v priateľskosti k druhým. Začať môžete tak, že sa dnes niekoho spýtate, čo zažil.
Pozor na prílišnú afiliáciu! Je dobré niekedy druhým povedať “nie”. Manipulátor môže byť extrémne hostilný a vyberať si práve obete, ktoré sú extrémne afiliatívne. Ženy sa od mužov líšia v škále emočná podpora a pozitívna stimulácia. Žiaci na učiteľovi oceňujú afiliáciu v kombinácii s dominanciou. Napr. pre obchodníkov a manažérov sú to tiež žiaduce vlastnosti. Myslím si však, že každý z nás môže byť afiliatívny.
Prajem vám, aby ste nezabudli na to, že stačí tak na 80% 🙂 Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Belovičová, S. 2021. Manažérsky štýl pedagóga. In: Krpálek, P. et al (Eds). SCHOLA NOVA, QUO VADIS? Reviewed Papers of the 6th International Scientific Conference. Praha : Vysoká škola ekonomická. 124s. ISBN 978-80-87570-57-9, s. 20-26. Dostupné: http://www.extrasystem.com/9788087570579.pdf (citované 5.10.2022)
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Heinzová, Z., Kubejová, S. 2020. Interakčný štýl učiteľa v kontexte s črtovou emocionálnou inteligenciou. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela. Pedagogika, 11 (3), 139-150. Dostupné: http://www.casopispedagogika.sk/rocnik-11/cislo-3/studia-heinzova.pdf (citované 20.9.2022)
Hill, C.A. 1987. Affiliation Motivation: People Who Need People But in Different Ways. Journal of Personality and Social Psychology, 52 (5), 1008-1018. Dostupné na: https://www.researchgate.net/profile/Craig-Hill-5/publication/19575626_Affiliation_Motivation_People_Who_Need_People_But_in_Different_Ways/links/555dfb0e08ae9963a1140e11/Affiliation-Motivation-People-Who-Need-People-But-in-Different-Ways.pdf (citované 5.10.2022)
Hudáková, I. 2010. Štýl vedenia ľudí v práci manažéra – faktor zvyšovania konkurencieschopnosti v podniku (Ako sa stať úspešným manažérom?). Dostupné: https://www.danovecentrum.sk/odborny-clanok/Styl-vedenia-ludi-v-praci-manazera-faktor-zvysovania-konkurencieschopnosti-v-podniku-Ako-sa-stat-uspesnym-manazerom.htm (citované 5.10.2022)
Januska, B. 2020. Štýly vedenia v manažmente. Dostupné: https://www.euroekonom.sk/styly-vedenia-v-manazmente/ (citované 5.10.2022)
Koníčková, J. 2021a. Emocionálna inteligencia má svoj význam aj v práci. Ako sa prejavujú ľudia s vysokým EQ? Dostupné:
https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/6748/emocionalna-inteligencia-eq-v-praci (citované 3.10.2022)
Koníčková, J. 2021b. 10 tipov, ako si rozvíjať sebadôveru. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/4823/10-tipov-ako-si-rozvijat-sebadoveru (citované 23.9.2021)
Lehenová, A. 2013. Pedagogická a školská psychológia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. ISBN 978-80-8082-610-9. Dostupné: https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/ (citované 20.9.2022)
Lehenová, A. 2012. Vybrané kapitoly z pedagogickej a školskej psychológie 1. diel. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity.
McLeod, S.A. 2020. Maslow’s Hierarchy of Needs. Simply Psychology. Dostupné: https://www.simplypsychology.org/maslow.html (citované 20.9.2022)
Mikula, A. 2019. Využívajte Paretovo pravidlo 80/20 každý deň. Dostupné: https://www.timemanagement.sk/paretovo-pravidlo-80-20/ (citované 3.10.2022)
Nakonečný, M. 2000. Sociální psychologie. Praha : Academia. 287 s. ISBN 80-200-0690-7.
Nazare-Aga, I. 1999. Nenechte sebou manipulovat. Praha : Portál. 264s. ISBN 80-7178-256-4. In: Frankovský, M., Birknerová, Z. et al., 2017. Sociálna inteligencia – významná osobnostná charakteristika manažéra a coping. Prešov : Bookman. 206 s. ISBN 978-80-8165-172-4. Dostupné: https://www.unipo.sk/public/media/34291/monografia_Frankovsky_Birknerova_kol%20B5%20s%20obalkou.pdf (citované 3.10.2022)
Novák, J. 2021.Výstup z diagnostiky ICL. Dostupné: http://tresconsulting.cz/wp-content/uploads/Ukazka-vystupu-icl.pdf (citované 20.9.2022)
Pavlov, I. 2018. Teória výchovy a sebavýchovy dospelých (1. časť). Banská Bystrica : Belianum. 80 s. ISBN 978-80-557-151.
Procházková, T. 2018. Teória motivácie podľa Maslowa. Dostupné: https://www.mentem.sk/blog/teoria-motivacie/ (citované 20.9.2022)
https://delphipages.live/sk/zmiesany/five-factor-model-of-personality, citované 5.10.2022
https://www.euroekonom.sk/paretovo-pravidlo-8020-a-metoda-abc/, citované 3.10.2022
https://www.psycholog-ke.sk/–13-78-zname-experimenty-v-psychologii–albert-bandura-a-babika-bobo, citované 3.10.2022
https://topknihyo.sk/10-knih-o-emocionalnej-inteligencii/, citované 3.10.2022
https://www.youtube.com/watch?v=zerCK0lRjp8, citované 3.10.2022