Kritika

V 65. epizóde si posvietime na kritiku. Prečo je dobré poskytovať kritiku? Ako sa zvýšil výkon zamestnancov po kvalitnej kritike? Prečo je dobré aplikovať všetky kroky konštruktívnej kritiky? Komu a ako sa dáva jednoduchá kritika? Prečo má pochvala miesto v kritike? Ako rozdýchať a autenticky prijať kritiku?

Vypočuť v podcaste
Poskytovanie kritiky

Určite sa nám už všetkým stalo, že nás niekto kritizoval. Možno sa vám nepáčil spôsob, akým vám bola námietka podaná. Ale keď odstránime blato naokolo, vieme v kritike nášho správania nájsť trblietavé zrnko pravdy. Niekedy je však ťažké byť tomu otvorení, keď sa cítime ukrivdení a dotknutí nesprávne podanou kritkou. “Veď si to celé pokazil! Neponáhľaj sa tak!” môže byť neprijaté kvôli základnej chybe. Odhalili ste ju?

Podľa mojich osobných i odborných skúseností a preštudovaných zdrojov vyvodzujem, že nie je vhodné hneď “vybafnúť” kritiku. Dedukujem, že je to kvôli obrane, do ktorej sa kritizovaný následne ihneď stavia. A tak namiesto zamyslenia sa, čo je na kritike pravdy, zamýšľa sa nad svojou obranou: “No tak si to mala spraviť ty, keď si taká múdra!” A namiesto dobrého ovocia môže byť oheň na streche. Pritom správne poskytnutie kritiky je pre kritizovaného človeka výhodné. Viete, prečo? Na záver minulej 64. Potulky Pohľad späť som citovala výskum z Univerzity v Západnom Michigane.

Manažéri poskytovali kritiku zamestnancom a ak bola kvalitná, výkon sa zvýšil o 5 až 20% (Matuščáková, 2019). A to je podľa mňa dosť. V psychológii sa všeobecne prijíma, že kritické hodnotenie (Androvič, 2006) je spôsob, akým sa človek zdokonaľuje. Odporúčam preto sa naučiť aspoň jeden z dvoch postupov poskytnutia kritiky:

  1. Konštruktívna kritika
  2. Jednoduchá kritika
Konštruktívna kritika

Pri konštruktívnej kritike vychádzam z konštruktívnej hádky, ktorú som spomínala v 22. Potulke Partnerské vzťahy.

Vtedy som o konštruktívnej hádke hovorila v zmysle partnerských nezhôd. Teraz ju aplikujem všeobecnejšie na vyjadrenie kritiky komukoľvek – od príbuzných cez kolegov až po kamarátov. Upozorňujem, že moje psychologické cítenie – Gardner (2018) by to nazval interpersonálna inteligencia – mi napovedá, že týmto spôsobom je fajn poskytnúť kritiku blízkemu, s kým máme častý kontakt. Navrhujem túto dlhšiu 5-krokovú kritiku povedať tým, ktorých máte v sociálnych kruhoch bližšie. Konštruktívna kritika zaberá totiž viac času, je hlbšia a vyžaduje viac zamyslenia.

Postupovať teda navrhujem podľa 5. krokov (Gabura, Pružinská, 1995). Ku každému kroku napíšem dôvody, prečo si myslím, že sú dôležité a vymyslím pre vás príklady:

  1. Oslovenie kritizovaného. Je dôležité na “naladenie” oboch strán na výmenu názorov: “Chcem ti niečo povedať. Máš čas?” (ak nemá, nech povie, kedy bude mať)
  2. Vyjadrenie emócií. Aktivujeme empatiu v kritizovanom (Cherry, 2020): “Cítim sa ustarostená, mám obavu, nepáči sa mi, …”
  3. Kritika. Je dobrá na zdokonalenie človeka. Má sa podávať konkrétne, nemáme používať slovo “ale” (Mellenová, 2021, Tomko, 2018) a máme kritizovať správanie, nie osobu (Socratousová, 2018): “Často sa niekam ponáhľaš, rýchlo šoféruješ a nie si dosť obozretný.”
  4. Sebakritika. Ukazujeme ňou druhým, že aj my máme chyby: “Aj ja mám svoje slabosti, nešoférujem a obmedzuje ma to.”
  5. Pozitívne ocenenie. Dávame ním pozitívnu bodku na záver kritiky, ktorá vždy komentuje niečo negatívne: “Oceňujem, že si vieš nájsť čas na rozhovor.”

Zdá sa vám tento postup náročný? Pomerne je, avšak, keď si už naňho zvyknete, ide to hladšie. Môžete si ho vyskúšať na príklade konfliktu, ktorý ste s niekým mali v minulosti. Odporúčam pripraviť si vety, ktoré by ste vtedy boli bývali povedali blízkemu. Máte s niekým vášmu srdcu milým problém momentálne? Povzbudzujem vás napísať, čo by ste mu v konštruktívnej kritike povedali. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Mala som klienta, ktorému pomohlo uvoľniť sa, keď v našom poradenskom procese povedal, čo by povedal 🙂 Už to sa oplatí! Okrem toho konštruktívnou kritikou v komunikácii posúvame problém bližšie riešeniu.

Jednoduchá kritika

Čo však, keď chcete povedať kritiku niekomu vzdialenejšiemu, napr. kolegovi? Ak sa v sociálnych kruhoch, ktoré som kreslila v 47. Potulke o sociálnej opore, nachádza od vás ďalej, odporúčam podať mu kritiku jednoduchšie.

Inšpirujem sa základným pedagogickým princípom: najprv chváľ, potom karhaj (Kontírová, 2006). Predtým, ako kritizujete napr. výkon podriadeného, je dôležité povedať mu aspoň jednu pozitívnu informáciu. Počuť o sebe niečo príjemné pred spŕškou negatívnych informácií je podľa mňa dobré z 3 dôvodov:

  1. pochvala je príjemná
  2. zabezpečíte si pozornosť kritizovaného
  3. je pravdepodobnejšie, že sa nebude stavať do obrany

Barbara Fredericksonová vraví, že príjemné emócie nás podnecuje k tvorivosti, hravosti a dodávajú energiu zvládať stres (Atkinsonová et al, 2010). Preto kým niekomu niečo vytknete, oceňte na ňom niečo pozitívne. Zvýšite šancu, že si to negatívne viac vezme k srdcu.

Prijímanie kritiky 

Otáčame mincu a ideme si povedať, ako kritiku správne prijímať. Budem rada, ak budete šíriť aj túto epizódu ďalej. Ak si ju niekto pozorne vypočuje, má návod povedať kritiku správne. Vtedy nebude ťažké ju aj prijať.

Napr. ak vám niekto povie: “Dá sa s tebou dobre komunikovať, ale prekáža mi, že často na stretnutia meškáš.” Veľa ľudí však nevie, ako na to, a tak často píde skôr nervózne: “Zase meškáš, už ma to vážne štve!” To nie je ideálne podaná kritika.

Ak máte pri kritike negatívnu emóciu ako zahanbenie alebo hnev, je dobré sa najskôr upokojiť. Odporúčam najskôr hlboký nádych a výdych, až potom niečo povedať. Mohlo by to vyzerať takto: “Prepáč, viem, že je to moja slabá stránka. Som zahanbená a skúsim na tom popracovať.” To sa nazýva autenticita (Rogers, 1951), v ktorej ide o vyjadrenie emócie.

Ak na vás niekto “vybafne” kritiku hneď, odporúčam použit na ukľudnenie sebaovládacie stratégie v tomto poradí:

  1. nádych/výdych (potichu, vnútorne)
  2. autentické vyjadrenie emócie (ideálne nahlas)

Je skvelé byť autentický nahlas. Dedukujem, že je to vlastne 2. krok konštruktívnej kritiky – vyjadrenie emócie. Čerešničkou na torte je, že na nesprávne podanú kritiku môžeme zareagovať, že konštruktívne skritizujeme blízkeho, že nevie kritizovať 🙂

Výnimka potvrdzuje pravidlo

Napadajú mi 2 extrémne možnosti, kedy by sme mohli reagovať inak ako štandardne odporúčanou kritikou. Nie vždy je nutné použiť konštruktívnu alebo jednoduchú kritiku: 

  1. “pomysli si” – ide o stratégiu, kedy si kritiku pomyslíme v duchu. Odporúčam ju využiť vtedy, ak by kritizovanie mohlo narobiť viac škody ako úžitku (ak sa jednoduchá kritika týka šéfa alebo konštruktívna kritika urážlivého blízkeho)
  2. povedz hneď – máte vo svojom okolí niekoho, koho ste v kruhoch sociálnej opory nakreslili v najbližšom kruhu tesne pri sebe? Presne tomu môžete povedať kritiku zhurta, ako vám ide na jazyk. Ak je naozaj taký priateľ, domnievam sa, že to vezme v dobrom. Za predpokladu, že inokedy ho chválite a máte zrelý vzťah. Môže to byť vaša babka, manžel či kamarátka, dôležitá je hĺbka vzťahu.
Záver

Všeobecne platí, že nie je vhodné kritiku povedať hneď. Ideálne je urobiť pred ňou jeden-dva kroky. Ak ide o jednoduchú kritiku, stačí povedať jednu pochvalu pred kritikou. Je to v súlade s pedagogickým princípom najprv pochvala, potom kritika. Odporúčam ju použiť okrem škôl aj v pracovných vzťahoch.

Psychologickejšia je konštruktívna kritika, ktorá vyžaduje hlbší vzťah – priatelia, rodičia, súrodenci, manželia… Pri nej pred samotnou kritikou pozveme kritizovaného do rozhovoru a autenticky vyjadríme svoje emócie. Po kritike príde sebakritika a pochvala na záver.

Všimli ste si, že v jednoduchej i konštruktívnej kritike má svoje miesto pochvala? Prajem vám, aby ste vedeli chváliť i kritizovať. Výnimka potvrdzuje pravidlo, preto sem-tam radšej nahlas nekritizovať, ak by to mohlo mať neblahé dôsledky. Vtedy odporúčam použiť moju stretégiu “pomysli si”. A pri top vzťahoch kritizovať okamžite!

Pri prijímaní kritiky odporúčam dopriať si pár sekúnd na upokojenie nádychom a výdychom. A autenticitou, že sa napríklad cítite ukrivdení alebo ponížení, nič nepokazíte.

Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!

Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.

Bibliografia

Androvič, A. 2006. Spätná väzba ako indikátor efektivity a kvality. Bulletine UKB 1/2006. Dostupné: https://itlib.cvtisr.sk/clanky/clanek1317/ (citované 11.1.2023)

Atkinsonová, R. et al. 2010. Psychologie. Praha : Portál. 751 s. ISBN 80-7178-640-3.

Cherry, K. 2020. 5 Components of Emotional Intelligence. Dostupné: https://www.verywellmind.com/components-of-emotional-intelligence-2795438 (citované 11.1.2023)

Gabura, J., Pružinská, J. 1995. Poradenský proces. Praha : Sociologické nakladatelství. 147 s. ISBN 80-85850-10-9.

Gardner, H. 2018. Dimenze myšlení. Teorie rozmanitých inteligencí. Praha : Portál. 480 s. ISBN 9788026213031.

Kontírová, S. 2006. Humanizácia školského hodnotenia očami praktikantov. Pedagogická orientace 1, s. 86-99. Dostupné: https://journals.muni.cz/pedor/article/viewFile/992/805 (citované 11.1.2023)

Matuščáková, Z. 2019. 7 tipov, ako dávať spätnú väzbu, od psychologičky a HR špecialistu. Dostupné: https://www.forbes.sk/kaslite-na-sendvicovu-techniku-7-tipov-ako-davat-spatnu-vazbu-od-psychologicky-hr-specialistu/ (citované 11.1.2023)

Mellenová, M. 2021. Aký význam má spätná väzba. Dostupné: https://www.mariamellenova.sk/spatna-vazba-ako-dar/  (citované 11.1.2023)

Rogers, C.R. 1951. Klientom centrovaná terapia. Modra : Persona. 497 s. ISBN 8096798030.

Socratousová, S. 2018. 5 zásad efektívnej spätnej väzby. Dostupné: https://www.podnikajte.sk/zamestnanci-a-hr/zasady-efektivnej-spatnej-vazby (citované 11.1.2023)

Tomko, Ľ. 2018. 7 návykov, ktoré vám pomôžu zefektívniť váš tím. Dostupné: https://www.trend.sk/blogy/7-navykov-ktore-vam-pomozu-zefektivnit-vas-tim (citované 11.1.2023)

https://www.mojabiblia.sk/search/?searchtext=Mt+7%2C15-20%3B+Mt+12%2C33-35%3B+Lk+6%2C43-45, 11.1.2023