V 47. potulke sa opieram o zistenia, ako funguje sociálna opora v každodennom živote, aký je vzťah intimity a vyjadrenia opory medzi ľuďmi a aké sú druhy sociálnej opory. Prečo závisí poskytnutie sociálnej opory od toho, ako je k nám človek blízko? Aký je vhodný počet blízkych a vzdialených vzťahov podľa môjho koncentrického modelu sociálnej opory? Ako sa opieram o teóriu funkčnej vzdialenosti a introverzie/extraverzie?
Sociálna opora v každodennom živote
Sociálna opora je úžasný koncept psychológie definujúci priateľstvo, rodičovstvo aj prácu pre druhých. Čo majú spoločné? Urobiť pred druhých (=sociálna) niečo užitočné, keď to potrebujú (=opora).
Možno si poviete, že rodičov si človek nevyberá. Chápem, ale ako sa vraví, priatelia sú rodina, ktorú si vyberáme sami. Niečo na tom bude. Ak máte dobrých blízkych, v situácii keď sa sťahujete, potrebujete nakúpiť, lebo ste chorý, vám pomôžu. Dobrý priateľ vás vypočuje aj o polnoci, keď máte slzy na krajíčku. Priateľom myslím aj manžela, manželku. Intimita je totiž podľa súčasného amerického psychológa Sternberga (2008) základným komponentom lásky (Nakonečný, 2000, obrázok 1).
Keď som viedla predmanželskú prípravu snúbencov, na intimitu som zvlášť upozorňovala. Ak chcete mať so svojím manželským partnerom ozaj blízky vzťah, je dobré sa o veciach ešte pred svadbou rozprávať. Znie to banálne, ale veľký záškodník vzťahu sú tzv. imlipicitné očakávania (Gabura, Pružinská, 1995). Napr. keď od manžela čakáte, že postaví dom, ale nikdy mu to nevyslovíte. To vie narobiť riadnu šarapatu.
Intimita je dôležitým komponentom priateľstiev všeobecne. Má v psychológii výsadné miesto, veď ako s psychológom, tak s priateľom sa rozprávame. Langmeier a Matějček radia intimitu medzi základné psychické potreby detí. Erikson ju nazýva vývinovou potrebou od 18-25 rokov (Vágnerová, 2005). Podľa mňa priateľov potrebujeme celý život. Či už v detstve, alebo dospelosti, blízki sú pre náš život potrební. Preto sa o vzťahy starajme. Ako? Povzbudzujme sa, zavolajme tým, čo ich máme radi (a povedzme im, že ich máme radi), navštívme ich, pripravme im prekvapenie.
Druhy sociálnej opory
Ak poskytneme druhým užitočnú informáciu, je to tiež druh sociálnej opory. Keď robím pre vás Potulky, snažím sa presne o to. Spadá to pod jeden zo štyroch druhov sociálnej opory (Křivohlavý, 2001):
- Informačná opora – môžete si odpovedať: Akou informáciou vám niekto v poslednej dobe pomohol? Akou ste pomohli vy? Môže ísť o dobrý skutok formou poskytnutia rady, akú som dnes dala kolegovi. Nevedel sa dostať do svojho počítača, tak som ho nasmerovala na niekoho, kto mu bude vedieť pomôcť. Väčšinou poskytujem celkom iné poradenstvo, čo sa týka výpočtovej techniky radšej zavolám na pomoc niekoho iného 🙂
- Inštrumentálna opora. Ak napr. potrebujete tú techniku zapojiť či preniesť a niekto vám s tým pomôže ide o veľmi konkrétnu formu inštrumentálnej pomoci. Napadá mi ešte sťahovanie, či požičanie peňazí.
- Emočná opora. Tak toto mám veľmi rada, ak sa niekomu môžem vyrozprávať! Veľmi to pomôže “upratať” si svoje emócie. Ten niekto potom poskytuje práve emočnú oporu. Nezabudnime aj my byť pre druhých emočnou oporou, napr. ak sú rozrušení alebo majú stres.
- Hodnotiaca opora. Ide o povzbudzovanie druhého v jeho aktivitách (Vojtová, 2021). Ak sa chceme rozvinúť v emočnej inteligencii, je skvelé prizvať si druhého ako svojho kontrolóra (Ulčin, 2015). Máte niekoho takého, kto si vás pozval do svojich snažení? Alebo ste pozvali niekoho vy ako dozor napr. nad svojím chudnutím alebo bojom so závislosťou, resp. takou malou “závislôstkou”?
Kruhy sociálnej opory
Ohľadom sociálnej opory som vysvetlila druhy, teraz idem kresliť kruhy 🙂 Myslím, že je to fajn, nebudem len rozprávať, prekonám sa a idem kresliť. Lepšie raz vidieť ako stokrát počuť.
Takže, ak ste ešte doteraz nenazreli do textových verzií Potuliek, ktoré vždy doprevádzajú podcastovú verziu, odporúčam práve teraz. Je to dobré pre názornosť aj pre možnosť ďalšieho vzdelávania, keďže do bibliografie vždy dávam odborné zdroje k danej téme. Mnohé z nich si môžete rozkliknúť rovno z pohodlia vášho počítača či mobilu.
Späť k meritu veci: navrhujem vlastný koncentrický model sociálnej opory (obrázok 2).
Bod v strede znázorňuje človeka, každý si dosaďme seba. To neznamená, že všetko sa točí okolo nás, ale ako blízko si pustíme ľudí okolo seba. Fyzicky aj psychologicky. Môj koncentrický model sociálnej opory je v súlade s teóriou funkčnej vzdialenosti, o ktorej sa dozviete viac v 33. potulke o geštalt psychológii. Nateraz poviem toľko, že sa vyčleňujú 4 typy funkčnej vzdialenosti medzi ľuďmi, od najbližšej po najvzdialenejšiu (Mikuláštík, 2003):
- intímna (0-0,5m) – najbližší ľudia, rodina
- osobná (0,5-2 m) – priatelia (0,5m), neznámi ľudia (2m) (Pettijohn, 1998).
- sociálna (1-10 m) – spolužiaci, kolegovia, zaraďujem sem aj funkčnú vzdialenosť ktorú som skúmala v polkruhovom a radovo-stĺpcovom usporiadaní triedy – vzdialenejší žiaci menej komunikovali s učiteľom ako žiaci sediaci bližšie (Belovičová, 2015, 2011, Veseličová, 2009a, 2009b)
- verejná (2-100 m) – vzdialenejšie kontakty, rečníci, nakupujúci v obchode, ľudia na ulici, …
Najbližší kruh môjho modelu tvorí našich najbližších ľudí, ktorí sú v intímnej vzdialenosti. Stredný kruh označuje ľudí, ktorí sú nám milí, ale sú nám vzdialenejší, vystihuje to pojem osobná vzdialenosť (Mikuláštík, 2003). A do najvzdialenejšieho kruhu sa dostanú tí, ktorí sú od nás najvzdialenejší, ale stále nám niečo prinášajú. Pri týchto vzdialených ľuďoch dedukujem súvis so sociálnou vzdialenosťou. Verejná vzdialenosť sa podľa mňa v sociálnej opore nachádza málokedy, napr. ak vám cudzí človek v obchode poradí dobrý výrobok, alebo dá recenziu na produkt na internete.
Ak chcete, môžete si skúsiť takéto kruhy sociálnej opory nakresliť aj vy. Odporúčam zaznačiť do nich konkrétnych ľudí a vymenovať, aký je to druh opory. Prípadne viac druhov.
Počet ľudí v koncentrickom modeli sociálnej opory
Keď už vytvárame model sociálnej opory, tak poriadne. Čo myslíte, aký je vhodný počet priateľov? Ak ste introvert možno sa spýtate: načo množné číslo, nestačí jeden? 🙂 Extravert zas môže povedať: horkýže počet, veď tam môže byť nekonečno ľudí! Domnievam sa, že najbližších ľudí je vhodný počet skôr menej, no zasa nie príliš málo.
Milí potulkári introverti, nemal by to byť len jeden priateľ! Ak by ste stavili všetko na ‚jednu kartu‘, mohol by ochorieť alebo odísť do zahraničia a boli by ste nahratí. My potulkári extraverti, nemalo by to byť ani 30 ľudí, lebo to by sme s nimi nemohli udržovať hlboký vzťah.
V blízkom kruhu odporúčam cca 5 ľudí. Naozaj takých, ktorým sa zveríte aj s intímnejšími vecami. Manžel/manželka, blízki priatelia, rodičia, súrodenci. Výhodou je, že udržujete vzťah na úrovni viacerých druhov sociálnej opory.
V strednom kruhu odporúčam mať cca 10-20 ľudí. Nestrácate sa ešte? Môžete si to zapamämať tak, že čím zaberá kruh viac plochy, tým tam bude viac ľudí. Príbuzní a kamaráti, s ktorými zdieľate 1-2 druhy sociálnej opory. Babka, ktorá vám napečie koláčiky a prespíte u nej, kamarát ktorému sa môžete vyrozprávať a pomôže vám so sťahovkou…
V najvzdialenejšom kruhu môžeme mať viac ako 20 ľudí. Môžeme sa s nimi stretávať menej frekventovane a vymieňať si s nimi len jeden druh sociálnej opory. Patria sem napr. priatelia, s ktorými športujeme. Platí nepriama úmera: čím bližšie k stredu kruhu (teda k nám) tým menej ľudí, ale viac sociálnej opory. A čím ideme ďalej od kruhu, tým je síce viac ľudí, ale poskytnú menej sociálnej opory.
Záver
Každá pomoc sa počíta, ako v rozprávke dedko ťahá repku. V nečakanej chvíli sa nám môže zísť. Nezabudnime aj my poskytnúť oporu! Na základe môjho koncentrického modelu sociálnej opory poskytujeme všetky druhy (blízky kruh), prípadne 1-2 druhy (vzdialenejšie kruhy). Extraverti možu mať problém s blízkym kruhom v zmysle: “To tam mám mať len 5 ľudí?!” Introverti zase s vonkajším kruhom: “To tam mám mať až 20 ľudí?!” Dobré je sa navzájom inšpirovať, nemyslíte? 🙂
Odporúčam správať sa “introvertne” v počte blízkych ľudí a “extravertne” v počte vzdialených ľudí. Výskum v mojej dizertačnej práci potvrdil, že ak si vopred zhromaždíme ako zdroj zvládania sociálnu oporu, tak máme v krízovej situácii vyššiu kvalitu života (Belovičová, 2014).
Prajem vám, nech je vaša voľba dôležitých ľudí v živote správna. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Belovičová, S. 2015. Vplyv priestorového usporiadania učebne na verbálnu komunikáciu študentov s pedagógom. In: Adamík Šimegová, M., Bizová, N., Brestovanský, M. (Eds.). Školská psychológia a kvalita života v edukácii. Trnava : Pedagogická fakulta TU. 357 s. ISBN 978-80-8082-837-0, s. 304.
Belovičová, S. 2014. Vzťah proektívneho zvládania, sociálnej opory a kvality života u pacientov po operácii. Dizertačná práca. Nitra : Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa.
Belovičová, S. 2011. Vplyv priestorového usporiadania školskej triedy na verbálnu komunikáciu žiaka s učiteľom. In: Dolejš, M. et al. (Eds.). PhD existence : I. Česko-slovenská psychologická konference (nejen) pro doktorandy a o doktorandech. Olomouc : Univerzita Palackého. 296 s. ISBN 978-80-244-2858-1, s. 263-268.
Gabura, J., Pružinská, J. 1995. Poradenský proces. Praha : Sociologické nakladatelství. 147 s. ISBN 80-85850-10-9.
Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279s. ISBN 80-7178-774-4.
Kulhánek, F. 2018. Čo nás na opačnom pohlaví priťahuje, ako vyzerá zamilovanosť a aké sú dôležité komponenty vzťahu? Dostupné: https://refresher.sk/59623-Co-nas-na-opacnom-pohlavi-pritahuje-ako-vyzera-zamilovanost-a-ake-su-dolezite-komponenty-vztahu (citované 13.4.2022)
Mikuláštík, M. 2003. Komunikační dovednosti v praxi. Praha : Grada, 361 s. ISBN 80-247-0650-4.
Nakonečný, M. 2000. Sociální psychologie. Praha : Academia. 287 s. ISBN 80-200-0690-7.
Pettijohn, T. F. 1998. Interpersonal Distance. In: Psychology: A ConnecText. Ohio : OHIO STATE UNIVERSITY-MARION, McGraw Hill Companies. ISBN 0-07-292904-9. Dostupné: http://www.dushkin.com/connectext/psy/ch15/intdis.mhtml (citované 13.2.2008)
Sternberg, R.J. 2008. Láska je príbeh. Bratislava : Ikar. 197 s. ISBN 978-80-551-1643-3.
Ulčin, P. 2015. IQ vs. EQ alebo čo vám v škole zabudli povedať. Dostupné: https://www.trend.sk/blogy/iq-vs-eq-alebo-co-vam-skole-zabudli-povedat (citované 20.4.2022)
Vágnerová, M. 2005. Vývojová psychologie I. Dětství a dospívání. Praha : Nakladatelství Karolinum. 467 s. ISBN 80-246-0956-8.
Veseličová, S. 2009a. Verbálna komunikácia medzi žiakom a učiteľom. Povedz mi, kde sedíš a ja ti poviem, aký si (komunikatívny). In: Heller, D., Charvát, M., Sobotková, I. (Eds.) Já, my & oni. Brno : Masarykova univerzita. ISBN 978-80-210-49383, s. 17.
Veseličová, S. 2009b. Verbálna komunikácia medzi žiakom a učiteľom: situačné verzus osobnostné faktory. In: IV. medzinárodná konferencia doktorandov odborov psychológia a sociálna práca : zborník z konferencie. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa. ISBN 978-80-8094-660-9, s. 562-570.
Vojtová, Z. 2021. Povzbudenie a jeho význam v rodičovskej výchove. Dostupné: https://www.komposyt.sk/pre-rodicov/preview-file/rodicovska-vychova_vojtova-340.pdf (citované 20.4.2022)
https://www.casopis-manazer.sk/manazment-poznatkov-o-zakaznikoch-viac-nez-len-softver/ (citované 13.4.2022)
https://www.usmev.sk/psychicke-potreby-dieaa/ (citované 13.4.2022)