V 16. Potulke psychológiou hovorím o dôležitosti prevencie psychických chorôb, o ich štatistikách na Slovensku a o rozdieloch medzi frustráciou, stresom a záťažou. Prečo vzniká posttraumatická stresová porucha nie len u vojnových veteránov, ale aj u zdravotníkov riešiacich COVID a v traumatizujúcich vzťahoch? Prečo je vhodnejši internalizmus ako externalizmus pre psychické zdravie? Čo je to resiliencia, koherencia a hardiness?
Pred tým, ako vám poviem o dnešnej téme, vás chcem o niečo poprosiť. Ak vám môj podcast do života prináša hodnotu, ktorú oceňujete, pozývam vás jeho tvorbu podporiť aj prostredníctvom crowdfundingu na StartLab do polovice mája 2021. Info nájdete TU. Za vašu podporu si môžete vybrať aj skvelé darčeky ako záložka do knihy, podšálka, nálepky alebo téma epizódy na želanie. Ďakujem, vážim si to!
Bio-psycho-socio-spirituálne zdravie
Psychické zdravie som rozoberala už v predchádzajúcich potulkách, napr. v 6. potulke EQ, v 7. potulke depresia a v 9. potulke vyhorenie. Dostala som však tip na spracovanie témy stresu a mentálneho zdravia, preto sa budem snažiť v tejto potulke predstaviť vám rôzne pohľady na psychické zdravie. Dôvod, prečo nepoužívam slovo duševné zdravie, ale psychické zdravie, som vysvetlila v 1. potulke o psychológii ako vede.Psychické zdravie je definované Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO ako súčasť celkového zdravia človeka. Keďže človek je bio-psycho-socio-spirituálna jednota, nezabúdajme ani na psychické zdravie. Pri založení WHO v r. 1948 boli prioritami liečba malárie, tuberkulóza, pohlavné ochorenia, výživa a hygiena. Mnohé sú aktuálne aj v dnešnej dobe. V európskom priestore sú špecifiká rozvíjať zdravotné politiky a programy verejného zdravia s cieľom prevencie. Prevencia sa čím ďalej, tým viac aplikuje práve na oblasť psychického zdravia. Existuje primárna prevencia (napr. aby sme nevyhoreli) a sekundárna prevencia (napr. aby sme vyhorenie vyliečili a do budúcna mu predchádzali). Prečo sú dnes také aktuálne preventívne programy? Aby sme zabránili vzniku problémov v budúcnosti. Aj problémov s Vaším psychickým zdravím.
Psychické zdravie
Často sa hovorí, aby sme si dávali pozor na zdravie, ale myslí sa fyzické zdravie. Aby sme jedli veľa zeleniny, ovocia, mali dostatok spánku a pohybu, vyhýbali sa nakazeniu vírusmi a neničili si zdravie alkoholom alebo fajčením. To všetko sú potrebné veci. Ale povedal vám už niekto, aby ste každý deň oddychovali, smiali sa, urobili si z niečoho srandu, dopriali sami sebe radosť alebo mali nad vecami nadhľad? Potrebujeme to rovnako ako fyzické zdravie. O plnom zdraví hovoríme, keď sú všetky zložky zdravia fyzická, psychická, sociálna aj duchovná v poriadku. Psychické zdravie je dôležitým prvkom zdravia, napriek jeho nejednoznačnosti a vágnosti, kvôli ktorým neexistuje jediná objektívne uznávaná definícia duševného zdravia. Jeho dôležitosť zdôrazňuje väčšina prístupov k významu zdravia. Ani český psychológ Jaro Křivohlavý, ktorý vydal peknú publikáciu Psychologie zdraví, v nej neuviedol definíciu psychického zdravia (Křivohlavý, 2001). Píše o predmete psychológie zdravia, ktorým je prevencia, vedecká práca a zameranosť na relatívne zdravých ľudí, ktorí sú z psychologického hľadiska v normále (nemajú psychiatrickú diagnózu).
Zo štatistických meraní na Slovensku vyplýva, ze ročne ochorie na psychickú chorobu cca 250 000 ľudí a cca 1 milión ľudí má skúsenosť s psychickou chorobou. Medzi najčastejšie psychické poruchy v SR patria depresia, samovražda, schizofrénia, Alzheimerova choroba, úzkostné a fóbické poruchy a poruchy príjmu potravy
Frustrácia a stres
Verím, že podľa Křivohlavého (2001) patríme do kategórie normálu, že ideme skôr upravovať naše psychické zdravie než liečiť psychickú chorobu. Zúročíme to vo viacerých oblastiach, napr. aby nevznikol bolestivý fyzický problém, za ktorým je nevyriešený psychický problém.
Vidíte tú prepojenosť fyzického a psychického zdravia v psychosomatike? Kým prejdeme k posilneniu psychického zdravia, definujem frustráciu a stres, ktoré sú pri psychických problémoch prítomné. Frustrácia je podľa Rosenzweiga “situácia neriešiteľného problému, kedy človek nemá možnosť úniku alebo vyhnutia sa situácii” (Daniel et al., 2003, s. 213). Stres je extrémne vyhrotená situácia frustrácie. Frustrácia aj stres sú emočné stavy so silnými reakciami, ktoré vyvolávajú tri druhy situácií (Daniel et al., 2003):
- sťažené životné podmienky
- časový stres
- predpokladanie dôsledkov riešenia náročnej situácie
Každý máme občas ťažšie chvíle, keď sa niečo nakopí a nestíhame. To je normálne a nie je to stres, ale záťaž, hoci niektorí autori pojmy zamieňajú (Laca, Kočišová, 2012). Rozlišujeme ľahkú psychickú záťaž, to sú bežné činnosti, ktoré nedosahujú hraničný prah stresora. Ďalej poznáme strednú psychickú záťaž, pri ktorej sú mierne zvýšené nároky na aktivitu a ťažkú psychickú záťaž, kde ide o závažnú situáciu až ohrozenie života (Daniel et al., 2003). Iba ťažká záťaž sa dá zjednotiť so stresom.
Posttraumatický stresový syndróm
Rozlišujeme tiež eustres a distres, čiže stres z pozitívnych alebo negatívnych udalostí. Eustres je napr. z narodenia bábätka v rodine a distres z úmrtia manžela alebo manželky (Atkinsonová et al., 2010). Podľa stresovej škály autorov Holmes a Rahe je úmrtie partnera na 1. mieste v sile stresorov. Vysoko na škále je aj zmena pracovného zamerania, čo sa stalo napríklad u zdravotníkov riešiacich COVID. Viac frustrácie, nebezpečia a nové podmienky práce môžu spustiť distres. Neriešený distres môže prerastať do posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá je závažným stavom a vzniká ako reakcia na prežitie či svedectvo intenzívneho zdravie ohrozujúceho traumatického zážitku.
Často sa uvádzajú ako príklad vojnoví veteráni, ale posttraumatická stresová porucha môže vzniknúť aj pri iných bojoch – ako boj s COVID-om alebo boj vo vzťahoch. Dôležitý je spoločný menovateľ prekonanie traumy. Symptómy posttraumatickej stresovej poruchy sú:
- Znovuprežívanie (flashback-y). Opakované spomienky, ktoré sa vracajú bez toho, aby človek chcel, vynárajú sa mu obrazy, zvuky, vône, telesné pocity, emočné stavy. Spúšťačmi sú často podnety, ktoré niečím pripomínajú traumatickú udalosť. Spomienky môžu prichádzať v podobe desivých snov.
- Vyhýbanie. Vracajúca sa trauma človeka stresuje, snaží sa vyhýbať všetkému, čo mu ju pripomína, myšlienkam, miestam, ľuďom, čím sa jeho život obmedzuje.
- Zvýšené nabudenie. Zhorší sa spánok, sústredenie, schopnosť upokojiť sa.
- Zmeny v emóciách. Buď podráždenosť a hnevlivosť alebo pocity viny a hanba.
- Zmeny v náladách. Človek nemá záujem o činnosti, ktoré ho predtým bavili.
Stres a vyhorenie
Predstavila som vám symptómy posttraumatickej stresovej poruchy. Pripomínajú mi stav veľkého vyhorenia, o ktorom som hovorila v 9. potulke. Na rozdiel od vyhorenia je však posttraumatická stresová porucha sprevádzaná traumatickou skúsenosťou. V psychologickej literatúre sa v súvislosti so stresom hovorí o vyhorení, ktoré vzniká v emočne náročných a dlho pretrvávajúcich situáciách (Daniel et al., 2003). Riešenie posttraumatickej stresovej poruchy je u klinického psychológa, ale ak stres ešte neprerástol do poruchy, môžete uplatniť relax ako metódu proti stresu.
Odporúčam zaradiť si do denného programu oddych (ozajstný oddych :-)). Okrem vyrovnávania sa so stresom má oddych vždy aj pridanú hodnotu. Napríklad, ak si pozeráte encyklopédiu o umení, rozšírite si obzory. Ak čítate román, rozvíjate fantáziu. Ak športujete, robíte niečo pre svoje fyzické i psychické zdravie. Ak zavoláte na hodinu kamarátovi, rozvíjate vaše priateľstvo (ako som o tom rozprávala v 12. potulke). Robte ale niečo, čo sa vám chce.
Možno mi teraz namietnete, že v 7. potulke o depresii som citovala Froggattovu (2003) nutnosť robiť aj to, čo sa nám nechce. Iste, to bolo v prípade depresie, ktorá je charakteristická svojou pasivitou a človeka treba rozhýbať. Ale v prípade stresu a vyhorenia treba práve naopak robiť to, čo sa nám chce, pretože človek je tak aktívny, že treba, aby spomalil.
Pozor však na pasívne trávenie voľného času napr. pozeranie televízie! Aj ja si rada pozriem film, ale bezmyšlienkovité zapnutie telky každý deň je nadmerným prísunom podnetov a môže sa paradoxne stať ďalším novým stresorom.
Stres, vyhorenie aj depresia sa rozvíjajú niekoľko mesiacov až rokov (Horák, 2019, Zvariková, 2019). Ak chcete vedieť, o akú diagnózu u vás ide alebo aká sa u vás rozvíja, môžete ma kontaktovať a urobím vám psychodiagnostiku prípadne psychoporadenstvo.
Internalizmus a externalizmus
Ak sa rozhodnete vziať svoj psychický stav do vlastných rúk, robíte dobre. Julian Rotter rozdelil v r. 1966 v rámci umiestnenia kontroly dve dimenzie: internalizmus a externalizmus (Steca, Montani, 2014). Ak internalista potrebuje, psychológa vyhľadá. Internalisti sú tí, ktorú surfujú na každej vlne a externalisti sa vyhovárajú na prekážky.
Ako sa vraví, kto chce hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. Internalista hľadá spôsoby ako uspieť, pýta sa “Čo by som mohol urobiť pre dosiahnutie cieľa?” Externalista vymenuje kopu dôvodov, prečo neuspel, napr. “oni mi kladú polená pod nohy” alebo “nedali mi vyšší plat”. Poznáte niekoho takého? Kam sa radíte vy? Väčšina ľudí sa nachádza medzi internalizmom a externalizmom v súlade s Gaussovou krivkou (Praus, 2021), ktorú som spomenula pri 14. potulke.
Zistilo sa, že internalizmus súvisí s psychickým zdravím. Skúmal sa zdravotný stav ľudí v domove dôchodcov. Experimentálna skupina si mohla vybrať aktivity, v kontrolnej skupine o aktivitách rozhodovalo vedenie. Vtedy u 73% ľudí prišlo k zhoršeniu zdravotného stavu, kým v experimentálnej skupine, ktorí si aktivity vyberali sami, prišlo u 93% obyvateľov k zlepšeniu zdravotného stavu. Aj po 18 mesiacoch boli zdravší, aktívnejší aj sociálne čulejší (Rodin, Langer, 1977 in: Křivholavý, 2003). Implikácie výskumu vidím do oblasti výchovy aj pracovnej psychológie, nechať ako rodič, pedagóg, zamestnávateľ deti aj dospelých byť slobodní a aktívni. Vysvetľujem to tak, že sa ľudia vtedy snažia na “svojom” viac pracovať, čím sa približujú k cieľu.
Resiliencia, koherencia, hardiness
Křivohlavý (2003) zaraďuje medzi osobnostné črty pri zvládaní stresu okrem internalizmu aj resilienciu, koherenciu a hardiness. Resiliencia je nezdolnosť v zvládaní ťažkých životných situácií. Emmy Wernerová ju skúmala u detí na ostrove Kauai. Tretina detí pochádzala z veľmi chudobných pomerov, napriek tomu tretina z nich prekonala prekážky a začlenila sa do spoločnosti. Čím to je, že tieto deti úspešne zvládajú nepriaznivé podmienky? Zistilo sa, že ide o spojenie autonómie so schopnosťou požiadať o pomoc, s hobby, s vysokou sebaúctou, s blízkym vzťahom k aspoň jednému dospelému, u dievčat to bola žena a u chlapcov muž. Nezdolné deti obvykle nepatrili k najúspešnejším v triede (Kiewer, 1999 in: Křivohlavý, 2003), ale v termínoch EQ mali vysokú emočnú inteligenciu.
Antonovsky skúmal koherenciu čiže odolnosť ľudí, ktorí prežili koncentračný tábor. Vyčlenil tri dimenzie koherencie (Antonovsky, 1987 in: Křivohlavý, 2003):
- Zmysluplnosť. Postoj, že situácia a jej riešenie má zmysel.
- Zrozumiteľnosť. Svet je miesto, ktoré má usporiadanie a dá sa predvídať.
- Zvládnuteľnosť. Povedomie o primeranosti vlastných síl riešiť situáciu.
Dimenzie koherencie charakterizujú ľudí, ktorí zvládajú ťažké situácie, medzi nimi napríklad aj Viktora E. Frankla, ktorý sám prežil koncetračný tábor. Hardiness znamená tvrdosť a Kobasová (1979 in: Křivohlavý, 2003) ju skúmala u manažérov. Rozdelila ich podľa toho, koľko pracovných absencií a stresu zažili za posledné tri roky. Zistila, že sa líšia v miere kontroly, oddanosti s prácou a chápaní ťažkých situácií ako výziev. Vidím podobnosť medzi kontrolou v Kobasovej teórii hardiness a kontrolou u internalistov Rottera.
Záver
Dôležité pre psychické zdravie je nehádzať flintu do žita ani pri nepriaznivých životných podmienkach. V rámci kontroly vám odporúčam skúsiť vždy aspoň nejaké riešenie, lebo ak nezmeníte prístup, nemôžete čakať iný výsledok. Ak máte deti, frustračnú toleranciu môžete zvyšovať napríklad ak im večer poviete, aby ukončili hru a išli spať. Nezabudnite, že psychiku treba kŕmiť zážitkami a dopriať jej porciu aktívneho oddychu podľa Vašej chuti. Všetkého veľa škodí a platí to aj pri práci.
Majte sa dobre a prajem vám oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Antonovsky, A. 1987. Unraveling the Mystery of Health – How People Manage Stress and Stay Well. San Francisco : Jossey-Bass. In: Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279s. ISBN 80-7178-774-4.
Atkinsonová, R. et al. 2010. Psychologie .Praha : Portál. 751s. ISBN 80-7178-640-3.
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Frankl, V.E. 2006. A přesto říci životu ano. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství. 175 s. ISBN 80-7192-866-6.
Frankl, V.E. 2007. Trpiaci človek. Bratislava : LÚČ. 155s. ISBN 978-80-7114-638-4.
Froggatt, W. 2003. Šťastie je vaša voľba. Bratislava : Ikar. 309 s. ISBN 80-551-1085-9.
Horák, O. 2019. Psychológ: Depresia nevznikne zo dňa na deň, rozvíja sa bežne mesiace, keď ignorujeme miernejšie signály. Dostupné: https://dennikn.sk/1659218/psycholog-depresia-nevznikne-zo-dna-na-den-rozvija-sa-bezne-mesiace-kedy-ignorujeme-miernejsie-signaly/ (citované 5.5.2021)
Kobasová, S.C. 1979. Stressful life events and health: An inquiry into hardiness. Journal of Personality and Social Psychology, 37, 1-11. In: Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279s. ISBN 80-7178-774-4.
Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279s. ISBN 80-7178-774-4.
Kiewer, W. 1999. Resilience. In: Benner, D.G., Hill, P.C. (Eds.) Baker Encyklopedia of Psychology and Counseling, Baker Books, Grand Rapids, 1037-1038. In: Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279s. ISBN 80-7178-774-4.
Laca, S., Kočišová, V. 2012. Stres a záťaž u ľudského jedinca. Dostupné: https://www.prohuman.sk/psychologia/stres-a-zataz-u-ludskeho-jedinca (citované 5.5.2021)
Praus, P. 2021. Inteligence a její měření. Dostupné: https://casopis.mensa.cz/veda/inteligence_a_jeji_mereni.html (citované 5.5.2021)
Steca P., Monzani D. 2014. Locus of Control. In: Michalos A.C. (eds) Encyclopedia of Quality of Life and Well-Being Research. Springer, Dordrecht. Dstupné: https://doi.org/10.1007/978-94-007-0753-5_1688 (citované 5.5.2021)
Zvariková, M. 2019. S hrôzou do práce: Syndróm vyhorenia môže postihnúť každého. Dostupné: https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2013_06/Syndrom_vyhorenia.aspx?did=1&sdid=49&tuid=0&page=full& (citované 5.5.2021)
https://www.hhi.institute/sk/aktivity/prevencia-psychickych-ochoreni (citované 5.5.2021)
https://www.janssen4patients.com/sk/ochorenia/schizofrenia/ochorenie/co-je-schizofrenia/definicia-zdravia-a-dusevneho-zdravia (citované 5.5.2021)
https://www.mindtools.com/pages/article/newTCS_82.htm (citované 5.5.2021)
https://www.psychologicalmaturity.com/2021/02/rotter-test-know-character.html (citované 5.5.2021)
https://psychozdravie.sk/posttraumaticka-stresova-porucha-test/ (citované 5.5.2021)
https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1687%3Awho–svetova-zdravotnicka-organizacia&catid=125%3Amedzinarodna-spolupraca-a-eu&Itemid=111 (citované 5.5.2021)
https://vysetrenie.zoznam.sk/cl/1000649/1902455/Ako-sa-mozu-odrazit-EMOCIE-na-vasom-tele–Typy-BOLESTI–za-ktorymi-je-psychicky-stav- (citované 5.5.2021)