V 17. potulke vám poviem, čo je to psychodiagnostika, ako súvisí s psychoporadenstvom a psychoterapiou a aké sú druhy psychodiagnostických metód. Čo je typické pre experiment, pozorovanie, rozhovor, dotazník, sociometriu a psychologický test? Aké nároky sa kladú na odborníka, keď analyzuje projektívne techniky a produkty činností? Aký je rozdiel medzi kvantitatívnym a kvalitatívnym prístupom?
Čo je psychodiagnostika?
Psychodiagnostika je aplikovaná psychologická disciplína, zameraná na meranie psychických vlastností a stavov (Satinská, 2021). Realizuje ju odborník s príslušným vzdelaním. Ak chce ísť klient na psychoterapiu, predchádza jej psychodiagnostika. Načo by sme tápali a riešili všetko, keď nevieme nič? Potrebujeme definovať psychický problém a na to máme plné vrece psychodiagnostických metód. Niekedy je psychodiagnostika oddelená od psychoterapie, napríklad pri vyhodnotení schopností človeka v pracovnej psychológii.
Ak si chce niekto zarábať na chlebík ako kamionista, musí prejsť psychodiagnostikou vytrvalej pozornosti tzv. vigilancie, keďže bude šoférovať celé hodiny a nemôže si dovoliť zaváhanie. Pracovala som v oblasti dopravnej psychológie a skutočne sa pozornosť meria prístrojom, ktorý simuluje šoférsku situáciu. Výsledok psychodiagnostiky je v tom prípade posudok, na základe ktorého človek získa oprávnenie pracovať ako šofér z povolania.
V pracovnej psychológii je psychodiagnostika začiatočná aj konečná psychologická práca s klientom. Súčasťou niektorých prijímacích pohovorov sú aj psychotesty, na základe ktorých môže byť človek posúdený ako vhodný kandidát na pracovnú pozíciu. Iná šálka kávy je psychodiagnostika, ktorá je prvým krokom v psychologickej práci a nasleduje za ňou psychoterapia alebo psychoporadenstvo ako ďalší krok.
Ak by ste mali záujem, psychodiagnostiku prípadne psychoporadenstvo vám rada urobím. Môžete ma kontaktovať cez facebook page Potuliek psychológiou a budem rada, ak vám budem môcť pomôcť.
Druhy psychodiagnostických metód
Aký je účel psychodiagnostiky? Či už je jediným krokom psychologickej práce s klientom, alebo za ňou nasleduje psychoterapia, účel psychodiagnostiky je rovnaký. Je to poznanie psychického stavu, vlastností, osobnosti a inteligencie človeka, čiže stanovenie diagnózy (Kusý, 2019). V psychodiagnostike sa používajú psychodiagnostické metódy, ktoré sú nástrojom na zistenie diagnózy klienta. Tak ako sa v maliarstve používa rám, plátno a farby alebo v digitálnom dizajne grafické programy ako nástroje, v psychodiagnostike sa takto používa psychodiagnostická metóda. Zarámujeme tak psychologický obraz klienta. Psychodiagnostická metóda je sústava podnetov, úloh, otázok a situácií, ktoré evokujú prejavenie sa znakov charakterizujúcich skúmanú osobu (Svoboda, 1999).
Existujú dve skupiny metód v psychológii (Ďurič et al., 1991 in: Lehenová, 2012):
- Objavovacie. Patrí sem pozorovanie, experiment, rozhovor, dotazník, sociometria, psychologické testy, projektívne techniky a analýza produktov činností. Budem ich ďalej rozoberať a ukážem vám aj príklady.
- Vyhodnocovacie. Po zhromaždení empirických údajov objavovacími metódami nasleduje ich analýza a interpretácia, pri ktorej sa používa buď kvantitatívny alebo kvalitatívny prístup. Vysvetlím vám ich rozdiely.
Dedukujem, že objavovacie metódy (ako psychologický test alebo dotazník) sa používajú v prípade realizacie výskumu, pretože každá diagnostika je výskumom v malom – skúmame jednu alebo niekoľko osôb. Iste ste sa aj Vy stretli s IQ testami alebo ste vypĺňali dotazník. Vyhodnocovacie metódy v rámci kvantitatívneho alebo kvalitatívneho prístupu sú na interpretáciu výskumu získaného objavovacími metódami. Pretože nestačí len objaviť, treba výsledky aj analyticko-syntetickým myslením spracovať a vyhodnotiť.
Experiment
Ako prvú vám predstavím kráľovskú metódu psychodiagnostiky – experiment. Je základom, na ktorom stavajú ostatné psychodiagnostické techniky. Začiatok experimentálnej psychológie je v roku 1879, keď Wundt založil prvé psycholaboratórium v Nemecku (McLeod, 2008) ako som o tom rozprávala v 1. potulke. V ostatných potulkách som spomenula Hurlockovej experiment odmien a trestov (Ďurič, 1965) v 3. potulke, Marshmalow test sebaovládania (Horák, 2018) v 6. potulke, Bandurov (Nakonečný, 2000) a Zimbardov experiment agresivity v 14. potulke a Rotterov internalizmus (Rodin, Langer, 1977 in: Křivholavý, 2003) v 16. potulke.
Čo mali experimenty spoločné? Práve experimentálnu metódu, ktorá je typická tým, že výskumník čo najpresnejšie pripraví a zaznamenáva reakcie, aby tým verifikoval hypotézu o závislosti premenných (Lehenová, 2013). Experiment musí splniť podmienky (Ferjenčík, 2000):
- príčina musí predchádzať následku
- musí byť zabezpečená kontrola ostatných premenných
Príčina je nezávislá premenná, následok závislá premenná a premenné, ktoré kontrolujeme, vonkajšie premenné. Účastníkov experimentu rozdelíme náhodne na experimentálnu a kontrolnú skupinu (Lehenová, 2012).
Vysvetlím to na experimente, ktorý som realizovala v školskej triede. Žiaci v experimentálnej skupine sedeli v polkruhu a v kontrolnej skupine v radovo-stĺpcovom usporiadaní. Príčina bola priestorové usporiadanie triedy a následok verbálna komunikácia s učiteľom. Zistila som, že žiaci v polkruhovom usporiadaní komunikovali s učiteľom viac vo forme otázok a odpovedí. Vonkajšie premenné som kontrolovala tak, že išlo o žiakov rovnakého veku (Veseličová, 2009a). Čo takto urobiť si experiment v našich životoch? Povzbudzujem vás napr. vylúčiť každodenné papkanie sladkostí a sledovať následok.
Pozorovanie
Ďalšou často používanou metódou v psychodiagnostike je pozorovanie. Je najstaršou a najprirodzenejšou metódou založenou na zmyslovom vnímaní, prostredníctvom ktorého sa sledujú vopred vybrané vlastnosti a prejavy osôb. A čo môžeme pozorovať? Výrazové prejavy skúmaných osôb (výraz tváre, mimika, gestikulácia, rečový prejav), ale aj konkrétne skutky, činnosť ľudí a ich celkové správanie (Lehenová, 2012). Existujú dva druhy pozorovania: introspekcia (pozorovanie seba) a extrospekcia (pozorovanie druhých ľudí). Z hľadiska času rozlišujeme krátkodobé a dlhodobé pozorovanie a z hľadiska cieľavedomosti náhodné a systematické pozorovanie (Lehenová, 2013). Práve systematické pozorovanie je typické pre psychodiagnostiku a výskum, kedy si vopred pripravíme kategórie pozorovania (Ferjenčík, 2010).
Predstavím vám longitudinálny výskum pánov Matějčeka a Langmeiera, o ktorom sa viac dočítate v knihe Psychická deprivace v dětství. Išlo o systematický dlhodobý výskum, ktorý trval niekoľko desiatok rokov a skúmal deti, ktoré dlhodobo nemali uspokojené základné psychické potreby, čiže boli psychicky deprivované. Podľa Matejčeka (2002 in: Cao, 2021) existuje 5 základných psychických potrieb: istota, stimulácia, zmysluplný svet, vlastné ja a otvorená budúcnosť. Zistilo sa, že ich nenaplnenie spôsobuje oneskorenie kognitívneho, motorického, osobnostného (Surá, 2017), rečového a citového (Kubíčková, 2008) vývinu detí, čo môže mať v dospelosti vplyv na neschopnosť nadviazať hlboké a trvalé vzťahy s partnerom a s vlastnými deťmi (Surá, 2017).
Pozorovanie praktizujeme aj my v bežnom živote, napr. keď si náhodne všimneme na ulici niekoho s ružovými vlasmi, ale aby išlo o vedecké pozorovanie s cieľom psychodiagnostiky, musí byť vždy plánované.
Rozhovor
Laicky používame aj rozhovor, každý deň sa totiž s niekym rozprávame a vymieňame si informácie. Avšak opäť ako v prípade pozorovania, ak má ísť o psychodiagnostickú metódu, musí byť rozhovor systematický a plánovaný. Bližšie sme k tomu vtedy, keď si dopredu naplánujeme tému rozhovoru, prípadne otázky, ktoré sa chceme napr. kolegu spýtať.
Podľa stupňa štrukturovanosti rozoznávame voľný (je daná iba téma), pološtrukurovaný (je daná téma a základné otázky) a štrukturovaný rozhovor (sú presne vymedzené otázky, Lehenová, 2013). Podľa počtu zúčastnených môže byť individuálny rozhovor, napr. keď diagnostikujeme intímne problémy osobného a rodinného života medzi štyrmi očami, a skupinový rozhovor, napr. keď skúmame názory na spoločenské problémy.
Rozhovor patrí medzi jednu z najpoužívanejších metód. Väčšinou sa realizuje priamym kontaktom, hoci v súčasnosti sa stále viac uplatňujú aj nepriame formy, napr. telefonické alebo on-line rozhovory (Lehenová, 2012). Ako príklad uvediem tento rozhovor zameraný na zistenie čitateľských preferencií.
Aj vy si môžete vyskúšať vedecký prístup k rozhovoru – dopredu si pripraviť otázky, napr. čo ešte o svojom kamarátovi neviete, a najbližšie sa ho na to spýtať. Prispejete tým aj k rozvoju vášho priateľstva, ako som o tom rozprávala v 12. potulke.
Výhodou rozhovoru je možnosť spýtať sa otázku navyše, ktorá psychológovi napadne v priebehu jeho realizácie. Nevýhody sú získanie menšieho počtu odpovedí, keďže rozhovor je náročný na čas, a možná neochota otvoriť sa najmä pri rozhovore o citlivých témach.
Dotazník
Nevýhody rozhovoru koriguje dotazník, ktorý je najčastejšou metódou v psychológii (Lehenová, 2013). Netreba však zabúdať, že jeho slabé stránky sú možnosť dávať neúprimné odpovede kvôli anonymite účastníkov a vyškrtať náhodne hocijaké políčka.
Existuje teória, že všetky psychické črty ľudí sa dajú zhrnúť do 5. kategórii: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, otvorenosť a neurotizmus. Práve dotazník Big five, čiže “veľká päťka”, je zameraný na diagnostiku týchto osobnostných čŕt. Extraverti ľahko nadväzujú priateľstvá a sú radi v centre pozornosti, svedomití trávia veľa času prípravou a vedia dotiahnuť veci, prívetiví sa zaujímajú o druhých a sú empatickí, otvorení sú kreatívni a majú radi výzvy a neurotickí sú často v strese a cítia sa úzkostne (Cherry, 2021).
Príklad na využitie dotazníka v praxi je, keď som diagnostikovala žiakov pomocou Big Five. Podľa predpokladu som zistila, že extraverti viac verbálne komunikujú s učiteľom ako introverti (Veseličová, 2009b). Učiteľ potom môže pomôcť introvertom vo vyjadrovaní napr. tým, že im ponúkne možnosť vyjadriť sa písomne.
Dotazník sa používa v spoločenských vedách na hromadné a rýchle zisťovanie faktov, názorov, postojov, preferencií, hodnôt, motívov, potrieb a záujmov (Lehenová, 2013).
Sociometria
Na zistenie vzťahov v skupinách máme špeciálnu formu dotazníka tzv. sociometriu. Konkrétne ide o diagnostiku sociálnych vzťahov a vnútornej štruktúry skupín (Lehenová, 2013). Používa sa v malých skupinách veľkosti maximálne jednej školskej triedy, kde sa členovia skupiny musia navzájom poznať (Lehenová, 2012). Aký je cieľ sociometrie? Zistenie miery vplyvu i obľuby jednotlivých členov skupiny a ich aktuálnej pozície v skupine (Lehenová, 2013). Je možné využívať ju okrem školských tried aj v školskom klube, záujmových krúžkoch, pracovných kolektívoch. Sociometria skúma negatívne voľby, teda averziu, nesympatiu v skupine, a pozitívne voľby, čiže sympatiu, náklonnosť v skupine (Lehenová, 2012). Napr. otázka na negatívnu voľbu je “Koho by ste nepozvali na svoju oslavu?” a otázka na pozitívnu voľbu “S kým by ste išli na výlet?” Zisťuje sa obľúbený človek, ktorý dostane najviac pozitívnych volieb.
Vysvetlím to na príklade školskej triedy: obľúbenec je označený všetkými ako ten, s kým by išli na výlet. Učiteľ potom môže túto informáciu využiť napr. pri adaptácii nového spolužiaka alebo pri prijatí žiaka s postihnutím do kolektívu. Bude pracovať cez obľúbeného žiaka ako spojenca pri motivovaní zvyšku triedy.
Výsledkom sociometrie je sociogram, ktorý je grafickým znázornením vzťahov a postavenia jedincov v skupine. Umožňuje prehľadné vyjadrenie počtu a smeru jednotlivých volieb. Výhodou je, že hneď vidno obľúbených členov skupiny, tí získajú veľa volieb, aj menej obľúbených členov, ktorí získajú málo, prípadne žiadne voľby. Môže sa analyzovať aj obojstrannosť volieb (Gavora et al, 2010).
Psychologické testy
Posledná psychodiagnostická metóda, ktorá sa vyhodnocuje kvantitatívne, je psychologický test. O kvantitatívnom a kvalitatívnom prístupe o chvíľočku. Teraz sa zamerajme na testy. Robili ste si už IQ test? Ak áno, máte skúsenosť s psychologickým testom. Existuje aj EQ test, ktorý meria vaše emočné schopnosti, o ktorých som rozprávala v 6. potulke. Podstatným znakom testov, či už IQ, EQ alebo iných, je štandardizácia úloh. Ide o spôsob predkladania, spracovania a hodnotenia výsledkov testov, ktorý je presne určený. Výsledky jednotlivca porovnávame s výsledkami druhých osôb, s normami, kde možno určiť priemerný výkon (Lehenová, 2013).
Podobne ako sa sociometria graficky zobrazuje sociogramom, na výsledky psychologického testu používame Gausssovu krivku v tvare zvonu, viac sa o nej dozviete v 14. potulke. Výhodou testu je, že umožňuje rýchlo získať mnohé údaje a kvantifikovať výsledky, často aj počítačovo (Lehenová, 2012). Nevýhodou môže byť, že sa človek v teste neprejaví, napr. vplyvom úzkosti z výkonovej situácie, ktorú pri testovaní prežíva.
Projektívne techniky
Naznačila som, že psychologický test je poslednou metódou, ktorá sa spracováva kvantitatívne. Pod kvantitatívnu psychodiagnostiku patria aj doteraz spomenuté metódy experiment, pozorovanie, rozhovor, dotazník a sociometria. Existuje však aj kvalitatívny prístup a práve otvárame dvere do jeho zákutí. Medzi psychodiagnostické metódy vyhodnocované kvalitatívne patria projektívne techniky. Sú založené na princípe projekcie, ktorá pochádza ešte od Freuda, o ktorom som mala 2. potulku. Projekcia je vnútorný psychický mechanizmus vyrovnávania sa s obsahmi, ktoré sú pre človeka málo prijateľné, odmieta ich priznať sebe a premieta, čiže projikuje ich na iných (Lehenová, 2012). Azda najznámejší projektívna metodika je Rorschachov test. Kto by nepoznal škvrny, v ktorých máme vidieť nejaké obrazce? A tu prichádza problém: projektívne metodiky sa vyhodnocujú ťažko, je na to treba skúseného odborníka, ktorý vie, aké odpovede sú považované za žiaduce a aké nie. Projektívne techniky sa používajú v psychológii pri poznávaní osobnosti, jej štruktúry a procesuálnej stránky. Zväčša vychádzajú z psychoanalytických teórií osobnosti a používajú sa na diagnostiku motivácie osobnosti, rodinných vzťahov, komunikácie a porúch rodinného spolužitia (Lehenová, 2012).
Analýza produktov činností
Podobne ako projektívne techniky, aj analýza produktov činností je kvalitatívna psychodiagnostická metóda. Vychádza z poznatku, že v každom produkte človeka sa odráža jeho osobnosť a že prostredníctvom produktov možno skúmať psychiku tvorcu (procesy, stavy, vlastnosti, Lehenová, 2013). Analyzovať môžeme zošity, denníky, výkresy, kresby, maľby, literárnu činnosť, básne, listy, denníky. Opäť platí, že interpretácia psychických procesov, stavov a vlastností človeka z jeho produktov činností je možná, len ak je odborník v danej oblasti fundovaný. Pri analýze produktov činnosti je možné hodnotiť produkty z obsahovej aj formálnej stránky. Dôležité sú napr. literárne práce s tematikou naša rodina, môj najlepší alebo najhorší životný zážitok, moje životné ciele, ktoré umožňujú odkryť životné okolnosti, ktoré majú na človeka formatívny účinok (Lehenová, 2012).
Kvantitatívny a kvalitatívny prístup
Na záver chcem zdôrazniť rozdiely medzi kvantitatívnym a kvalitatívnym prístupom. Doteraz spomínané metódy patria medzi tzv. objavovacie metódy, teda metódy získavania údajov. Existujú ešte vyhodnocovacie metódy, kam patrí kvantitatívna a kvalitatívna metóda. Experiment, pozorovanie, rozhovor, dotazník, sociometria a psychologický test sa vyhodnocujú kvantitatívne, projektívne techniky a analýza produktov činnosti kvalitatívne. Pre kvantitatívny prístup je typické štatistické spracovanie údajov, používame čísla a porovnávame s populáciou. Kvalitatívny prístup vyzdvihuje jedinečnosť človeka, používame slová a snažíme sa ísť do hĺbky u jedného človeka (Lehenová, 2013).
Záver
Nech už zvolíme ktorýkoľvek prístup, treba pamätať, že najdôležitejší je človek. To, aby sa v testovej situácii cítil príjemne a aby si z psychodiagnostiky odniesol dobrú skúsenosť. Nabudúce sa môžete tešiť na potulku o vedomí – epizódu na želanie od môjho podporovateľa zo StartLab kampane.
Majte sa dobre a prajem vám oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Cherry, K. 2021. The Big Five Personality Traits. Dostupné: https://www.verywellmind.com/the-big-five-personality-dimensions-2795422 (citované 13.5.2021)
Ďurič, L. 1965. Práceschopnosť žiakov vo vyučovacom procese. Bratislava : SPN. 312 s. ISBN 53634-PG-01.
Ďurič, L. et al, 1991. Pedagogická psychológia. Bratislava: JAS-PIS. In: Lehenová, A. 2012. Vybrané kapitoly z pedagogickej a školskej psychológie. Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity: Trnava. 150s. ISBN 978-80-8082-583-6.
Ferjenčík, J. 2010. Úvod do metodologie psychologického výzkumu. Praha : Portál. 256 s. ISBN 9788073678159.
Gavora, P. et al. 2010. Elektronická učebnica pedagogického výskumu. Bratislava : Univerzita Komenského. ISBN 978-80-223-2951-4. Dostupné: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/index.php/kapitoly/sociometria/vyhodnotenie.php?id=i16p5 (citované 13.5.2021)
Horák, O. 2018. Jeden cukrík teraz alebo dva neskôr? Ožila debata o teste, ktorý skúma, ako deti odolávajú pokušeniu. Dostupné: https://dennikn.sk/1190405/jeden-cukrik-teraz-alebo-dva-neskor-ozila-debata-o-teste-ktory-skuma-ako-deti-odolavaju-pokuseniu/ (citované 11.5.2021)
Kubíčková, R. 2008. Včasné vyhledávání dětí s podezřením na deprivaci a subdeprivaci. Pedagogická fakulta Jihočeské univerzity v Českých Budějovicích. Bakalárska práca. Dostupné: https://theses.cz/id/39mq3l/401458 (citované 11.5.2021)
Lehenová, A. 2012. Vybrané kapitoly z pedagogickej a školskej psychológie. Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity: Trnava. 150s. ISBN 978-80-8082-583-6.
Lehenová, A. 2013. Pedagogická a školská psychológia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. ISBN 978-80-8082-610-9. Dostupné: https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/ (citované 11.5.2021)
Matějček, Z. et al. 2002. Osvojení a pěstounská péče. Praha: Portál. 155 s. ISBN 80-7178-637-3. In: Cao, R. 2021. Dieťa, ktoré nie je milované, je týrané. Dostupné: http://www.prava-deti.sk/clanky/blogovisko/dieta-ktore-nie-je-milovane-je-tyrane-2/ (citované 13.5.2021)
McLeod, S.A. 2008. Wilhelm Wundt. Simply Psychology. Dostupné na: https://www.simplypsychology.org/wundt.html (citované 10.5.2021)
Nakonečný, M. 2000. Sociální psychologie. Praha : Academia. 287 s. ISBN 80-200-0690-7.
Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál. 279s. ISBN 80-7178-774-4.
Kusý, P. 2019. Pedagogicko-psychologická diagnostika. Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity: Trnava. 93s. ISBN 978-80-568-0189-5.
Praus, P. 2021. Inteligence a její měření. Dostupné: https://casopis.mensa.cz/veda/inteligence_a_jeji_mereni.html (citované 21.4.2021)
Satinská, V. 2021. Význam klinického vyšetrenia pre posudkových lekárov. Dostupné: http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:tbcv8UdN0_gJ:www.socpoist.sk/ext_dok-vyznam-klinickeho-psychologickeho-vysetrenia/50077c+&cd=3&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&client=safari (citované 9.5.2021)
Surá, Z. 2017. Následky psychické deprivace. Teologická fakulta Jihočeské univerzity v Českých Budějovicích. Bakalárska práca. Dostupné: https://theses.cz/id/kicqnm/Bakal_sk_prce_-_Sur.txt (citované 13.5.2021)
Svoboda, M. 1999. Psychologická diagnostika dospělých. Praha : Portál. 320 s. ISBN 807367050X.
Veseličová, S. 2009a. Verbálna komunikácia medzi žiakom a učiteľom. Povedz mi, kde sedíš a ja ti poviem, aký si (komunikatívny). In: Heller, D. et al. Já & my a oni. Brno : Masarykova univerzita. ISBN 978-80-210-49383, s. 17.
Veseličová, 2009b. Verbálna komunikácia medzi žiakom a učiteľom: situačné verzus osobnostné faktory. In: IV. medzinárodná konferencia doktorandov odborov psychológia a sociálna práca Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa. ISBN 978-80-8094-660-9, s. 562-570.
ukážka rozhovoru http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/kapitoly/interview/interview-ukazka.mp3 (citované 13.5.2021)
https://fnnitra.sk/dopravna-psychologia/ (citované 9.5.2021)
https://psyforums.ru/sk/devizy-i-nazvaniya/chto-izuchaet-psihodiagnostika-predmet-celi-zadachi-i.html (citované 11.5.2021)
https://www.survio.com/survey/d/W9M8G2K7T1V3N7Q8G (citované 14.5.2021)
http://www.vazen.sk/stanfordsky_vazensky_experiment (citované 10.5.2021)