V 83. epizóde predstavím rozhodovanie ako proces v rámci cyklu o kognitívnej psychológii. Koľko času trvá správne sa rozhodnúť? Ako analyzovať problém pred aplikáciou riešenia? Ako sa upokojiť pred rozhodovaním? Prečo si proaktívne zhromažďovať informácie? Ako môžu priatelia pomôcť v rozhodovaní? Aké sú stratégie a vstupy rozhodovania? Čo je to mentálny kontrasting?
Rozhodovanie ako proces
Rozhodovanie je podľa mňa najzložitejší kognitívny proces. Už samo o sebe je náročné! Navyše sa často menia vstupy a výstupy priamo počas rozhodovania.
Napr. mala som sa rozhodnúť o tom, či prijmem ponuku práce. A do toho prišla nová ponuka, ktorá mi to celé zamotala. Ako to klbko rozmotať?
Začnime po poriadku, definíciou rozhodovania. Definuje sa ako “proces voľby medzi viacerými možnými riešeniami… hľadanie a výber vhodných variantov riešenia vzniknutého problému”. Predstavujem si to ako porovnávanie váhy informácií na miske váh.
Keď som bola malá, hrávala som sa s detskou váhou. Bola to jedna z mojich najobľúbenejších hračiek. Mala som také maličké závažia, ktoré som ukladala na vyváženie “tovaru” na jednu stranu. Minule som zažila v jednej pekárničke nostalgické pocity, keď som tam zbadala klasickú váhu. Doma, keď pečiem koláč, mám asi ako väčšina ľudí elektrickú váhu. Moja babka má ešte takú mechanickú s jazýčkom, na ktorú mám z detstva príjemné spomienky. Dodnes spolu vážime, keď robíme niečo pod naše zúbky. Do tej dvojstrannej váhy v pekárni, ktorá tiež funguje na závažia, sa už zahryzol zub času. Pripomína mi to proces rozhodovania, ktorý má trvať!
Rozhovor o rozhodovaní
Som pobavená, že práve u zubárky som sa stretla s jedným známym psychológom Matúšom Grežom. Čas v čakárni sme využili, ako inak, na rozhovory o psychológii. Ale nebojte sa, bavili sme sa aj o normálnych veciach ako stavba domu a tak 🙂 Matúš je známy tým, že sa vedecky venuje skúmaniu rozhodovania. Uhádnete, čo mi vtedy dávno povedal, keď som sa ho spýtala na to, ako robiť správne rozhodnutia? Že to je jedna z najťažších otázok v psychológii. Skôr sa skúmajú faktory rozhodovania alebo výsledok riešenia.
Analýza a aplikácia riešenia
Dedukujem, že ak sú rozhodnutia najmenšie, napr. čo si dáme na večeru, rozhodovací proces trvá pár sekúnd. Ak je rozhodnutie väčšie, napr. kam pôjdeme pracovať, malo by trvať niekoľko dní, týždňov, mesiacov. A ak sú rozhodnutia najväčšie, mal by proces trvať pokojne aj niekoľko rokov. Napr. koho si vezmeme za manžela/manželku. V skratke, rozhodovanie je proces, ktorý je dobré prevádzať potrebný čas. Zistilo sa, že na dobré rozhodnutie treba: (Daniel et al., 2003):
- analyzovať problém: 80% času
- aplikovať riešenie: iba 20% času
Pripomína mi to, ako inak, Paretovo pravidlo 80/20 (Mikula, 2019).
Raz mi klientka, s ktoru pracujem, už sama vravela, že to, čo ju učím, robí na 80%. Chcela som jej odpovedať, že to je adekvátne, ale predbehla ma, že presne ako sme sa rozprávali, robí to cielene podľa Paretovho pravidla 😀
Rozhodovanie a Paretovo pravidlo
Teším sa, že v tomto univerzálnom pravidle funguje spojenie ekonómie, sociológie, filozofie a politológie až po psychológiu. Pán Vilfredo Frederico Damaso Pareto zabezpečí prvé štyri vedecké disciplíny, keďže bol na to odborník. A psychológiu vám ponúkam cez moje Potulky a prax. Ako teda robiť správne rozhodnutia?
Začnime tým, čo považujem za ľahšie: ako nerobiť nesprávne rozhodnutia. No, základ je nevymeniť 80/20 za 20/80. Nesprávne rozhodnutia vzniknú, ak sa 20% času venuje analýze vstupov a 80% aplikácii riešenia. Práve preto sa riešenie nedarí a zaberá toľko času, lebo bolo stanovené nesprávne rozhodnutie. Dedukujem teda nerobiť rozhodnutie vzbrklo, bez rozmyslu, ale nechať si na rozhodnutie čas. Ako sa hovorí, pomaly ďalej zájdeš! V 72. Potulke o Pánovi Prsteňov som analyzovala, ako sa Pipin naučil ovládať. Jeho rozhodnutia naberali váhu. Pipin spočiatku, keď nazrel do palantíru, bol impulzívny a nerozmýšľal o dôsledkoch, na základe čoho sa o jeho družine nepriateľ dozvedel (Tolkien, 2001). Neskôr sa však naučil rozvážnejšie brať do úvahy vstupy a dotiahol to až tak ďaleko, že vyčistil rodný Kraj od votrelcov (Tolkien, 2002).
Najskôr sa upokoj, potom uvažuj
Ak to chceme v rozhodovaní dotiahnuť ďaleko aj my, vyvarujme sa základnej chyby – nerobme rozhodnutie na základe emócie. Fascinuje ma, že niektorí ľudia dokážu najdôležitejšie rozhodnutia robiť na základe toho, že sa pri nich cítia príjemne. Taký základ je však ako vratký piesok, pretože je prirodzené cítiť sa niekedy príjemne a inokedy nie. Napríklad sa berú za manželov preto, lebo im je spolu príjemne. Pritom vzťah je o rozhodnutí, samozrejme prežívať spolu veľa príjemných chvíľ. Ale niekedy aj tie nepríjemné veci riešiť spolu. Dedukujem, že preto sú partneri z východných kultúr po 10. rokoch manželstva šťastnejší, ako zaľúbenci zo západných kultúr (Hill, 2004).
V Amerike (kde sa robil vyššie spomenutý výskum) je totiž ‚v móde‘ brať sa preto, lebo sa cítim s partnerom dobre. A mám taký pocit, že aj na našom Slovensku. Lenže, dobre sa môžete cítiť s mnohými ľuďmi. Som presvedčená o tom, že najlepšie nám však môže byť iba s jediným. Keď už to poviem tak americky, “s tým pravým”. V civilizovanom svete sa však rozmohol taký nešvar, že ak si prestanú manželia rozumieť, rozvádzajú sa. Pritom často stačí snaha a ochota problém riešiť. V Ázii je typická väčšia angažovanosť rodičov do rozhodovania, akého životného partnera si má dieťa vziať. Nevravím, že je to správne, ale má to niečo do seba. Chcem vám teda odporučiť, najskôr sa upokoj (napr. aj pri výbere partnera), potom uvažuj:
- Upokoj sa od pozitívnych emócií. Ťažko urobiť správne rozhodnutie pod vplyvom extrémne pozitívnych emócií ako radosť, nabudenie, dychtivosť a nadšenie. Ak prežívate iba takéto vo vzťahu s vaším drahým/drahou, predstavte si, že budete medzi sebou mať napätie, konflikt a rozčúlenie. Máte stále chuť vziať si ho za manžela/manželku?
- Upokoj sa od negatívnych emócií. Ako to asi všetci poznáme, ak nás niekto naštve, sme rozčúlení a podráždení. Vtedy môžeme povedať niečo, čo neskôr oľutujeme. Preto sa najskôr upokojme, kým niečo vypustíme z úst. Mlčať je zlato!
Ako sa správne upokojiť? Cherry (2020) odporúča nájsť si vlastné spôsoby, akými zvládneme náročné emócie. Aj Braňo Uhrecký v 80. Potulke v rozhovore o emočnej regulácii zdôraznil, že v geštalt terapii hľadajú spôsoby a zdroje, aké človek vie používať na upokojenie.
Uzatváram, že môžeme mať rôzne spôsoby na upokojenie. Hoci, sú tu isté univerzálne odporúčania pre každého. Osobne rada siahnem po beletrii, keď cítim negatívne emócie. Úžasne to upokojuje! Potvrdila to citáciou výskumu aj Janka Turzáková v 20. Potulke v rozhovore o psychológii a literatúre. Pre inšpiráciu vám uvádzam metódy, ktoré sa mi osvedčujú v práci s klientmi:
- nadýchni sa a vydýchni
- počítaj pomaly do 10
- odíď a napi sa studenej vody
- balkónová technika
Stratégie rozhodovania
Keď už sme upokojení, môžeme sa podľa teórie zvládania vrhnúť na rozhodovanie. V uvedenom poradí aplikujeme stratégie rozhodovania (Atkinsonová et al, 2010):
- zvládanie zamerané na emócie
- zvládanie zamerané na problém
Vynechajme neefektívny postup tzv. rumináciu, ktorá znamená, že dookola opakujeme len emóciu. Zdôrazňujem, že emócii sa treba venovať adekvátny čas potrebný na jej spracovanie a upokojenie sa. Potom však treba prejsť k riešeniu problému. Pritom niekedy sa ľudia cyklia a ruminujú roky, napr. “Mám zlého šéfa”…. Milý pane, a čo vám brání hľadať si novú prácu? V tomto prípade to môže byť skutočne len nespracovaná emócia ukrivdenia.
Vstupy rozhodovania
Môžete sa tiež poradiť o probléme s priateľmi, čo tvorí jeden zo vstupov rozhodnutia:
- Zhromaždi ľudí. Ako sa moderne vraví, dôležité sú ľudské zdroje. Odporúčam vybrať si dobrých kamarátov! Ak máme problém, s ktorým si nevieme rady, vypočujme si ich názor. Rada hovorím: Vypočuj si viacerých, rozhodni sa sám. Blízki ťa môžu inšpirovať, ako sa oni rozhodli v podobnej situácii. Hlavne si všímajme, aké dôsledky malo ich rozhodnutie. Môžeme si vziať aj negatívny príklad z chýb druhých. Ako sa vraví, hlúpy sa poučí na svojich chybách, múdry na chybách druhých. Myslím tým chyby morálneho rázu, ktoré zďaleka obchádzajme!
- Zhromaždi informácie. Za čas, ktorý odporúčam nechať si na rozhodnutie, zhromaždime čo najviac informácií o probléme. Chceš si kúpiť bicykel? Zisti si cez recenzie, priateľov, dobrého obchodníka, čo je pri kúpe bicykla dôležité.
Čerešnička na torte je proaktívne zvládanie. (Greenglassová, Nash, 2008, Greenglassová, 2002, Greenglassová et al., 1999). Esther Greenglassová vedecky overila, že oba vstupy – ľudia aj informácie je výhodné zhromaždiť vopred! Môžete ich potom použiť ako zdroj v kritickej chvíli rozhodovania.
Konstrasting
Aká je najväčšia výhoda a nevýhoda alternatív rozhodnutia? Odporúčam využiť metódu mentálny kontrasting (Celestine, 2020), aby ste sa rozhodli čo najefektívnejšie. Pri nej staviame do kontrastu výhody a nevýhody lôznych alternatív rozhodnutia, ktoré si stanovíme vopred. Môžeme si ich aj napísať alebo niekomu o nich povedať. Vezmime si, že ste vybrali štyri alternatívy rozhodnutia:
- bicykel si nekúpim
- kúpim si bicykel v kamennej predajni
- kúpim si bicykel cez eshop
- kúpim si použitý bicykel cez bazár/od známeho
Ku každej vymyslím možnú najväčšiu výhodu a nevýhodu:
- výhoda: ušetrím peniaze, nevýhoda: nebudem môcť bicyklovať
- výhoda: môžem si bike odskúšať, nevýhoda: je to drahšie
- výhoda: je to lacnejšie, nevýhoda: môže mi prísť napr. poškodený
- výhoda: je to najlacnejšie, nevýhoda: bike môže byť zjazdený
Pre ktorú alternatívu sa rozhodnúť? Ako som vravela, rozhodnutie je vždy na vás. Avšak v tomto prípade navrhujem napr. porozprávať so známymi, ktorí bicyklujú. Predpokladám, že povedia, že bicykovať je super 🙂 Takže vylúčime alternatívu 1. Potom si uvedomíte, že ak sa dá ušetriť je to fajn, takže vylúčite alternatívu 2. Zostáva kúpiť si bicykel cez eshop, bazár či známeho. S bazárom máte rôzne skúsenosti a žiadny známy momentálne nepredáva bicykel. Takže zostáva alternatíva 3. Pred objednaním si však u tých známych cyklistov zistite, z akej stránky je najvýhodnejšie objednať a akú značku.
Záver
Rozhodovanie nie je ľahké. Porovnávame váhu rôznych alternatív ako na miske váh. Preto odporúčam nechajme si na to dostatočný čas. Najmenšie rozhodnutia trvajú pár sekúnd, najväčšie pár rokov. Vyvarujme sa chýb v rozhodovaní: nerobme ich vzbrklo ani pod vplyvom emócie. Ako sa vraví, myslime triezvo s chladnou hlavou! Aj Pipin v Pánovi Prsteňov sa to postupne naučil. Dá sa to trénovať! Najskôr sa upokojme, napr. pomalým dýchaním, počítaním do 10, odchodom preč alebo balkónovou technikou.
Potom sa zamerajme na problém. Aktivujme podľa proaktívneho zvládania informácie a ľudí, ktorí sú potrební pre naše rozhodnutie. A nebojme sa robiť drobné chybičky! Napr. keď sa rozhodneme pre kurz keramiky, ale zistíme, že to nie je až tak pre nás. Otvára nám to nové možnosti na iný koníček, napríklad jazdenie na koni 😀 Aj podľa nestora tvorivosti v psychológii Paula Torrancea k manifestu tvorivosti patrí mať odvahu robiť chyby. Verím, že čím viac času venujete analýze problému (podľa Paretovho pravidla 80%), tým viac sa vyvarujete nesprávnych rozhodnutí.
Prajem vám čo najlepšie sa vedieť rozhodovať! Aby ste boli so svojimi rozhodnutiami spokojní aj po rokoch. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Atkinsonová, R. et al. 2010. Psychologie. Praha : Portál. 751 s. ISBN 80-7178-640-3.
Celestine, N. 2020.What Is Mental Contrasting and How Can We Benefit From It? Dostupné: https://positivepsychology.com/mental-contrasting/ (citované 6.9.2023)
Cherry, K. 2020. 5 Components of Emotional Intelligence. Dostupné: https://www.verywellmind.com/components-of-emotional-intelligence-2795438 (citované 6.9.2023)
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Greenglassová, E.R. et al. 1999. The Proactive Coping Inventory (PCI): A Multidimensional Research Instrument. Paper presented at the 20th International Conference of the Stress and Anxiety Research Society (STAR), Cracow, Poland.
Greenglassová, E.R. 2002. Proactive Coping. In: Frydenberg, E. (Ed.), Beyond Coping: Meeting Goals, Vision and Challenges. London : Oxford University Press, s. 37-62.
Greenglassová, E.R., Nash, K. 2008. Coping and Emotional Labour: Theoretical Considerations. In Buchwald, P., Ringeisen, T., Eysenck, M. (Eds.), Stress and Anxiety Application to Life Span Development and Health Promotion, s. 7-18.
Hill, G. 2004. Moderní psychologie. Praha : Portál. 282 s. ISBN 80-7178-641-1.
Mikula, A. 2019. Využívajte Paretovo pravidlo 80/20 každý deň. Dostupné: https://www.timemanagement.sk/paretovo-pravidlo-80-20/ (citované 6.9.2023)
Tolkien, J.R.R. 2001. Pán prsteňov 2: Dve veže. Bratislava : Slovart. ISBN 80-7145-607-1. 375s.
Tolkien, J.R.R. 2002. Pán prsteňov 3: Návrat kráľa. Bratislava : Slovart. ISBN 80-7145-608-X. 430s.
https://creativeoklahoma.org/dr-e-paul-torrance/, 6.9.2023
https://www.euroekonom.sk/paretovo-pravidlo-8020-a-metoda-abc/, 6.9.2023
https://www.euroekonom.sk/rozhodovanie-a-rozhodovaci-proces/, 6.9.2023
https://en.wikipedia.org/wiki/Pippin_Took, 6.9.2023