Sociálna opora a kvalita života

V 67. epizóde vám predstavím výskum z mojej dizertačnej práce. Aký vzťah má proaktívne zvládanie a kvalita života? Je rozdiel medzi subjektívnym a objektívnym zvládaním stresu? Má sociálna opora moderačný vplyv vo vzťahu proaktívne zvládanie a kvalita života? Prečo som merala veľkosť zmeny kvality života pred a po operácii? Ako pacienti obstáli v 2MW teste chôdze? Prečo si zhromaždiť vopred kvalitnú informačnú a emočnú oporu?

Po rokoch som siahla po svojej dizertačnej práci s názvom Vzťah proaktívneho zvládania, sociálnej opory a kvality života u pacientov po operácii. Na rozdiel od ostatných epizód, kde spracovávam zdroje prevažne v online podobe, som zvolila retro prístup – mám tu vedľa seba svoju dizertačku a idem v nej fyzicky listovať. Niežeby som ju nemala v elektronickej verzii, je to však pre mňa osviežujúce spolu s tým, ako siahnem opäť po spracovaní výskumu v IMRaD štruktúre. Oddýchnem si tak od klasického poradenského zamerania Potuliek.

I=Introduction

Takúto zmenu niekedy treba každému, a o zmenu ide aj v mojej operacionalizácii pojmu kvalita života:

  1. subjektívne: veľkosť zmeny psychologickej kvality života, ktorú vníma pacient
  2. objektívne: vzdialenosť, ktorú prejde pacient po výmene kĺbu

Kvalita života bola v príčinno-následných vzťahoch následok. Čo bola príčina dobre zachovanej kvality života po operácii? Proaktívne zvládanie ako osobnostné nastavenie vopred vyhľadávať zdroje.

Zvládanie pacientov hodnotila tiež zdravotná sestra kvôli triangulácii metód. Zvládanie som teda merala subjektívne (výpoveď pacienta) i objektívne (sesterská diagnostika). Posledný koncept sociálna opora som vsunula medzi kvalitu života a proaktívne zvládanie. Výskumným cieľom bolo overiť platnosť modelu proaktívne zvládanie (prediktor) – sociálna opora (moderátor) a kvalita života (následok, obrázok 1).

Obrázok 1: Proaktívne zvládanie – sociálna opora – kvalita života

Pýtala som sa: Budú mať ľudia so sociálnou oporou vyššiu kvalitu života v stresovej situácii? Budú mať pacienti s vyšším proaktívnym zvládaním vopred zhromaždenú sociálnu oporu, ktorú pri výmene kĺbu aktivujú? Ide o efektívny model riadenia nášho zvládania prostredníctvom vyhľadávania zdrojov, ktoré sa v čase stresu aktivujú. Snažila som sa prísť na to, nakoľko dôležité sú pre nás sociálne zdroje.

M=Methods

Výskumná vzorka bola 105 pacientov po totálnej endoprotéze bedrového a kolenného kĺbu (diagnózy M16 a M17). Priemerný vek bol 68,83 rokov, štandardná odchýlka 7,92. Najmladší pacient mal 46 rokov, najstarší 83 rokov. Žien bolo vo vzorke 70,9%, mužov 29,1%. Vybrali sme stresovú situáciu výmeny kĺbu, lebo pri nej sa môže ukážkovo prejaviť sociálna opora ako proaktívna stratégia. Pacienti sa zotavujú v rekonvalescencii 3-6 mesiacov. Dôležité je, že sociálna opora musí byť nahromadená vopred! Ak mali pred operáciou zhromaždených priateľov a blízkych, môžu využiť emočnú oporu na vyrozprávanie sa a hľadanie povzbudenia. Alebo inštrumentálnu oporu, ak potrebujú napr. niečo vybaviť na úrade. Keď pacient leží v nemocnici, novú sociálnu oporu už tak ľahko nezíska. Najmä nie tú najefektívnejšiu z blízkeho kruhu v modeli sociálnej opory, ktorý som navrhla v 47. Potulke o sociálnej opore.

Vo výskume sme použili metodiky:

1. kvalita života:

  • objektívna: výkonový dvojminútový test chôdze (2MW test) – merali sme vzdialenosť v metroch, ktorú pacienti prejdú pri rehabilitácii so sestrou
  • subjektívna: dotazník General Health Questionnaire (GHQ-28) – merali sme veľkosť zmeny kvality života pacientov pred operáciou a po nej 

2. sociálna opora: dotazník Mannheimer Interview zur socialen Unterstützung (MISU) – “Máte sa na koho spoľahnúť, že sa o vás postará po príchode domov?” “Keď máte potrebu vyrozprávať sa z pocitov po operácii, máte sa na koho obrátiť?”

3. zvládanie:

  • objektívne: posudzovacia škála Coping – 1302 a interview so sestrou, ktorá zvládanie pacientov diagnostikovala
  • subjektívne: dotazník Proactive Coping Inventory (PCI) – meria stratégiu proaktívneho zvládania pacientov vopred zhromažďovaním zdrojov 
R=Results

Výsledky sú veľmi zaujímavé a podnecujúce premýšľanie. Poďme nad tým hĺbať spolu! Niektoré hypotézy sa mi potvrdili, iné nie. Aj nepotvrdenie hypotézy je v poriadku, ak na to nájdeme vysvetlenie. Moje komentovanie výsledkov sa dozviete v nasledujúcej kapitole Diskusia.

Potešilo ma hlavné zistenie dizertačnej práce: potvrdila sa hypotéza, že subjektívne zvládanie predikuje subjektívnu kvalitu života. Pacienti, ktorí zhromažďovali zdroje v čase pokoja, ich potom v čase stresu aktivovali. Preto im po operácii neklesla kvalita života. V praxi to mohlo vyzerať tak, že pacient mal už pred operáciou dostatok priateľov. Kvalitné vzťahy zúročil, ak mal potrebu sa vyrozprávať. Alebo dostal fyzickú oporu pri chôdzi počas rekonvalescencie po výmene kĺbu.

Avšak, nepotvrdila sa hypotéza, že subjektívne zvládanie predikuje objektívnu kvalitu života. Proaktívni pacienti neprešli v 2MW teste chôdze viac metrov ako pacienti, ktorí vopred nevyužívali proaktívne stratégie.

Čo je úžasné, potvrdili sa obe hypotézy, že objektívne zvládanie predikuje subjektívnu aj objektívnu kvalitu života. Keď sestra hodnotila pacienta, že dobre zvláda výmenu kĺbu, mal aj dobrú kvalitu života a dokonca aj prešiel veľa v 2MW teste chôdze.

A akú úlohu hrá sociálna opora v príčinno-následnom vzťahu zvládania a kvality života? Použitím moderačnej analýzy sa potvrdila hypotéza, že sociálna opora moderuje predikciu subjektívne zviádanie  – subjektívna kvalita života. Potvrdilo sa to v kategóriách kvality aj kvantity sociálnej opory. Takže proaktívnym zvládaním si pacient zapríčiní väčšiu a kvalitnejšiu sociálnu oporu (emočnú aj inštrumentálnu). Dobrá sociálna opora potom zapríčiní dobrú úroveň kvality života po operácii. Uvedené výsledky sme zistili na 5%, 1% a 0,1% hladine signifikancie.

D=Discussion

Všeobecne sa výmena kĺbu považuje za efektívnu procedúru. Ide o odstránenie dlhodobej bolesti, pre pacienta je však zároveň stresovou situáciou. Prečo? Lebo pociťuje pooperačnú bolesť, chodiť začne až niekoľko dní po operácii, chôdza je pomalá, používa barle, nemôže chodiť po schodoch. Prežíva rôzne emócie ako úľava od bolesti, spokojnosť s operáciou, ale aj frustrácia a nepokoj. Chôdza po rovine je v rehabilitačnom procese potrebná, čo som využila v metodikách dizertačného výskumu. Pacienti chodili v 2MW teste v rámci rehabilitačného procesu so sestrou. Sestra potom hodnotila zvládanie pacientov škálou Coping – 1302. Na trianguláciu metodík som použila  interview so sestrou o zvládaní pacientov. Na podporu sesterskej diagnostiky slúži fakt, že jej hodnotenie pozitívne korelovalo s kvalitou života pacientov. Dokonca v oboch zložkách: subjektívna (sebahodnotenie v dotazníku GHQ-28) aj objektívna kvalita života (2MW test). Proaktívne zvládanie (sebahodnotenie v dotazníku PCI) predikovalo subjektívnu kvalitu života, hoci nepredikovalo objektívnu kvalitu života. Vysvetľujem to tak, že fyzické zotavenie, ktoré sa prejavilo počtom prejdených metrov v 2MW teste, je viazané skôr na závažnosť diagnózy a vek, než na psychiku pacienta. Ale či sa pri rehabilitácii dobre cítia a zvládajú jej trvanie 3-6 mesiacov, veľmi závisí od proaktívneho zvládania!

Všeobecne platí, že proaktívna stratégia myslieť dopredu a zhromažďovať zdroje (ľudí, peniaze, informácie…) nám pomáha vytvárať svoje životné prostredie. Dôležitá je orientácia na cieľ a budúcnosť. Z osobnostných vlastností vystupuje do popredia svedomitosť a plánovanie.

Sociálna opora je podstatným medzičlánkom procesu zvládania. Ak si proaktívni ľudia zhromaždia vpred dostatočné množstvo kvalitnej opory, budú mať ľahšie zvládanie.

Záver

Proaktívne zvládanie je efektívne v rôznych stresových situáciách, aké nás postretnú. Či už je to operácia, choroba, zmena práce, či iné. Odporúčam vám vopred si zhromaždiť zdroje, po ktorých potom v stresovej situácii siahnete. Podľa záverov mojej dizertačnej práce sú užitočné sociálne zdroje.

Mať dobrých priateľov je užitočné na získanie inštrumentálnej opory (napr. vám nakúpia, keď ste chorí) alebo emočnej opory (môžete sa im vyporozprávať). Okrem toho môžeme zhromažďovať hmotné zdroje ako úspory, informačné zdroje ako mať v merítku užitočné stránky, napr. www.potulkypsychologiou.sk 🙂

Nezabúdajte na hlavné posolstvo mojej dizertačnej práce: Mať kvalitnú sociálnu oporu sa vyplatí! Nielen na príjemné trávenie času a aktuálny relax, ale aj proaktívnu pomoc do budúcna v čase záťaže. Majte sa dobre a majte oduševnené chvíle!

Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.


Bibliografia

Belovičová, S. 2014. Vzťah proaktívneho zvládania, sociálnej opory a kvality života u pacientov po operácii. Dizertačná práca. Nitra: Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa. 145 s.