V 18. potulke sa dozviete, ako prebieha výskum vedomia, aké vedomie majú o svojom fyzickom a psychickom self ľudia a aké zvieratá? Od akého veku je dieťa schopné si uvedomiť samé seba. Čo je to rúž test a zrkadlový test? Ako sa mení vedomie po úrazoch hlavy a užitím drog? Ako si možno zvýšiť vedomie duchovnou, psychoterapeutickou a vedeckou cestou?
Výskum vedomia
Vedomie zahŕňa subjektívne vnímanie seba samého a toho, čo o sebe vieme. Vedomie je definované ako súbor predstáv, pocitov, myšlienok, citov, vôle, ktoré nejaká osoba v danom okamihu o sebe má. Skúmanie vedomia patrí pod medziodborovú oblasť, okrem psychológie napr. pod neurológiu (Koníčková, 2021a). Kedysi sa vedomie skúmalo experimentmi s drogami, ale kvôli etickým problémom ich nebudem citovať. Citovať budem peknú vedeckú prácu s vedomím, dá sa predsa aj prirodzene skúmať vedomie, napr. po úrazoch hlavy. Je tiež experimentmi dokázané, že ľudia a čiastočne aj zvieratá si uvedomujú sami seba. Rozdiel je v stupni sebauvedomenia – u ľudí bolo dokázané uvedomenie si fyzického i psychického self, u zvierat iba uvedomenie fyzického self, aj to len u vyšších druhov ako slon alebo veľryba. Rozdiely medzi ľuďmi a zvieratami sú z hľadiska vyššieho a nižšieho sebauvedomenia, ako som o tom vravela v 1. potulke.
Všeobecne sa dá povedať, že ľudia majú nižšie aj vyššie psychické funkcie a zvieratá iba nižšie psychické funkcie. U ľudí aj zvierat je prítomné prežívanie aj správanie, ale na rôznej úrovni. Špeciálnou vedou, ktorá sa zaoberá prežívaním a správaním zvierat je zoopsychológia (Boroš, 2002) a ďalšou špeciálnou vedou, ktorá sa zaoberá porovnaním ľudí a zvierat je komparatívna psychológia (Daniel et al., 2003).
V tejto potulke do komparatívnej psychológie zabŕdnem, keď budem porovnávať vedomie ľudí a zvierat. Začnem fiktívnym príkladom muža, ktorého vývin vedomia opíšem od dieťaťa po dospelosť. Podobnosť s reálnymi ľuďmi a udalosťami je čisto náhodná. Ale možno v tom niekoho spoznáte. Tak sa pripravte, začíname.
Fyzické sebauvedomenie
Predstavme si muža, ktorý má od malička problém s vedomím. Nie je si plne vedomý toho, kto je, aký je, čo chce a čo ho baví. Prečo? Na to odpoviem tým, ako by to ideálne malo vyzerať. Čo vie o sebe dieťa, keď sa narodí? Nič. Jeho vedomie sa ešte len vyvíja. Sebauvedomenia začne okolo 6 mesiacov, je to tzv. psychologické narodenie, kedy si dieťa uvedomí, že je iná osoba ako matka. Samostatnosť vnímania svojej osoby je veľkým míľnikom v psychickom vývine dieťaťa.
Kým urobí ďalší pokrok v psychickom sebauvedomení, potrebuje sa rozvinúť vo fyzickom vedomí. Deje sa to medzi 1 a 2. rokom života dieťaťa. Beulah Amsterdam zistil, že od 14. mesiaca začnú deti skúmať svoj obraz v zrkadle, obdivujú sa, prípadne sú rozpačité. Po 20. mesiaci je to viditeľné u 75% detí. V 20. – 24.mesiaci 65% detí rozpozná seba samého v zrkadle. V 2 rokoch si je teda dieťa fyzicky vedomé samého seba.
Ako to Amsterdam zisťoval? Použitím rúž testu. Dieťaťu sa nakreslí na čelo alebo na nos veľká bodka. Môžete použiť aj krém, ale pôvodne bol experiment realizovaný výrazným červeným rúžom, aby bolo isté, že si dieťa bodku všimne. Dieťa postavíme pred zrkadlo a uistíme sa, že sa na seba pozrelo najmenej trikrát. Ak sa dieťa pozerá stále do zrkadla a nič neurobí, ešte si nie je ešte vedomé samého seba. Ak sa však na seba pozerá, ruku namieri oproti sebe a snaží sa zotrieť si bodku na tvári, je to jasným znakom sebauvedomenia (Belleri Banduričová, 2016).
Psychické sebauvedomenie
Ďalší pokrok v emočnom sebauvedomení (Baranovská, 2014) urobí dieťa okolo 2,5 roka. Aby sme to podporili, odporúčam neohlasovať dieťa len menom, ale aj zámenom “ty”. Psychické sebauvedomenie nastáva, keď dieťa nenazýva seba v tretej osobe ako napr. “Erika chce papať”, ale použije to zázračné slovko “ja” (Belleri Banduričová, 2016).
S tým sú spojené vzdory batoľaťa, pretože to “ja” si už uvedomuje, čo chce a nechce, a dá to patrične najavo. Ako reagovať na vzdor batoľaťa som hovorila v 15. potulke.
Keď sa dieťa narodí, nemá vedomie o sebe, ale vedomie majú jeho rodičia. Malo by to byť vedomie o tom, že sa chcú o dieťa zodpovedne starať a robiť, čo je vo výchove správne, o čom som hovorila v 5. potulke. Ale čo ak majú hlavne vedomie svojich osobných a vzťahových problémov? Ak je ich psychika zameraná na dlhotrvajúce neriešené problémy? Tam nezostáva priestor na adekvátnu starostlivosť o dieťa. Ak má niekto problém sám so sebou, nemôže sa stopercentne starať o druhých. Potom môže mať aj dieťa problém s vlastným sebauvedomením. Ak ho rodičia nesprevádzajú jeho psychologickým vývinom, nemôže sa uňho rozvinúť vedomie v plnej miere.
Psychopatia je porucha osobnosti, ktorá vzniká od detstva a úzko súvisí s nedostatkom vedomia. Ide najmä o absenciu vedomia o emóciách, nízka empatia je základným znakom porúch osobnosti. Zhodujú sa na tom anglickí aj austrálski vedci (Koníčková, 2021b), napr. sa zistilo, že ak má dieťa tendenciu nesmiať sa vtedy, keď sa smejú iní, má vyššie riziko mať v dospelosti poruchu osobnosti (O’nions, 2017).
Vedomie a drogy
Muž z nášho príkladu má málo sebauvedomenia, jeho rodičia mali problémy sami so sebou a uňho sa vyvinula porucha osobnosti. Má okliesnené vnímanie svojich emócií aj emócií druhých. V puberte by mal mať každý skúsenosť zmeneny vedomia, vyjadrenú napr. pocitom “akoby sa so mnou niečo dialo, ale nič sa vlastne nedeje”. Normálni puberťáci si uvedomujú zmenu, zameriavajú sa na svoj vnútorný svet na rozdiel od skoršieho obdobia mladšieho školáka, ktoré je charakterizované zameranosťou na vonkajší svet (Vágnerová, 2005).
Lenže čo ak vnútorný ani vonkajší svet nie je v poriadku, chcel by mať o tom niekto vedomie? Muž z nášho fiktívneho príkladu veru nie, lebo by si uvedomoval svoju mizériu. Siahol radšej po alkohole, aby si neuvedomoval problémy a zostala len emócia ľahostajnosti. Napokon mu alkohol nestačil a siahol po tvrdších drogách – najmä LSD. Na chvíľu získal opäť pocit rezignácie, ale boli treba stále vyššie dávky a dostavili sa flešbeky, čiže vedomie o tom, čo nechcel cítiť a vnímať.
Flešbeky sú pritomné aj pri iných problémoch ako drogy, napr. pri posttraumatickej stresovej poruche, o ktorej som rozprávala v 16. potulke. Je to paradox, ale vnímam to tak, že človek si pri konzumácii drog spôsobí traumu podobnú posttraumatickému stresovému syndrómu. Zvláštne je, že hoci sa vedomie skúmalo umelým podávaním drog, niektorí ľudia si drogy podávajú prirodzene bez kontroly experimentátora. Flešbeky sú jedným z dôkazov zmeneného vedomia užitím drog. Aj muž z nášho príkladu mával flešbeky, užíval drogy, až si raz zdrogovaný sadol za volant a dostal flešbek, ktorý mu zabránil šoférovať a havaroval.
Zmena vedomia po úraze
Zmena vedomia je bežným symptómom ľudí po úrazoch hlavy. Preto máme dodržovať rýchlosť za volantom, nosiť helmy na bicykli a pri lyžovaní. Najväčší trvalý následok z hľadiska vedomia je úplná strata vedomia u ľudí v kóme, trvalé následky sú aj poruchy vedomia, ktoré prechádzajú od kvantitatívnych do kvalitatívnych. Príčinou poruchy vedomia po úraze hlavy môže byť difúzne poškodenie mozgu a rozvoj edému mozgu (Šteňo, Illéš, 2002). Psychologické koreláty fyzického zranenia mozgu sú zvýšená agresivita v rámci syndrómu pseudopsychopatie, poruchy pamäti a neschopnosť sústrediť sa.
Stanú sa teda ľudia po úraze hlavy agresívni alebo sa len viac prejaví ich agresivita? Muž z nášho príkladu bol agresívny už pred haváriou, podľa Kováča by sme ho zaradili k primitívnej osobnosti (Daniel et al. 2003). Väčšina ľudí sa zaraďuje k adaptovanej osobnosti, bližšie o tom v 14. potulke o väzenskom experimente a agresivite. Predpokladám, že mnohí účastníci spomínaného experimentu boli latentne agresívni aj predtým, len to skrývali v rámci adaptácie na spoločnosť. Podľa mňa u ľudí po úrazoch hlavy prichádza k mechanizmu zníženia sebareflexie smerom k vyššej agresivite, ktorú si človek neuvedomuje – adaptovaná osobnosť sa prikláňa k primitívnemu pólu Gaussovej krivky. A čo keby mala úraz hlavy kultivovaná osobnosť? Ustála by to bez agresívnych zmien? V 6. potulke som hovorila o schopnosti sebaovládania, otázne je, či sa dá ovládať s poškodeným mozgom. Skôr si myslím, že v rámci sebaovládania nebudú kultivovaní ľudia piť nadmieru alkohol, brať drogy a šoférovať pod ich vplyvom, a preto je u nich napríklad nižšia pravdepodobnosť havárie a tým aj možných poúrazových zmien v agresivite.
Vedomie zvierat
Spomenula som, že okrem ľudí majú vedomie aj zvieratá. U zvierat sa jedná len o fyzické vedomie, to je druh vedomia zisťovaný rúž testom, o ktorom som pred chvíľou rozprávala. Dá sa povedať, že zvieratá dosiahnu maximálne stupeň vedomia, aký má dvojročné dieťa, aj to len u niektorých vyšších druhov zvierat, ako slony a veľryby. Zisťovalo sa to tzv. zrkadlovým testom, ktorý je adaptáciou rúž testu bez použitia rúžu, keď sa na telo zvieraťa nakreslí výrazná značka. Vedci zisťovali, či sa zvieratá budú pokúšať značku zotrieť alebo si ju pôjdu bližšie poobzerať. Z uvedeného správania vedci dedukovali, ktoré živočíšne druhy si uvedomujú seba. Okrem detí od dvoch rokov, slonov a veľrýb spoznávajú svoj odraz v zrkadle aj delfíny, orangutany, šimpanzy, gorily a dokonca aj straky. A ako dopadli psy ako typické zvieratá žijúce v okolí človeka? Keďže pes má hlavný zmysel poznávania čuch, v zrkladlovom teste nevenovali pozornosť svojmu odrazu so značkou na tele v zrkadle, preto sa ťažko dedukuje o sebauvedomení štvornohého miláčika (Boťanská, 2018). Zvieratá si uvedomujú len fyzické self (aj to iba niektoré druhy), ľudia sa od nich líšia podľa komparatívnej psychológie tak, že si okrem fyzického uvedomujú aj psychické self.
Aby sme naše vedomie rozvíjali, môžeme použiť niektoré psychoterapeutické postupy.
Vedomie v psychoterapii
O zvyšovaní vedomia existuje veľa materiálov v odbornej literatúre, zhrniem ich do troch kategórií práce s vedomím, ktorú môžeme aplikovať aj my:
- Duchovná. Ide o myšlienkový filozoficko-náboženský proces napr. za využitia modlitby alebo meditácie.
- Psychoterapeutická. Z psychoterapetických škôl, ktoré som rozoberala v predchádzajúcich epizódach ( 2., 3. a 4. potulke), sa vedomím zaoberá explicitne iba jediná. Freud ako predstaviteľ psychoanalýzy v súčasnosti transformovanej na psychodynamický smer nepracoval s vedomím, ale s nevedomím človeka. Skinner ako predstaviteľ behaviorálneho smeru, ktorý sa v súčasnosti rozvinul do kognitívne-behaviorálnej terapie, pojem vedomia odborne neuznával. Iba Rogers ako predstaviteľ humanistickej psychoterapie pracoval s vedomím, konkrétne sa ho snažil zvyšovať u svojich klientov cez prežívanie telesných procesov k psychologickým charakteristikám vedomia (Rogers, 1951).
- Vedecká. Ide o vedecky overené výskumné zistenia, na základe ktorých môžeme zvýšiť naše vedomie. Napr. sa zistilo, že pobyt v tme zvyšuje vedomie človeka. Dôležitý je prvok stíšenia sa, kontaktu so sebou, čo má priaznivý vplyv na vedomie aj zdravotný stav človeka (Boťanská 2018). Vysvetľujem to tak, že pri pobyte v tme človeka nerušia iné podnety z okolia, napr. keď ste doma a vidíte neumytý riad, tak sa vaša psychika zameria na tento problém, začnete ho umývať a vhĺbenie do vlastného vnútra je ťažšie. Preto odporúčam reflexiu večer v tme, čím si okrem vedomia zvyšujete aj svoje EQ, ako som o tom vravela v 6. potulke.
Záver
Výskum vedomia je aktuálnou témou, kam patrí aj skúmanie rozdielov medzi uvedomovaním fyzického a psychického self a medzi vedomím človeka a zvierat. Vedomie sa môže zmeniť po úraze alebo užití drog, ako to bolo u muža z nášho príkladu. Odporučila by som mu jednu z ciest zvyšovania vedomia ako duchovnú prácu na sebe, psychoterapiu alebo napr. pobyt v tme a s tým spojenú reflexiu.
Prajem vám, aby vaše dni neboli v tme, ale v svetle vnímania vedomých aspektov života, z ktorých budete mať radosť. Ak by som vám v tom vedela pomôcť cez psychoporadenstvo, môžete ma kontaktovať cez facebook Potuliek psychológiou.
Majte sa dobre a prajem vám oduševnené chvíle!
Ak sa vám moje potulky páčia, budem rada ak ich tvorbu podporíte. Návod ako na to nájdete na tomto odkaze.
Bibliografia
Baranovská, A. 2014. Emočná inteligencia – jej rozvíjanie u detí predškolského veku. Národný program. Dostupné: https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/baranovska_3_0.pdf (citované 17.5.2021)
Belleri Banduričová S. 2016. Prečo dieťa hovorí o sebe v tretej osobe? Dostupné: https://psychoblog.sk/preco-sebe-deti-hovoria-tretej-osobe/ (citované 17.5.2021)
Boroš, J. Úvod do psychológie. Bratislava : Iris. 308 s. ISBN 80-89018-35-1.
Boťanská, M. 2018. Vedomie z pohľadu vedy 2. časť. Dostupné: https://akomyslietpozitivne.sk/vedomie-z-pohladu-vedy-2-cast/ (citované 19.5.2021)
Daniel, J. et al. 2003. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra : Enigma. 278 s. ISBN 80-89132-05-7.
Koníčková, J. 2021a. Ako zistíte, že sa zvýšila úroveň Vášho vedomia? Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/5377/ako-zistite-ze-sa-zvysila-uroven-vasho-vedomia (citované 15.5.2021)
Koníčková, J. 2021b. Štúdie potvrdili, že znaky psychopatie sa dajú odhaliť už v detstve. Dostupné: https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/5153/studie-potvrdili-ze-znaky-psychopatie-sa-daju-odhalit-uz-v-detstve (citované 17.5.2021)
O’nions E. 2017. Reduces Laughter Contagion in Boys at Risks for Psychopathy. Current Biology 27, 3049–3055. Dostupné: https://www.cell.com/current-biology/pdf/S0960-9822(17)31102-8.pdf (citované 17.5.2021)
Rogers, C.R. 1951. Klientom centrovaná terapia. Modra : Persona. 497 s. ISBN 8096798030.
Šteňo, J., Illéš, R. 2002. Súčasné neurochirurgické postupy pri zatvorených poraneniach hlavy. Neurologie pro praxi 6, 302-304. Dostupné: https://www.neurologiepropraxi.cz/pdfs/neu/2002/06/06.pdf (citované 18.5.2021)
Šuranová, M. 2021. Emocionálna inteligencia a jej význam v živote. Dostupné: https://eq-vychova.sk/vyznam-eq/ (citované 17.5.2021)
Ulčin, P. 2015. IQ vs. EQ alebo čo vám v škole zabudli povedať. Dostupné: https://www.trend.sk/blogy/iq-vs-eq-alebo-co-vam-skole-zabudli-povedat (citované 17.5.2021)
Vágnerová, M. 2005. Vývojová psychologie I. Dětství a dospívání. Praha : Nakladatelství Karolinum. 467 s. ISBN 80-246-0956-8.
http://www.emdr-sipe.sk/psychotraumatologia-ptsp.php(http://www.emdr-sipe.sk/psychotraumatologia-ptsp.php (citované 17.5.2021)
http://www.kapitula.sk/files/usr013/vyvin_psych.pdf (citované 15.5.2021)
http://oschir.jfmed.uniba.sk/14-1-3.php (citované 18.5.2021)